Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-188-2015.pdf
PDF · 149.16 KB
Case nature
Subarea
13Cob/188/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: TATRA SPC23, s.r.o., so sídlom Roveň 215, 033 01 Podtureň, IČO: 45 364 869, zastúpeného zástupcom advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o nahradenie prejavu vôle, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/117/2015-59 zo dňa 08. apríla 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/117/2015-59 zo dňa 08. apríla 2015 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 26.02.2015, ktorou sa domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, že ako nákupca uzatvára zmluvy o dodávke elektriny na krytie strát so žalobcom ako predávajúcim v znení predloženom žalobcom, ktoré tvoria súčasť rozsudku, a aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako poskytovateľ uzatvára zmluvy o doplatku so žalobcom ako výrobcom v znení predloženom žalobcom, ktoré tvoria súčasť rozsudku. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že je výrobcom elektriny v zariadeniach: 1/ FVE Podtureň 213 a 214, inštalovaný výkon 0,068 MW, umiestnený v Podturni na parc. CKN č. 503/9 a 10, katastrálne územie G., uvedený do prevádzky 29.06.2011 (ďalej len „zariadenie 1“), 2/ FVE Podtureň 321, inštalovaný výkon 0,09999 MW, umiestnený v Podturni na parc. CKN č. 503/99, katastrálne územie G., uvedený do prevádzky 29.06.2011 (ďalej len „zariadenie 2“), 3/ FVE Podtureň 322, inštalovaný výkon 0,09999 MW, umiestnený v Podturni na CKN parc. č. 503/100, katastrálne územie G., uvedený do prevádzky 29.06.2011 (ďalej len „zariadenie 3“), 4/ FVE Podtureň 323, inštalovaný výkon 0,09999 MW, umiestnený v Podturni na CKN parc. č. 503/101, katastrálne územie G., uvedený do prevádzky 29.06.2011 (ďalej len „zariadenie 4“ a zariadenie 1, 2, 3 a 4 spolu ďalej aj len „zariadenia“), uplatňujúci si podporu formou doplatku a formou odberu elektriny žalovaným preukázateľne vyrobenej z obnoviteľného zdroja energie zo zariadenia na výrobu elektriny žalobcu, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného za cenu elektriny na straty v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 309/2009 Z.z.“). Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj len „ÚRSO“) pre žalobcu ako regulovaný subjekt schválil na roky 2014 - 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku v zariadení 1 rozhodnutím č. 0102/2014/E-OZ vo výške 387,65 Eur/ MWh bez DPH vyrobenej zo slnečnej energie, v zariadení 2 rozhodnutím č. 0103/2014/E-OZ vo výške 387,65 Eur/MWh bez DPH vyrobenej zo slnečnej energie, v zariadení 3 rozhodnutím č. 0104/2014/E-OZ vo výške 387,65 Eur/MWh bez DPH vyrobenej zo slnečnej energie a v
zariadení 4 rozhodnutím č. 0105/2014/E-OZ vo výške 387,65 Eur/MWh bez DPH vyrobenej zo slnečnej energie. Žalobca uviedol, že doplatok si uplatňuje u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, t.j. u žalovaného. Žalobca poukázal na konkrétne ustanovenia zákona č. 309/2009 Z.z. a uviedol, že dňa 29.12.2014 mu bol doručený list žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol, že na základe informácií, doručených mu od ÚRSO a podľa skutočností, ktorými disponuje, bolo preukázané, že žalobcom prevádzkované zariadenia na výrobu elektriny stratili právo na uplatnenie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. pre kalendárny rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny stanovených v § 4 zákona, a preto si žalobca nemôže uplatniť pre kalendárny rok 2015 právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona, t.j. právo na doplatok a právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona. Na predmetný list reagoval žalobca listom z 30.12.2014, v ktorom vyjadril nesúhlas s obsahom listu z dôvodu, že žalovaný nešpecifikoval, ktoré zákonné povinnosti si žalobca nesplnil, pričom uviedol, že všetky zákonné povinnosti si splnil, keď žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy zaslal oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. dňa 19.08.2014. Ďalej uviedol, že potrebnými informáciami žalovaný disponoval v zákonnom termíne 15.08.2014, nakoľko všetky údaje o plánovanej výrobe elektriny zo zariadení žalobcu na päť rokov dopredu sú uložené aj na webovom portáli www.isom.sk, ku ktorému má prístup žalovaný, a súčasťou každého cenového výmeru je aj údaj o predpokladanej ročnej výrobe elektriny. ÚRSO žalobcovi vydalo právoplatné cenové výmery platné do roku 2026 a tieto boli žalovanému zasielané v rámci uzatvárania zmlúv na rok 2014, pričom cenový výmer tvorí povinnú prílohu zmluvy o doplatku a v tomto je uvedená aj predpokladaná výroba až do roku 2026. Žalobca uviedol, že z ust. § 4 ods. 3 zákona vyplýva, že nemožnosť uplatniť si právo na podporu podľa ods. 1 písm. b) a c) je iba dôsledkom nesplnenia si všetkých povinností podľa ods. 2, nie iba jednej z nich, nemôže ísť len o čiastkové nesplnenie si povinnosti v jednom z bodov. Zároveň poukázal na prechodné ust. § 18e zákona č. 309/2009 Z.z. s tým, že zariadenia žalobcu boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, a teda nie je možné spätne meniť podmienky podpory, a preto sa sankcia nemožnosti uplatniť si právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) na zariadenia žalobcu nemôže vzťahovať s odkazom na princíp právnej istoty. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nie je oprávnený o tejto strate práva zaslaním nejasne formulovaného listu rozhodnúť. Z uvedeného žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom, že má na kalendárny rok 2015 právo na podporu a listom z 12.01.2015 požiadal žalovaného o uzatvorenie zmlúv o výkupe elektriny na krytie strát a zmlúv o doplatku, na ktorý list žalovaný oznámil, že zotrváva na svojom stanovisku a listom zo 06.02.2015 žalovaný žalobcovi vrátil vystavené faktúry, ktorými si žalobca uplatnil nároky voči žalovanému. Žalobca poukázal na to, že zo správania žalovaného je zrejmé, že odmieta so žalobcom uzatvoriť označené zmluvy z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobcovi pre rok 2015 právo na podporu nepatrí. Pokiaľ žalovaný so žalobcom zmluvy neuzavrie, žalobcovi hrozí vážna hospodárska ujma, ktorá môže mať až likvidačný charakter a už v súčasnosti mu znemožňuje riadne a včasné plnenie záväzkov voči úverovému veriteľovi. Žalobca poukázal na to, že povinnosť žalovaného uzavrieť so žalobcom písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie výrobca elektriny požiada, vyplýva z § 5 ods. 6 zákona č. 309/2009 Z.z. a povinnosť uzavrieť zmluvu o doplatku vyplýva z prevádzkového poriadku žalovaného schváleného ÚRSO-m, ktorý je záväzný pre účastníkov trhu s elektrinou. Nakoľko z listu žalovaného zo 17.12.2014 vyplýva, že nemá vôľu na kalendárny rok 2015 označené zmluvy so žalobcom uzavrieť, domáha sa podanou žalobou nahradenia prejavu vôle žalovaného s odkazom na ust. § 161 ods. 3 O.s.p..
Žalobca súčasne podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil žalovanému v kalendárnom roku 2015 povinnosť zabezpečovať pre žalobcu podporu výroby elektrickej energie zo zariadení žalobcu prednostným prístupom do distribučnej sústavy, odobratím celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie do distribučnej sústavy žalovaného, a to za cenu elektrickej energie 387,65 Eur/MWh schválenú rozhodnutiami ÚRSO č. 0102/2014/E-OZ, č. 0103/2014/E-OZ, č. 0104/2014/E-OZ a č. 0105/2014/E-OZ v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., a to až do rozhodnutia vo veci samej. Žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia zdôvodnil tým, že účelom navrhovaného predbežného opatrenia je dočasne zabezpečiť podporu výroby elektriny zo zariadenia žalobcu, pričom rozsudkom vo veci samej bude riešená ako predbežná otázka, či žalobcovi patrí podpora v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., ako aj otázka, či je žalovaný povinný so žalobcom uzatvoriť zmluvy o dodávke elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku. Tým, že súd nariadi predbežné opatrenie v záujme právnej istoty, nevznikne žalovanému ujma neprimeraná výhode, ktorú predbežným opatrením získa žalobca, keďže žalovaný nie je oprávnený rozhodnúť o strate nároku na podporu žalobcu. Neposkytnutím podpory žalobcovi vzniká a hrozí ujma, ktorá môže mať za následok až jeho hospodársku likvidáciu. Nariadené predbežné opatrenie umožní
žalobcovi do času konečného rozhodnutia riadne prevádzkovanie a chod jeho zariadení na výrobu elektrickej energie. Žalobca poukázal na to, že konanie žalovaného nielenže ohrozuje žalobcu, ale priamo zasahuje do jeho práv a žalobca sa obáva vzniku nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy. Ako prílohu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca predložil návrh zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a návrh zmlúv o doplatku pre zariadenia žalobcu, rozhodnutia ÚRSO zo 17.09.2013 (č.l. 27, 28, 29 a 30), ktorými ÚRSO rozhodol, že pre žalobcu ako regulovaný subjekt schvaľuje na roky 2014 - 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo všetkých zariadeniach žalobcu rovnako vo výške 387,65 Eur/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadeniach žalobcu. Ďalej predložil potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané ÚRSO dňa 27.02.2012 (č.l. 31, 32, 33 a 34), ktorými ÚRSO podľa § 7 ods. 2 a 3 zákona č. 309/2009 Z.z. vydal pre zariadenia žalobcu pre roky 2012 - 2026 potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Prílohou žaloby boli ďalej štyri totožné oznámenia žalovaného zo 17.12.2014 (č.l. 35, 36, 37 a 38), ktorými žalovaný oznámil žalobcovi, že žalobcom prevádzkované zariadenia stratili právo na uplatnenie podpory pre kalendárny rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny ustanovených v § 4 zákona č. 309/2009 Z.z., z ktorého dôvodu si žalobca nemôže uplatniť pre kalendárny rok 2015 právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona, t.j. právo na doplatok a právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona. Súčasťou spisového materiálu bola následná korešpondencia žalobcu a žalovaného. V prílohe podania doručeného okresnému súdu dňa 24.03.2015 žalobca predložil list žalovaného z 09.03.2015, z obsahu ktorého vyplýva, že nakoľko žalobca pre rok 2015 stratil právo na uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát, vyzval ho, aby bezodkladne zabezpečil odber elektriny vyrobenej v žalobcom prevádzkovanom zariadení formou zmluvy o dodávke žalobcom vyrobenej elektriny s účastníkom trhu s elektrinou. Z listu žalovaného je podľa vyjadrenia žalobcu zrejmé ohrozenie pripojenia zariadenia žalobcu do distribučnej sústavy a odoberanie objemu vyrobenej elektrickej energie do distribučnej sústavy, čím dôjde k úplnému zastaveniu výroby elektrickej energie v zariadení žalobcu, a tým k likvidácii žalobcu. Z predmetného listu vyplýva, že žalovaný vrátil žalobcovi zmluvy na doplatok a zmluvy na výkup elektriny na krytie strát.
Okresný súd poukázal na to, že dňa 8.4.2015 mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žalovaný poukázal na svoje postavenie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a zároveň regulovaného subjektu v zmysle zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorého výnosy sú určené a regulované ÚRSO-m. Hlavným predmetom podnikania žalovaného je poskytovanie distribúcie elektriny prostredníctvom elektrických vedení a zariadení na území Žilinského a Banskobystrického kraja. Poplatky (tarify) za distribúciu elektriny sú určené ÚRSO-m ako pevná jednotková cena za kWh na každý kalendárny rok a takto stanovené poplatky účtuje žalovaný odberateľom priamo alebo prostredníctvom dodávateľa elektriny. Na základe zákona č. 309/2009 Z.z. bola žalovanému určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny formou doplatku a výkupu elektriny na straty. Na zabezpečenie finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny z obnoviteľnych zdrojov určil ÚRSO popri distribučných poplatkoch osobitnú tarifu, tzv. tarifu za prevádzkovanie systému. Túto osobitnú tarifu určuje ÚRSO ex offo ku koncu kalendárneho roka a na jej určenie sú potrebné informácie od výrobcov elektriny, či si uplatnia podporu a v akom rozsahu na nasledujúci rok. Pre správne určenie tejto tarify, a teda vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny, je potrebná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Žalovaný ďalej poukázal na poskytovanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. formou doplatku a formou výkupu elektriny na straty za cenu určenú ÚRSO-m. Ďalej uviedol, že ÚRSO dňa 27.07.2014 zverejnil na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov elektriny, v rámci ktorej poukázal na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z.. Dňa 09.02.2015 ÚRSO zverejnil na svojom webovom sídle zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona. Čo sa týka naplnenia predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, podľa žalovaného nie je potrebné dočasne upravovať pomery medzi účastníkmi konania z dôvodu, na ktorý žalovaný upozornil žalobcu v liste zo dňa 17.12.2014, v ktorom mu odporučil, aby od 01.01.2015 zabezpečil odber ním vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom, ktorým je Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008 (ďalej len „SSE, a.s.“). Žalobca tak teda mohol osloviť predmetnú spoločnosť so žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny. Zároveň poukázal na všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzania škodám v zmysle ust. § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka a na ust. § 384 Obchodného zákonníka s skonštatovaním, že žalobca sa nespráva prevenčne, keď napriek zániku jeho nároku na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. neuzatvoril zmluvu o dodávke elektriny s
dodávateľom, hoci tak urobiť mohol a mal. V prípade uzatvorenia zmluvy s dodávateľom by tak prípadná škoda na strane žalobcu predstavovala len rozdiel medzi jeho nárokom na podporu a trhovou cenou za dodanú elektrinu, ktorá by mu bola uhradená dodávateľom. Zo strany žalovaného nedochádza k žiadnym krokom smerujúcim k „násilnému“ zastaveniu výroby žalobcu. Ďalej vyjadril pochybnosť, či v prípade nariadenia predbežného opatrenia a následného neúspechu žalobcu v konaní o veci samej by žalobca bol schopný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. V prípade poskytovania podpory žalobcovi v rozpore s ustanoveniami zákona č. 309/2009 Z.z. bude spôsobená škoda na strane žalovaného, kedy bude žalobcovi vyplatená podpora doplatkom v rozpore s podmienkami zákona. Zároveň, prípadným nariadením predbežného opatrenia by došlo k hrubému nepomeru práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným, keď žalobca porušuje zákon č. 309/2009 Z.z., správa sa nezodpovedne a neuzatvoril zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom, hoci tak urobiť mohol a mal. Podľa žalovaného žalobca nemôže dostatočne osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná, značná, či dokonca neodstrániteľná ujma a táto podľa žalovaného žalobcovi ani nehrozí. Žalovaný poukázal na to, že hlavný rozpor medzi ním a žalobcom spočíva v otázke splnenia notifikačnej povinnosti žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., keď žalovaný dospel k záveru, že žalobca si včas nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, čo vyplýva zo zoznamu ÚRSO zverejneného na jeho webovom sídle, a preto bol oprávnený, resp. povinný postupovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého žalobca stratil právo podľa § 4 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 309/2009 Z.z. na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Zároveň žalovaný poukázal na to, že okrem schválenej tarify na rok 2015 nemá žalovaný žiadne finančné prostriedky na vyplatenie doplatku alebo výkup elektriny za cenu na straty od výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu. V prípade nariadenia predbežného opatrenia by tak došlo k zvýhodneniu výrobcom elektriny na úkor žalovaného, pričom výrobca elektriny má možnosť predať vyrobenú elektrinu obchodníkovi s elektrinou, ktorý ju vykúpi za trhovú cenu. Takýmto obchodníkom je SSE, a.s., ktorá písomne potvrdila pripravenosť vykúpiť elektrinu od každého výrobcu elektriny, ktorý stratil nárok na podporu na kalendárny rok 2015, za cenu 34,61 Eur/MWh. Podľa žalovaného žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho nároku ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ako prílohu žalovaný predložil stanovisko ÚRSO zverejnené na jeho webovej stránke (č.l. 54), časť zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili oznamovacie povinnosti, zverejnený na webovej stránke ÚRSO (č.l. 55 - 56) a vyjadrenie SSE, a.s. zo dňa 17.02.2015 (č.l. 57).
Okresný súd v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, za aplikácie ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., vo všeobecnosti uviedol, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, účelom ktorého je rýchla, dočasná úprava právnych pomerov medzi účastníkmi konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Zákonom predpokladaným dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby bolo žalobcom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným opatrením sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Z účelu predbežného opatrenia vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd poukázal na to, že z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplývalo, že sa domáha jeho nariadenia po začatí konania vo veci samej z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom mal okresný súd osvedčené, že žalobca je prevádzkovateľom štyroch zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, má teda postavenie výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. a v súlade s cenovými rozhodnutiami ÚRSO zo dňa 17.09.2013 č. 0102/2014/E-OZ, 0103/2014/E- OZ, 0104/2014/E-OZ a 0105/2014/E-OZ, ktorými ÚRSO schválil pre zariadenia žalobcu na roky 2014 - 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre každé zariadenie žalobcu vo výške 387,65 Eur/ MWh bez DPH s tým, že právo na podporu doplatkom pre zariadenia žalobcu sa končí dňa 29.06.2026
a doplatok si žalobca uplatňuje u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ktorým je žalovaný, u ktorého si žalobca uplatňuje nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v spojení s cenovými rozhodnutiami ÚRSO vydanými pre zariadenia žalobcu dňa 17.09.2013. Podľa okresného súdu uvedené skutočnosti osvedčili existenciu tvrdeného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Okresný súd poukázal na jednotlivé formy podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z.. Uviedol, že z oznámenia žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej sú zariadenia žalobcu pripojené, zo dňa 17.12.2014 vyplýva, že zariadenia prevádzkované žalobcom stratili právo na podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. pre kalendárny rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z.. Hoci oznámenie žalovaného zo dňa 17.12.2014 neobsahuje vymedzenie konkrétnej povinnosti (povinností), ktoré nemali byť zo strany žalobcu splnené, z ďalšej písomnej komunikácie žalobcu a žalovaného podľa okresného súdu bolo zrejmé, že zo strany žalobcu nemala byť splnená oznamovacia povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. V nadväznosti na obsah písomného vyjadrenia žalovaného, nahliadnutím na internetovú stránku www.urso.gov.sk okresný súd zistil, že na internetovej stránke ÚRSO je zverejnený zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. zaniklo právo na podporu na rok 2015. V zozname výrobcov elektriny na území prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. sú pod poradovými číslami 348 - 351 uvedené zariadenia žalobcu, ktorý si podľa údajov v tomto zozname nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. voči žalovanému a voči ÚRSO si túto povinnosť splnil. Ako vyplýva z písomného oznámenia žalovaného zo 17.12.2014, dôsledkom nesplnenia oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu je, že v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. si žalobca nemôže na elektrinu vyrobenú vo svojich zariadeniach uplatniť právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) na kalendárny rok 2015. Pokiaľ žalobca poukázal na konkrétne úkony, ktorými z jeho strany malo dôjsť k splneniu notifikačnej povinnosti a spochybňuje, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. k úpravám účinným od 01.01.2014, aplikáciu ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko zariadenia žalobcu boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, tak okresný súd uviedol, že nastolené skutkové a právne otázky, ktoré sú medzi účastníkmi konania sporné, budú predmetom dokazovania a posudzovania zo strany súdu v konaní vo veci samej.
Okresný súd uviedol, že je zrejmé, že pre žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľného zdroja energie je významná výroba tejto elektriny práve v spojení s poskytovaním podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z.. Z oznámenia žalovaného zo dňa 17.12.2009, ako aj zo zverejneného zoznamu na internetovej stránke ÚRSO vyplýva, že v kalendárnom roku 2015 mal žalobca nárok na podporu stratiť. Hoci žalobca odmieta aplikáciu ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. vo vzťahu k jeho zariadeniam, okresný súd poukázal na to, že z ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že nesplnenie si povinností podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. vrátane oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. má za následok, že výrobca elektriny s právom na podporu si nemôže na elektrinu vyrobenú v jeho zariadení uplatniť právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Strata podpory podľa ust. § 4 ods. 3 zákona neznamená pre žalobcu stratu postavenia výrobcu elektriny s právom na podporu vo forme prednostného prístupu do sústavy podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 2 tohto zákona v spojení s ust. § 2 písm. a) bod 12. zákona č. 251/2012 Z.z.. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami v nadväznosti na znenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha, aby súd uložil žalovanému v kalendárnom roku 2015 povinnosť zabezpečovať pre žalobcu podporu výroby elektrickej energie v zariadeniach žalobcu prednostným prístupom do distribučnej sústavy, kedy neosvedčil, že by táto forma poskytovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bola u žalobcu ohrozená, resp. že by zo strany žalovaného došlo v rozpore so zákonnými alebo zmluvnými podmienkami k ukončeniu existujúcej zmluvy o prístupe žalobcu do distribučnej sústavy, o ktorej je zrejmé, že musela byť medzi účastníkmi konania uzavretá vzhľadom na žalobcom tvrdené uplatňovanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. už v predchádzajúcom kalendárnom roku (2014).
Žalobca sa ďalej návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre žalobcu podporu výroby elektrickej energie z výrobných zariadení žalobcu odobratím celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie do distribučnej sústavy žalovaného za cenu elektrickej energie 387,65 Eur/MWh, schválenú pre zariadenia
žalobcu označenými cenovými rozhodnutiami ÚRSO zo dňa 17.09.2013 v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Okresný súd uviedol, že hoci v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca odkazuje na ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) a rovnako na ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., ktoré upravujú dve formy podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a to odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty a doplatkom, zo samotnej formulácie povinnosti, ktorá má byť v rámci navrhovaného predbežného opatrenia žalovanému uložená, je zrejmé, že žalobca sa domáha toho, aby predbežným opatrením bolo uložené žalovanému odoberať elektrinu vyrobenú v zariadeniach žalobcu v kalendárnom roku 2015 za cenu elektrickej energie schválenú cenovými rozhodnutiami ÚRSO pre zariadenia žalobcu zo dňa 17.09.2013. Okresný súd primárne uviedol, že formulácia navrhovaného predbežného opatrenia v tejto časti nemá oporu v ustanoveniach zákona č. 309/2009 Z.z., konkrétne v ust. § 3 ods. 1 písm. b). Uviedol, že mu je známe z jeho úradnej činnosti, že cena elektriny na straty podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. je každoročne stanovená v rozhodnutí ÚRSO a pre rok 2015 je stanovená rozhodnutím ÚRSO č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014 vydaným pre žalovaného na sumu 44,0150 Eur/ MWh. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť odoberať elektrinu vyrobenú v zariadeniach žalobcu za cenu elektrickej energie 387,65 Eur/MWh, v tejto časti návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol v rozpore s podmienkami a formami poskytovania podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z.. Okresný súd uviedol, že cenové rozhodnutia ÚRSO zo dňa 17.09.2013 predložené žalobcom schválili na roky 2014 - 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku, pričom takto stanovenú cenu elektriny je potrebné odlíšiť od ceny elektriny na straty, tak ako definície týchto pojmov vyplývajú z ust. § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 309/2009 Z.z.. Vzhľadom na uvedené samotná formulácia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti bola dôvodom na jeho zamietnutie.
Zároveň okresný súd uviedol, že žalobca dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodňoval všeobecným konštatovaním o jeho možnej hospodárskej likvidácii, o vzniku nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy a ohrozením riadneho prevádzkovania a chodu jeho zariadení na výrobu elektrickej energie. Poukázal na predpokladané tržby z predaja vyrobenej elektrickej energie v jeho zariadeniach a súvislosť, kedy neposkytnutie podpory znemožňuje žalobcovi riadne a včasné plnenie jeho záväzkov. Okresný súd uviedol, že je zrejmé, že pre žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľného zdroja energie je významná výroba tejto elektriny práve v spojení s poskytovaním podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Ujma, ktorú môže žalobca v dôsledku neposkytovania podpory utrpieť, spočíva predovšetkým vo finančnej strate spôsobenej neposkytnutím podpory výroby elektriny z obnoviteľného zdroja energie odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty a neposkytovaním doplatku v priebehu roka 2015. Táto skutočnosť nepochybne môže mať významný vplyv na priebeh a výsledky podnikateľskej činnosti žalobcu. Negatívny dôsledok vzniknutej situácie sa u žalobcu prejaví zásadne len v kalendárnom roku 2015, kedy je zrejmé, že poskytnutie podpory na rok 2016 bude zo strany ÚRSO a žalovaného posudzované v nadväznosti na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. do 15. augusta 2015. Z vyjadrenia žalovaného a pripojeného vyjadrenia SSE, a.s. vyplýva, že táto spoločnosť je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z., uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu (34,61 Eur/MWh) vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení. Na uvedenú možnosť upozornil žalobcu aj žalovaný v oznámení o strate podpory na kalendárny rok 2015 zo dňa 17.12.2014. Za situácie, kedy SSE, a.s. deklaruje zabezpečenie odberu elektriny vyrobenej v zariadeniach, ktorým nebolo priznané právo na podporu na kalendárny rok 2015 za trhovú cenu elektriny, podľa okresného súdu nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca má možnosť zmluvným vzťahom so SSE, a.s. zabezpečiť kontinuitu prevádzky svojich zariadení a kontinuitu výroby elektriny v týchto zariadeniach v kalendárnom roku 2015. Na strane žalobcu tak nie je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v ohrození prevádzky jeho zariadenia v prípade, že by nemal zabezpečený odber vyrobenej elektrickej energie. Okresný súd uviedol, že prípadná ujma, ktorá žalobcovi v tomto prípade hrozí, spočívajúca v ušlom zisku vo výške rozdielu medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty, je súčasťou podnikateľského rizika žalobcu a v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej nie je vylúčené, aby sa náhrady tejto ujmy domáhal voči zodpovednému subjektu. Z vyššie uvedených dôvodov návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
K procesnému postupu okresný súd uviedol, že nepovažoval za potrebné v súlade s návrhom žalovaného pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočuť účastníkov konania, a požiadať o stanovisko k prejednávanej veci ÚRSO. Odhliadnuc od toho, že tento návrh bol žalovaným doručený dňa 8.4.2015, t.j. deň pred uplynutím zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, žalovaný svoje návrhy na vykonanie dokazovania bližšie nekonkretizoval a pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd považoval za dostačujúce skutočnosti obsiahnuté v návrhu a v písomnom vyjadrení žalovaného v spojení s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami. Z procesného návrhu žalovaného nebolo zrejmé, aké ďalšie skutočnosti by mali byť zistené.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Mal za to, že v tomto prípade okresný súd nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, ktoré viedlo k odklonu súdu od jeho skoršej rozhodovacej činnosti. K tvrdeniu žalovaného v stanovisku, že je povinný poskytovať podporu výrobcom elektriny vo forme štátom garantovanej výkupnej ceny, ktorá je výrazne vyššia ako trhová cena elektriny, a ktorej finančné zdroje vychádzajú z osobitnej tarify určenej ÚRSO pre konkrétny kalendárny rok, a ktorý žalovaný účtuje odberateľom pripojeným k distribučnej sústave popri distribučných poplatkoch, považoval žalobca za potrebné uviesť, že tieto poplatky stanovuje ÚRSO na základe podkladov a výpočtov žalovaného, ktorý tak jednoznačne priamo ovplyvňuje ich výšku. Z rozhodnutia ÚRSO č. 0328/2014/E zo dňa 19.08.2014 vyplýva, že žalovaný informoval ÚRSO listom zo dňa 07.08.2014 o vývoji financovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla v roku 2014, tzn. ešte pred dátumom, kedy mal obdržať všetky oznámenia od jednotlivých výrobcov, čo dokazuje, že týmito informáciami disponoval už predtým z iných zdrojov. Pokiaľ okresný súd uviedol, že žalobca si včas nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, čo vyplýva zo zoznamu ÚRSO zverejneného na jeho webovom sídle, tak žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že voči ÚRSO si jednoznačne a bez pochybností včas splnil svoju notifikačnú povinnosť, je zrejmé, že subjektom, ktorý na zoznam výrobcov, ktorí stratili právo na podporu, zaradil žalobcu, je práve žalovaný a ÚRSO takýto zoznam len zverejnilo. Žalovaný teda sám spôsobil, že za žalobcu a ďalších výrobcov nebude vyberaná tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Žalobca upriamil pozornosť na to, že hoci splnenie notifikačnej povinnosti sa deje v lehote do 15.08. kalendárneho roka, žalovaný zaslal žalobcovi list s upozornením, že podľa neho stráca právo na podporu až dňa 17.12.2014, doručený žalobcovi 29.12.2014, čo znamená, že žalobca nemal čas sa na vzniknutú situáciu nijakým spôsobom pripraviť. Jednoznačne však trval na svojom stanovisku, že si všetky zákonné povinnosti splnil. Žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy zaslal oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. dňa 19.08.2014 (zákon uvádza termín 15.08.2014), avšak žalovaný potrebnými informáciami disponoval už v zákonnom termíne, keďže všetky údaje o plánovanej výrobe elektriny zo zariadenia žalobcu na päť rokov dopredu sú uložené aj na webovom portáli vvww.isom.sk, ku ktorému má prístup žalovaný a súčasťou každého cenového výmeru je aj údaj o predpokladanej ročnej výrobe elektriny, ÚRSO žalobcovi vydalo právoplatné cenové výmery platné do roku 2026, ktoré boli žalovanému zasielané v rámci uzatvárania zmlúv na rok 2014 o doplatkoch. Zákonná notifikačná povinnosť podľa žalobcu je formalitou, ktorej nesplnenie nemá na žalovaného absolútne žiadny vplyv a nijako ho nepoškodí. Naviac, zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, a teda nie je možné spätne meniť podmienky podpory, teda sankcia nemožnosti uplatniť si právo podľa odseku 1 písm. b) a c) zákona na nasledujúci kalendárny rok sa na zariadenia žalobcu nemôže vzťahovať. Žalobca uviedol, že ak je aj žalovaný presvedčený o tom, že si žalobca nesplnil zákonnú povinnosť, v dôsledku čoho stratil možnosť uplatniť si právo podľa odseku 1 písm. b) a c) zákona, nie je oprávnený o tejto strate práva zaslaním nejasne formulovaného listu rozhodnúť. Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že zákonom garantované právo na podporu je žalobcovi v právnom štáte upierané faktickým rozhodnutím súkromnej akciovej spoločnosti bez možnosti sa tomuto brániť, pričom žalobcovi hrozí ekonomická likvidácia až zánik. Žalobca nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého mu vyplatením podpory výrobcom bez nároku na ňu hrozí škoda v prípade, ak by žalobca podporu nevrátil. Ak sa v konaní preukáže, že žalobca nárok na podporu pre rok 2015 stratil, žalovaný bude oprávnený v ďalších rokoch započítať svoju pohľadávku na vrátenie podpory voči pohľadávke žalobcu za odoberanú elektrinu. Podľa žalobcu okresný súd v rozpore so skutočnosťou uviedol, že žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému v kalendárnom roku 2015 povinnosť
zabezpečovať pre žalobcu podporu výroby elektrickej energie v zariadeniach žalobcu prednostným prístupom do distribučnej sústavy, v ktorej súvislosti poukázal na list žalovaného, doručený žalobcovi dňa 16.03.2015, v ktorom sa okrem iného uvádza výzva žalovaného žalobcovi, aby si bezodkladne zabezpečil odber elektriny vyrobenej v jeho prevádzkovanom zariadení na výrobu elektriny, a to formou zmluvy o dodávke ním vyrobenej elektriny s účastníkom trhu s elektrinou. Teda z predmetného listu je zrejmé ohrozenie pripojenia zariadenia žalobcu do distribučnej sústavy a odoberanie objemu vyrobenej elektrickej energie do distribučnej sústavy, čím dôjde k úplnému zastaveniu výroby elektrickej energie v zariadení, a tým k úplnej hospodárskej likvidácii žalobcu. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozhodnutia tvrdil, že z pripojeného vyjadrenia SSE, a.s. vyplýva, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení, a to vo vzťahu k prípadnej ujme, ktorá by žalobcovi hrozila, tak žalobca uviedol, že ak aj uzavrie zmluvu o dodávke elektriny za trhovú cenu, výkupná cena v tomto prípade vonkoncom negarantuje, že nedôjde k hospodárskej likvidácii žalobcu, keďže príjmy ani v takomto prípade nebudú stačiť na zaplatenie záväzkov žalobcu. Úverová splátka žalobcu je vo výške 76.900 Eur za rok 2015, príjmy z predaja elektriny za trhovú cenu by boli cca 15.000 Eur/rok, pričom predpokladaná výška tržieb z predaja vyrobenej elektrickej energie do distribučnej siete žalovaného by v prípade poskytovania podpory predstavovala v roku 2015 sumu pre jednotlivé zariadenia 1.) 31.515,95 Eur, 2.) 43.378,04 Eur, 3.) 43.378,04 Eur a 4.) 43.378,04 Eur. Teda, v prípade tržieb vo výške trhovej ceny elektriny suma nepostačuje na zaplatenie úverovej splátky žalobcu. Žalovaný zároveň žalobcovi stále účtuje poplatky za distribučné služby vo výške 697,73 Eur mesačne, t.j. vyše 8.372,76 Eur ročne. Pokiaľ okresný súd vyslovil, že formulácia navrhovaného predmetného opatrenia v tejto časti nemá oporu v ustanoveniach zákona č. 309/2009 Z.z., tak toto tvrdenie je pre žalobcu nepochopiteľné, keďže z odôvodnenia, ako aj formulácie petitu predbežného opatrenia je zrejmé, že cena elektrickej energie 387,65 Eur/MWh je súhrnnou sumou, na ktorú by mal od žalovaného v prípade práva na podporu žalobca nárok a skladá sa z 2 zložiek - sumy vo výške 44,0150 Eur za MWh ako ceny elektriny na straty (podpora podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z.) a zo sumy 343,635 Eur za MWh ako sumy doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) zákona. Žalobca v petite predbežného opatrenia žiadal, že žalovaný je v kalendárnom roku 2015 povinný zabezpečovať pre žalobcu podporu výroby elektrickej energie z výrobných zariadení žalobcu prednostným prístupom do distribučnej sústavy, odobratím celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie do distribučnej sústavy žalovaného, a to za cenu elektrickej energie 387,65 Eur/MWh schválenú rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0102/2014/ E-OZ, č. 0103/2014/E-OZ, 0104/2014/E-OZ a č. 0105/2014/E-OZ v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca mal za to, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu žiadal odvolací súd, aby uznesenie okresného súdu zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
V súvislosti s odvolaním žalobcu je primárne potrebné uviesť, že okresnému súdu bol dňa 04.03.2015 elektronicky, doplnený predložením originálu dňa 10.03.2015, doručený návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako nákupca uzatvára zmluvy o dodávke elektriny na krytie strát so žalobcom ako predávajúcim v znení predloženom žalobcom, ktoré tvoria súčasť rozsudku, a aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako poskytovateľ uzatvára zmluvy o doplatku so žalobcom ako výrobcom v znení predloženom žalobcom, ktoré tvoria súčasť navrhovaného petitu rozsudku, ktorého súčasťou bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdil, že je neodkladná potreba úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, ktorá sa dosiahne práve nariadením predbežného opatrenia, keďže vecou samou sa domáha ochrany práv, ktoré sú porušené konaním žalovaného, ktorý bez akéhokoľvek oprávnenia žalobcovi oznámil, že nemá nárok na podporu napriek tomu, že žalovaný splnil podmienky stanovené zákonom č. 309/2009 Z.z.. Prvostupňový súd správne vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v začatom súdnom konaní aplikoval ust. § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 74 a nasl. ustanovenia O.s.p. a pre splnenie podmienok podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa v rámci vykonávaného dokazovania oboznámil s listinami doloženými žalobcom za súčasného vychádzania stavu známeho z vyjadrenia žalovaného, keď hodnotil, či boli
osvedčené kumulatívne obidve zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p., ktoré platí aj pre konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podanom v začatom súdnom konaní o veci samej. Práve z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že k vyhoveniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa zákonom vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná súdna ochrana a druhou podmienkou je osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti pre potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania do momentu právoplatného rozhodnutia vo veci.
Krajský súd nevyhodnotil ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu za relevantný k tomu, aby mohlo dôjsť k zmene napadnutého rozhodnutia okresného súdu podľa ust. § 220 O.s.p..
Okresný súd vo všeobecnosti správne poukázal na predbežné opatrenie ako zabezpečovací procesno- právny inštitút, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú úpravu právnych pomerov medzi účastníkmi konania do momentu právoplatného rozhodnutia vo veci samej, resp. pokiaľ je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol v budúcnosti ohrozený. Tak v prípade navrhovaného predbežného opatrenia, ktoré má sledovať dočasnú úpravu pomerov účastníkov, ako aj obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, zákon vyžaduje osvedčenie obidvoch podmienok k nariadeniu predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku a osvedčenie naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorá je daná osvedčením reálne a bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd postupoval zákonným spôsobom, pokiaľ posudzoval tieto zákonom vyžadované podmienky v súvislosti s rozhodovaním o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia.
Krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti záverov okresného súdu, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí v spojení s odvolacími dôvodmi žalobcu je nevyhnutné súhlasiť, že tvrdenie, či žalobca splnil alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. na poskytnutie podpory, a či sa na povinnosť žalobcu doručiť oznámenie a následky stanovené zákonom pre prípad jej nesplnenia vzťahuje alebo nevzťahuje prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., sú medzi účastníkmi sporné, pričom ide o otázky, ktoré budú predmetom konania vo veci samej. Práve z titulu rozdielnosti argumentácie žalobcu a postoja žalovaného nielen v skutkových, ale aj v právnych tvrdeniach správne uzavrel okresný súd, že vo vzťahu k podmienke osvedčenia nároku žalobcu sa nevyhnutne vyžaduje dokazovanie vo veci samej a zhodnotenie tohto nároku. Vzhľadom k tejto prvej podmienke pre posúdenie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd vecne správne postupoval, ak sa venoval druhej zákonnej podmienke, a to či žalobca osvedčil potrebu, naliehavosť na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania nariadením predbežného opatrenia, resp. či bola osvedčená reálnosť bezprostrednej a priamej hrozby, ujmy na strane žalobcu v prípade nenariadenia predbežného opatrenia.
Žalobca v odvolaní namietal, že vyjadril finančné straty, ujmy, ku ktorým dôjde v prípade nenariadenia predbežného opatrenia, pričom i napriek uvedenému okresný súd pri zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa nevyjadril, akým spôsobom by nastal zásah do postavenia žalovaného v prípade nariadenia predbežného opatrenia. Žalobca namietol postup okresného súdu, ktorý vôbec nekonkretizoval, aký závažný dôsledok by mohol nastať na strane žalovaného v prípade nariadenia predbežného opatrenia.
Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom krajský súd poukazuje na vecne správne zhodnotenie a závery okresného súdu v napadnutom uznesení, keď pri skúmaní druhej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti, resp. reálne, bezprostredne a priamo hroziacej ujmy na strane žalobcu poukázal na zistenia známe okresnému súdu z vyjadrenia žalovaného a pripojených dôkazov, konkrétne listinný dôkaz, a to list žalovaného zo dňa 17.12.2014, ktorým odporučil žalobcovi zabezpečiť odber ním vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom a súčasne vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. (ďalej len „ SSE, a.s.“) zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého táto spoločnosť vyhlásila, že je pripravená uzavrieť zmluvu s každým výrobcom elektriny, ktorí nesplnili podmienky pre získanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. a za trhovú cenu vo výške 34,61 Eur/1 MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny, ktorého existenciu žalobca v podanom odvolaní nepoprel, ale naopak poukazoval na jeho obsah. Okresný súd
správnym spôsobom zdôraznil, že bolo potrebné zohľadniť i tento listinný dôkaz, ktorý bol podstatný pri konštatovaní neosvedčenia naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia ako druhej kumulatívnej podmienky v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, keďže práve týmto listinným dôkazom má žalobca vytvorenú možnosť odpredať vyrobenú elektrickú energiu žalovanému. Je pravdou, že táto cena je nižšia oproti cene, ktorú by žalobca získal cez systém podpory, avšak i napriek uvedenému, týmto finančným príjmom na základe uzavretej zmluvy, ktorej uzavretie ponúkol žalovaný, má žalobca možnosť do určitej miery eliminovať straty. Práve z listu zo dňa 17.02.2015 doloženého žalovaným bolo osvedčené, že žalobca má možnosť ďalej pokračovať vo výkone svojej podnikateľskej činnosti, t.j. vyrábať elektrinu vo svojom zariadení a túto odpredať žalovanému (ktorý poveril SSE, a.s. na uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny), ktorou možnosťou sa zabezpečí chod žalobcu, t.j. že žalobca nezostane mimo akúkoľvek možnosť. To, že v prípade uzavretia zmluvy s SSE, a.s., ktorú možnosť má žalobca poskytnutú, dôjde k určitej finančnej strate, je počítané s akýmkoľvek výkonom podnikateľskej činnosti subjektu a táto podľa žalobcom poskytnutého tvrdenia neočakávaná strata, ktorá, ako už zvýraznil krajský súd, je spojená s výkonom podnikateľskej činnosti, nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia v konštatovaní osvedčenia naliehavosti pre jeho nariadenie.
V súvislosti s rešpektovaním zásady proporcionality pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a hodnotenia pomerov žalobcu a žalovaného, považuje krajský súd za potrebné poukázať aj na charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o osobitný vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľmi a jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. Pri týchto vzťahoch sú si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaný rovní vo svojich právach a povinnostiach, a preto prípadné obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nie je schopný plniť svoje zmluvné záväzky, ani argumentácia v tom smere, že neplnenie jeho zmluvných záväzkov ohrozuje finančnú situáciu ďalšieho subjektu. Krajský súd považuje za potrebné podporne a primerane poukázať na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého ... „základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje“.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je súd povinný v každom jednotlivom prípade skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov. V prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil, je medzi účastníkmi sporná.
Vo vzťahu k ďalšej časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať podporu výroby elektrickej energie z výrobných zariadení žalobcu odobratím celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie do distribučnej sústavy žalovaného za cenu elektrickej energie 387,65 Eur/MWh schválenú pre zariadenia žalobcu cenovými rozhodnutiami ÚRSO a podľa zákona č. 309/2009 Z.z., krajský súd primárne súhlasí so záverom prvostupňového súdu, ktorý za aplikácie ust. § 3 ods. 1 písm. b) a § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 309/2009 Z.z. vyslovil, že samotná formulácia petitu bola dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uvedené ustanovenie § 3 ods. 1 vymedzuje formy podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo forme prednostného pripojenia zariadenia do distribučnej sústavy, vo forme odberu elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty, vo forme doplatku a vo forme prevzatia zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nerozhoduje o splnení podmienok a zaradení, či nezaradení výrobného zariadenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory podľa zákona. Nakoľko žalobca je aktuálne zaradený do zoznamu zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu pre rok 2015 zaniklo, jednalo by sa v prípade rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, v ktorom by sa priamo konštatovalo, že sa jedná o zabezpečenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z., o neprimeraný zásah do postavenia žalovaného. Takýmto rozhodnutím by totiž za situácie spornosti tejto zásadnej otázky bola súdom žalobcovi priznaná jedna z foriem podpory pre výrobcov elektriny z obnoviteľných
zdrojov podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z.. Dodáva odvolací súd, že rovnako i v tejto časti konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva jeho pripravenosť uzatvoriť s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky pre získanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., zmluvu o odbere elektriny za trhovú cenu. V zhode so súdom prvého stupňa krajský súd konštatuje, že nie je na strane žalobcu dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v ohrození prevádzky jeho zariadenia, nakoľko žalobca má možnosť zabezpečiť odber vyrobenej elektrickej energie zmluvou so žalovaným.
Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to jednak osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a jednak osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Aj zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“.
V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 102 O.s.p. v spojení s ust. § 75 ods. 2 O.s.p., a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená aspoň jedna z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.
Krajský súd preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
K úplnosti odvolací súd uvádza, že pri svojom konaní a rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/103/2015, sp. zn. 13Cob/147/2015, sp. zn. 13Cob/139/2015, sp. zn. 13Cob/156/2015, ktorým postupom podľa názoru krajského súdu sa zabezpečí právna istota v súvislosti s rozhodovaním v obdobných veciach.
Z dôvodu, že okresný súd nerozhodoval o trovách konania spojených s predbežným opatrením, krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p. nerozhodoval o trovách spojených s týmto odvolacím konaním.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.