Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/19/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka G. X., bytom M. XX, A. M., otec H. E., bytom U. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Kocianom, advokátom, Miletičova 7, Bratislava, o zročné výživné, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. decembra 2014 č.k. -148, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil zročné výživné za obdobie od 30. 12. 2013 do 30. 11. 2014 vo výške 524 eur, na ktoré zaviazal otca v prospech maloletej D. X., nar. XX. XX. XXXX k rukám matky s tým, že mu povolil splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zročnosť prvej splátky nastáva dňom právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 07. 2014 č.k. -88, ktorý bol zmenený v časti určenia výživného rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 05. 11. 2014 č.k. -115 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej D. X. sumou 120 eur mesačne počnúc dňom 30. 12. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci. V časti, týkajúcej sa zročného výživného za obdobie od 30. 12. 2013 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu v tejto časti bola vrátená na ďalšie konanie. Z doplneného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že od narodenia maloletej na jej výživu otec poštovými poukážkami poukázal k rukám matky maloletého dieťaťa sumu 800 eur, zakúpil jej stravu, oblečenie, prípadne iné potrebné veci. Do zročného výživného však tieto jeho výdavky nemohol započítať, nakoľko išlo o naturálne plnenie, ktorým navyše okrem bežného výživného prispieva dieťaťu. Vyživovacia povinnosť k maloletej D. bola otcovi určená od jej narodenia, t.j. od 30. 12. 2013 vo výške 120 eur mesačne, čím mu vznikla povinnosť na zaplatenie výživného za jeden deň v mesiaci december 2013 v sume 4 eur a za 11 mesiacov (január až november 2014) v roku 2014 v sume 1.320 eur, spolu za celé obdobie vo výške 1.324 eur. Otec maloletej zaplatil na jej výživu v roku 2014 spolu sumu 800 eur, po odpočítaní tejto sumy vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné v celkovej výške 524 eur. Súd povolil zaplatiť toto zročné výživné v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním otec maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 156 ods. 3 OSP a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

V predmetnom konaní konal súd o úprave práv a povinností k maloletej D., nar. XX. XX. XXXX. Rozsudkom zo dňa 15. 07. 2014 zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne, zročné výživné vo výške 130 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, upravil styk otca s maloletou D. a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, v dôsledku odvolania podaného matkou maloletej D. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne od 30. 12. 2013, rozsudok v časti zročného výživného zrušil a v ostatnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Po doplnení dokazovania súd rozhodol napadnutým rozsudkom v časti zročného výživného, ktorý rozsudok v dôsledku podaného odvolania otcom maloletého dieťaťa podlieha preskúmaniu odvolacím súdom.

V tomto konaní súd prvého stupňa, riadiac sa platnou právnou úpravou dopadajúcou na prejednávanú vec, po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, využijúc postup podľa ustanovenia § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti ako plne vyčerpávajúceho a presvedčivého.

Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku len dodáva, že pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich, a tiež z relevantných odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, na ktoré musí súd prihliadať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, ktoré sa zabezpečuje pre každé dieťa samostatne výrokom súdu, ak sa rodičia dieťaťa dobrovoľne a vzájomne nedohodnú na tejto vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, priamo maloletému dieťaťu výživné nemožno poskytovať, preto súd určuje povinnosť posielať príslušné platby do rúk rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. Určenie začiatku plnenia vyživovacej povinnosti je ovplyvnené rozhodujúcou skutočnosťou, ktorou môže byť napr. narodenie dieťaťa, deň, kedy výživné povinný rodič prestal plniť, resp. ho plní v nedostatočnom rozsahu. Súd preto musí určiť začiatok plnenia vyživovacej povinnosti, musí prihliadnuť na to, ako tento rodič prispieval na výživu maloletého či už dobrovoľne alebo na základe predbežného opatrenia pred rozhodovaním súdu o výžive maloletého dieťaťa. Nezapočítavajú sa plnenia, ktoré boli poskytnuté iba príležitostne. Za výživné teda nemožno považovať príležitostné plnenia v čase styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky.

Súd prvého stupňa správne, s poukazom na vyššie uvedené závery, rozhodol o zaostalom, resp. zročnom výživnom na maloletú D., keď začiatok výživného bol odvolacím súdom určený odo dňa jej narodenia, keďže rodičia maloletého dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti a na osobnej starostlivosti o dieťa sa od jeho narodenia podieľala matka. Za mesiac december 2013 vznikla otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej za jeden deň, teda zo sumy mesačného výživného vo výške 120 eur, za december 2013 mu vznikla povinnosť v sume 4 eurá, za ďalších 11 mesiacov, t.j. január až november 2014 v sume 1.320 eur, spolu teda zaostalé, resp. zročné výživné predstavuje výšku 1.324 eur. Otec maloletého dieťaťa preukázal v konaní, že matke zaslal od narodenia dcéry celkom sumu 800 eur, ktorú sumu súd prvého stupňa správne započítal na zaostalom výživnom a po odpočítaní tejto sumy k úhrade zostala výška 524 eur z titulu zročného výživného. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu

prvého stupňa povoliť otcovi splácať toto zročné výživné v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným.

K námietke otca, že na výživu maloletej D. prispel aj nákupom stravy, oblečenia maloletej v celkovej výške 731,58 eur, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa uvedenom v napadnutom rozsudku. Poznamenáva, že ide o formu naturálneho plnenia, ktoré otec plnil dobrovoľne, pred určením rozsahu vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, túto poskytoval dieťaťu náhodne, príležitostne, nepravidelne v období od januára do konca októbra 2014 a to nákupom plienok, oblečenia, stravy v rozsahu od 3,20 eura do 136 eur. Keďže išlo o dobrovoľné plnenie otca maloletej, ktoré realizoval pri svojich návštevách dcéry, teda nepravidelne, nie je možné započítať toto plnenie do rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, ktorá v tom čase ešte určená ani nebola.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.