Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-534-2014.pdf
PDF · 87.67 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/534/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom v Košiciach, Čárskeho č. 10, proti žalovanému G. D., X. P. W., H. Č.. XXXX/X, zastúpený opatrovníkom V. P., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, o zaplatenie 171,68 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.2.2014 č.k. 36C/125/2011-180 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá právo na nahradenie trov konania.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom zmluvnej pokuty a príslušenstva.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca na základe zmluvy zo dňa 15.12.2009 poskytoval žalovanému služby v sieti internet, služby verejnej telekomunikačnej siete a služby Tango Digitálna televízia. Za poskytovanie týchto služieb si účastníci dohodli odplatu v prospech žalobcu v sume 17,92 eura mesačne a vo výške podľa tarify za ostatné služby. Súd na základe zmluvy konštatoval, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny záväzkový vzťah podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorého vznikla žalobcovi povinnosť poskytovať žalovanému služby v sieti internet a tiež ďalšie dohodnuté telekomunikačné služby, a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za to žalobcovi dohodnutú odplatu vo výške 17,92 eura (mesačne) a tiež aj povinnosť zaplatiť dohodnutý aktivačný poplatok. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný tieto svoje povinnosti splnil v omeškaní. Žalovaný teda nesplnil svoj záväzok včas a dostal sa so splnením svojich finančných záväzkov vo vzťahu k žalobcovi do omeškania od času určeného v zmluve - podľa splatnosti v daňovom doklade, t. j. faktúre, resp. splatnosti v jednotlivých častiach aktivačného poplatku. V článku 3 zmluvy účastníci si dohodli aj zmluvnú pokutu, a to vo výške 100,- eur za nevrátenie Set- Top Boxu.
Súd prvého stupňa účastníkmi dohodnutú zmluvnú pokutu vyhodnotil ako neoprávnený nárok, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta podľa jeho názoru je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatná. Neprijateľnosť tejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobcu neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovaného. Z uvedených dôvodov preto súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 140 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur považuje ako zaisťovací prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, a to nevrátenia Set-Top Boxu v stanovenej lehote za primeranú sankciu. Zdôraznil, že dojednanie zmluvnej pokuty pre uvedený prípad malo slúžiť predovšetkým na ochranu jeho vlastníckeho práva. Je vlastníkom Set-Top Boxu, pričom žalovaný mu ho nevrátil ani ku dňu vyhotovenia tohto podania. V danom prípade zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou nešlo o zabezpečenie záväzku poskytnúť plnenie, ktoré bolo predmetom zmluvy, a kde sledujúc výklad prvostupňového súdu možno pripustiť, že vzhľadom na vzájomnosť plnenia a protiplnenia možno očakávať aspoň približnú rovnovážnosť práv a povinností zmluvných strán. S tvrdením súdu, že zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobcu neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovaného, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, sa preto nemôže stotožniť. Ak teda dojednal na ochranu svojho vlastníckeho práva k prenajímanému zariadeniu zmluvnú pokutu pre prípad jeho nevrátenia, nemožno paušálne odmietnuť také dojednanie s odôvodnením, že žalovanému zmluva možnosť uplatnenia rovnakého právneho inštitútu - zmluvnej pokuty nepriznáva. Žalovaný jednoducho v rámci vzťahu, ktoré boli založené zmluvou, nedisponoval právom alebo hodnotou, ktorá by bola porovnateľná so záujmom žalobcu chrániť svoje vlastnícke právo k zapožičanému zariadeniu. Je tiež otázne, dojednanie akej zmluvnej pokuty v prospech žalovaného by napĺňalo predstavu súdu prvého stupňa o rovnováhe práv a povinností zmluvných strán. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa s tou otázkou súd prvého stupňa nevysporiadal, je možné preto pripustiť výklad, kedy za postačujúce by sa dalo považovať akékoľvek dojednanie umožňujúce žalovanému uplatniť si voči žalobcovi zmluvnú pokutu. Paušálne odmietanie možnosti dojednať si vo vzťahu k spotrebiteľovi určitý právny prostriedok bez toho, aby porovnateľným prostriedkom nedisponoval aj spotrebiteľ vo vzťahu, ktorý navyše nie je sinalagmatický a kde chránené ústavné právo žalobcu vlastniť majetok, preto považuje naopak za navodenie značnej nerovnováhy v neprospech poskytovateľa služby. So záverom o neprijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty v prejednávanej veci sa preto žalobca nemôže stotožniť. Pre prípad ak by sa súd nestotožnil s jeho názorom o primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty, môže v súlade s ust. § 545a Občianskeho zákonníka aplikovať moderačné právo a dohodnutú zmluvnú pokutu znížiť. Dokazovanie v tomto smere sa však nevykonalo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil povinnosť spočívajúcu v pravidelnom uhrádzaní mesačného paušálu za službu internet a iných platieb za mesiac jún 2010 až september 2010, dňa 30.9.2010 boli splnené podmienky pre prerušenie poskytovania služby Tango Digitálna televízia. Žalovanému vznikla povinnosť vrátiť Set-Top Box do 3.10.2010, ktorú žalovaný nesplnil. Z uvedeného dôvodu žalobca požaduje od žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 100,- eur od 4.10.2010 do zaplatenia. V odvolaní ďalej žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa vo vzťahu k trovám konania. Ďalej uviedol, že žiada o priznanie zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur a vzal čiastočne späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, preto mal súd v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. druhá veta a § 142 ods. 1 O.s.p. priznať mu ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, plnú náhradu trov konania v sume 135,97 eura.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Inou vadou konania na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je odvolaním namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a jej dôsledkom je nesprávnosť rozhodnutia vo
veci samej. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v nesprávnom postupe súdu v dôkaznom procese, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej umožní stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.8.2011 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5.4.2007).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Odôvodnenie súdu preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Preto súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na práve závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahove nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti odôvodnenia ohľadom vznesenej námietky premlčania v dôsledku ktorej súd nároku nevyhovel nespĺňa.
V prejednávanej veci sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 100,- eur s prísl. titulom zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa už v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 5.9.2012 č.k. 36C/125/2011-121 zamietol žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty 100,- eur s prísl. Dôvodom zamietnutia tohto nároku žalobcu, ako vyplýva z uvedeného rozsudku, bola skutočnosť, že dohodnutá zmluvná pokuta podľa názoru súdu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobcu neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovaného.
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.6.2013 č.k. 1Co/2/2013-160 z dôvodu procesného pochybenia súdu prvého stupňa. V tomto zrušujúcom uznesení bolo odvolacím súdom uložené súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku ohľadom zmluvnej pokuty s príslušenstvom a prihliadnuť pritom i na námietky žalobcu v podanom odvolaní.
V podanom odvolaní žalobca namietal, že v tomto konkrétnom prípade zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou nešlo o zabezpečenie záväzku poskytnúť plnenie, ktoré bolo predmetom zmluvy a kde sledujúc výklad prvostupňového súdu, možno pripustiť, že vzhľadom na vzájomné plnenia a protiplnenia možno očakávať aspoň približnú rovnovážnosť práv a povinností zmluvných strán. Podľa jeho názoru, ak dojednal na ochranu svojho vlastníckeho práva k prenajímanému zariadeniu zmluvnú pokutu pre prípad jeho nevrátenia, nemožno paušálne odmietnuť také dojednanie s takým odôvodnením, že žalovanému zmluva možnosť uplatnenia rovnakého právneho inštitútu - zmluvnej pokuty nepriznáva. Žalovaný jednoducho v rámci vzťahov, ktoré boli založené zmluvou, nedisponoval právom alebo hodnotou, ktorá by bola porovnateľná so záujmom žalobcu chrániť svoje vlastnícke právo k zapožičanému zariadeniu. Paušálne odmietanie možnosti dojednať si vo vzťahu k spotrebiteľovi určitý právny prostriedok, bez toho, aby porovnateľným prostriedkom nedisponoval aj spotrebiteľ, vo vzťahu, ktorý navyše nie je sinalagmatický (nárok na vrátenie prenajatej veci) a kde je chránené ústavné právo žalobcu vlastniť majetok, preto považuje naopak za navodenie v značnej nerovnováhe v neprospech poskytovateľa služby - žalobcu. Uviedol však, že pre prípad ak by sa súd nestotožnil s jeho názorom o primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty, mohol v súlade s ust. § 545a Občianskeho zákonníka aplikovať moderačné právo súdu a dohodnutú zmluvnú pokutu znížiť. Dokazovanie v tomto smere však súd nevykonal.
Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa sa s uvedenými argumentami žalobcu nevyporiadal, aj keď sú pre rozhodnutie rozhodujúce. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku prevzal svoju argumentáciu ohľadom neprijateľnosti zmluvnej pokuty z predošlého svojho rozhodnutia a pritom sa nevyporiadal s námietkami žalobcu už v skôr podanom odvolaní, aj keď mu to bolo uložené odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Za takéto situácie možno konštatovať, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože odôvodnenie súdneho rozhodnutia nedáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho právne argumenty vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute.
Súd prvého stupňa sa teda nevyporiadal s tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute. Ako bolo vyššie uvedené, z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť súdu vyporiadať so všetkým, čo v priebehu konania vyšlo najavo a čo účastníci konania tvrdili, ak má to vzťah k prejednávanej veci. Ak teda súd prvého stupňa sa vecne nevyporiadal s tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute, zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorá sama o sebe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Za takéto situácie neboli splnené podmienky pre opakovanie, resp. doplnenie dokazovania odvolacím súdom, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobcom - zmluvnej pokute s prísl. a za tým účelom sa vyporiada s tvrdením žalobcu v odvolaniach, že žalovaný v rámci vzťahov, ktoré boli založené zmluvou, nedisponoval právom alebo hodnotou, ktorá by bola porovnateľná s jeho záujmom chrániť svoje vlastnícke právo k zapožičanému zariadeniu, a teda, že žalovanému zmluva možnosť uplatnenia rovnakého právneho inštitútu - zmluvnej pokuty nepriznáva, pretože v danom prípade zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou sa nejednalo o zabezpečenie záväzku poskytnúť plnenie. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že účastníci dohodli zmluvnú pokutu dôvodne posúdi, či sa nejedná o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a za tým účelom prihliadne
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti (obstarávacia cena Set-Top Boxu a jeho zostatková hodnota). Ďalej súd prihliadne aj na námietky žalobcu ohľadom trov konania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.