Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_12C-201-2015.pdf
PDF · 73.64 KB
Case nature
Subarea
12C/201/2015
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s. so sídlom v Prahe 5, Radlická 333/150, IČ 00001350, zast. Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom so sídlom v Bratislave, Miletičova 21 proti žalovanému K. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v X. XXX, t. č. v Č. I., XXX XX J. XX o zaplatenie 14.854,94 Kč s prísl., takto
rozhodol:
Konanie sa z a s t a v u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
Súčasne sa v r a c i a žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a. s., CVFT, OSA, Thurzova 1, Košice suma 23,- eur súdneho poplatku zaplateného na účet súdu.
Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Rimavská Sobota dňa 06. 03. 2015 č. 3Ro/1065/2014-35 sa z r u š u j e .
odôvodnenie:
Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Rimavská Sobota, pričom ako žalovaného označil K. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v X. XXX a žiadal ho zaviazať na zaplatenie 14.854,94 Kč s prísl. na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd vychádzal z týchto údajov, ako aj z uzavretej zmluvy o úvere a vo veci vydal platobný rozkaz. Tento sa nepodarilo doručiť žalovanému na adresu trvalého bydliska, lebo pošta zásielku vrátila s tým, že na uvedenej adrese je neznámy. Podľa oznámenia Obecného úradu X. sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava už dlhšiu dobu.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Brusel I") druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 59 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 (Brusel I) na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Podľa slovenskej judikatúry bydliskom je obec, v ktorej táto osoba býva s úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Bydliskom je hlavne miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade kde pracuje, ak tam tiež býva.
Podľa textu uzavretej zmluvy o úvere (ktorú tvoria I/ zmluva o spotrebiteľskom úvere, II/ zmluva o úvere k ČSPB Kreditnej karte a III/ spoločné ustanovenia) zo dňa 23. 09. 2010 bydlisko žalovaného je v Hodejove 169, teda v SR. Takto bola adresa pobytu uvedená aj v žalobe, preto súd vo veci začal konať ako príslušný na konanie. Na základe relácie poštového doručovateľa súd preskúmal ďalšie písomnosti a zistil, že už v prihláške k poisteniu zo dňa 23. 09. 2010, ktorú predložil žalobca, sa u žalovaného uvádza korešpondenčná adresa v Č., J. XX. Posledná výzva k zaplateniu zo dňa 14. 02. 2012 bola žalovanému doručovaná na adresu J. XX, Č. I., a na tejto istej adrese mu bolo náhradným doručením doručené oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 15. 08. 2012. Taktiež K. A. na dopyt súdu oznámila, že žalovaný jej zasiela šeky na dieťa a ako adresu má uvedené J. XX. Preto súd má za preukázané, že žalovaný už niekoľko rokov nebýva na adrese trvalého bydliska, ale zdržuje sa v Č. I., a to prinajmenšom od roku 2010 (teda tam sa zdržoval už aj v čase uzavretia zmluvy o úvere a to až doteraz).
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V priebehu konania bolo zistené, že žalovaný dlhodobo žije v Č. I. (kde žil už aj v čase podania žaloby).
Vzhľadom na to, že žalovaný sa už niekoľko rokov nezdržiava na území Slovenskej republiky, býva na adrese J. XX, Č., pričom sa jedná o spotrebiteľský spor založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, má súd za to, že v danom prípade nie je daná právomoc Slovenského súdu v zmysle vyššie citovaného čl. 16 ods. 2 nariadenia Brusel 1. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd nemohol rozhodnúť inak, než v súlade s ust. § 104 O. s. p. konanie zastaviť. Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššie súdu SR 1 Cdo 28/2009, podľa "pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu ".
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, o čo ide aj v danom prípade.
Žalobca na súdnom poplatku zaplatil na výzvu súdu 23,- eur.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon" " Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci..."
Podľa § 11 ods. 4 zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však o 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Súd podľa vyššie cit. ustanovení zákona vracia žalobcovi zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania v plnom rozsahu, keď konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci a preto ani výzva na zaplatenie poplatku nemala byť žalobcovi zaslaná. Poplatok sa vracia prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (§ 11 ods. 6 zákona).
Vo veci súd dňa 06. 03. 2015 č. 3Ro/1065/2014-35 vydal platobný rozkaz z dôvodu, že v tom čase nebolo známe, že žalovaný t. č. býva v cudzine. Vydaný však vzhľadom na cit. ust. § 172 ods. 2 O. s. p. nemal byť ("platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť odporcovi do cudziny") , a preto ho súd podľa § 173 ods. 1 O. s. p. zrušil.
Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca sa môže so svojím návrhom obrátiť na príslušný súd v zahraničí.
Vzhľadom na to, že žalovaný sa už niekoľko rokov nezdržiava na území Slovenskej republiky, býva na adrese Jenišovice 51, ČR, pričom sa jedná o spotrebiteľský spor založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, má súd za to, že v danom prípade nie je daná právomoc Slovenského súdu v zmysle vyššie citovaného čl. 16 ods. 2 nariadenia Brusel 1. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd nemohol rozhodnúť inak, než v súlade s ust. § 104 O. s. p. konanie zastaviť. Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššie súdu SR 1 Cdo 28/2009, podľa "pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu ".
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tun. súde písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.