Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-22-2014.pdf
PDF · 94.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Raiffeisenbank a. s., so sídlom Česká republika, Praha, Hvězdova 1716/2b, IČO: 49240901, práv. zast. Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanej I. U., C.. XX. XX. XXXX, C. S. V. N. XXX, v konaní zastúpená ustanovenou opatrovníčkou, B.. W. N., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 14.598,26 CZK s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 14.598,26 CZK, spolu so zmluvným úrokom vo výške 25,08 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 27. 11. 2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 7,50 % z uvedenej sumy za čas od 27. 11. 2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 143,88 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 14.598,26 CZK, zmluvného úroku vo výške 25,08 % zo sumy 14.598,26 CZK od 27. 11. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 14.598,26 CZK od 27. 11. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila dňa 02. 08. 2011 so žalobcom Zmluvu o vydaní kreditnej karty. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len „VOP“), Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet žalobcu (ďalej len „OP“). V zmysle čl. VI. OP poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške úverového limitu 13.000,- CZK, ktoré bola žalovaná oprávnená čerpať platobnou kartou alebo výberom v hotovosti na obchodnom mieste. Žalovaná sa zaviazala splácať úver vo výške a spôsobom podľa čl. VII. OP v tom zmysle, že bola povinná mesačne uhrádzať žalobcovi aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných prostriedkov. V zmysle čl. VIII. OP bola žalovaná povinná zaplatiť z vyčerpanej a nezaplatenej čiastky úrok, pričom úroková sadzba je stanovená ročne a jej výška a zmeny vyplývali z výpisu z kartového účtu. Výška úrokovej sadzby je stanovená v aktuálnom platnom dokumente „Prehľad úrokových sadzieb Raiffeisenbank, a. s.“. Žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi aj poplatky súvisiace s vydaním a používaním karty, transakčné poplatky a poplatky za doplnkové služby. Keďže žalovaná si neplnila svoju povinnosť uhrádzať aspoň minimálne mesačné splátky, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 19. 11. 2012. Doručenie v tomto prípade nastáva 5 dňom od odoslania, prehlásenie bolo teda doručené dňa 26. 11. 2012. Žalovaná celkovo vyčerpala čiastku 14.598,26 CZK. Okrem uvedeného žalobca požaduje od žalovanej zmluvný úrok vo výške 25,08 % ročne z uvedenej dlžnej sumy a tiež úrok z omeškania vo výške 7,50 % z uvedenej
dlžnej sumy. Úrok z omeškania je vo výške reposadzby stanovenej Českou národnou bankou k prvému dňu omeškania.
Žalobca je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, žalovaná je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu konať v danej veci. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach s použitím ust. článku 15 bod 1, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaná má bydlisko v obvode Okresného súdu Rožňava.
Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 14Ro/152/2013 - 82 zo dňa 30. 07. 2013, ktorý bol zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej uznesením č.k. 14Ro/152/2013 - 93 zo dňa 23. 12. 2013.
V priebehu konania nebolo možné zistiť miesto pobytu žalovanej, z toho dôvodu jej bola ustanovená opatrovníčka uznesením č. k. 12C/22/2014 - 98 zo dňa 16. 09. 2014, v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O. s. p.
Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu, čo uviedol písomným podaním zo dňa 09. 10. 2014, ku ktorému pripojil súhrnný výpis z účtu kreditnej karty, štruktúru dlhu, cenník produktov a služieb pre súkromné osoby. Žalobu doplnil rozpisom finančných operácií vo finančnom vyjadrení tak, že úrok z transakcie bol vypočítaný za obdobie august 2011 až júl 2012 /20- krát/ v sume 2.969,06 CZK, úroky z omeškania v období január 2012 až november 12012 (7 - krát) v sume 1.073,87 CZK, výber z bankomatov za obdobie august 2011 až júl 2012 v sume 16,70 CZK, fixný poplatok za výber hotovosti z bankomatu v období apríl 2012 až október 2012 v sume 2.492, - CZK, vykonané platby za obdobie september 2011 až jún 2012 v sume 8.636,67 CZK a celková suma do dátumu odstúpenia od zmluvy predstavovala 14.598,26 CZK.
Ustanovená opatrovníčka žalovanej po prevzatí žaloby vrátane príloh nenavrhla ďalšie doplnenie dokazovania, z toho dôvodu súd konal v jej neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Zo zmluvy o vydaní kreditnej karty vyplynulo, že bola uzavretá so žalovanou dňa 02. 08. 2011, na základe žiadosti v predloženom formulári, komunikácia bola realizovaná na diaľku. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že požadovaný limit 13.000,- CZK bol akceptovaný, splácanie bolo dohodnuté formou inkasa z účtu, dohodnutá úroková sadzba bola 24,84 % ročne pre bezhotovostné transakcie, pre transakcie výberu hotovosti z bankomatu 30 % ročne, výška úrokovej sadzby bola stanovená ako maximálna výška v dobe podpisu zmluvy. Z bodu I.2 okrem toho vyplýva, že v prípade omeškania so splácaním dlhu čerpaného kartou, je maximálna výška úroku z omeškania v čase podpisu zmluvy 30 %. RPMN bola upravená v bode I.3 zmluvy, nebola stanovená v percentuálnom vyjadrení, ale spôsobom jej výpočtu, pričom sa vychádzalo z toho, že úver je splatený v 12 splátkach za rok a vo výške 9 % z celkovej splátky splácanej klientom. Úhrada poplatkov bola súčasťou bodu I.4, kde boli zahrnuté všetky poplatky za používanie platobných prostriedkov, platobných transakcií uvedených v Cenníku produktov a služieb pre súkromné osoby. Z bodu II.2. zmluvy vyplynulo, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP.
Zo súhrnného výpisu z účtu kreditnej karty vyplynulo okrem vyššie uvedených údajov aj to, že súčasťou úhrad bolo poistenie vo výške 15,- CZK, výber z bankomatu v hotovosti bol evidovaný ku dňu 13. 08. 2011 v sume 12.000,- CZK, následne 19. 08. 2011 vo výške 600,- CZK, dňa 03. 01. 2012 v sume 500,- CZK, dňa 26. 01. 2012 vo výške 200,- CZK, dňa 27. 04. 2012 vo výške 1.000,- CZK, dňa 09. 05. 2012 vo výške 800,- CZK. Úhrady zo strany žalovanej boli evidované dňa 08. 11. 2011 vo výške 500,- CZK, dňa 08. 12. 2011 vo výške 650,- CZK, dňa 21. 12. 2011 vo výške 700,- CZK, dňa 23. 02. 2012 vo výške 700,- CZK, dňa 16. 04. 2012 vo výške 1.000,- CZK, dňa 20. 04. 2012 vo výške 874,86 CZK a dňa 28. 06. 2012 vo výške 1.517,74 CZK. Ďalšie úhrady už neboli vykonané.
Pre účely preukázania výšky povinnej minimálnej splátky v určitých obdobiach boli pripojené do spisu výpisy z účtu kreditnej karty od 14. 08. 2013 do 14. 09. 2012, kde vyplynula povinná minimálna splátka vo výške 1.712,44 CZK, za obdobie od 14. 09. 2012 do 12. 10. 2012 vo výške 2.995,03 CZK, za obdobie od 12. 10. 2012 do 14. 11. 2012 vo výške 3852,49 CZK. Z uvedených výpisov bolo zrejmé aj súhrnné zúčtovanie, z ktorého vyplynula celkom čerpaná suma za predchádzajúce obdobie a rovnako aj debetné transakcie.
Dňa 19. 11. 2012 bola písomne doručovaná okamžitá splatnosť kreditnej karty, z ktorej vyplynulo, že žalovaná je povinná zaplatiť dlh vo výške 14.598,26 CZK, najneskôr v lehote do 23. 11. 2012.
Listom zo dňa 21. 05. 2013 bola žalovaná vyzvaná k úhrade dlhu formou predžalobnej upomienky, výška dlhu ostala nezmenená. Žalovaná mala dlh zaplatiť najneskôr do 5 dní od doručenia.
K uvedenému písomnému podaniu bol pripojený aj podací hárok týkajúci sa doručovania zásielky žalovanej zo dňa 21. 05. 2013.
Z písomnej štruktúry dlhu bolo zistené, že žalovanej bol povolený limit 13.000,- CZK, celkové čerpanie je 14.598,26 CZK, z toho nepovolenú vyčerpanú čiastku predstavovala suma 1.598,26 CZK.
Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom súkromnom a procesnom práve, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.
Súd v danom prípade použil právo Slovenskej republiky na uplatňovaný nárok žalobcu, ktorá má rovnako úpravu týkajúcu sa jednak spotrebiteľského úveru a jednak ochrany spotrebiteľa a súd je toho názoru, že použitie tohto právneho poriadku zodpovedá rozumnému usporiadaniu uvedeného záväzkového vzťahu.
V danom prípade sa jedná nepochybne o spotrebiteľský záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnickou osobou, ktorá ponúka v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľský úver a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel, ako na výkon podnikania alebo povolania. Jedná sa o formu spotrebiteľského úveru, ktorý umožnil spotrebiteľovi disponovať s peňažným prostriedkami do určitého limitu, nad rámec aktuálneho zostatku platobného účtu /ust. § 2 písm. a.), b.) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch/.
Podľa ust. § 2 písm. d.) Zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá zmluva o vydaní kreditnej karty, ktorá umožnila žalovanej čerpať peňažné prostriedky do povoleného limitu 13.000,- CZK. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,84 % ročne ako maximálna výška úrokovej sadzby platná v čase podpísania zmluvy. Zo súhrnného výpisu z účtu kreditnej karty vedeného na meno žalovanej, číslo kreditnej karty XXXXXXXXXXXXXXXX vyplynulo, že žalovaná vyčerpala celkovo sumu 14.598,26 CZK, z toho čiastočne sumu 1.598,26 CZK nad povolený limit. Posledná úhrada zo strany žalovanej bola evidovaná ku dňu 28. 06. 2012. Vzhľadom na porušovanie platobných povinností žalovanou a nesplácania ani minimálnej splátky, žalobca okamžite zosplatnil kreditnú kartu listom zo dňa 19. 11. 2012, pričom určil aj lehotu na zaplatenie dlhu najneskôr do 23. 11. 2012. Preukázateľne nebola zo strany žalovanej od poslednej úhrady vykonaná žiadna ďalšia úhrada, v
dôsledku čoho bola dlžná suma zosplatnená a tým splatná v celosti. Bolo povinnosťou žalovanej v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 2 písm. d.) Zákona č. 129/2010 Z. z. riadne splácať čerpané peňažné prostriedky vrátane úroku, ktorý bol súčasťou zmluvy o vydaní kreditnej karty a bol dojednaný jednak pre bezhotovostné transakcie vo výške 24,84 % a jednak pre transakcie pre výber hotovosti z bankomatu vo výške 30 % ročne. V prípade žalovanej je zrejmé, že sa jednalo o výbery hotovosti z bankomatu, v rámci ktorého maximálna výška úroku predstavovala 30 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok vo výške 25,08 % ročne, tzn. že sa jedná o úrok, ktorý nepresahuje dojednanú výšku.
Žalovaná sa nepochybne dostala do omeškania so splácaním úveru, nakoľko neboli zaplatené ďalšie splátky od júla 2012, avšak súd je viazaný žalobou a z toho dôvodu uložil povinnosť žalovanej zaplatiť úrok z omeškania odo dňa uplatneného žalobcom. Žalobca stanovil najneskorší termín splatnosti kreditnej karty do 23. 11. 2012, úrok si uplatnil však od 27. 11. 2012. K uvedenému dňu predstavovala výška úroku 7,50 % ročne, podľa ust. § 1 Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. Podľa uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania zodpovedala ročnej výške reposadzby stanovenej Českou národní bankou zvýšenou o 7 % - ych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania stanovená reposadzbou Českou národní bankou a platná pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. Reposadzba ČNR bola v období prvého dňa omeškania vo výške 0,5 %, po pripočítaní 7 percentuálnych bodov, celkový úrok priznaný súdom predstavoval 7,5 %.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa domáhal dôvodne zaplatenia sumy vo výške 14.598,26 CZK, zmluvného úroku vo výške 25,08 % zo sumy 14.598,26 CZK od 27. 11. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 14.598,26 CZK od 27. 11. 2012 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania pozostávali z náhrady zaplateného súdneho poplatku, ktorý bol v tomto prípade na základe výzvy súdu zaplatený v sume 33,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd dňa 04. 07. 2013.
Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby výšku 38,18 Eur, spolu za dva úkony 76,36 Eur. Ku každému úkonu bol priznaný režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, vo výške 7,81 Eur za jeden úkon, spolu za dva úkony vo výške 15,62 Eur. Spolu trovy konania predstavovali sumu 91,98 Eur. Keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd priznal z odmeny a z režijného paušálu, tzn. zo sumy 91,98 Eur 20 % DPH, ktorý predstavoval výšku 18,40 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 110,38 Eur.
Celková náhrada trov konania vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku predstavuje výšku 143,88 Eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.