Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15S-119-2019.pdf
PDF · 273.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/119/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r. o., so sídlom Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., advokátka so sídlom Štefánikova 4, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102205486/2019 zo dňa 20. 09. 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd r u š í rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102205486/2019 zo dňa 20. 09. 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 19. 05. 2015 začal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec XXXX. Daňová kontrola trvala od 19. 05. 2015 do 08. 02. 2017 a v období od 10. 12. 2015 do 21. 12. 2016 bola prerušená z dôvodu odoslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“). 1.1 Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 100196060/2017 zo dňa 02. 02. 2017, ktorý bol súčasne s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, doručený žalobcovi dňa 08. 02. 2017. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu (t. j. dňa 09. 02. 2017), začalo v danej veci podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie 1.2 Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101332052/2019 zo dňa 03. 06. 2019 ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie marec XXXX rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 44 419,25 eura tak, že nadmerný odpočet v sume 11 071,07 eura nepriznal a vyrubil daň v sume 33 348,18 eura. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 06. 06. 2019. 1.3 Predmetnou kontrolou bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období marec XXXX si daňový subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa Konex Sk plus s. r. o., so sídlom Štúrova 271, Nitra, IČO: 36 789 712, a to z faktúry č. 50026/15 zo dňa 02. 03. 2015, predmet fakturácie: kuracie rezne BR 6 x 2 kg v množstve 21 600 kg, základ dane 61 344 eura, 20 % DPH v sume 12 268,80 eura. Ďalej deklaroval dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane s nasledovnými odoberateľmi: PAULINE s. r. o. (ďalej len „PAULINE s. r. o.“), Praha, IČ DPH CZ25127853, do Českej republiky na základe faktúry č. 20150066, dátum dodania 02. 03. 2015, dodanie kuracích rezňov v množstve 22 032 kg, v sume 66 536,64 eura, ktorej prílohou bol dodací list, dokument
„Vyhlásenie odberateľa“, v ktorom odberateľ PAULINE s. r. o. vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že tovar uvedený v dodacom liste bol prepravený z územia SR do iného členského štátu a preprava bola vykonaná na jeho náklady, dokument „výdaj cudzích ukladateľov“, medzinárodný nákladný list č. 4466281. Ďalej odberateľom PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO-USLUGOWE „ZUZANEX“ D. V., IČ DPH PL8652238973 (ďalej len „ZUZANEX“ V. D.) do Poľska na základe faktúry č. 20150067, dátum dodania 03. 03. 2015, predmet dodania: kuracie rezne 6 x 2 kg, množstvo 21 204 kg v hodnote 63 492,48 eura, preprava vykonaná vozidlami EVČ: J. XXXU. a K. 36, faktúry č. 20150068, dátum dodania 03. 03. 2015, predmet dodania: kuracie rezne 6 x 2 kg , množstvo 22 032 kg, v hodnote 66 536,64 eura, preprava tovaru vykonaná vozidlami s EVČ: K. XX a K. XX, faktúry č. 20150069, dátum dodania 05. 03. 2015, predmet dodania: kuracie rezne 8 x 2 kg, množstvo 20 480 kg v hodnote 62 873,60 eura, preprava tovaru vykonaná vozidlami EVČ: K. XX a K. XX, pričom prílohou každej faktúry bol dodací list, dokument „Vyhlásenie odberateľa“, v ktorom „ZUZANEX“ V. D. vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že tovar uvedený na dodacom liste bol prepravený z územia SR do iného členského štátu a preprava bola vykonaná na jeho náklady, medzinárodný nákladný list a pri faktúre č. 20150069 aj dokument „výdaj cudzích ukladateľov“. 1.4 Dňa 19. 05. 2015 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu, ktorí sa vyjadrili, že prevažujúcou činnosťou je nákup a predaj mrazených potravín - kuracieho mäsa a rybieho mäsa, tovar bol kúpený od tuzemských dodávateľov a následne predaný odberateľom do iných členských štátov PAULINE s. r. o. a „ZUZANEX“ V. D., J., spoločnosť skladuje mäso v sklade spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo, s ktorou má žalobca uzatvorenú zmluvu o skladovaní, zahŕňajúcu aj cenu za služby ako príjem a výdaj tovaru, ako aj manipuláciu s tovarom. Ďalej má ešte jeden sklad v prenájme, a to sklad firmy G. s. r. o., Y. H., pri nákupe tovaru platí prepravu tovaru dodávateľ a zabezpečuje aj dodávku tovaru, pri predaji si zabezpečuje prepravu odberateľ a spoločnosť je registrovaná na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Galante. 1.5 Úradný záznam zo dňa 08. 06. 2015 vyhotovil správca dane o zabezpečení dokumentov zadržaných KÚ FS, z ktorých vyhotovil fotokópie (výzva č. 20271458/2015, zmluva o nájme nebytových priestorov, zmluva o poskytovaní služieb, zmluva o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích službách, nájomná zmluva, mesačné uzávierky, predfaktúra, faktúry, príjem cudzích ukladateľov, úradný záznam č. 20420917/2015 zo dňa 24. 06. 2015 s prílohou). 1.6 Dňa 24. 06. 2015 vyhotovil správca dane úradný záznam o zabezpečení dokumentov zadržaných KÚ FS, z ktorých vyhotovil fotokópie (mesačné uzávierky za mesiac marec 2015, faktúry č. 50026/15, č. 16032015, 15032015, 14032015, 13032015, 12032015, 09032015, 07032015, 05032015, 04032015, 02032015, 01032015, 27022015, dodací list č. 26). 1.7 Následne dňa 06. 07. 2015 vyhotovil úradný záznam o zabezpečení dokumentov zadržaných zamestnancom správcu dane, z ktorých vyhotovil fotokópie (výzva č. 20388172/2015 zo dňa 18. 06. 2015, výzva - vyjadrenie č. 783/2015 zo dňa 25. 06. 2015). 1.8 Dňa 07. 07. 2015 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v prevádzke daňového subjektu Ing. Michal Gögh - PROJEKT - MARKET, počas ktorej daňový subjekt Ing. Michal Gögh - PROJEKT - MARKET uviedol, že vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v prevádzke na adrese Y. ulica XX, F., rovnako využíva aj mraziarenské skladovacie priestory vo Y. pri G. R., priestory v F. má vo svojom vlastníctve a priestory pri Y. využíva na základe prenájmu. Uviedol, že vo vzťahu k správcovi dane splnomocneného zástupcu nemá a predložil účtovníctvo za zdaňovacie obdobia rokov 2014 a 2015. 1.9 Dňa 23. 07. 2015 bol vypočutý správcom dane svedok V. J., konateľ spoločnosti Konex SK plus s. r. o., o čom bola spísaná zápisnica č. 20562582/2015 zo dňa 23. 07. 2015. Svedok vypovedal, že hlavným predmetom spoločnosti je obchodná činnosť s potravinárskym tovarom - mrazeným, chladeným a suchým, ide o obchodnú spoločnosť, t. j. tovar nakúpi a predá ho ďalej, spoločnosť má distribučný sklad v J. a v mraziarňach v R., spoločnosť je registrovaná na RVPS v J. a v D.. Potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, potvrdil vystavenie faktúry č. 50026/15 zo dňa 02. 03. 2015, jej zaúčtovanie v účtovníctve a dodanie tovaru uvedeného na faktúre. Uviedol, že tovar je uskladnený v skladoch spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo, po vystavení a zaplatení faktúry je zaslaný mailový pokyn skladníkovi v mraziarňach, aby tovar previedol na sklad spoločnosti žalobcu, pri odovzdávaní tovaru nie je nikto prítomný, všetky činnosti spojené s vyskladnením tovaru zabezpečuje zamestnanec mraziarní na základe uzatvorenej zmluvy. Spoločnosť Konex SK plus s. r. o. nadobudla deklarovaný tovar kúpou od daňového subjektu Rubano s. r. o., Panenská 24, 811 03 Bratislava. IČO: 47 240 261, DIČ: 2023557250, IČ DPH: SK2023557250, na základe faktúry č. 01032015 zo dňa 02. 03. 2015, základ dane 59 184 eur, DPH v hodnote 11 836,80 eura, faktúra bola uhradená z účtu spoločnosti Konex SK plus s. r. o. č. 0234985500/0900, k dodávateľovi spoločnosti Rubano s. r. o., pričom s konateľom spoločnosti komunikoval väčšinou mailom, nepamätal si však, ako dlho spolu obchodujú. Tovar kupoval
systémom ,,do skladu“, t. j. prepravu zabezpečoval dodávateľ do skladu v R., cena prepravy bola súčasťou nákupnej ceny, a preto nemá nijaké informácie o uskutočnení prepravy, nevie, kde bol tovar naložený, nebol osobne pri preberaní tovaru od dodávateľa, nevidel ho, tovar kontroloval a preberal skladník v mraziarňach na základe uzatvorenej zmluvy. K pôvodu tovaru uviedol, že pochádza z L., ale ako sa dostal na územie SR, uviesť nevedel. 1.10 Dňa 23. 07. 2015 vyhotovil správca dane úradný záznam o zabezpečení dokumentov zadržaných zamestnancom správcu dane, z ktorých vyhotovil fotokópie (výzva č. 20384414/2015 zo dňa 17. 06. 2015, výzva - vyjadrenie č. 739/2015 zo dňa 25. 06. 2015). 1.11 Správca dane dňa 07. 08. 2015 vyhotovil úradný záznam o preverení informácií v colnej databáze prístupnej zamestnancom správcu dane, podľa ktorej je na základe dokladov predložených daňovým subjektom Ing. Michal Gögh - PROJEKT - MARKET, F. pri miestnom zisťovaní dňa 07. 07. 2015 známe, že tovar, ktorý bol ďalej fakturovaný v zdaňovacom období marec 2015 spoločnosti CORAL, s. r. o., Nitra, bol nakúpený tak, že tovar uvedený na faktúre č. 20150991 zo dňa 04. 03. 2015 bol nakúpený od dodávateľa BINYIN FOOD INTERNATIONAL LIMITED, Dalian, China na základe faktúry číslo BYF20140807 zo dňa 03. 09. 2014, časť tovaru uvedená na faktúre č. 20151369 zo dňa 25. 03. 2015, tovar na faktúre č. 20151392 zo dňa 26. 03. 2015 a tovar uvedený na faktúre č. 20151469 zo dňa 31. 03. 2015, bol nakúpený od dodávateľa FoodWorker GmbH, Bremerhaven, Germany na základe faktúry č. 501028 zo dňa 29. 01. 2015, časť tovaru uvedená na faktúre č. 20151369 zo dňa 25. 03. 2015bola nakúpená od dodávateľa BINYIN FOOD INTERNATIONAL LIMITED, Dalian, M. na základe faktúry č. YHBYF0401-9 zo dňa 18. 10. 2014 a tovar uvedený na faktúre č. 20151423 zo dňa 30. 03. 2015 bol nakúpený od dodávateľa DUNTOWER CORPORATION LIMITED, London, UK na základe faktúry č. 3229/2014 zo dňa 30. 05. 2014. Všetky uvedené transakcie skontrolované zamestnancom daňových úradov týkajúce sa dovozu tovaru sa nachádzajú v colnej databáze v stave „prepustené“. 1.12 Správca dane spísal dňa 20. 08. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní s daňovým subjektom Ing. Michal Gögh - PROJEKT - MARKET, ktorý potvrdil obchodnú spoluprácu so spoločnosťou CORAL, spol. s r. o., Nitra v zdaňovacom období marec 2015, ako aj vystavenie faktúr a dodacích listov pre spoločnosť CORAL, spol. s r. o., Nitra, dodanie tovaru v dátume, hodnote a takom množstve, ako je uvedené na faktúrach, pričom faktúry má zaúčtované a daň odviedli. Prevzatie tovaru prebiehalo tak, že tovar bol naložený v F. na ich auto a tovar bol odvezený do mraziarní v R., tovar nakladali ich zamestnanci, bol privezený do R., kde ho prevzal skladník v mraziarňach a prevzatie tovaru potvrdil pečiatkou a svojím podpisom na dodacom liste. Ohľadne kontaktu s dodávateľmi poznamenal, že robia dlhodobé objednávky na pár mesiacov dopredu mailom alebo telefonicky, pričom v uvedených spoločnostiach komunikuje s vedúcimi obchodných oddelení alebo s riaditeľmi. 1.13 Správca dane dožiadaním zo dňa 21. 08. 2015 požiadal o súčinnosť Daňový úrad Bratislava vo veci daňového subjektu Rubano s. r. o. 1.14 Žiadosťou o MVI požiadal správca dane českú daňovú správu o preverenie spoločnosti PAULINE, s. r. o. 1.15 Z úradnému záznamu správcu dane zo dňa 24. 09. 2015 vyplýva, že žiadosťou o MVI požiadal správca dane poľskú finančnú správu o preverenie spoločnosti „ZUZANEX“ V. D., pričom požadované informácie v stanovenom termíne nie je možné poskytnúť, pretože u tohto daňového subjektu prebieha daňová kontrola a predpokladaný dátum poskytnutia odpovede je 02. 11. 2015. 1.16 Žiadosťou o MVI požiadal správca dane českú daňovú správu o preverenie spoločnosti Arkileva, s. r. o., odpoveď bola doručená dňa 12. 10. 2016. 1.17 Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 04. 11. 2015 oznámil správcovi dane, že konateľ spoločnosti Rubano s. r. o. E. F. sa nedostavil na predvolanie, v sídle spoločnosti je adresát neznámy a podaním zo dňa 18. 11. 2018 zaslal dokumentáciu ohľadne predvolania konateľa spoločnosti Rubano, s. r. o. 1.18 Žiadosťou o MVI požiadal správca dane poľskú finančnú správu o preverenie spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO-USLUGOWE „ZUZANEX“ V. D., odpovede boli doručené dňa 25. 11. 2015 a 13. 04. 2016. 1.19 Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 02. 12. 2015 vyplýva, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu daňového subjektu CORAL, spol. s r. o. vo veci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2015, pričom vyhotovili fotokópie dokladov (opakovaná výzva č. 20900552/2015 zo dňa 29. 09. 2015, vyjadrenie k žiadosti č. 1509479/2015, vyjadrenie k žiadosti - doplnenie č. 1545114/2015). 1.20 Žiadosťou o MVI požiadal správca dane českú finančnú správu o preverenie spoločnosti CARGO
- HORTIM, spol. s r. o., odpoveď bola doručená dňa 05. 04. 2016. 1.21 Žiadosťou o MVI požiadal správca dane maďarskú finančnú správu o preverenie spoločnosti E. B. H., odpovede boli doručené dňa 11. 04. 2016 a 29. 06. 2016.
1.22 Rozhodnutím č. 21384783/2015 zo dňa 04. 12. 2015 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 10. 12. 2015 do obdobia získania podkladov pre správne určenie dane. 1.23 Český daňový správca na žiadosť o MVI odpovedal dňa 14. 09. 2015 vo veci spoločnosti PAULINE s. r. o. a oznámil, že konateľ spoločnosti potvrdil dodanie tovaru, ktorý bol kúpený za účelom jeho ďalšieho predaja. 1.24 Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 04. 01. 2017 vyplýva, že zamestnanci správcu dane použili pri výkone daňovej kontroly informácie postúpené správcovi dane Finančným riaditeľstvom SR na ďalšie použitie dňa 11. 01. 2016, a to výzvu adresovanú Štátnej veterinárnej a potravinovej správe a odpoveď obsahujúcu zoznam daňových subjektov. 1.25 Podľa úradného záznamu zo dňa 04. 01. 2017 správca dane pri výkone daňovej kontroly použil informácie postúpené správcovi dane Finančným riaditeľstvom SR, a to výzvu adresovanú Štátnej veterinárnej a potravinovej správe a odpoveď zo dňa 21. 12. 2015 obsahujúcu zoznam daňových subjektov, ktoré sú evidované v elektronickom systéme ŠVPS - registrované subjekty bez ohľadu na počty hlásení a hlásenia jednotlivých daňových subjektov. 1.26 Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 04. 01. 2017 vyplýva, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu daňového subjektu Slovakia Food Trading, s. r. o., pričom vyhotovili fotokópie dokladov (zápisnica o ústnom pojednávaní). 1.27 Správca dane listom zo dňa 11. 01. 2017 oznámil žalobcovi pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec XXXX. Žalobca sa k predmetnému oznámeniu vyjadril v podaní doručenom správcovi dane 25. 01. 2017. 1.28 Dňa 02. 02. 2017 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec XXXX. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu bol doručený žalobcovi dňa 08. 02. 2017, ktorý k nemu podal vyjadrenie. 1.29 Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania doplnil dokazovanie preverením pohybu vozidiel prostredníctvom mýtneho systému na území SR a aj v Poľsku, požiadal poľskú daňovú správu o výsluch svedkov, t. j. vodičov vozidiel, ktorí mali vykonať prepravu tovaru v marci XXXX, resp. osôb, ktoré prevzali tovar za dopravcu, vyzval spoločnosť AFZ security, akciová spoločnosť, D. XX L., na vydanie evidencie vstupov a výstupov motorových vozidiel za mesiac marec XXXX do areálu a z reálu MRAZIARNE a. s., R., ktorá v mraziarňach prevádzkuje strážnu službu, vyzval MRAZIARNE a. s., R. na vydanie písomností, ktoré eviduje v rámci svojej činnosti ako skladovateľ pre cudzích ukladateľov za mesiac marec XXXX, vypočul navrhovaných svedkov zamestnancov skladovateľa MRAZIARNÍ a. s., R., a to S. K., H. P., G. E., E. F. a F. R., o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100696982/2017, č. 100697105/2017, č. 100697189/2017, č. 100697259/2017 a č. 100697271/2017). Žiadosťou o MVI požiadal správca dane maďarskú finančnú správu o preverenie spoločnosti PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO-USLUGOWE „ZUZANEX“ V. D., odpovede boli doručené dňa 30. 10. 2017 a 04. 03. 2019. 1.30 Správca dane na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že sa zdaniteľné obchody tak, ako boli deklarované, neuskutočnili a nie je preukázané skutočné dodanie tovaru - kuracích rezňov dodávateľom Konex SK plus s. r. o. podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH pre žalobcu, preto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, v dôsledku čoho žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetom deklarovaných zdaniteľných obchodov boli potraviny živočíšneho pôvodu - kuracie rezne brazílskeho pôvodu, ktoré boli predmetom reťazového obchodu so zapojením subjektov Rubano s. r. o. - Konex SK plus s. r. o. - CORAL spol. s r. o., pričom uvedený tovar musel byť na územie SR prepravený z inej krajiny. Obchod s potravinami upravuje špeciálna legislatíva, v zmysle ktorej s potravinami môžu obchodovať len registrované subjekty v schválených prevádzkach príslušnou veterinárnou správou, pričom povinnosť registrácie sa vzťahuje na subjekty obchodujúce s potravinami na akomkoľvek stupni obchodného reťazca, t. j. vzťahuje sa aj na sprostredkovateľov, prepravcov a prevádzkovateľov internetového obchodu. Každý, kto vstupuje do obchodného reťazca s potravinami na akomkoľvek stupni výroby, predaja a skladovania, sa považuje za prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a musí byť na uvedenú činnosť veterinárnou správou registrovaný podľa zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. V danom prípade ani jeden z daňových subjektov v obchodnom reťazci nesplnil povinnosť podľa § 7b zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách a nenahlásil príchod zásielok uvedeného tovaru do elektronického systému veterinárnej správy. Daňový subjekt Rubano s. r. o. ako deklarovaný dodávateľ kuracích rezňov nebol registrovaný veterinárnou správou na účely obchodovania s potravinami. V marci XXXX nevykonával ekonomickú činnosť a posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podal za IV. štvrťrok 2014. Nebola preukázaná oprávnenosť vystavenej faktúry za tovar, ktorý mal byť dodaný spoločnosti Konex SK plus s. r. o. a následne žalobcovi. Neboli splnené
ani podmienky vysledovateľnosti v zmysle nariadenia ES č. 931/2011, nebolo preukázané, odkiaľ bola potravina odoslaná, nebol preukázaný jej pôvod, jej vstup na územie SR a je možné konštatovať, že ide o potraviny neznámeho pôvodu, ktoré je zakázané uvádzať do spotreby. 1.31 Správca dane spochybnil oprávnenosť odpočítania dane z nákupu kuracieho mäsa a súčasne mal za preukázané, že uvedená komodita - kuracie rezne a prsia brazílskeho pôvodu, sú predmetom karuselových obchodov, kde sú zistené porušenia právnych predpisov, nie je preukázané právo na odpočítanie dane a ani následné dodanie tovaru do iného členského štátu, do obchodných reťazcov sú zapojení zmiznutí obchodníci a nárazníkové spoločnosti a deklarované obchody preukazujú opätovné dodania toho istého tovaru opäť tuzemským odberateľom bez preukázania konečného spotrebiteľa, ale tiež zmyslu a opodstatnenia takýchto obchodných transakcií. Z uvedených dôvodov považoval správca dane deklarované oslobodenie dodania za neopodstatnené a nepreukázané. V tomto smere poukázal aj na rozsudok ESD vo veci C-131/13. 1.32 Podľa názoru správcu dane právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatnej dani, t. j. dani zodpovedajúcej reálnemu plneniu. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, v ich formálnej deklarácii, t. j. predložení dokladov s predpísaným obsahom alebo verbálnym či písomným prehlásením. 1.33 Správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení, ako to bolo deklarované v uvedenom obchodnom reťazci Rubano s. r. o. - Konex SK plus s. r. o. - CORAL spol. s r. o. Podľa zistení správcu dane bolo s týmto tovarom nakladané spôsobom, ktoré nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane a čerpania nadmerných odpočtov. Tovar, ktorý bol v neustálom fakturačnom kolobehu, sa kupoval systémom „do skladu“, kde niekoľkokrát zmenil majiteľa, pričom krajina pôvodu a krajina konečnej spotreby neboli preukázané. 1.34 Z uvedených dôvodov správca dane nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 50026/15 od dodávateľa Konex SK plus s. r. o., keď uplatneným odpočítaním dane žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, ako aj § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 1.35 Správca dane ďalej zistil nesplnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH zo strany žalobcu pri deklarovaní tovaru odberateľovi „ZUZANEX“ V. D. v zmysle vystavených faktúr č. 20150067, č. 20150068 a č. 20150069. Preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu nebola nepochybne preukázaná. Okrem slovného a písomného vyhlásenia poľského subjektu neexistujú iné dôkazy o prepravení tovaru na miesta určenia v inom členskom štáte. Skutočnosť, že elektronický mýtny systém potvrdil registráciu vozidiel, ktoré tovar do Poľska prepravovali, ešte neznamená, že tovar bol prepravený tak, ako to deklarujú doklady predložené k faktúram. Žalobca deklaroval dodanie tovaru spoločnosti „ZUZANEX“ V. D., ktorý bol naložený v sklade spoločnosti MRAZIARNE a. s., R. a podľa dokladov mal byť prepravený odberateľovi V. D. do S. v Poľsku. Šetrením však bolo zistené, že tovar nebol prepravený tak, ako to deklarujú doklady, ale preprava bola vykonaná zo skladu spoločnosti MRAZIARNE a. s., R. priamo do skladu spoločnosti FEGA FROST s. r. o. v J. a do skladu ALFA-R s. r. o, ktorý je v spoločnosti MRAZIARNE a. s. v Sládkovičove. Žalobca tak porušil § 43 ods. 1 zákona o DPH tým, že nesplnil podmienku pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, keďže nepreukázal dodanie tovaru odberateľovi „ZUZANEX“ V. D. do iného členského štátu podľa vystavených faktúr, a preto bol povinný k základu dane uplatniť daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 %. 1.36 Správca dane posúdil charakter jednotlivých obchodných transakcií a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, s ktorým sa v sklade spoločnosti MRAZIARNE a. s. R. v rozhodnom období disponovalo. Bolo zistené, že tovar, ktorý bol u žalobcu predmetom oslobodených dodaní, mal byť poľským subjektom bezprostredne po prijatí predaný opäť na Slovensko pochybnej spoločnosti zapojenej do karuselových transakcií s danou komoditou. Uvedené obchodného transakcie pritom nemali žiadne ekonomické opodstatnenie. 1.37 Správcom dane nebolo spochybnené dodanie tovaru spoločnosti PAULINE s. r. o, hoci sa pri mapovaní toku tovarov preukázalo dodanie časti tovaru cez zmiznutých obchodníkov naspäť na Slovensko. Konateľ spoločnosti PAULINE s. r. o. v zmysle odpovede na žiadosť o MVI označil spoločnosť Arkileva s. r. o. ako odberateľa tovaru nadobudnutého od žalobcu, čo vyplýva z pohybov na karte skladovateľa PAULINE s. r. o. Z odpovede na žiadosť MVI vyplýva, že spoločnosť Arkileva s. r. o. presnú evidenciu kam, komu a ktorý konkrétny tovar bol predaný, nevedie. V odpovedi na MVI český správca dane uviedol, že pri mapovaní toku tovaru zistil, že tovar nadobudnutý od spoločnosti PAULINE s. r. o. na základe faktúry č. 201500082 bol dodaný odoberateľovi Access line s. r. o. na základe faktúry č. 150100027 naspäť do skladu v R.. Posledný subjekt v zistenom obchodnom reťazci spoločnosť Access line s. r. o. je od 24. 03. 2015 zrušený, zaniknutý v dôsledku zlúčenia, konateľ spoločnosti v
čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov H. Y. je podľa vlastného vyjadrenia biely kôň. Daňový subjekt Access line s. r. o. podal posledné daňové priznanie k PDH za IV. štvrťrok 2014 a nepriznal žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Vykonávanie ekonomickej činnosti zo strany spoločnosti Access line s. r. o. nebolo preukázané. 1.38 Žalobca ako daňový subjekt nie je pri obchodovaní s danou komoditou nováčik, vie, že tovar je pôvodom z iného členského štátu, vie, že ide o potraviny, ktoré by mali najkratšou cestou z miesta ich prvého odoslania skončiť v maloobchode alebo v stravovacích zariadeniach a napriek tomu tento tovar aj v dôsledku jeho obchodnej činnosti obieha medzi dodávateľmi z členských krajín a neraz sa vracia do toho istého skladu. Charakter reťazových dodaní, s ktorými obchoduje, musí byť žalobcovi známy. Žalobca si má preveriť potrebné skutočnosti súvisiace s dodávkou a až následne pristúpiť k transakcii. Zákon o potravinách, zákon o veterinárnej starostlivosti a nariadenie o vysledovateľnosti potravín sú právne normy, ktoré každému subjektu obchodujúcemu s potravinami ukladajú povinnosť mať vedomosť o prevádzke, z ktorej bola potravina odoslaná. Túto podmienku nesplnil žalobca a ani jeho dodávateľ. Deklarované dodávky boli len predmetom faktúr bez ich zákonnej legalizácie, bez preukázania vecného plnenia, pričom bolo zistené, že s ním bolo obchodované v reťazci, kde dochádzalo k podvodu s daňou z pridanej hodnoty. Žalobca o tejto skutočnosti musel mať vedomosť. 1.39 To, že žalobca má faktúru od dodávateľa, záznamy v skladovej evidencii, potvrdený dodací list, doklad o úhrade a CMR pri preukazovaní prepravy do iného členského štátu, sú všetko doklady na účely preukázania, že k transakcii medzi ním a odoberateľom došlo, avšak opatrenia, ktoré je možné považovať za „náležitú starostlivosť“ a konanie v dobrej viere sú širšieho charakteru a znamenajú preverenie skutočností, ktoré môžu spôsobiť účasť žalobcu na podvodných transakciách, t. j. získanie informácií o všetkých okolnostiach dodávky od dodávateľov, resp. odoberateľov a daňový subjekt ich má rešpektovať. 1.40 Správca dane nespochybňuje existenciu materiálneho plnenia, ale spochybňuje dodanie tovaru v zistenom reťazci, pretože okrem formálnych dokladov nebolo žiadnymi inými dôkazmi preukázané, že v deklarovanom obchodnom reťazci došlo k vecnému dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr. Správca dane mal za to, že ide o karuselové fakturačné transakcie s tovarom so zapojenými subjektmi - nárazníkmi, ktoré vykonávali skutočnú hospodársku činnosti, a ktorých konatelia boli bielymi koňmi, nebol preukázaný pôvod tovaru a nebola preukázaná ani krajina konečnej spotreby, tovar sa nespotrebováva, ale je v neustálom kolobehu. 1.41 Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
2. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správu dane rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102205486/2019 zo dňa 20. 09. 2019, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101332052/2019 zo dňa 03. 06. 2019 potvrdil. 2.1 V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal skutkový stav zistený správcom dane v priebehu daňovej kontroly. 2.2 K námietkam žalobcu obsiahnutých v odvolaní uviedol, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry od spoločnosti Konex SK plus s. r. o. deklaruje, že splnil všetky podmienky na uplatnenie tohto práva. Nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich platiteľ deklaroval v zmysle predložených dokladov. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodaných tovarov musia mať povahu faktu, to znamená, že všetky účtovné a daňové doklady preukazujúce dodanie predmetného tovaru musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania. V danom prípade zdaniteľné plnenia deklarované v obchodnom reťazci tuzemských dodávok Rubeno s. r. o. - Konex SK plus s. r. o. - žalobca neboli preukázané. Správca dane posúdil charakter jednotlivých obchodných transakcií a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, s ktorým sa v sklade spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo v rozhodnom období disponovalo. Správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované v jednotlivých obchodných reťazcoch. Podľa zistení správcu dane bolo s týmto tovarom nakladané spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného „práva“ na odpočítanie dane a čerpania nadmerných odpočtov. Tovar, ktorý bol v neustálom fakturačnom obehu sa priviezol do skladu spoločnosti MRAZIARNE a. s. R., kde niekoľkokrát zmenil majiteľa. Daňové subjekty nemali potrebu zisťovať, odkiaľ a kým bol tovar do mraziarní odoslaný. Nie je známe, kto potravinu uviedol na tuzemský trh, ani aká je krajina jej konečnej spotreby. Na základe objektívnych skutočností, ktoré správca dane zistil a vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prijal záver, že daňový subjekt je súčasťou podvodného obchodného reťazca
s komoditou „kuracie mäso“. Súčasťou reťazca je vždy tzv. „zmiznutý obchodník“ (E. B. H. podľa svojho vyjadrenia za spoločnosť Rubano s. r. o. nevykonával žiadnu činnosť, na zastupovanie spoločnosti nikoho nesplnomocnil, nikdy nevystavil a nepodpísal žiadny dokument, k faktúre č. 01032015 uviedol, že ju nevystavil a podpis na faktúre nie je jeho), v súčasnosti je spoločnosť ex offo vymazaná. Zmiznutý obchodník fakturuje tovar „nárazníku“ (Konex SK plus s. r. o.) ako sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá si plní svoje daňové povinnosti, účtuje o predmetných obchodoch, podáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a vykázanú daň zaplatí. Daňové priznanie nárazníka sa vyznačuje veľkými objemami dodávok tovaru a služieb, no veľmi nízkou vlastnou daňovou povinnosťou, či nízkym nadmerným odpočtom. Spoločnosť Konex SK plus s. r. o. deklaruje dodanie tovaru a služby v tuzemsku podľa § 8 a § 9 zákona o DPH v sume základ dane takmer 668 tisíc eur, no vlastnú daňovú povinnosť priznala v sume 17,60 eura. Spoločnosti v postavení „nárazník“ nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, ale jej vznikla povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH z dôvodu jej uvedenia na faktúre. V danom prípade sa už u nárazníkovej spoločnosti udiali zmeny, ktoré viedli k tomu, že je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje. Napokon „dodávateľ do iného členského štátu“ (v danom prípade daňový subjekt), ktorý deklaruje nákup tovaru od nárazníkovej spoločnosti, si uplatňuje právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, uskutočňuje dodávky tovaru do iných členských štátov EÚ (PAULINE, s. r. o. a „ZUZANEX“ V. D.) s oslobodením od dane v zmysle § 43 zákona o DPH a požaduje vrátenie nadmerného odpočtu. Skutočný pôvod, resp. dovozca tovaru do Európskej únie, či prevádzkovateľ, ktorý prvý nadobudol dodávku mäsa v tuzemsku, nie je známy a rovnako nie je známy ani konečný spotrebiteľ. Všetky tieto reťazce nesú znaky reťazových daňových podvodov. 2.3 Správca dane nespochybnil dodanie tovaru spoločnosti PAULINE s. r. o. napriek tomu, že sa pri mapovaní toku tovarov preukázalo dodanie časti tovaru cez zmiznutých obchodníkov naspäť na Slovensko, a to nasledovne: daňový subjekt - PAULINE s. r. o. - Arkileva s. r. o. - Access line s. r. o. Podľa odpovede na žiadosť o MVI konateľ spoločnosti PAULINE s. r. o. označil spoločnosť Arkileva s. r. o. ako odberateľa tovaru nadobudnutého od žalobcu, uvedená skutočnosť vyplýva z pohybu na karte skladovateľa PAULINE s. r. o. K dôkazom, ktoré podľa žalobcu dokumentujú jeho reálnu obchodnú činnosť, správca dane uviedol, že nespochybňuje dodanie tovaru tejto spoločnosti napriek tomu, že sa pri mapovaní toku tovaru preukázalo dodanie časti tovaru cez zmiznutých obchodníkov naspäť na Slovensko. 2.4 Žalovaný ohľadom odberateľa „ZUZANEX“ V. D. uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pohyb tovaru bol deklarovaný na základe CMR a nebol preukázaný šetrením cez príslušne mýtne systémy. Správca dane uvedené dokazovanie vykonal vo vyrubovacom konaní a na základe žiadosti o MVI bol správcovi dane poskytnutý podrobný zoznam údajov z elektronického mýtneho systému ohľadom prejazdov na národných cestách viaTOLL, okrem iných, aj vozidiel J. a K.4 a poľský správca dane vypočul ako svedkov F. F., V. H. a F. F.. Svedok F. F. po predložení CMR dokladov a výdajok č. CV/1142/15 a č. CV/1146/15 k faktúram č. 20150067 a č. 20150068 uviedol, že v období, keď pracoval pre spoločnosť „ZUZANEX“ V. D., neprepravoval žiadny tovar zo slovenských spoločností do Poľska, pričom potvrdil, že prepravy podľa CMR sa reálne uskutočnili. F. F. po predložení CMR a výdajky č. CV/1233/15 k faktúre č. 20150069 potvrdil uskutočnenie prepravy v roku 2015 na trase Slovensko - Poľsko. Nakládku uskutočnil pravdepodobne na miestach uvedených na dokladoch. Rovnako svedok V. H. potvrdil vykonanie prepráv v roku 2015, nakládku uskutočnil v Sládkovičove a tovar prepravoval niekedy do priestorov v S. a niekedy do miesta určenia M. alebo L. a keď dostal pokyn od V. D., vrátil sa s tovarom na Slovensko. Správca dane porovnaním evidenčných čísiel vozidiel zistených z dokladov žalobcu, resp. šetrením správcu dane s evidenciou vozidiel vstupujúcich a vystupujúcich do a zo skladu v mraziarňach s údajmi evidovanými v Elektronickom mýtnom systéme SR a PL, zistil, že preprava tovaru vozidlom J. XXXU. v dňoch 03. 03. 2015 a 04. 03. 2015 nebola vykonaná tak, ako deklarujú doklady predložené k faktúre č. 20150067 (dodávka žalobca - „ZUZANEX“ V. D.) a k faktúre č. 5/15/3 (dodávka „ZUZANEX“ V. D. - Access line s. r. o.), ale bola vykonaná dňa 04. 03. 2015 zo skladu spoločnosti MRAZIARNE a. s., R. priamo do skladu FEGA FROST, s. r. o. v Ploskom. Ďalej správca dane zistil, že preprava vozidlom K. XX dňa 03. 03. 2015 nebola vykonaná tak, ako deklarujú doklady predložené k faktúre č. 20150068 (dodávka žalobca
- „ZUZANEX“ V. D.). Napriek skutočnosti, že na dokladoch k faktúre č. 6/15/3 (dodávka „ZUZANEX“
- Access Line s. r. o., preprava z S. do skladu v J.), nie sú uvedené evidenčné čísla vozidiel, ktorými mala byť preprava vykonaná, v zmysle údajov z mýtneho systému je zrejmé, že preprava bola vykonaná vozidlom K. XX zo skladu spoločnosti MRAZIARNE a. s. R. priamo do skladu spoločnosti FEGA FROST s. r. o. v J.. Taktiež preprava v zmysle faktúr č. 20150069 (dodávka žalobca - „ZUZANEX“ V. D.) a č. 8/15/3 (dodávka „ZUZANEX“ V. D. - Access line s. r. o., preprava z S. do skladu v R.), nebola takto vykonaná. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenia poľských vodičov, v zmysle ktorých F. F.
nepotvrdil, že prepravy zdokladované predmetnými CMR sa reálne uskutočnili, F. F. a V. H. síce potvrdili uskutočnenie prepravy, ale ďalšej manipulácie s tovarom sa nezúčastnili, pretože auto aj s návesom nechali s dokladmi na námestí, resp. došlo k prepriahaniu návesov po ceste. 2.5 Žalovaný zdôraznil, že správca dane posúdil charakter jednotlivých obchodných transakcií a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, s ktorým sa v sklade spoločnosti MRAZIARNE a. s. Sládkovičovo v rozhodnom období disponovalo. Správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako bolo deklarované v obchodnom reťazci. Podľa zistení správcu dane bolo s týmto tovarom nakladané spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane a čerpania nadmerných odpočtov. Tovar, ktorý bol v neustálom fakturačnom obehu, sa priviezol do skladu spoločnosti MRAZIARNE a. s. R., kde niekoľkokrát menil majiteľa. Daňové subjekty nemali potrebu zisťovať, odkiaľ a kým bol tovar do mraziarní odoslaný. Nie je známe, kto potravinu uviedol na tuzemský trh, ani aká je krajina konečnej spotreby. Na základe objektívnych skutočností, ktoré správca dane zistil a vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prijal záver, že žalobca je súčasťou podvodného obchodného reťazca s komoditou „mrazené kuracie mäso“, čiže ide o potravinu živočíšneho pôvodu, obchodovanie s ktorou upravuje špeciálna legislatíva, a to zákon č. 39/2007 Z. z., zákon č. 152/1995 Z. z., nariadenie č. 931/2011 a nariadenie č. 178/2002, ktoré sú povinné subjekty obchodujúce s potravinami dodržiavať a riadiť sa nimi tak, ako to uvádza správca dane v napadnutom rozhodnutí. Realizácia sporných zdaniteľných plnení si vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany žalobcu pri výbere obchodných partnerov pre dodanie mrazeného kuracieho mäsa. V deklarovanom reťazci nie je zrejmé, kedy a prostredníctvom koho vstúpil tovar, pôvodom z L., na tuzemský trh. Okrem toho, že svojím konaním priamo ohrozil spotrebiteľov, pre danú vec je podstatné, že preukázateľne nevyužil všetky možnosti, ktoré mu zákon umožňuje, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezúčastní na daňovom podvode. 2.6 Žalovaný za danej dôkaznej situácie konštatoval, že ide o účelovo vytvorené obchodné reťazce, ktorých hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale neoprávnené získanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. Súčasťou reťazca je vždy „zmiznutý obchodník“ (preukázane: Rubano s. r. o., E. B. H. podľa svojho vyjadrenia za spoločnosť Rubano s. r. o. nevykonával žiadnu činnosť, na zastupovanie spoločnosti nikoho nesplnomocnil, nikdy nevystavil a nepodpísal žiadny dokument, k faktúre č. 01032015 uviedol, že ju nevystavil a podpis nie je jeho). 2.7 V prípade existencie daňového podvodu, keď žalobca preukázateľne splnil podmienky v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia, je možné zamietnuť právo na odpočítanie dane s odvolávkou na rozsudky súdnych dvorov EÚ zaoberajúce sa daňovým podvodom. Dôvodom na neuznanie práva na odpočítanie dane nie je porušenie hmotnoprávneho predpisu (zákona o DPH), ale účasť na daňovom podvode. Žalovaný poznamenal, že správca dane preukazuje podvodné konanie na účely smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Smernica RADY 2006/112/ES z 28. novembra 2006), nie na účely trestného práva. Správca dane preukazuje existenciu podvodného konania na daňové účely, pričom túto povinnosť mu ukladá právo Európskej únie. V zmysle práva Európskej únie zisťuje všetky objektívne skutočnosti, na základe ktorých je možné prijať záver, že daňový subjekt o daňovom podvode vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť. V návrhoch generálneho advokáta, ako aj v samotnom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03 „Optigen“, bol zadefinovaný mechanizmus podvodu typu „.karusel“, resp. „reťazec“. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-439/04 Axel Kittel (51. bod) majú možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť svojich plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe len tie subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty alebo iné podvody. Existujú objektívne skutočnosti, že žalobca vedel, mohol vedieť, resp. mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje nezákonného a účelového konania, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody v podobe neoprávneného odpočítania dane, resp. čerpania nadmerného odpočtu. 2.8 Žalobca uviedol, že pri svojej ekonomickej činnosti využíval skladovacie priestory prenajaté od spoločnosti MRAZIARNE a. s. R. na základe Zmluvy o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích službách č. SLA 02/2011 zo dňa 20. 12. 2010 a dodatku č. 1 zo dňa 26. 06. 2014. Služby spoločnosti MRAZIARNE a. s. R. čo sa týka skladovania, zmrazovania a skladovacích služieb na základe zmluvného vzťahu, využívala okrem daňového subjektu aj spoločnosť Konex SK plus s. r. o. K spôsobu, akým MRAZIARNE a. s. R. poskytovali služby spojené so skladovaním, sa vyjadrili zamestnanci tejto spoločnosti S. K., H. P., G. E., E. F. a F. R.. Z výpovedí uvedených zamestnancov je zrejmé, že naskladnenie alebo vyskladnenie tovaru sa dialo na podnet daňového subjektu (telefonát alebo mail) zamestnancami spoločnosti
MRAZIARNE a. s. R.. Ak bol tovar dodávaný do skladových priestorov spoločnosti MRAZIARNE a. s. R. od externých dodávateľov, resp. vydaný pre odberateľov mimo areál, zamestnanci tovar prebrali, uskladnili, resp. vydali. MRAZIARNE a. s. R. potvrdzovali doklady o príjme a doklady o odoslaní tovaru. Pri preberaní tovaru prebehla fyzická kontrola podľa dodacieho listu, ktorý sprevádza daný tovar. Za kontrolu tovaru je zodpovedný jedine skladník mraziarenských skladov. Kontrola tovaru sa uskutočňuje nasledovne: tovar sa vyloží na rampu, kde skladník podľa dodacieho listu skontroluje tovar podľa sortimentu, počtu a hmotnosti. Pri prijatí a vyskladnení tovaru sprevádza tovar iba dodací list a výdajka bez faktúry. Uskladnený tovar je v zodpovednosti externých spoločností ohľadom záručnej doby. O konečných odberateľoch mraziarne nemajú vedomosť. Z uvedeného je zrejmé, že sám daňový subjekt sa na naskladňovaní, resp. vyskladňovaní tovaru nezúčastňuje, nekontroluje jeho množstvo a ani kvalitu. Ak prebieha presun tovaru pri predaji medzi ukladateľmi v skladových priestoroch spoločnosti MRAZIARNE a. s. R., potom na základe avíza týchto dvoch spoločností mraziarne papierovo spracujú túto zmenu v systéme. Fyzicky sa tovar nepremiestňuje. Na sklade sa iba fyzicky preznačí, pričom sa neznačí každé balenie, kartón, resp. paleta, ale len posledná paleta v rade. Zamestnanci spoločnosti MRAZIARNE a. s. R. sa rovnako zhodli na tom, že nie je možné s určitosťou povedať, či ide o opakovane dodávaný tovar. 2.9 K námietke nezákonnosti a dĺžky daňovej kontroly a námietke nezákonného prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa 19. 05. 2015 a ukončená dňa 08. 02. 2017 doručením protokolu spolu s výzvou č. 100198545/2017 zo dňa 02. 02. 2017 na vyjadrenie daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole. Keďže v priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie Rady (EU) č. 904/2010“), a to za účelom zistenia obchodného reťazca a preverenia reálnosti obchodu u odberateľa daňového subjektu, subodberateľov a prepravcov, správca dane zaslal na Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie CLO žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 719492/2015, č. 1511919/2015, č. 1732169/2015 a č. 1734877/2015, pričom využil možnosť prerušenia daňovej kontroly od 10. 12. 2015 do 21. 12. 2016 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, nakoľko sa v zmysle § 46 ods. 10 druhá veta Daňového poriadku na prerušenie daňovej kontroly primerane použije § 61. Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená, žalovaný konštatoval, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňová kontrola prebiehala v období od 19. 05. 2015 do 09. 12. 2015, od 21. 12. 2016 do 08. 02. 2017, čo je celkom 255 dní). 2.10 Žalovaný zistil, že správca dane pri opakovanom uvedení žalobcu vo výroku rozhodnutia z dôvodu chyby v písaní opakovane neuviedol identifikačné číslo organizácie. Uvedenú chybu v písaní správca dane v súlade s § 63 ods. 12 Daňového poriadku opravil a upovedomil o tom oznámením zo dňa 18. 09. 2019 žalobcu. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly obsahuje všetky zákonné náležitosti, aby bolo rozhodnutie označené za zákonné a nadobudlo status právoplatnosti a vykonateľnosti. Rozhodnutie je určité, zrozumiteľné, daňový subjekt, ktorého sa týka, je nezameniteľne identifikovaný a konkrétne práva a povinnosti účastníka konania sú jasne určené. 2.11 Žalovaný po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení v zaslanom spisovom materiáli potvrdil skutočnosť, že správca dane sa vysporiadal so svojím tvrdením, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane v celkovej sume 12 268,80 eura zo spornej faktúry od spoločností Konex SK plus s. r. o. a uplatnením oslobodenia od dane pri dodaní tovaru s tuzemska do iného členského štátu v celkovej sume 32 150,45 eura na základe vystavených sporných faktúr pre spoločnosť „ZUZANEX“, porušil zákon o DPH. Pretože odpočítanie dane z pridanej hodnoty je možné len v rozsahu a za podmienok určených v § 49 až 51 zákona o DPH a oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je možné len v rozsahu a za podmienok stanovených v § 43 zákona o DPH, pričom nárok na odpočítanie dane a aj oslobodenie od dane sú viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok a už nesplnenie len jednej vylučuje priznanie nároku. Žalovaný ako odvolací orgán preto konštatoval, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Práva žalobcu ako daňového subjektu boli zachované. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Keďže žalobca v odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalovaný rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21. 11. 2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102205486/2019 zo dňa 20. 09. 2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 101332052/2019 zo dňa 03. 06. 2019 a oznámením o oprave chýb Daňového úradu Nitra č. 102185470/2019 zo dňa 18. 09. 2019, pričom žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 3.1 Žalobca v správnej žalobe najskôr uviedol podstatu argumentov v rozhodnutí správcu dane, popísal dôvody a námietky žalobcu, ktoré tvorili obsah podaného odvolania proti rozhodnutiu správcu dane. 3.2 Poukázal na to, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie marec 2015 z faktúry dodávateľa Konex SK plus s. r. o. a v rozhodnutí ďalej uviedol, že spoločnosť Rubano s. r. o, dodávateľ žalobcu, nepreukázal dodanie tovaru spoločnosti Konex SK plus s. r. o., a že prijaté peňažné prostriedky od spoločnosti Konex SK plus s. r. o. previedla spoločnosť Rubano s. r. o. v priebehu toho istého dňa na účty iných spoločnosti. Žalobca však spoločnosť Rubano s. r. o. nepozná a nie je to jeho obchodný partner. O tomto obchodnom partnerovi sa žalobca dozvedel až od správcu dane. Zároveň žalobca poukázal na to, že pokiaľ správca dane zistil porušenie zákona u nejakého iného daňového subjektu, potom je potrebné vykonať kontrolu u tohto daňového subjektu a zodpovednosť vyvodzovať voči tomuto daňovému subjektu a neprenášať zodpovednosť iného subjektu na kontrolovaný daňový subjekt. 3.3 Žalobca uviedol, že bolo potvrdené, že dodávateľ Konex SK plus s. r. o. za tovar riadne zaplatil, teda uhradil aj DPH fakturovanú vo faktúre a aj žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) za tovar riadne zaplatil a uhradil aj DPH fakturovanú vo faktúre. Pokiaľ si nejaký iný daňový subjekt nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o DPH, prípadne použil finančné prostriedky inak ako mu ukladá zákon, potom je potrebné vyvodzovať zodpovednosť voči tomuto subjektu. Takéto konanie iného daňového subjektu žalobca nevie a nemôže nijako zistiť. 3.4 Vo vzťahu k dodaniu tovaru spoločnosti PAULINE s. r. o., teda do iného členského štátu, uviedol, že preprava a dodanie tovaru bolo preukázané. Správca dane konštatoval, že dodanie tovaru preukazuje žalobca len vystavenou dodávateľskou faktúrou. V konaní sa bránil tým, že dodanie tovaru preukázal dodávateľskou faktúrou, dodacím listom, CMR dokladmi, svedeckými výpoveďami svojich dodávateľov, vyhlásením odberateľa. Realizovaný obchod potvrdila aj česká daňová správa. V spise sa nachádza príjemka tovaru, kde je uvedené presné množstvo tovaru, dátum príjmu tovaru, dátum spotreby tovaru 03. 06. 2016, ako aj skladová karta žalobcu, z ktorej je zrejmé, že časť skladových zásob z februára 2015 sa presunula do marca 2015. Uvedené dôkazy dokumentujú reálnu obchodnú činnosť žalobcu. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že nespochybňuje dodanie tovaru spoločnosti PAULINE s. r. o. 3.5 Vo vzťahu k dodaniu tovaru spoločnosti „ZUZANEX“ bol toho názoru, že správca dane vytvoril konštrukciu, ktorá je nepravdivá a v rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže tvrdenie správcu dane je v rozpore s listinnými dôkazmi, podľa ktorých tovar, ktorý spoločnosť „ZUZANEX“ nadobudla od žalobcu, nebol odberateľom spoločnosti „ZUZANEX“ dodaný a prepravovaný v ten istý deň a ani tými istými autami, pričom niekedy nebol ani v rovnakom množstve. Žalobca predáva tovar spoločnosti „ZUZANEX“ Poľsko na báze ex works, t. j. predané v sklade, a keďže „ZUZANEX“ je poľský subjekt s registráciou v Poľsku, žalobca môže vystaviť len faktúru oslobodenú od DPH, pretože inú zákonnú možnosť nemá. Odberateľ „ZUZANEX“ deklaruje vo svojom daňovom priznaní v materskej krajine nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte, čo aj urobil a poľský správca dane nespochybňuje nadobudnutie predmetného tovaru. 3.6 Všetky subjekty, s ktorými obchodoval, vykonávali riadnu hospodársku činnosť a obchodné transakcie riadne potvrdili. Žalobca si nechal vypracovať súkromný znalecký posudok č. 3/2019 zo dňa 19. 02. 2019 znalcom Ing. H. M., z ktorého záverov vyplýva, že daň uvedená v dodávateľskej faktúre, ktorá bola predmetom daňovej kontroly, bola kontrolovaným daňovým subjektom riadne zaplatená. Ak niektorý z preverovaných subjektov daň neodviedol, vytvoril tak daňový dlh. V danom prípade žalobcovi takýto dlh nevznikol. 3.7 Podľa žalobcu pôvod tovaru nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane. Správca dane preukazuje skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, dodržiavanie zákona o potravinách nemá žiadny relevantný význam pre správne určenie dane. Správca dane nie je kontrolným orgánom definovaným v zákone o potravinách, ktorý má pôsobnosť v oblasti kontroly potravín definovanú v zákone, ale táto patrí do pôsobnosti Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. Tovar nakupoval od tuzemských dodávateľov, a preto nemal žiadnu povinnosť nahlásiť RVPS nadobudnutie tohto tovaru. Do dnešného dňa neeviduje žiadne konanie, ktoré by viedla RVPS voči skladu, alebo žalobcovi, čo dokazuje, že povinnosti v zmysle nariadenia o vysledovateľnosti potravín si žalobca riadne plní.
3.8 V danom prípade sa žalobca nedopustil žiadneho porušenia zákona, čo žalovaný potvrdil. Naplnil všetky zákonné ustanovenia zákona o DPH. Uviedol, že daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Táto právna skutočnosť bola v daňovom konaní zo strany žalobcu riadne preukázaná. Termín „dodať tovar“ presahuje obsah termínu „odovzdať tovar“. Dodávku tovaru možno uskutočniť aj mimo rámec faktického (technického) odovzdania tovaru kupujúcemu, napr. zmluvne poskytnutá možnosť nakladať s tovarom v určenom mieste. V takom prípade nedochádza k faktickému „odovzdaniu“ tovaru, ale k jeho „dodaniu“ v zmysle splnenia. Dodanie tovaru vo vzťahu k žalobcovi preukázané riadne bolo (potvrdené dodacie listy, zaplatená kúpna cena, výpovede dodávateľov, ktorí dodanie tovaru potvrdili, skladová evidencia - príjemky). V danom prípade ide o zákonné ustanovenia, ktoré vychádzajú z konceptu tzv. ekonomického vlastníctva, ktoré nie je možné zamieňať s vlastníctvom v zmysle Občianskeho zákonníka. Dodávateľovi pri dodaní tovaru daňová povinnosť vznikla, pretože tovar bol riadne dodaný a jeho existencia nebola v tomto konaní spochybnená. V daňovom konaní bolo tiež preukázané, že dodávatelia daň priznali. Odberateľovi teda vzniklo právo na odpočítanie dane. Keďže bolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi, tak v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniklo platiteľovi právo odpočítať daň z tovaru. Zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok na vznik práva na odpočítanie dane, ktoré treba splniť kumulatívne (existencia platiteľa dane a vznik daňovej povinnosti). Tieto podmienky žalobca v celom rozsahu splnil. Vychádzajúc z tohto ústavného práva možno prijať záver, že iné podmienky pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane nie sú zákonné a nemožno zdaniteľnej osobe podmieňovať uplatnenie práva akoukoľvek inou podmienkou. Akoukoľvek interpretáciou zákona nenájde správca dane podmienku splnenia povinnosti na dodávateľskom či odberateľskom stupni predchádzajúcom alebo nasledujúcom po platiteľovi dane, ktorý si právo uplatňuje 3.9 Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že dôvodom na neuznanie práva žalobcu na odpočítanie dane nie je porušenie hmotnoprávneho predpisu (zákona o DPH), ale účasť na daňovom podvode. Právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EU Bonik, 0285/11, 40. bod). Európsky súdny dvor taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. 06. 2012 v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 (Mahagében Kft a Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že sa osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora, z ktorých má pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj správca dane a žalovaný, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode s prihliadnutím na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť je dôkazným bremenom správcu dane. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je nekonečné. Správca dane nemôže požadovať od kontrolovaného daňového subjektu splnenie povinnosti nad rámec zákona. Dôkazné bremeno daňového subjektu je jasne limitované ustanovením § 24 Daňového poriadku. V daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii a záznamov nim vedených. 3.10 Namietal, že nemôže produkovať dôkazy, ktoré sa týkajú daňových subjektov, o ktorých nemá žiadnu vedomosť a vôbec tieto subjekty nepozná. Nie je možné, aby žalobca niesol zodpovednosť za iné daňové subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú z rôznych dôvodov. Nie je možné, aby zistenia správcu dane u iných daňových subjektov, s ktorými žalobca neobchodoval, tieto nepozná a nemá o nich žiadnu vedomosť, ťaživo prenášal na žalobcu a pripisoval daňovému subjektu účasť na daňovom podvode.
3.11 Vytýkal tiež zákonnosť daňovej kontroly z dôvodu jej dlhého trvania. Daňová kontrola prebiehala od roku 2015. Žalovaný na námietku zákonnosti daňovej kontroly zo strany žalobcu (kontrolovaného daňového subjektu) v odvolaní uviedol, že daňová kontrola prebiehala celkom 255 dní, teda v súlade so zákonom. V tomto smere poukázal na Nariadenie Rady (EU) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, konkrétne na oddiel 2, článok 10, podľa ktorého „žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v čl. 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac“. Daňová kontrola môže byť vykonávaná len v rozsahu a spôsobom uvedeným v zákone. Daňová kontrola začala dňa 19. 05. 2015, protokol o daňovej kontrole bol vydaný dňa 02. 02. 2017 a rozhodnutie bolo vydané dňa 03. 06. 2019, teda štyri roky po začatí kontroly. Daňová kontrola trvala 4 roky, teda neprimerane dlho. 3.12 Ďalej namietal aj nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Rozhodnutie o prerušení kontroly č. 21384783/2015 neobsahuje náležitosti podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku (absentuje identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu) a ako také by teda nemalo nadobúdať právne účinky. Táto právna skutočnosť môže mať za následok nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a nezákonnosť samotnej daňovej kontroly. Žalovaný mal za to, že oznámením č. 102854/2019 zo dňa 18. 09. 2019 uvedenú chybu v rozhodnutí opravil. Daňový úrad Nitra pred vydaním rozhodnutia žalovaného vydal oznámenie o oprave chýb zo dňa 18. 09. 2019 č. 102185470/2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27. 09. 2019. Týmto oznámením opravil správca dane chyby vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom správca dane za chybu považoval chýbajúce identifikačné číslo subjektu CORAL spol. s r. o. 3.13 Žalobca sa domáha preskúmania tohto oznámenia, keďže má za to, že nedostatok v rozhodnutí správcu dane nie je možné napraviť oznámením o oprave chýb, lebo v danom prípade nejde o chybu, ale o absenciu podstatnej náležitosti rozhodnutia. Ak má byť rozhodnutie ako individuálny správny akt platné a účinné, musí obsahovať všetky náležitosti, a to tak obsahové, ako aj formálne. Žalobca napriek vydanému oznámeniu o oprave chýb a napriek vyjadreniu žalovaného má za to, že takéto nezákonné rozhodnutie musí správca dane zrušiť a daňovú kontrolu zastaviť. 3.14 Podľa názoru žalobcu daňové orgány namiesto rešpektovania už predložených dôkazov trvali na tom, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia na to, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode, pričom nekonkretizovali, o aké opatrenia ide (najmä v prípade dôkaznej núdze, kedy už žalobca všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky predložil). Žalobca je presvedčený, že táto požiadavka Daňového úradu Nitra, ktorú vo svojom rozhodnutí legitimizoval aj žalovaný, je neúmerným zaťažovaním daňovníka, čím žalovaný aj správca dane porušili povinnosti upravené v § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Daňové orgány nepredložili nespochybniteľné dôkazy o tom, že plnenia vyplývajúce z obchodných prípadov deklarovaných prostredníctvom faktúry a iných poskytnutých dôkazov počas daňovej kontroly a následného daňového konania, neboli žalobcovi poskytnuté tak, ako uviedol. Žalovaný a správca dane porušili princíp rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane pri výkone daňovej kontroly vyplývajúci z § 24 ods. 1, 2 Daňového poriadku uvádzaný aj v judikatúre Najvyššieho súdu SR. Dôkazné prostriedky, ktorých predloženie počas daňovej kontroly zabezpečil, ako aj dôkazné prostriedky, ktoré žalovaný a správca dane získali vlastnou činnosťou, svedčia o objektívnej skutočnosti, teda o zdaniteľných obchodoch žalobcu so subjektmi Ing. Michal Gögh - PROJEKT - MARKET, Konex SK plus s. r. o., Pauline s. r. o. a Zuzanex.
IV. Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4.1 Vo vyjadrení podrobne opísal skutkový stav vyplývajúci z rozhodnutia správcu dane i žalovaného. 4.2 Podľa názoru žalovaného žalobca v žalobe opätovne zopakoval námietky, ktoré už namietal v predchádzajúcich vyjadreniach a v odvolaní, okrem námietok týkajúcich sa znaleckého posudku č. 3/2019 vo veci posúdenia problematiky DPH zo dňa 19. 02. 2019, vypracovaného znalcom Ing. H. M. (ďalej len „znalecký posudok“). V žalobe pritom neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho súdu. 4.3 Uviedol, že od žalobcu nikto nežiadal, aby niesol zodpovednosť za svojich dodávateľov. Musí však byť schopný pri uplatnení práva vecne preukázať všetky skutočnosti uvedené na faktúrach, z ktorých si uplatňuje DPH. To, že dodávatelia boli platiteľmi dane a uhradili faktúry, nie je preukázaním, že platiteľ konal so starostlivosťou podnikateľského subjektu a preveril si skutočnosti tak, aby zabránil tomu, že bude v reťazci daňových subjektov zapojených vo fakturačnom reťazci. Žalobca, ktorý sa domáha uplatnenia svojich práv, nemôže očakávať, že tieto práva mu budú priznané bez toho, aby ich oprávnenosť preukázal. Má možnosť si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré vedia zabezpečiť
preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, a to aj subjektom uvedeným na týchto dokladoch v pozícií dodávateľa. 4.4 Žalovaný k žalobným námietkam týkajúcich sa limitov dôkazného bremena žalobcu v zmysle „§ 24 Daňového poriadku“ zdôraznil, že pri dôkaznej povinnosti žalobcu to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. Poukázal na rozsudok NS SR č. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011. K uvedenému uviedol, že zákon č. 563/2009 Z. z. síce od 01. 01. 2012 zrušil zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 511/1992 Zb.“), ale niektoré ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb. boli prevzaté bez zmeny zákonom č. 563/2009 Z. z. K produkovaniu dôkazov kontrolovaným daňovým subjektom uviedol, že v priebehu daňovej kontroly naozaj nie je na mieste „produkovať“ dôkazy, ktoré má mať žalobca k dispozícii už v momente, kedy si právo na odpočítanie dane uplatňuje. S tvrdením žalobcu, že je povinný preukázať len pravdivosť svojich tvrdení však plne súhlasí. Sám žalobca v podanom daňovom priznaní tvrdí, že je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry za dodávku tovaru od uvedeného dodávateľa. Je teda zrejmé, že jeho dôkazným bremenom je preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Žalovaný súhlasil aj s tým, že dôkazné bremeno žalobcu nesmie byť absolútne. Tak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znášal správca dane. Pripomenul, že sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu dokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným správcom dane však bola vecná opodstatnenosť týchto listinných dokladov spochybnená. 4.5 Podľa názoru žalovaného nie je ani v súlade s právom Spoločenstva, ak si žalobca uplatňuje svoje práva bez toho, aby dostatočne preukázal, že tieto práva si uplatňuje oprávnene. Na všetkých uvedených tvrdeniach žalovaný trval a zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry európskych súdnych dvorov sa subjekty nemôžu dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať. Uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva totiž nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužívaniam je cieľom uznaným a podporovaným aj Smernicou RADY 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Za tejto dôkaznej situácie konštatoval, že v danej veci ide o účelovo vytvorené obchodné reťazce, ktorých hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale o neoprávnené získanie daňovej výhody v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane uvedenej na faktúrach. V danej veci existujú objektívne skutočnosti, na základe ktorých je rovnako možné prijať záver, že žalobca o nezákonnosti vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť, nakoľko pre zabránenie účasti na podvodnom konaní sa predpokladá dobrá viera daňového subjektu. Zamietnuť právo na odpočítanie dane je možné aj s odvolávkou na rozsudky súdnych dvorov Európskej únie zaoberajúcich sa daňovým podvodom: V návrhoch generálneho advokáta ako aj v samotnom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03 „Optigen“ bol zadefinovaný mechanizmus podvodu typu „karusel“, resp. „reťazec“. 4.6 Nebolo sporné, že v skladových priestoroch žalobcu v objekte MRAZIARNE a. s., R. sa nachádzal, existoval tovar živočíšneho pôvodu - kuracie mrazené mäso. Hlavnou podnikateľskou činnosťou MRAZIARNE a. s. R. je spracovanie a uskladnenie zeleniny a mrazeného tovaru rastlinného a živočíšneho pôvodu. Externým firmám poskytuje služby - uskladnenie mrazeného tovaru na základe uzatvorenej zmluvy. So žalobcom bola za daným účelom uzatvorená Zmluva o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích službách č. SLA 02/2011 zo dňa 20. 12. 2010 a dodatok č. 1 zo dňa 26. 06. 2014. Služby MRAZIARNE a. s. R. pokiaľ ide o skladovanie, zmrazovanie a skladovacie služby na základe zmluvného vzťahu, využívala okrem žalobcu aj spoločnosť Konex SK plus s. r. o. K spôsobu, akým MRAZIARNE a. s. R. poskytujú služby spojené so skladovaním, sa vyjadrili ich zamestnanci - S. K., H. P., G. E., E. F. a F. R.. Z výpovede uvedených zamestnancov je zrejmé, že naskladnenie alebo vyskladnenie tovaru sa dialo na podnet žalobcu (telefonát alebo mail) zamestnancami MRAZIARNE a. s. R.. Ak bol tovar dodávaný do skladových priestorov MRAZIARNE a. s. R. od externých dodávateľov, resp. vydaný pre odberateľov mimo areál, zamestnanci tovar prebrali, uskladnili, resp. vydali. MRAZIARNE a. s. R. potvrdzovali doklady o príjme a doklady o odoslaní tovaru. Pri preberaní tovaru prebehla fyzická kontrola podľa dodacieho listu, ktorý sprevádza daný tovar. Za kontrolu tovaru je zodpovedný jedine skladník mraziarenských skladov. Kontrola tovaru sa uskutočňuje nasledovne: tovar sa vyloží na rampu,
kde skladník podľa dodacieho listu skontroluje tovar podľa sortimentu, počtu a hmotnosti. Pri prijatí a vyskladnení tovaru sprevádza tovar iba dodací list a výdajka, bez faktúry. Uskladnený tovar je v zodpovednosti externých spoločností ohľadom záručnej doby. O konečných odberateľoch mraziarne nemajú vedomosť. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca sa na naskladňovaní, resp. vyskladňovaní tovaru nezúčastňuje, nekontroluje jeho množstvo a ani kvalitu. Ak prebieha presun tovaru pri predaji medzi ukladateľmi v skladových priestoroch spoločnosti MRAZIARNE a. s., R., potom na základe avíza týchto dvoch spoločností mraziarne papierovo spracujú túto zmenu v systéme. Fyzicky sa tovar nepremiestňuje. Na sklade sa iba fyzicky preznačí, pričom sa neznačí každé balenie, kartón, resp. paleta, ale len posledná paleta v rade. Zamestnanci MRAZIARNE a. s. R. sa zhodli na tom, že nie je možné s určitosťou povedať, či ide o opakovane dodávaný tovar. Nevedeli potvrdiť ani vylúčiť, že ide o ten istý dodávaný tovar, no v podstate skladujú tie isté množstvá rovnakého druhu. 4.7 K námietkam žalobcu týkajúcich sa deklarovaného dodania tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH odberateľovi Przedsiebiorstwo Handlowo-Uslugowe „Zuzanex“ D. V., Poľsko, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí poukázal na zistenia, že neboli preukázané prepravy tovaru do iného členského štátu. Vozidlá, ktoré mali vykonať prepravu mrazeného kuracieho mäsa žalobcovmu odberateľovi do Poľska boli podľa mýtneho systému zaznamenané na území Slovenska, čo je podrobne rozpísané v rozhodnutiach. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu. Zistené rozpory žalobca riadne nezdôvodnil. Žalobca neoprávnene poukazuje na rozsudok ESD vo veci C-409/04 Teleos. Bolo žalobcovou povinnosťou preukázať, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na poľského odberateľa a zároveň, že tento tovar bol odoslaný/prepravený do iného členského štátu odberateľovi, teda, že fyzicky opustil územie tuzemska. To, že poľský odberateľ vykonával prepravu tovaru vo vlastnej réžii, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať splnenie podmienok § 43 zákona o DPH o dodaní tovaru mimo tuzemska, pretože ako platiteľ dane je povinný rešpektovať ustanovenia tohto zákona. Z bodu 2. rozsudku Teleos vyplýva, že pokiaľ daňové orgány zistia, že predložené dôkazy sú nepravdivé a dodávateľ neprijal všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že dodávky uskutočnené s oslobodením od dane nebudú viesť k jeho účasti na podvodnom konaní, nie je v rozpore so šiestou smernicou požadovať od neho zaplatenie dane. 4.8 Žalovaný zdôraznil, že správca dane v predmetnom rozhodnutí o prerušení pri opakovanom uvedení žalobcu vo výroku rozhodnutia uviedol IČO žalobcu len v jednom prípade a o oprave upovedomil žalobcu. Z rozhodnutia o prerušení kontroly č. 21384783/2015 je zrejmé, komu je určené, akej veci sa týka, na základe akej skutočnosti bolo vydané, čo sa ním sleduje, bolo riadne doručené žalobcovi, a preto nadobudlo právne účinky a kontrola bola prerušená. 4.9 Vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 726/2016-20 z 25. 10. 2016, z ktorého vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly, zákonné aj nezákonné, nemôže spôsobiť nezákonnosť vyhotoveného protokolu z daňovej kontroly. Vykonaná daňová kontrola bola zákonne prerušená aj opakovane, a to z dôvodu konania o inej skutočnosti. 4.10 Pokiaľ išlo o súkromný znalecký posudok dodal, že znalec vychádzal pri spracovaní posudku vyslovene z účtovníctva žalobcu, nemal vedomosť, resp. nevzal do úvahy rozsiahle výsledky zistení správcu dane, preto posudok nemá vplyv na výsledok rozhodnutia. Pojem daňová výhoda, resp. daňový podvod, či nedovolený daňový únik, ktorého účelom je zistené nedovolené profitovanie na spoločnom systéme DPH, keď jeden zo subjektov zúčastnených na transakciách neodvedie DPH, pričom ďalší si ju odpočíta za účelom získať neoprávnene daňovú výhodu, je vyjadrený v judikatúre európskeho súdu, napr. v rozsudku ESD vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel, Recolta Recycling, keď v 51. bode je uvedené, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. V rozsudkoch ESD v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 Mahagében Kft a Pétér Dávid, C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Eektronios a C-484/03 Bond House sa uvádza, že uplatnenie nároku na odpočítanie dane na vstupe u povinných osôb, ktorých plnenia boli v reťazci poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám nárok odopretý. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca svojimi vyjadreniami neosvedčil a neprejavil žiadne informácie a vedomosti o daňových subjektoch, s ktorými mal vykonávať zdaniteľné obchody, ako prišlo k ich kontaktovaniu, s kým jednal atď., teda aké prijal konkrétne opatrenia, aby sa neocitol v reťazci subjektov vzájomne si fakturujúcich tovar bez pohybu v sklade za účelom získať neoprávnene daňovú výhodu. Nikto od žalobcu nežiadal, aby si preveroval subjekty v pozícii subdodávateľov, týmto žalobca sústavne neoprávnene zavádza.
Z obsahu spisu žalobcu nevyplýva prijatie žiadneho konkrétneho opatrenia. Získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia je v rozpore s právom EÚ, nezodpovedá bežným obchodným podmienkam, ani konaniu s odbornou a primeranou obozretnosťou a starostlivosťou pri uzatváraní obchodov. Na druhej strane konštatuje, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že po vykonaných daňových kontrolách s nálezmi, sa začal žalobca inak správať. Z tabuľky č. 2 znaleckého posudku vyplýva, že v rokoch 2012, 2013 a 2014 žalobca neuvádzal žiadne nákupy kuracieho mäsa z iných členských štátov, všetky nákupy boli iba z tuzemska. V daňových priznaniach DPH uvádzal nadmerné odpočty v desať tisícoch a stá tisícoch eur, ktoré vznikli tým, že si uplatňoval DPH z nadobudnutia tovaru z tuzemska a tento tovar dodával s oslobodením od dane do iných členských štátov (Česko a Poľsko). Po vykonaných kontrolách asi od apríla 2015 začal uvádzať v daňových priznaniach DPH nadobudnutie tovaru z iných členských štátov a mnohonásobne znížil nákupy tovaru z tuzemska. Tým výrazne znížil odpočítanie dane a následne nadmerné odpočty. Aj tieto výsledky znaleckého posudku preukazujú, že konanie žalobcu po kontrolách s nálezmi sa zmenilo a je tiež dôkazom, že bol vedome zapojený do podvodného reťazca subjektov za účelom získať neoprávnene daňovú výhodu.
V. Ďalší priebeh konania
5. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že termín „dodať tovar“ presahuje obsah termínu „odovzdať tovar“. Dodávku tovaru možno uskutočniť mimo rámec faktického (technického) odovzdania tovaru kupujúcemu, napr. zmluvne poskytnutá možnosť nakladať s tovarom v určenom mieste. Dodávateľ spoločnosť KONEX SK plus s. r. o. obchodný styk so žalobcom potvrdil, úhrady od žalobcu eviduje a deklaroval výpoveďou, že predmetný tovar dodal žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na 40. bod rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 10Sžfk/5/2018. Účasť žalobcu na vyskladnení a naskladnení tovaru a kontrola označenia a kvality tovaru nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane, ale rozhodujúcou skutočnosťou pre obchodný vzťah ako taký, čo je podstatné pre obchodujúce subjekty, a to z hľadiska zodpovednosti za vady dodaného tovaru. Kúpne zmluvy uzatváral ústne. Tovar kontroluje sklad MRAZIARNE a. s., R., ktorý je pod stálou veterinárnou správou. Prípadné nedostatky rieši sklad na základe riadne uzatvoreného zmluvného vzťahu so žalobcom, o ktorom mal žalovaný všetky informácie. Žalobca má uzatvorenú zmluvu o skladovaní. Vyjadrenie žalovaného, že skladníci sa zhodli na tom, že nie je možné s určitosťou povedať, či ide o opakovane dodaný tovar, sa podľa názoru žalobcu nezhoduje s vykonanými výpoveďami skladníkov. 5.1 V súvislosti so zisteniami správcu dane, že s tovarom bolo nakladané spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania, poukázal na rozsudky ESD C-131/13, C-163/13, C-164/13. Mal za to, že správca dane musí na základe objektívnych okolností preukázať, že kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľal na podvode v oblasti DPH. Žalobca v čase realizovaných obchodných transakcií (rok 2015) nemohol mať vedomosť o následnom konaní daňových subjektov, pričom niektoré subjekty, ktoré uvádza správca dane a žalovaný, ani nepoznal a nemal o nich žiadnu vedomosť. 5.2 Poukazovanie žalovaného na nález Ústavného súdu SR č. k. III ÚS 726/2016-20 z 25. 10. 2016 podľa názoru žalobcu neobstojí, keďže tento nezodpovedá právnej situácii žalobcu. 5.3 Žalobca v prípade súkromného znaleckého posudku preukazuje, že sa žalovaný a ani správca dane vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s otázkou, ktorý právny predpis žalobca porušil. Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a posúdenia problematiky DPH a môže byť použitý ako dôkaz.
6. Na prejednanie žaloby správny súd na základe žiadosti žalobcu nariadil pojednávanie. 6.1 Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok definovaných v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu tovaru. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že dôvodom na neuznanie práva daňového subjektu na odpočet dane nie je porušenie hmotnoprávnych predpisov zákona o DPH, ale účasť na daňovom podvode. Žalovaný a ani správca dane nepreukázali žalobcovi podvodný úmysel a nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce účasť žalobcu na daňovom podvode. Zdaniteľné obchody žalobcu boli vykonané v súlade so zákonom a obchod so spoločnosťou Projektmarket a Pauline s. r. o. správca dane ani nespochybnil. V ostatnom poukázal na svoje písomné podania, a to na žalobu zo dňa 13. 11. 2019 a písomné vyjadrenie zo dňa 23. 06. 2019. 6.2 Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Poukázala tiež na skutkovú a právnu argumentáciu správcu dane a žalovaného v jednotlivých rozhodnutiach, ako aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý vyriešil otázku
prerušenia daňovej kontroly v prípade potreby využiť spoluprácu pri medzinárodnej výmene informácii (MVI).
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
7. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, ods. 2 Správneho súdneho poriadku - ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 09. 2019, pričom dospel k záveru, že vyššie označené rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP (teda z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
8. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015 (ďalej len „zákon o DPH“), teda aj v kontrolovanom zdaňovacom období, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 43 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2019 (ďalej len „Daňový poriadok), teda aj v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 74 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. a/, ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
9. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2015. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.
10. Žalobca podľa žalobných bodov namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, ako a čím žalobca porušil zákon a aké sú dôkazy a objektívne okolnosti preukazujúce účasť žalobcu na daňovom podvode. Žalobca mal za to, že zákonné podmienky na priznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty pri dodávkach kuracieho mäsa od ním deklarovaného dodávateľa v zdaňovacom období marec 2015 splnil. Žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno vyčerpal a z tohto dôvodu dôkazné bremeno v rámci daňovej kontroly (a vyrubovacieho konania) prešlo na správcu dane. Napokon namietal aj neprimeranú dĺžku daňovej kontroly.
11. Správny súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nezákonného postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly. Túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď preskúmaním obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola začatá 19. 05. 2015 a ukončená bola dňa 08. 02. 2017 (dňom doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole). Keďže v priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len ,,nariadenie Rady (EU) č. 904/2010“), a to za účelom zistenia obchodného reťazca a preverenia reálnosti obchodu u dodávateľa a odberateľa žalobcu, správca dane zaslal Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky žiadosti o MVI do jednotlivých štátov EÚ s tým, že možnosť prerušenia daňovej kontroly využil: od 10. 12. 2015 do 21. 12. 2016 (378 dní). Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly (632 dní) po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená (378 dní), správny súd konštatuje, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňová kontrola trvala 254 dní). Správny súd mal v uvedenej súvislosti za to, že správca dane neporušil žiadne zákonné ustanovenia a ani nariadenie Rady (EU) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly postupoval podľa ustanovenia § 61 Daňového poriadku, pričom prerušenie daňovej kontroly oznámil žalobcovi (doručením rozhodnutia) a zároveň mu oznámil, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a tieto dátumy korešpondujú s dátumami doručenia odpovedí na MVI. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že neuvedenie identifikačného čísla (IČO) do výroku označenia žalobcu v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, spôsobuje jeho neúčinnosť. Žalobca bol dostatočne identifikovaný v časti adresáta, kde je uvedené aj jeho IČO, a teda nemohlo dôjsť k žiadnej zámene subjektov, ktorých sa toto rozhodnutie týka.
12. K tvrdeniu žalobcu, že spôsob a rozsah daňovej kontroly musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti, pričom samotné prerušenie kontroly musí byť v súlade so zákonom č. 442/2012 Z. z., správny súd uvádza, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 442/2012 Z. z., keďže tento sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty (§ 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2012 Z. z.). Ohľadom spĺňania požiadavky nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti, správny súd vytýka, že žalobca nesplnenie týchto požiadaviek v žiadnom rozsahu nerozvinul a ani neuviedol, v čom by daňová kontrola tieto požiadavky spĺňať nemala, preto správny súd na uvedené námietky nemohol ani prihliadať. Nie je úlohou správneho súdu dopĺňať právnu a skutkovú argumentáciu žalobcu. Správny súd mal v uvedenej súvislosti za to, že správca dane neporušil žiadne zákonné ustanovenia a ani nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly postupoval podľa ustanovenia § 61 Daňového poriadku. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti žalobcu rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20, z ktorého jednoznačne vyplýva, že článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.
13. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane vyplýva, že orgány verejnej správy svoje rozhodnutie založili na zistení, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry od dodávateľa Konex SK plus s. r. o.
14. K deklarovanému dodávateľovi žalobcu - spoločnosti Konex SK plus s. r. o., bolo vykonaným dokazovaním zistené, že žalovaný (správca dane) vypočul dňa 23. 07. 2015 p. V. J., konateľa uvedenej spoločnosti v rozhodnom období, ktorý potvrdil obchodnú spoluprácu s daňovým subjektom a vystavenie sporných faktúr od spoločnosti Konex SK plus s. r. o., ich zaúčtovanie v účtovníctve a dodanie tovaru uvedeného na spornej faktúre. Uviedol, že tovar je uskladnený v skladoch spoločnosti MRAZIARNE a.
s., R., po vystavení a zaplatení faktúry je zaslaný mailový pokyn skladníkovi v mraziarňach, aby tovar previedol na sklad daňového subjektu, všetky činnosti spojené s vyskladnením tovaru zabezpečoval zamestnanec „mraziarní“. K nadobudnutiu deklarovaného tovaru uviedol, že ho nadobudol kúpou od spoločnosti Rubano s. r. o. na základe faktúry č. 01032015 zo dňa 02. 03. 2015, základ dane v sume 59 184 eur, DPH 20 % v sume 11 836,80 EUR. S konateľom dodávateľa komunikoval väčšinou mailom. Tovar kupoval systémom „do skladu“, t. j. prepravu zabezpečoval jeho dodávateľ do skladu v R., cena prepravy bola súčasťou nákupnej ceny, a preto nemal informácie o uskutočnení prepravy, nevedel, kde bol tovar naložený, nebol osobne pri preberaní tovaru od dodávateľa, nevidel ho. Tovar kontroluje a preberá skladník v mraziarňach na základe uzatvorenej zmluvy. K pôvodu tovaru uviedol, že pochádza z L., ale ako sa dostal na územie SR, nevie.
15. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval nadobudnutie tovaru od spoločnosti Konex SK plus s. r. o., ktorá deklaruje jeho nadobudnutie od spoločnosti Rubano s. r. o., ktorá mala podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Konex SK plus s. r. o. zabezpečiť aj prepravu tovaru do skladu v R.. K pôvodu tovaru uviedol, že pochádza z L., ale ako sa tento tovar dostal na územie SR, nevedel uviesť a tiež nevedel uviesť podrobnosti prepravy. Spoločnosť Konex SK plus s. r. o. zmenila dňa 02. 06. 2016 obchodné meno na NUBAKO s. r. o., štatutárnym zástupcom sa stala občianka H.. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním zistené, že spoločnosť Rubano s. r. o. je nekontaktná, za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala daňové priznanie k DPH, konateľ spoločnosti Rubano s. r. o. E. B. H. podľa jeho vyjadrenia za spoločnosť Rubano s. r. o. nevykonával žiadnu činnosť, na zastupovanie spoločnosti nikoho nesplnomocnil a nikdy nevystavil a nepodpísal žiadny dokument, k faktúre č. 01032015 uviedol, že ju nevystavil a podpis na nej nie je jeho podpisom. Preverením výpisu z účtu spoločnosti Rubano s. r. o. bolo zistené, že prijaté peňažné prostriedky od odberateľa Konex SK plus s. r. o. boli v priebehu toho istého dňa prevedené na účty spoločností (Gornicky, s. r. o., Malec a Vavrík s. r. o., Seafood trade Kft., Mellon s. r. o., Respecting s. r. o., K.B.R. Group v. o. s.). Zo skladovej evidencie skladovateľa Konex SK plus s. r. o. vyplýva, že odosielateľom tovaru bola spoločnosť Gornicky, s. r. o. s miestom nakladania J. - J. a spoločnosť Seafood Trade Kft s miestom nakládky Tata. Na RVPS Galanta a RVPS Bratislava spoločnosť Rubano s. r. o. nebola registrovaná a nenachádzala sa ani v elektronickom systéme ŠVPS.
16. V preverovanom zdaňovacom období marec 2015 žalobca ďalej deklaroval, že v marci 2015 dodal tovar z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH nasledovným odberateľom: 1) PAULINE, s. r. o., Praha, IČ DPH CZ25127853 do Českej republiky na základe faktúry č. 20150066, dátum dodania 02. 03. 2015, dodanie kuracích rezňov v množstve 22 032 kg v sume 66 536,64 eura, ktorej prílohou bol dodací list, dokument „vyhlásenie odberateľa“, v ktorom odberateľ PAULINE s. r. o. vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že tovar uvedený na dodacom liste bol prepravený z územia SR do iného členského štátu a preprava bola vykonaná na jeho náklady, výdaj cudzích ukladateľov, medzinárodný nákladný list č. 4466281; 2) Przedsiebiorstwo Handlowo-Uslugowe „Zuzanex“ D. V., IČ DPH PL8652238973 do Poľska na základe faktúr: vystavená faktúra č. 20150067, dátum dodania 03. 03. 2015 - dodanie kuracích rezňov 6 x 2 kg v množstve 21 024 kg v hodnote 63 492,48 eura, preprava tovaru vykonaná vozidlami s evidenčnými číslami (ďalej „EČ“): J. XXXU. a K. XX, vystavená faktúra č. 20150068, dátum dodania 03. 03. 2015 - dodanie kuracích rezňov 6 x 2 kg v množstve 22 032 kg v hodnote 66 536,64 eura, preprava tovaru vykonaná vozidlami s EČ: K. a K., vystavená faktúra č. 20150069, dátum dodania 05. 03. 2015 - dodanie kuracích rezňov 8 x 2 kg v množstve 20 480 kg v hodnote 62 873,60 eura, preprava tovaru vykonaná vozidlami s EČ: K. a K.. Prílohou každej vystavenej faktúry pre spoločnosť „ZUZANEX“ V. D. bol dodací list, dokument „vyhlásenie odberateľa“, v ktorom odberateľ „ZUZANEX“ V. D. vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že tovar uvedený na dodacom liste bol prepravený z územia SR do iného členského štátu a preprava bola vykonaná na jeho náklady, medzinárodný nákladný list a pri faktúre č. 20150069 aj dokument „výdaj cudzích ukladateľov“.
17. Je potrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane majú podklad v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie marec XXXX a v zásade sa týkajú obchodných prípadov žalobcu realizovaných dodávateľom Konex SK plus s. r. o., pričom správca dane uviedol, že aj keď žalobca ku kontrole predložil doklady, faktúry, dodacie listy a účtovné doklady, vykonaným šetrením bolo zistené, že vznik práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od deklarovaného dodávateľa nebol preukázaný. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 06. 2019 a poukázal na to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec XXXX a zameral sa na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe predloženej faktúry od spoločnosti Konex SK plus s. r. o., pričom konštatoval, že skutočné dodanie tovaru v súlade s § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty sa v definovanom obchodnom reťazci nepotvrdilo. Aj z uvedeného vyplýva, že ak nedošlo k dodaniu tovaru jednotlivými dodávateľmi, nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto odberateľovi (žalobcovi) zapojenému v tomto obchodnom reťazci nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty bolo to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky uvedené v § 49 a § 51 zákona o DPH.
18. Žalovaný zároveň na inom mieste odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že výsledkom týchto daňových kontrol je konštatovanie, že obchodné reťazce, v rámci ktorých má byť predmetný tovar dodaný, boli vytvorené za účelom získania daňovej výhody. V ďalšej časti svojho rozhodnutia uvádza, že dôvodom na neuznanie práva daňového subjektu na odpočítanie dane nie je porušenie hmotnoprávneho predpisu (zákona o DPH), ale účasť na daňovom podvode. V závere svojho rozhodnutie žalovaný konštatuje, že popísané obchodné reťazce, ktorých súčasťou bol aj daňový subjekt, skutočne nesú typické znaky konaní podvodného charakteru vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.
19. Správca dane nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovaru - kuracích pŕs do iného členského štátu pre odberateľa „ZUZANEX“ V. D. na základe faktúr č. 20150067, č. 20150068 a č. 20150069 z dôvodu, že nebola preukázaná preprava od žalobcu do iného členského štátu - Poľska, a teda mal za to, že neboli splnené podmienky upravené v § 43 ods. 1 zákona o DPH. Pri zisťovaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane bolo vykonané rozsiahle dokazovanie zamerané na pohyb konkrétnych vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu, a to z elektronického mýtneho systému, z poľského elektronického systému, žiadosťou o MVI zaslanej poľskej daňovej správe a bolo skonštatované správcom dane i žalovaným, že napriek tomu, že ku každej faktúre sú priložené dokumenty (dodacie listy, doklady skladovateľa, vyhlásenie odberateľa a medzinárodné nákladné listy), žalobca vecne nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie dane. Správca dane skonštatoval, že vykonaným preverovaním bolo zistené, že pri uplatnení práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu žalobcom, došlo k porušeniu § 43 ods. 1 zákona o DPH, lebo prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu nebolo preukázané. Správca dane zároveň na inom mieste odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca síce predložil formálne dôkazy za účelom preukázania práva na oslobodenie od dane, ale sa zistilo, že transakcia bola podozrivá od začiatku a pri výkone dokazovania sa potvrdilo, že bola spojená s podvodom na dani z pridanej hodnoty spáchanej odberateľom v inom členskom štáte. Správca dane disponuje dôkazmi, ktoré ho oprávňujú tvrdiť, že žalobca o tejto skutočnosti, že transakcia, ktorá tvorí základ nárokovaného práva na oslobodenie od dane, je súčasťou podvodnej schémy, vedel, resp. vedieť mal. Teda okrem záverečného konštatovania o nepreukázaní nároku na oslobodenie od dane sa prelína argumentácia týkajúca sa konštatovania podozrenia z daňového podvodu.
20. V rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03) Európsky súdny dvor konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. K spresneniu tejto zásady došlo v rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane. Skutočnosť, či konkrétny daňový subjekt v reťazci vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je v takom prípade spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností.
21. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (§ 63 ods. 2 Daňového poriadku), pričom v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia, ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje.
22. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane vyplýva, že správca dane a žalovaný uviedol, aké úkony a zisťovania vykonal vrátane doslovného opisu jednotlivých vyjadrení, výsluchov a obsahu realizovaných dožiadaní. Vykonané dôkazy a zistené skutočnosti sú vyhodnotené v tom zmysle, že preverovaná transakcia indikuje konanie, ktoré smeruje k podvodnému konaniu. V rozhodnutiach správcu dane a žalovaného sa prelína konštatovanie, že žalobca ako daňový subjekt nekonal s náležitou starostlivosťou, aby sa svojím konaním vyhol účasti na podvode s DPH a mohol a mal vedieť, že transakcia je súčasťou podvodnej schémy s konštatovaním, že nesplnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.
23. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na jednom mieste konštatuje, že v danej veci ide o účelovo vytvorený obchodný reťazec, ktorého hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale neoprávnené získanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. Súčasťou reťazca je vždy tzv. zmiznutý obchodník, nárazník a nakoniec dodávateľ do iného členského štátu. Tak, ako je vyššie uvedené, popísaný obchodný reťazec nesie znaky reťazových, resp. karuselových daňových podvodov. Na inom mieste rozhodnutia uvádza, že daňový subjekt na základe spornej faktúry od deklarovaného dodávateľa tovaru kuracích pŕs od spoločnosti Konex SK plus s. r. o. porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH. Daňový subjekt nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v daných veciach relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr vystavených deklarovanými dodávateľmi v zdaňovacom období marec XXXX.
24. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí si tak navzájom, ako aj vnútorne odporujú. Nemožno sa zároveň dopustiť konania majúceho znaky daňového podvodu a zároveň nesplniť podmienky dôvodnosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že dôvody, na ktorých žalovaný (a správca dane) založili svoje rozhodnutia, si vnútorne odporujú, spôsobujú zmätočnosť a nezrozumiteľnosť navzájom si odporujúcich skutkových zistení a právnych záverov a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane. Takéto právne zdôvodnenie nepriznania práva na odpočet dane považoval správny súd za mätúce a nezrozumiteľné, pretože z neho po právnej stránke jednoznačne nevyplýva, či žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty, alebo bol účastný na podvodnom karuselovom obchode smerujúcemu k daňovému úniku. Od právnej kvalifikácie konania, ktoré je nezlučiteľné so systémom DPH, totiž závisí nielen okruh skutočností, ktoré musia byť v daňovom konaní preukázané, ale aj to, kto tieto skutočnosti preukazuje, čo má vplyv aj na realizáciu práva daňového subjektu na obhajobu a bránenie svojich práv.
25. Žalobca pri daňovej kontrole predložil faktúry, dodacie listy, svoje tvrdenia preukazoval predloženými dôkazmi aj svedeckými výpoveďami osôb, ktoré mali byť účastné pri odovzdaní tovaru. Žalobca mal pritom za to, že svoje dôkazné bremeno vyčerpal a z napadnutého rozhodnutia sa v dôsledku vyššie uvedenej zmätočnosti majúcej za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí nedozvedel, čo bolo skutočným dôvodom nepriznania oslobodenia od dane, najmä pokiaľ sa v napadnutých rozhodnutiach žalovaného i správcu dane opakovane prelína argumentácia daňových orgánov týkajúca sa podvodného konania a zároveň je konštatované, že to bol daňový subjekt, ktorý nepreukázal nárok na priznanie odpočtu od dane, nakoľko nebolo splnené, resp. preukázané dodanie tovaru dodávateľmi uvedenými na faktúrach. S otázkou nepreskúmateľnosti súvisí aj otázka, či dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, alebo naopak, správcu dane, nakoľko iná dôkazná situácia vzniká pri preukazovaní podvodu a iná pri preukazovaní nároku na odpočet DPH. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ v tejto súvislosti jasne vyplýva, že treba rozlišovať medzi preukázaním hmotnoprávnej požiadavky práva na odpočítanie DPH na strane jednej a určením existencie podvodu na DPH na strane druhej (Ferimet, C-281/20, 41. bod). Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má teda prednosť pred povinnosťou daňových orgánov
preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených tovarov alebo služieb súvisí s podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Všeobecnú povinnosť preukazovať podvod zo strany správcu dane správny súd nespochybňuje, ale v prejednávanej veci nešlo o tento prípad, keďže podľa správcu dane a aj žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní hmotnoprávnej podmienky na priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.
26. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych (v predmetnej veci daňových) orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a či splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
27. V intenciách vyššie uvedených skutočností správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe síce navrhol, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie správcu dane, avšak správny súd nevzhliadol takéto dôvody s poukazom na § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude v naznačenom smere opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 03. 06. 2019 a na základe vykonaného dokazovania ustáliť, či žalobca splnil podmienky na priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru spoločnosťou Konex SK plus s. r. o. a podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH zo strany žalobcu pri deklarovaní tovaru odoberateľovi „ZUZANEX“ V. D. a PAULINE s. r. o. Pokiaľ žalovaný zotrvá na argumentácii, že tieto neboli splnené z dôvodu, že nebolo preukázané, že tovar bol, resp. nemohol byť dodaný práve žalobcom deklarovaným dodávateľom, a teda hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty neboli splnené, odpadne dôvod ďalej sa zaoberať prípadnou účasťou žalobcu na podvodnom konaní v rámci reťazca s kuracím mäsom.
28. Keďže správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, ďalšími tvrdenými dôvodmi nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré sú obsahom správnej žaloby, sa už nezaoberal.
29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného), priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSPv spojení s § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).
30. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.