Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/159/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o, IČO: 47 243 279, so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti odporcovi N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, XXX XX O., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, obaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 2 843,99 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu vo výške 317,- Eur spolu s úrokom z omeškania od 14.11.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 556,88 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu dňa 23.06.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 2 843,99 Eur spolu s úrokom vo výške 26,28 % ročne zo sumy 1 789,68 Eur od 19.06.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.11.2005 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi dohodnutý úverový rámec vo výške 1 991,64 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termín sú uvedené v zmluve. V jednotlivých splátkach bola zahrnutá časť istiny, poplatok za vedenie účtu, úroky prípadne úhrada za poistenie. Odporca platobnú disciplínu nedodržal a svoje povinnosti si neplnil. Na základe uvedeného dňa 04.07.2013 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 2 165,80 Eur spolu s upozornením na ich vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh odporcu sumu 2 843,99 Eur. Dňa 05.09.2014 bol súdu doručený návrh na vstup vedľajšieho účastníka - Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS do konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení okrem iného uvádza, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu ktorej súčasťou boli aj úverové zmluvné podmienky a odporca svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa z úverovými podmienkami oboznámil. Zároveň s podpisom úverovej zmluvy, zmluvné strany uzavreli aj zmluvu o uzatvorení revolvingového úveru. Revolvingový úver je poskytovaný

odporcovi k uspokojovaniu priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Ide dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je presne možné stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko pri tomto type úveru sa definuje len výška úverového rámca. Z dôvodu automaticky obnovovaného úveru nie je možné stanoviť ani počet splátok a tým aj konečnú splatnosť úveru. Rovnako nie je možné stanoviť výšku RPMN, lebo úver sa čerpá a dopĺňa a menia sa tak relevantné údaje pre výpočet RPMN. Svoj názor opiera aj o rozhodnutie KS Prešov č. . Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená sadzobníkom poplatkov a odmien. Právny zástupca predložil súdu aj špecifikáciu žalovanej sumy pozostávajúcej z nasledujúcich položiek - istina - dlžná suma bez úrokov 1 789,68- Eur, úrok - úrok z poskytnutej istiny 993,11 Eur (10,15 + 962,34+ 20,62 Eur) v splátkovom kalendári označené ako kód 2 a kód 103+ dopočet, zmluvná pokuta - vyčíslená za použitia úrokovej sadzby 8% (hlava 10 § 2 úverových podmienok) vo výške 39,91 Eur, poplatok za výpis z účtu 8,94 Eur, úrok z omeškania - úrok z omeškania do času zosplatnenia 12,35 Eur. Navrhovateľ si uplatňuje aj úrok vo výške 26,28 % ročne zo sumy 1 789,68 Eur od 19.6.2014 do zaplatenia. Ide o úrok z úveru v súlade so sadzobníkom poplatkov. Podľa jeho názoru je zmluva platná, pretože všetky podstatné náležitosti sú obsiahnuté v úverových podmienkach s ktorými sa odporca oboznámil.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka a odporcu v písomnom vyjadrení uviedol, že považuje zmluvu za spotrebiteľskú, ktorá neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a g) z.č. 258/2001 Z.z.. V zmluve absentuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a RPMN, preto by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Odporca doposiaľ uhradil viac ako si požičal. Navrhovateľ získal prospech plnením bez právneho dôvodu, preto podal v zmysle § 97 O.s.p. vzájomný návrh. Navrhovateľ sa obohatil o 946,44 Eur, odporca si uplatnil nárok na 357,21 Eur, t.j., platby od 09.02.2012 do 13.11.2012. Navrhovateľ ako odborne zdatný konal pri bezdôvodnom obohatení úmyselne a preto podľa jeho názoru je nutné uplatniť desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Navrhovateľ a právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani vedľajší účastník na strane odporcu. Ustanovil sa odporca a na základe substitučného splnomocnenia sa pojednávania zúčastnil zástupca zvoleného advokáta - koncipient.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - písomným podaním navrhovateľa, Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2005, spoločne s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, žiadosťou o zmenu výšky úverového rámca zo dňa 20.08.2007, žiadosťou o zmenu úverového rámca zo dňa 30.09.2008, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.10.2012 spolu s podacím hárkom, opravou vymáhanej sumy zo dňa 04.07.2013 s podacím hárkom, výpisom z účtu, splátkovým kalendárom, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 26.03.2015, žiadosťou odporcu o splátkový kalendár a vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.05.2015.

Odporca uviedol, že pochádza z Rumunska a po príchode na Slovensko im chýbali financie. Z letáku sa dozvedel o možnosti pôžičky. Po telefonickom rozhovore mu bol poštou doručený návrh s tým, že si má sám vybrať, ktorý variant úveru by mu vyhovoval. Po čase mu bola doručená karta s PIN kódom. V zamestnaní mu nepravidelne vyplácali mzdu, preto bol nútený požiadať o navýšenie úverového rámca. Splátky sa snažil splácať, niekedy aj tak, že vybral z karty, zaplatil splátku a zvyšok použil pre svoju potrebu. Predpokladal, že úver už splatil, preto ho prekvapilo, keď mu navrhovateľ doručil výzvu na splatenie celého dlhu. Zmluvu uzatvoril dobrovoľne, bez nátlaku, ale vo finančnej tiesni. Nikto mu nevysvetlil princíp fungovania revolvingového úveru, nebol oboznámený s výškou poplatkov, sadzbou a RPMN. Sadzobník poplatkov mu doručený nebol.

Právny zástupca trval na písomnom vyjadrení, poukázal na následky neuvedenia RPMN v zmluve a podľa jeho názoru došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu zo strany navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 29.11.2005 úverovú zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi revolvingový úver vo výške úverového limitu 20 000,- Sk. Úverový rámec bol 2x zvýšený až na sumu 60 000,- Sk (1 991,94 Eur). Odporca sa dostal do omeškania so splácaním úveru, výzvou zo dňa 29.10.2012 ho navrhovateľ vyzval k splateniu celého dlhu. Listom zo dňa 04.07.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi opravenú dlžnú sumu.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo úkonom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 4 ods.2 z.č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

Podľa § 4 ods.3 z.č. 258/2001 Z.z, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods.4 z.č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej v zákonoch alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak správy dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že sa jedná o úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľská zmluva teda zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu upravenú § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto navrhovateľ bol odo dňa uzavretia zmluvy s odporcom v postavení dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa. Súd považuje za preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač, teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004, Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd poukazuje na to, že posudzovaná úverová zmluva svojim rozsahom, štruktúrou je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický neprehľadný text napísaný miniatúrnym ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriacu neoddeliteľnú súčasť v rozsahu dvoch strán obdobne napísané ťažko čitateľným písmom. Podľa názoru súdu zmluva uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané. Je tu zrejmá existencia nekalej obchodnej praktiky navrhovateľa vrátane praktiky s používaním takmer nečitateľného textu v časti zmluvy ako aj v úverových podmienkach. Z hľadiska menšej informovanosti je odporca v znevýhodnenom postavení oproti navrhovateľovi a používanie tejto podmienky umožňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na strane odporcu.

Súd považuje za preukázané, že zmluva bola uzavretá slobodne a bez nátlaku. Podľa názoru súdu však všetky podstatné náležitosti zmluvy musia byť súčasťou zmluvy a nie súčasťou príloh, na ktoré len zmluva odkazuje. Odporca bol vo finančnej tiesni, v novom domove, neznalý právnych predpisov, tak ani nebol uzrozumený, aký úver vôbec podpisuje. Navrhovateľ nepreukázal, že odporcu skutočne oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom. Podľa názoru súdu nepostačuje odkaz v zmluve napísaný malým písmom, že sa s nimi odporca oboznámil. To však nič nemení na názore súdu, že všetky podstatné náležitosti majú byť súčasťou zmluvy. Pokiaľ ide o súlad náležitosti zmluvy s ustanoveniami § 4 ods.2 z.č. 258/2001 Z.z., súd sa čiastočne stotožnil s názorom navrhovateľa o nemožnosti určenia konečnej splatnosti úveru a počte splátok, pretože nie je možné vedieť, koľko

bude z úveru čerpané. Podľa názoru súdu, ale je možné určiť minimálne úrokovú sadzbu z poskytnutého úverového rámca (§ 4 ods.2 písm. h)) a RPMN (§ 4 ods.2 písm. j)) pri možnosti vyčerpania celého úverového rámca, ako je v podstate predpokladané pri podpise zmluvy ( uvádza sa RPMN ku dňu podpisu zmluvy). To platí aj pre uvedenie priemernej RPMN (§ 4 ods.2 písm. k)). Po navýšení úverového rámca malo dôjsť k prepočtu týchto hodnôt a ich oznámeniu odporcovi. Podľa názoru súdu je tiež možné určiť výšku istiny, úroku a poplatkov z jednotlivých splátok (§ 4 ods.2 písm. i)). Na základe uvedeného považuje súd uzatvorenú zmluvu za zmluvu, v ktorej chýbajú náležitosti podľa § 4 ods.2 písm. h), i), j) a k) z.č. 258/2001 Z.z. S prihliadnutím na ust. § 4 ods.3 z.č. 258/2001 Z.z považuje súd uzatvorenú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Navrhovateľ by tak mal nárok len na vyplatenie rozdielu. Súd považuje za preukázané, že odporca čerpal peňažné prostriedky vo výške 3 436,38 Eur a odporca na splátkach už uhradil 4 382,82 Eur, čo znamená, že vrátil viac ako si požičal. Na základe uvedeného súd považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný a návrh zamietol.

Podľa § 97 ods. 1 O.s.p., odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súdu bol doručený vzájomný návrh odporcu dňa 26.03.2015. Navrhovateľ sa k vzájomnému návrhu nevyjadril. Súd v zmysle ust. § 97 O.s.p. rozhodol o vzájomnom návrhu odporcu voči navrhovateľovi.

Súd považuje za preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi viac ako si požičal. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporcu, že bezdôvodné obohatenie navrhovateľa je potrebné považovať za úmyselné, pri ktorom sa aplikuje v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka desaťročná objektívna premlčacia lehota. V prípade nároku odporcu voči navrhovateľovi je dôkazná povinnosť na strane odporcu. Strana odporcu neuniesla úplne dôkazné bremeno a nepodarilo sa preukázať úmyselné konanie navrhovateľa. Súd tak na prejednávaný spor aplikuje trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu. Odporca si uplatnil nárok na úhradu sumy 357,21 Eur, ako súčtu siedmich úhrad, ktoré odporca uskutočnil od 09.02.2012 do 13.11.2012. Súd zistil, že v uvedenom čase odporca uhradil platby v celkovej výške 397,21 Eur ( 09.02. 80 Eur, 20.02. 0,21 Eur, 23.05. 37 Eur, 08.06. 100 Eur, 12.07. 80 Eur, 10.10. 50 Eur a 13.11 50 Eur). Napriek argumentácií o úmyselnom bezdôvodnom obohatení a desaťročnej premlčacej lehote si odporca uplatnil len splátky od 09.02.2012, pričom zo splátky uhradenej práve 09.02.2012 vo výške 80,-Eur si uplatnil len 40,-Eur. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že návrh odporcu je dôvodný, ale len v časti. Odporca podal vzájomný návrh dňa 26.03.2015. Súd priznal na odporcovi náhradu za splátky 3 roky spätne od podania návrhu. Nepriznal preto odporcovi splátky uhradené 09.02.2012 a 20.02.2012 v uplatnenej výške 40,21 Eur. Súd považuje za preukázané, že navrhovateľ je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal odporcovi nárok na úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri určení trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade mal odporca plný úspech, uplatnil si náhradu trov konania. Odporca predložil vyúčtovanie trov konania v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v celkovej sume 556,88 Eur. V predloženom vyčíslení je chybne uvedená tarifná hodnota veci. Správne má byť 3 160,99 Eur (2843,99+317), ale inak považuje súd vyčíslenie za správne. Trovy konania pozostávajú z odmeny advokáta vo výške 388,68 Eur (3 úkony právnej pomoci- prevzatie a príprava, vyjadrenie vo veci, účasť na pojednávaní po 121,17 Eur + 3x režijný paušál 8,39 Eur), náhrada za stratu času 55,92 Eur (4 polhodiny x 13,98), náhrada cestovného vo výške 19,47 Eur (70 km x 0,183+0,7x7x1,359 =19,47). Právny zástupca je platiteľom DPH, preto boli trovy konania navýšené o 20% DPH v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich vedľajší účastník neuplatnil a súd by ani náhradu nepriznal z dôvodu, že tieto trovy neboli účelne vynaložené. Odporca bol v konaní zastúpený advokátom a účasť vedľajšieho účastníka v konaní sa tak javí zbytočná, navyše ide o totožného právneho zástupcu, zastupujúceho odporcu i vedľajšieho účastníka a trovy pozostávajú výlučne z trov právneho zastúpenia. Trovy konania je navrhovateľ povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vedený v Tatra banke a.s., pobočka L. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, Z.: XXXXXXX

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods. 2 O.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)