Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-298-2022.pdf
PDF · 110.48 KB
Case nature
Subarea
8CoP/298/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. U. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: A. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. pri L. na L. ul. č. XXX/X a V. U. nar. X.XX.XXXX bývajúceho vo J. M. č. XXX zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a spol. s.r.o. so sídlom v Košiciach na Kupeckého ul .č. 4 v zastúpení advokáta JUDr. Tomáša Gogu, MBA, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice
- okolie zo dňa 23.9.2022 č.k. 9P/118//2022-53 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. dočasne upravil styk otca s maloletou H. U. tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v stredu, v dobe od 14.00 hod. do 15.00 hod., v priestoroch Centra pre deti a rodiny U. P. J., D. XX/A, Košice bez prítomnosti matky maloletej s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a zabezpečiť jej prítomnosť v určenom čase v priestoroch Centra, a to po dobu šiestich mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. Vo výroku II. uložil rodičom maloletej výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému a sociálnemu poradenstvu v Centre pre deti a rodiny U. P. J., D. XX/A, Košice po dobu šiestich mesiacov.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a je nevyhnutný zásah súdu do situácie maloletého dieťaťa. Nie na základe tvrdení matky, ktoré súd vo svetle doposiaľ prebiehajúceho sporu medzi rodičmi z opatrnosti nemôže bez ďalšieho dokazovania považovať za plne vierohodné, avšak na základe rozhovoru dieťaťa s kolíznym opatrovníkom, z ktorého vyplynuli vážne obavy o súčasný psychický stav maloletej. Bez ohľadu na tvrdenia rodičov, na ich vzájomné obviňovanie a prebiehajúci partnerský spor nemožno ignorovať fakt, že maloletá je ich rodičovským konfliktom v súčasnosti tak zasiahnutá a presýtená, že to ovplyvňuje jej kvalitu každodenného života. U maloletej sa prejavujú negatívne myšlienky a jej výpoveď u súdu vzbudila vážnu obavu o jej zdravie, psychický vývoj pri pokračovaní tejto situácie bez zásahu súdu (pričom nemožno reálne očakávať, že rodičia dobrovoľne ukončia svoje vzájomné konflikty, ktoré tak negatívne doliehajú na ich dcéru). Súd má za to, že za účelom zachovania vzťahu dcéry a otca a prípadne aj jeho ozdravenia (keďže je poznačený s toľkými opisovanými negatívnymi udalosťami, ktoré sa udiali) je nevyhnutné jednak vyňať zo spoločného obrazu a interakcie rodičov matku (aby maloletá nebola účastná ich konfliktov) a jednak na pomoc tomuto procesu za účasti odbornej pomoci. Z uvedeného dôvodu neodkladne a dočasne upravil stretávanie sa otca s maloletou bez prítomnosti matky na pôde akreditovaných subjektov a za pomoci odborníkov. Trvanie predmetného neodkladne upraveného styku obmedzil, a to na dobu šiestich mesiacov, keďže ide len o predbežnú úpravu na preklenutie súčasných problémov v rodine, ktorá má napomôcť stabilizácii situácie. Návrh vo veci
samej na zmenu súdneho rozhodnutia o úprave styku vyhláseného Okresným súdom Košice I nebol k momentu vyhotovenia rozhodnutia na konajúcom súde podaný. Uložená doba zároveň zodpovedá dobe uloženého výchovného opatrenia rodičom, aby v prípade úspešnosti tohto opatrenia započal riadny styk otca s dcérou už za zmenenej situácie spolupracujúcich a uvedomelých rodičov. Zároveň uložil obom rodičom výchovné opatrenie, keďže má za to, že zmena zaužívaných nastavení a správania rodičov je kľúčovou pre riešenie situácie v rodine a predstavuje primárny problém, na ktorého riešenie je potrebné zamerať pozornosť. V ďalšom má za to, že s rodičmi je nevyhnutná dôsledná a dlhodobejšia spolupráca a zároveň, pri uložení opatrenia v kratšom trvaní by jeho účel mohol byť zmarený nespoluprácou rodičov a ich vyhýbaniu sa stretnutiam s odborníkmi, čo pri dlhšom časovom trvaní opatrenia bude sťažené. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/ CSP, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, § 330 CSP a § 113 CMP.
3. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku I. podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP, § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav t.j. oboznámením sa s názorom maloletej zisťovanom prostredníctvom kolízneho opatrovníka dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo následne viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu spočívajúcemu v potrebnosti a bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcom nariadenie neodkladného opatrenia. K dôvodu, na ktorom súd založil potrebu vydania neodkladného opatrenia uvádza, že konajúci súd absolútne nevzal do úvahy základnú skutočnosť, a to dôvod prítomnosti policajnej hliadky pred bydliskom matky. Policajnú hliadku by nikdy neprivolal, ak by mu v styku s maloletou nebolo bránené zo strany matky. Táto skutočnosť je dokonca nesporná, nakoľko matka explicitne vo svojom návrhu uvádza, že styk neumožňuje z dôvodu, že podľa jej názoru nie je v záujme maloletej. Rozrušenie maloletej z prítomnosti policajnej hliadky chápe a je mu nesmierne ľúto, že maloletá bola takejto situácie v dôsledku konania matky účastná, avšak zdôrazňuje, že k tomuto postupu bol nútený z dôvodu opakovaného zamedzovania styku s maloletou zo strany matky. Hoci privolaná hliadka matke dohovorila a poučila ju o potrebe rešpektovať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, predmetný postup sa ukázal ako nepostačujúci, matka styk neumožnila a následne podal na matku trestné oznámenie. Rešpektujúc platnú právnu úpravu, následne pristúpil aj k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia dňa 16.9.2022, t.j. ešte pred nariadením neodkladného opatrenia konajúcim súdom, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 19Em/3/2022. Zároveň poznamenáva, že rozrušenie maloletého dieťaťa z prítomnosti policajnej hliadky je prirodzené, avšak pokiaľ sa maloletej spája s obavou, že “matka pôjde do basy”, uvedená konotácia prirodzená nie je a prinajmenšom vyvoláva otázniky, čo v tejto súvislosti uvádza maloletej matka, s názormi ktorej sa identifikuje, čo je fakt, ktorý vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka. Pre maloletú nepredstavuje žiadnu hrozbu, nebol obmedzený na rodičovských právach a skutočnosť, že nevedia komunikovať, čo sa prenáša na maloletú, tak ako konštatuje súd prvej inštancie, nemôže byť dôvodom pre obmedzovanie jeho styku s maloletou v tak výraznom rozsahu, ako konajúci súd nariadil napadnutým rozhodnutím. Taktiež napáda úvahy súdu prvej inštancie o tom, že predmetným neodkladným opatrením bude zachovaný jeho vzťah s maloletou a prípadne dôjde aj k jeho ozdraveniu tým, že dôjde k vyňatiu matky zo vzájomnej interakcie rodičov. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj doposiaľ styk s maloletou prebiehal bez prítomnosti matky a pokiaľ súd vyhodnocuje ako pre maloletú nepriaznivý “moment” odovzdávanie a preberanie maloletej z bydliska matky, kde prebieha vzájomná interakcia rodičov, mohol pristúpiť k úprave iného spôsobu preberania a odovzdávania maloletej bez toho, aby zasahoval do rozsahu styku upravenom rozsudkom č.k. 21P/15/2015-1120 zo dňa 5.10.2021. V tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetným rozsudkom sa po 6 rokoch konečne podarilo rozhodnúť vo veci samej a styk s maloletou začal prebiehať pravidelne tak v prvej, ako aj druhej etape v zmysle tohto rozhodnutia, a to až do času letných prázdnin. Hoci matka pristupovala k plneniu svojich povinností svojvoľne a opakovane sa stávalo, že v čase styku otca s maloletou matka určovala maloletej iný program, zakaždým sa prispôsobil už naplánovanému programu, sledujúc najlepší záujem maloletej s cieľom minimalizovať dopad rodičovských nezhôd na maloletú. Zdôraznil, že po celé obdobie prebiehajúceho styku neboli s jeho realizáciou zo strany maloletej problémy, maloletá strávila v jeho domácnosti celý týždeň v mesiaci júl. Opakované pokusy matky dekoncentrovať maloletú dlhotrvajúcimi telefonátmi iniciovanými matkou, či navádzaním maloletej na vyhotovovanie obrazovozvukových záznamov v jeho domácnosti počas styku, si s maloletou vysvetlili. Zásadná zmena postoja matky spočívajúca v neodôvodnenom neumožňovaní styku nastala od konca mesiaca júl 2022, kedy matka definitívne prestala umožňovať styk otcovi po strávení jedného týždňa maloletej H. v jeho domácnosti počas obdobia letných prázdnin. Mal za to, že pohnútkou matky k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne jeho zbližovanie sa s maloletou, a to práve vďaka tomu, že styk konečne prebiehal riadne a pravidelne a maloletá ho začala akceptovať ako rodiča,
čo matka nie je schopná a ochotná prijať. V tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na listinný dôkazný prostriedok, ktorý priložila samotná matka k podanému návrhu, a to jej komunikácia s jeho partnerkou, v ktorej sa matka odvoláva na svoju ponuku, ktorú mu dala, spočívajúcu vo vzdaní sa jeho otcovských práv a nekontaktovaní maloletej výmenou za neuplatňovanie si výživného matkou, s čím nesúhlasil a ani nikdy nebude súhlasiť. Za absolútne neprijateľný považuje považuje záver súdu, že je potrebné obmedziť jeho styk a jeho priebeh na priestory CDR s cieľom eliminácie prítomnosti matky a minimalizácie rodičovských konfliktov. Záverom poznamenáva, že predmetná úprava má za následok presne taký stav, aký si želá matka, a to takmer úplné obmedzenie styku s maloletou. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matky zamietol.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedla, že svoje dieťa nenútila k akýmkoľvek aktivitám, či už športovým alebo umeleckým, naopak rešpektuje prejav záujmu dieťaťa o šport a podporuje ho, čiže jediný krúžok, ktorý dieťa v tej dobe navštevovalo, bol basketbal, ktorý navštevuje už tretí školský rok a patrí medzi najspoľahlivejšie hráčky tímu. Navyše otec a vôbec každý rodič, podieľajúci sa na výchove dieťaťa, by mal záujmy dieťaťa považovať za prvoradé a dieťa podporovať bez ohľadu na čas určený súdom alebo dohodnutý. Je vyčerpaná z klamstiev otca natoľko, že naozaj v záujme dieťaťa bola ochotná mu sľúbiť, že stiahne podané exekúcie na výživnom a vzdá sa akéhokoľvek nároku na výživné, len aby mala záruku, že sa skončí poľovačka na jej osobu a jej súčasného partnera a tým psychický tlak na ich spoločné dieťa, ktorý vyvrcholil fyzickými atakmi v domácnosti otca, aby uchránila záujem dieťaťa na kľudné a šťastné detstvo. Žiaľ po vyjadrení viacerých osôb z oblasti práva, či psychológie, že otec dieťaťa nedá pokoj nikdy a neskončí jeho túžba jej ubližovať a ničiť šťastie ľudí, nakoľko sa nevie stotožniť s tým, že on sám toto šťastie nemôže zažiť a svojím spôsobom života sa dostal do dlhov, jeho súkromie je ťažko poznačené dlhmi a nevhodnými návykmi z detstva, ktoré bolo ovplyvnené smutnými zážitkami. Otec zažíval násilie medzi svojimi rodičmi, viackrát sám napadol otca, aby chránil matku a volal políciu na vlastného otca, už nedúfa, že v tejto veci nastane kľud. Má za to, že otec nie je schopný priznať si svoj psychický stav, bola svedkom viacerých nezvládnuteľných záchvatov otca a prosila ho, aby začal situáciu riešiť a navštívil odborníka, lebo jeho správanie počas návštev dcérky, keď odmietala s ním odísť a vysvetľovala mu, aby ju nechal rozhodnúť sa samu, bolo agresívne, kričal na ňu, dieťa a používal vulgarizmy, neberúc ohľad na maloletú. Taktiež zažila situáciu, kde otec sediac v aute pridal plyn a imitoval rozbehnutie auta smerom proti nej, ktorá stála priamo oproti jeho autu a v prvej chvíli mala dojem, že ju chce zraziť. Takéto šialené situácie sa udiali viackrát, žiaľ polícia nezačne konať, pokiaľ sa nepreukáže hmatateľné dokázanie ohrozenia života a tak matka viackrát našla na svojom aute prerezané pneumatiky a rôzne dehonestujúce odkazy na sociálnych sieťach od fiktívnych profilov, niektoré z nich identifikovala ako profily registrované na mailovú adresu súčasnej partnerky otca dieťaťa. K časti odvolania zaoberajúceho sa údajne zhotovovaním akýchsi záberov sa nebude vyjadrovať. Otec dieťaťa vo svojom odvolaní vo viacerých častiach spochybňuje vyjadrenie súdu, ale i vyjadrenie vlastnej dcéry, aj keď je nesporné, že dieťa vypovedalo autenticky u kolíznej opatrovníčky bez jej prítomnosti o tom ako dochádzalo opakovane k fyzickým a psychickým atakom v domácnosti otca. V čase, keď dcéra odmietla ísť k otcovi, prežila traumatizujúci týždeň s ním v zahraničí, keď 6 dní zvracala a otcova partnerka na ňu kričala, že tie zvratky nebudú po nej upratovať, a ak bude ešte zvracať, má si to upratať sama. Dcérke bolo zakázané používať mobil na spojenie sa s ňou, rodinou, kamarátkami. Má za to, že otec jej mobil vzal kvôli tomu, aby sa nikomu nezdôverila o tom, čo prežíva. Otec považuje záver súdu za neprijateľný, naopak svoje zlyhanie ako človeka a otca považuje za ospravedlňujúce a očakáva, že súd týranie maloletého dieťaťa bude považovať za prijateľné a že bude uznávať jeho výchovné metódy vo forme vulgárnych nadávok a fyzických útokov na dieťa ako bežné. Považuje za dôležité oboznámiť odvolací súd aj s tým ako prebieha v súčasnosti asistovaný styk otca s dieťaťom. Nakoľko vykonateľnosť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je nesporná a otec bol s týmto stavom určite oboznámený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, styk by sa mal realizovať napriek odvolaniu. Žiaľ túto skutočnosť otec hneď v počiatku komplikuje nespoluprácou a neochotou komunikovať s Centrom pre deti a rodinu, kde sa má styk realizovať. Hneď na prvé stretnutie sa nedostavil, dokonca pracovníčkam Centra nedvíhal telefón, neodpovedal na SMS, napriek tomu, že týždeň predtým prejavil záujem o realizáciu styku. Tým, že otec nerešpektuje a neberie do úvahy, že dcére trvá cesta do Centra pol hodinu tam a pol hodinu späť, pričom musí riešiť k svojmu menšiemu dieťaťu v ten deň baby sitting, ba čo viac, dcéra sa v ten deň musí vzdať basketbalového tréningu a nakoniec ani nevedia, či otec na stretnutie vôbec dorazí.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nemá námietky voči vydanému uzneseniu. V prílohe zaslal na vedomie doručené emailové podanie Centra pre deti a rodiny U. P. J. (ďalej
len CDR) ohľadom personálnej situácii a ukončenia pracovného pomeru psychológov v CDR. Zároveň dáva na vedomie, že po vzájomnej dohode s CDR budú rodičia kontaktovaní pre využitie asistovaného styku a poradenstva eventuálne aj bez účasti psychológa CDR za prítomnosti sociálneho pracovníka CDR.
6. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.
7. Odvolací súd konštatuje, že výrok II. napadnutého uznesenia o uložení výchovného opatrenia odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 367 ods. 2 CSP).
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.
14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 66 CMP a na základe spisového materiálu, pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/15/2015, otcom a matkou doručených podaní dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda na potvrdenie rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V tomto prípade podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia má slúžiť na ochranu práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, kým o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré je potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup určený pre dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.
15. Odvolací súd mal z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 21P/15/2015 za preukázané, že dňa 5.10.2021 schválil dohodu rodičov vo vzťahu k maloletej H. U.. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletým dieťaťom bol rozdelený do troch etáp, prvá etapa od vyhlásenia rozsudku do 31.1.2012, druhá etapa od 1.2.2022 do 30.6.2022, kedy mal styk otca s maloletou prebiehať každú druhú sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. počas letných prázdnin v mesiaci júl a august 2022, v tretej etape počnúc od 1.9.2022 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý neprávny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. Zároveň bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej H. sumou 250 Eur mesačne od 1.9.2019 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 28.1.2015 do 30.9.2021 v sume 13.200 Eur otec spláca v splátkach po 440 Eur spolu s bežným výživným. Otec bol taktiež zaviazaný na tvorbu úspor v sume 50 Eur mesačne.
16. Zo správy kolízneho opatrovníka z 12.9.2022 vyplýva, že medzi rodičmi došlo opätovne ku konfliktu, pričom matka od augusta 2022 neumožňuje otcovi kontakt s maloletým dieťaťom. Tak matka, ako i otec podali vo vzťahu k úprave styku trestné oznámenia a otec aj návrh na výkon rozhodnutia. Kolízny opatrovník vykonal aj zisťovanie názoru maloletej H., pričom rozhovor prebehol bez prítomnosti matky. Maloletá jednoznačne prezentovala svoj vzťah k otcovi, keď ho označila ako svojho „biologického otca“, ktorého by chcela oslovovať V.. V rozrušenom stave oznámila, že ho nechce nikdy vidieť, nechce sa s ním stretávať a chce, aby im dal pokoj. Opísala situáciu, ako prišla domov zo školy, a otec stál pred ich domom a chcel si ju vziať. Začalo ju pichať pri srdci, a preto nešla do školy. Veľmi sa rozrušila, lebo jej otec sľúbil, že nebude už nikdy volať políciu, a napriek tomu ju zavolal a všetci stáli pred domom. Veľmi sa bála najmä toho, že vezmú mamu do basy. Ohľadom otca vyslovila len negatívne vyjadrenia, najmä že klame, hreší na ňu a jej mamu, a to najmä vulgárnymi slovami. Keď bola u neho doma, často sa s Y., jeho priateľkou, hádali, musela u nich jesť, čo nechcela a ešte musela aj napríklad zametať terasu, aby dostala šišku. Y. jej povedala, že izba, ktorá patrí jej, bude ich druhého dieťaťa a hovoria na ňu, že ona môže za to, že ich syn O. nepočúva, keď je tam ona, lebo inak je dobrý. Keď sa spolu šalia a hrajú a nechce počúvať, ťahajú ho za vlasy a uši. Na otázku ohľadom psychológa, ktorého navštevuje, uviedla, že sa jej tam celkom páči, rozprávajú sa, hrajú sa a on jej hovorí, aby sa V. nebála, a aby bola smelšia. Na záver rozhovoru trvala na tom, že chce byť len s mamkou navždy, nechce otca už nikdy vidieť a žiadala úrad o zmenu v tomto smere. Zo správy vyplýva skutočnosť, že od roku 2015 poskytujú rodičom sociálne poradenstvo ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností, rodičovských kompetencií, ako aj dodržiavania právoplatného rozsudku súdu o výkone ich rodičovských práv a povinností. Rodičia sa opakovane zúčastnili psychologického poradenstva v rámci úradu, a aj v zariadeniach na výkon sociálno- právnej ochrany detí. Naposledy sa rodičia zúčastnili na odporúčanie psychologického poradenstva v roku 2022, kedy úrad vykonal opatrenia na základe podania matky. Dňa 22.4.2022 bola doručená správa z Referátu poradensko-psychologických služieb, ktoré realizovalo psychologické konfrontácie s rodičmi. Psychologické konzultácie sa uskutočnili za účelom vykonania pohovoru s rodičmi maloletej a s maloletou, nakoľko dochádza k problémovým situáciám počas preberania maloletej a realizácie styku otca s maloletou. Obom rodičom boli prezentované náležitosti poradenstva. Rodičia a maloletá sa zúčastnili stretnutí na dobrovoľnej báze. S otcom sa uskutočnili dve individuálne konzultácie a jedna telefonická, s matkou jedna individuálna a jedna telefonická, maloletá sa zúčastnila jedného osobného stretnutia. Rozhovor s maloletou viedol psychológ, bez prítomnosti rodiča. Na individuálnych stretnutiach rodičia prezentovali ich postoje a názory ohľadom starostlivosti a výchovy, prípadne vzájomné výhrady. Komunikácia rodičov je problematická, čo vníma najmä maloletá H., a to sa odráža aj v jej vzťahu k otcovi, prípadne v správaní. Otec maloletej prezentoval záujem o spoluprácu s RPPS a matkou maloletej, nakoľko má výhrady voči realizácii styku s maloletou a komunikáciu s matkou vníma ako problémovú. Matka nemá potrebu s otcom komunikovať a nadväzovať bližšie vzťahy. Pre maloletú H. je prioritnou osobou matka a identifikuje sa s ňou, preberá jej názory a postoje, nakoľko vyrastá v jej starostlivosti. Maloletá má veľmi blízky a vrúcny vzťah s matkou, chce tvoriť rodinu naďalej s matkou v spoločnej domácnosti. Voči otcovi je kritická, počas rozhovoru ho oslovuje menom „V.“. Má obavu, že ju otec vezme matke a bude s ním žiť, tak si maloletá H. interpretuje rozhovor otca s matkou. Z rozhovorov s rodičmi maloletej vyplýva, že je priamo účastná problémových situácií a zatiahnutá do rodičovského konfliktu, čo v značnej miere ovplyvňuje jej správanie a prežívanie. Dôležitým bodom vo vzťahu rodičov je vnímané konštruktívne nastavenie vzájomnej komunikácie, čo sa odráža vo vzájomnom vzťahu rodičov, a z toho taktiež vzťah maloletej H. k obom rodičom.
17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 Zákona o rodine). Zároveň však poukazuje na to, že nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy iba v prípade, ak by boli bezprostredne ohrozené práva maloletého dieťaťa, a bolo by potrebné bezodkladne upraviť pomery k dieťaťu. Z vyjadrení oboch rodičov vyplývajú ich protichodné tvrdenia a odlišné hodnotenia tých istých situácií, pričom z nimi predložených dôkazov je zrejmé aj to, že u maloletej sa v dôsledku jej zatiahnutia do rozporu rodičov výrazne prejavuje konflikt lojality, čo spôsobuje neprimeraný nátlak na jej psychiku. Konfliktné, ba až nenávistné prejavy rodičov pretrvávajú od roku 2015, kedy bol podaný návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. S prihliadnutím na závažnú a komplikovanú situáciu v rodine, vzťah rodičov, ktorý má vplyv na maloleté dieťa, ako aj okolnosť, že otec maloleté dieťa pre rozhodnutím súdu z 5.10.2021 nevidel po dobu 4 rokov, súd upravil styk, ktorý sa mal realizovať v troch etapách a slúžil na postupné obnovenie vzťahu medzi dieťaťom a otcom. Realizácia úpravy styku v jednotlivých etapách prebiehala až do augusta 2022, kedy matka opätovne neumožňuje otcovi kontakt s maloletým dieťaťom, dôvodiac záujmom maloletého dieťaťa. Na tomto mieste je potrebné poukázať aj na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej správy jednoznačne vyplýva, že napriek poskytovanému sociálnemu poradenstvu od roku 2015 nedošlo k náprave vzťahov medzi rodičmi. Komunikácia rodičov je naďalej problematická, čo sa odráža vo vnímaní maloletej H., a to na jej vzťahu a odmietaniu otca. Upokojeniu situácie nepomáha ani vzájomné obviňovanie rodičov a podávanie trestných oznámení, prípadne realizácia úpravy styku prostredníctvom privolanej policajnej hliadky. Napriek uvedenému je však odvolací súd toho názoru, že situácia v rodine nevyžaduje naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko rozsah úpravy styku stanovený rozsudkom Okresného súdu Košice I z 5.10.2021 č.k. 21P/15/2015 - 1120 vzhľadom na pomery v rodine, je primeraný ( dohoda rodičov po šiestich rokoch od podania návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností ). Rodičia vo vzťahu k úprave styku uzavreli dohodu, ktorá sa v zmysle rozhodnutia realizovala takmer jeden rok. Zároveň je tiež potrebné dodať, že styk otca s maloletou sa realizoval bez väčších problémov a postupne dochádzalo k obnovovaniu vzťahu otca s dieťaťom. Taktiež je dôležité poukázať na okolnosť vyplývajúcu jednak z podaní rodičov, ako aj obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/15/2015, že maloletá na podvedomej báze zjavne vníma nesúhlas matky s realizáciou styku a prípadným zbližovaním maloletej s otcom, s čím je maloletá konfrontovaná dlhšie časové obdobie. Je nepochybné, že najväčším problémom vo vzťahu k ne/realizácii styku otca s dieťaťom sú v prvom rade narušené vzťahy medzi rodičmi, ktoré napriek uloženým výchovným opatreniam sú naďalej veľmi konfliktné. Ostáva len dúfať, že opätovne uložené výchovné opatrenie snáď rodičom pomôže uvedomiť si svoju rodičovskú zodpovednosť, spočívajúcu v tom, že musí byť rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Napokon odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že maloleté dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj potrebuje obidvoch rodičov, pričom ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o deti druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd), pretože takéto správanie nie je v jeho záujme.
18. Záverom si odvolací súd dovolí apelovať na rodičov maloletého dieťaťa, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie a pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah. Zdôrazňuje, že dieťa nedisponuje obranným mechanizmom, ktoré mu umožňuje adaptovať sa vo vzťahoch, a toto potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu a neupierania práva na oboch rodičov. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).