Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/14/2015

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa mBank SPOLKA AKCYJNA, reg. č.: KRS 0000025237, so sídlom Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, na území Slovenskej republiky podnikajúca prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 819 638, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, zastúpený MCGA legal, s.r.o., IČO: 36 715 662, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti odporcovi U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX W. W., občan SR, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.203,23 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 139,60 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a .

Navrhovateľovi súd v r a c i a krátený súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania vo výške 65,30 Eur po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta, a. s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.04.2014, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.06.2014, domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.203,23 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy súdneho konania. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Zvolen z dôvodu miestnej príslušnosti, pričom spisový materiál bol tunajšiemu súdu doručený dňa 20.08.2014.

Dňa 18.08.2014 bolo ešte Okresnému súdu Banská Bystrica doručené elektronické podanie zo dňa 14.08.2014, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorým subjekt Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, súdu oznámil, že v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Dňa 21.10.2014 tunajší súd vydal v prejednávanej veci platobný rozkaz č.k. -42, proti ktorému odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej lehote odpor zo dňa 12.01.2015.

Dňa 28.05.2015 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu elektronickými prostriedkami podanie zo dňa 28.05.2015, ktoré následne doplnil poštou dňa 29.05.2015, v ktorom uviedol, že návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a navrhuje konanie zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez skúmania postoja odporcu k späťvzatiu návrhu, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. bez právneho významu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prejednávanej veci súd skúmal dôvodnosť podaného návrhu a zistil, že k zastaveniu konania došlo na podnet navrhovateľa, ktorý späťvzatie návrhu bližšie neodôvodnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.1992, v zmysle záverov ktorého ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré je povinný nahradiť navrhovateľ.

Odporca si uplatnil náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.), pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 12.01.2015, súdu doručenom dňa 12.01.2015 elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 1.203,23 Eur. Pri tejto hodnote základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje 61,41 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne:

Tarifná odmena advokáta za úkony právnej služby:

1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,41 Eur,

2./ odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 12.01.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 61,41 Eur.

Tarifná odmena spolu: 122,82 Eur

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby v roku 2015 (á 8,39 Eur) predstavuje spolu sumu 16,78 Eur.

Súd teda priznal odporcovi náhradu trov konania v celkovej výške 139,60 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V prejednávanej veci sa návrhom na začatie konania navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy o úvere. V priebehu konania (ešte za účinnosti právnej úpravy účinnej do 31.12.2014) doručil vedľajší účastník súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu. Predmetom konania v prejednávanej veci je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetnú zmluvu o úvere uzavrel odporca s navrhovateľom ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu, je občianskym združením, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Jediným úkonom vedľajšieho účastníka v predmetnom súdnom konaní je jeho samotný vstup do konania, v ktorom žiada o doručenie návrhu na začatie konania a príloh k nemu. Zároveň si vedľajší účastník priamo v tomto podaní uplatňuje priznanie náhrady trov konania.

Ustanovenie § 93 O.s.p. rozlišuje dve skupiny subjektov vedľajšieho účastníctva. Právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, vrátane občianskych združení založených na ochranu práv spotrebiteľa, tvoria osobitnú skupinu subjektov vedľajšieho účastníctva, u ktorých sa na rozdiel od „všeobecných“ vedľajších účastníkov neskúma hmotnoprávny záujem na výsledku konania, pretože sú legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným zákonným ustanovením (pre ich účinný vstup do konania po 31.12.2014 platí ešte podmienka preukázania súhlasu účastníka, popri ktorom sa zúčastňujú na konaní). Keďže právny poriadok priznáva vedľajšiemu účastníkovi zásadne rovnaké (procesné) práva ako hlavnému účastníkovi konania, ako aj s ohľadom na ústavne zaručené právo každého na právnu pomoc, je nepochybné, že aj vedľajší účastník sa môže v súdnom konaní nechať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, vrátane advokáta.

Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú účastníkom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania. Pod pojem trovy konania je vždy možné subsumovať aj trovy právneho zastúpenia, t.j. výdavky účastníka konania vynaložené v rámci konania a v príčinnej súvislosti s konaním na právnu pomoc poskytnutú advokátom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však musí mať súd na zreteli na prvom mieste splnenie kritéria účelnosti ich vynaloženia. Účastníkovi konania možno priznať len náhradu tých trov konania, ktoré boli vynaložené účelne. Účelnosť súd posudzuje najmä z hľadiska efektívnosti vykonania konkrétneho úkonu právnej služby, t.j. či vykonanie konkrétneho úkonu bolo potrebné na účinné

uplatnenie oprávnení, resp. povinností účastníka. Účelnosť je tiež potrebné posudzovať aj z hľadiska subjektu, ktorému bola právna pomoc poskytnutá, t.j. či účastník odbornú právnu pomoc advokáta skutočne potrebuje, resp. potreboval vzhľadom na povahu a obsah konkrétnych procesných úkonov vykonaných v rámci konania.

Nárok advokáta na odmenu za úkony právnej služby vymenované vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z. nie je možné stotožniť s právom (úspešného) účastníka konania na náhradu trov konania v tom zmysle, že (úspešný) účastník konania má vždy a za každých okolností právo na náhradu trov za všetky úkony advokáta, ktoré je možné podradiť pod niektorý úkon uvedený v ust. § 13a vyhlášky. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania totiž súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. posudzuje účelnosť jednotlivých úkonov advokáta v konaní, pričom môže dôjsť k záveru, že napriek tomu, že daný úkon v zmysle vyhlášky advokát skutočne vykonal, súd takýto úkon nebude považovať za účelný pre uplatňovanie a bránenie práva účastníka a následne účastníkovi neprizná náhradu trov za tento úkon. Inak povedané, Občiansky súdny poriadok ponecháva otázky trov konania, vrátane posúdenia ich účelnosti, úvahe súdov a tie v jednotlivých posudzovaných veciach prihliadajú ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Neplatí totiž, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale ani pomocou iných interpretačných metód nie je možné korektne uviesť presvedčivé argumenty pre právny názor vynímajúci trovy spojené so zastupovaním advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, alebo neboli. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania so zastupovaním spojených sú dve rôzne veci; obe spolu síce súvisia, nie však neoddeliteľne. Právo na náhradu trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sa odvíja od iných predpokladov než samotná možnosť nechať sa v konaní zastupovať. Rovnako, ako nie je porušením práva na právnu pomoc, keď súd neprizná náhradu trov spojených so zastúpením advokátom účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech, nie je jeho porušením ani to, keď súd náhradu týchto trov neprizná úspešnému účastníkovi, ak dospeje k záveru, že sú naplnené zákonné kritériá, za ktorých súd náhradu trov priznať nemôže, napr. práve preto, že ide o trovy, ktoré neboli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25.07.2012). Samotnou výškou nákladov spojených so zastupovaním advokátom je možné sa zaoberať až potom, ako súd dospeje k záveru, že ide o trovy účelne vynaložené. Tam, kde náklady spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, nemôže súd ich náhradu vôbec priznať a nemá teda ani zmysel o ich prípadnej výške uvažovať.

Súd sa teda najprv zameral na skúmanie toho, či trovy vedľajšieho účastníka, ktoré vynaložil na svoje zastúpenie advokátom, boli trovami účelne vynaloženými v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci vedľajší účastník vykonal jediný procesný úkon spočívajúci v oznámení, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník.

Súdu je z úradnej činnosti známa skutočnosť, ktorú v zmysle § 121 O.s.p. netreba dokazovať, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstupovalo do konca roku 2014 (kedy nebol účinný vstup do konania podmienený preukázaním súhlasu podporovaného účastníka) ako vedľajší účastník do veľkého množstva prebiehajúcich súdnych konaní na celom území Slovenskej republiky, pričom sa jedná o skutkovo a právne pomerne jednoduché veci, kde si dodávatelia uplatňujú voči spotrebiteľom nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Podania, ktoré vedľajší účastník v týchto veciach doručoval súdom, sú značne všeobecné a rámcové, pod ich (jeden) obsah možno iba dosadiť základné údaje týkajúce za zmluvy o pôžičke, úvere, resp. inej spotrebiteľskej zmluve, o odstúpení od zmluvy, resp. vyhlásení predčasnej splatnosti zo strany veriteľa a následne dosadiť údaje spôsobilé iba identifikovať vec, ktorá je predmetom konania na tom-ktorom súde v Slovenskej republike. Ide teda o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je potom odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na právne závery, ktoré vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 19.03.2014, kedy Najvyšší súd SR zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podané na podnet vedľajšieho účastníka (navyše totožného, ako v prejednávanej veci) proti rozhodnutiam súdov, ktorými nepriznali vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Závery Najvyššieho súdu SR možno aplikovať aj v prejednávanej veci, nakoľko sa jedná o skutkovo a právne podobnú situáciu. S prihliadnutím na princíp právnej istoty je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ súd uzavrie, že na odchýlny postup nie sú relevantné dôvody, je rešpektovanie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR súdmi nižšieho stupňa nevyhnutné pre zachovanie princípu právnej istoty, keď jednou zo zákonných úloh Najvyššieho súdu SR je dbať o jednotný výklad a aplikáciu právnych predpisov aj vlastnou rozhodovacou činnosťou (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Obsahom princípu právnej istoty je princíp predvídateľnosti práva, ktorý sa nevzťahuje len na predvídateľnosť účinku právnych noriem, ale aj na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a výsledku súdneho konania. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre (napr. nález sp. zn. zo dňa 17.05.2007) konštatuje, že za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Taktiež pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu (napr. nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 03.11.2006).

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti v prejednávanej veci, nemožno považovať za trovy účelné pre uplatňovanie alebo bránenie práva. Z tohto dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pričom ho ani nevyzýval na ich vyčíslenie v zmysle § 151 ods. 4 O.s.p., nakoľko takýto postup by bol zbytočný a nehospodárny, keďže súd uzavrel, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno priznať žiadnu náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu neúčelnosti ich vynaloženia.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Nakoľko bol návrh na začatie konania vzatý späť pred prvým pojednávaním, súd má zo zákona povinnosť vrátiť navrhovateľovi krátený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 65,30 Eur, ktorý bude vrátený navrhovateľovi po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E-kolok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.