Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-405-2021.pdf
PDF · 108.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/405/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky (matky): U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. L. XXXX/X, W., zastúpenej: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokátka, so sídlom: Drieňová 17, Bratislava a manžela (otca) W. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Bosny a Hercegoviny, trvale bytom S. J. XX, XX XXX C., Bosna a Hercegovina, zastúpeného: JUDr. Peter Fratrič, advokát, so sídlom Timravina 9, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletým deťom: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, a D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manžela ( otca ) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 02.07.2021, č.k. 22P/89/2020-203, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku III. m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú Y. L., nar. XX.X.XXXX v sume 280 eur mesačne a na maloletého D. L., nar. 5. XX.XXXX vo výške 350 eur mesačne , ktoré je povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, a to počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Vo zvyšku sa návrh matky na určenie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku :
- rozviedol manželstvo účastníkov: U. L., rod. W., nar. XX. XX.XXXX a W. L., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - F. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX (výrok I.),
- maloleté deti Y. L., nar. XX.XX.XXXX a D. L., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.),
- otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú Y. v sume 300 eur a na maloletého D. v sume 350 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí (výrok III.),
- otca oprávnil stretávať sa s deťmi počas bežného školského roka a v mesiaci august každý párny týždeň vždy v sobotu od 10.00 hod. do 20.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod. s tým, že otec si obe deti
v čase začatia styku prevezme v mieste bydliska matky, kde jej ich po ukončení styku matke odovzdá (výrok IV.),
- deklaroval, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
2. Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 23 ods.1,2,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí, z tohto manželstva pochádzajúcich. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil neuvážený vstup do manželstva bez dostatočného poznania, resp. zváženia svojich povahových vlastností, rozdielnej mentality, keď práve rozdielnosť pováh, názorov a záujmov a odlišné predstavy účastníkov na fungovanie manželského života (pracovné zaradenie manžela na území Slovenskej republiky) viedli k ich citovému odcudzeniu a nadviazaniu mimomanželskému vzťahu na strane manželky. Podľa zistení súdu prvej inštancie každý z manželov vnímal ich nezhody v inom svetle, čo viedlo k postupnému citovému odcudzeniu manželov a znefunkčneniu manželstva.
3. Výroky týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode právne odôvodnil § 100 C.m.p., § 24 ods.1,2, 3,4,5, § 25 ods.1, 2, § 28 ods.1,2, § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine konštatujúc, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o obe maloleté deti, o ktoré sa fakticky už viac ako rok po odchode manžela zo spoločnej domácnosti stará výlučne sama. Považoval za vhodné a účelné vyhovieť v tomto smere návrhu aj z dôvodu, že sa maloleté deti od uvedenej doby výlučne u matky fyzicky zdržujú, a takýmto rozhodnutím došlo k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym, pričom nemal za splnené zákonné podmienky na to, aby bolo reálne možné uvažovať o zverení detí do starostlivosti otca, a to s prihliadnutím na najlepší záujem detí predovšetkým z hľadiska stability a kontinuity ich výchovného prostredia. Nakoľko s poukazom na miesto súčasného bydliska otca v krajine jeho pôvodu a doterajšiu absenciu návštev detí v mieste ich obvyklého pobytu v Slovenskej republike, otec nezabezpečuje osobne výchovu detí, a teda svoje rodičovské povinnosti k maloletým reálne nevykonáva, súd vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, považoval za dôvodné fakticky čiastočne obmedziť rodičovské práva a povinnosti otca tým, že aj z praktických dôvodov potrieb každodenného života (návšteva školy, lekára, vybavovanie úradných záležitostí a pod.) ponechal výlučne na matku maloletých detí ich zastupovanie a správu ich majetku.
4. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca zohľadnil skutkové zistenia týkajúce sa majetkových a zárobkových pomerov rodičov a nákladov maloletých detí (ktoré uviedol v ods.40 - 44 rozhodnutia), skutočnosť, že otec vlastní nehnuteľnosti, ktorých hodnota je cca 300 000 eur, má prenájom z kaviarne vo výške 300 eur a napriek tomu, že je nezamestnaný, je schopný si mesačne privyrobiť cca 500 eur, má príjem z prenájmu domu pri mori, ktorý v čase sezóny je 700-900 eur. Konštatoval, že otec maloletých detí žil v Bratislavskom kraji, kde s ohľadom na vývoj výšky platov a mieru nezamestnanosti malo byť v jeho schopnostiach a možnostiach si nájsť dobre platenú prácu, čo neurobil, od 29.07.2013 bol evidovaný ako nezamestnaný a nepreukázal, že má záujem o stabilnú prácu s dobrým príjmom. S ohľadom na výšku momentálneho príjmu otca, jeho schopnosti a možnosti (mladý človek bez zdravotného obmedzenia), ako aj jeho majetkové pomery, určil výšku výživného na sumu 350 eur na maloletého D. a vo výške 300 eur na maloletú Y.. Na strane otca vychádzal z jeho doterajších schopností a možností, keď vzhľadom na jeho predchádzajúce podnikateľské aktivity a majetok značnej hodnoty, ktorého vlastníctvo priznal, ktorý má možnosť využívať na generovanie ďalšieho príjmu, by bol podľa vlastného tvrdenia schopný sám zabezpečiť plnú výživu oboch detí. Za primerané považoval náklady spojené s výživou maloletých vyčíslené matkou, zohľadňujúce predovšetkým odôvodnené potreby maloletých, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka v ich veku, a to jednak základných - na stravovanie, ošatenie, hygienu, školské výdavky, cestovné do školy, pomernú časť priemerných nákladov na bývanie, poplatky spojené s príležitostnou zdravotnou starostlivosťou, ako aj ďalších, v širšej miere prispievajúcich k rozvoju osobnosti dieťaťa (na mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, šport, dovolenky). U maloletej Y. zohľadňoval zvýšené výdavky na stravu v dôsledku intolerancie
na bielkovinu kravského mlieka a u maloletého D. výraznejšie náklady spojené s aktívnym hraním futbalu. Konštatoval, že pri zohľadnení vyživovacej povinnosti matky, ktorá však jej časť kompenzuje aj svojou osobnou starostlivosťou o deti, otca zaviazal k výživnému v rozsahu cca polovice odôvodnených nákladov na výživu na každé dieťa, s prihliadnutím na rodinné prídavky, na ktoré má matka nárok a sumu 300 eur na výživu Y. a 350 eur na výživu D. považoval za primeranú súčasným potrebám maloletých detí a schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím k záveru, že otec má potenciál dosahovať príjem na vyššej úrovni, dostatočný na úhradu stanoveného výživného, bez ohľadu na ním vykazovaný príjem.
5. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie akceptoval návrh matky , voči ktorému otec nevzniesol žiadne námietky majúc súčasne za to, že prijatá úprava styku je vyhovujúca veku detí, ich dennému režimu a určeným stykom bude mať otec zachovanú možnosť zachovať a rozvíjať svoj vzťah s deťmi.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..
7. Proti výroku o výške vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že s účinnosťou od 02.07.2021 uloží otcovi povinnosť prispievať na maloletú Y. v sume 120 eur mesačne a na maloletého D. sumou 130 eur mesačne. Otec uviedol, že nie je natoľko majetný, aby mohol platiť výživné, na ktoré ho zaviazal súd, má v podmienkach miesta jeho bydliska (Bosna a Hercegovina) diametrálne odlišnú životnú úroveň, než aká je v Slovenskej republike, keď priemerná mesačná mzda netto v roku 2021 v Bosne a Hercegovine predstavuje sumu 500,31 eur. Aj keby bol zamestnaný, aj tak by nemohol platiť určené výživné. Otec uviedol, že ako nezamestnaný je evidovaný v Bosne a Hercegovine od 29.07.2013 do súčasnosti , nepoberá žiadny príspevok v nezamestnanosti , štát mu uhrádza iba poistné na zdravotné poistenie. Jeho príjem predstavujú len príležitostné práce s priateľmi na inštalácii bezpečnostných kamier, klimatizácie a káblovej televízie, čo nemožno považovať za stabilný príjem. V minulosti prenajímal kaviareň na prízemí matkinho domu za sumu 200 eur mesačne, tento príjem bol s ohľadom na pandémiu Covid nestabilný, pre problémy v dlhoch za vodu, elektrinu a celkové poškodenie budovy kaviareň už 6 mesiacov neprenajíma. Počas konania síce deklaroval, že jeho majetok tvorí sumu 300 000 eur, cenu nehnuteľnosti však stanovil iba odhadom, jedná sa o rodinný dom v meste C. v Bosne a Hercegovine, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho matky, ďalšia nehnuteľnosť rodinný dom v meste L. v Bosne a Hercegovine je vo výlučnom vlastníctve jeho tety. Otec uviedol, že je spoluvlastníkom rodinného domu v meste W. v podiele 7/12, tento príležitostne prenajíma, avšak pre aktuálnu situáciu s COVID
- 19 a pre nepriaznivé počasie nemá pravidelné ani vysoké príjmy. Aj napriek nepriaznivej finančnej situácii prispieva maloletým deťom sumou 200- 250 eur mesačne, čo je maximum jeho možností. Otec namietol, že aj keď bol v konaní pribratý tlmočník, nie všetky pasáže konania boli dostatočne preložené a k viacerým skutočnostiam sa otec v dôsledku nie úplnej znalosti slovenského jazyka zle vyjadril. Podľa názoru otca mal súd prihliadať na jeho aktuálne mesačné príjmy, životnú úroveň a napokon konštatoval, že v súčasnosti zabezpečuje aj starostlivosť o svoju matku, ktorá má diagnostikované ochorenie Alzheimer a aj o svoju bezdetnú tetu.
8. Matka vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdiť konštatujúc, že s určenou výškou výživného sa stotožňuje. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, rozsudok je dostatočne odôvodnený a spĺňa náležitosti kvalifikovaného súdneho rozhodnutia. Otec v priebehu konania uviedol, že dostatočne ovláda slovenský jazyk, do konania bol zároveň pribratý tlmočník, ktorý bol prítomný počas celého pojednávania, na ktorom bol vypočutý otec, počas pojednávania bol otec aktívny vo svojom jazykovom prejave, ktorý bol riadne tlmočený a otec v priebehu pojednávania a ani tesne po ňom neprejavil nespokojnosť s výkonom tlmočníka. Otec je od roku 2013 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, netrpí žiadnym ochorením a samotná skutočnosť jeho evidovania na úrade práce nemá vplyv na jeho zárobkové možnosti. Matka poukázala na to, že pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané aj ich subjektívnymi vlastnosťami. Súd pri zisťovaní schopností a možností otca platiť výživné, ako osoby, ktorá má bydlisko v cudzine, postupoval náležite a dôkladne a otec bol v priebehu konania riadne vypočutý ako účastník konania.
9. Otec v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že podklady, na základe ktorých boli vyhodnotené jeho majetkové pomery sú nedostatočné, keďže súd sa uspokojil len s neurčitými a všeobecnými
vyjadreniami otca , ktoré v kontexte ako boli uvedené vyzneli nedôveryhodne a neurčito, otec sa snažil v rámci dopytovania sa súdu svoje majetkové vzťahy vysvetliť tým, že nie je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tvrdenia otca o tom, že aktívne investuje do domu, ktorý po rekonštrukcii plánuje predať, preto teda aj polrok nezarobí nič, ale potom môže zarobiť aj 50 000 eur je nedostatočným podkladom pre určenie toho, v akej výške je otec schopný prispievať na deti. V nadväznosti na právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov otec opakovane poukázal na výšku priemernej životnej úrovne v Bosne a Hercegovine, na to, že je dlhodobo nezamestnaný, nemá možnosť sa zamestnať a vzdelanie, ktoré dosiahol nikdy v praxi nerealizoval a pracoval v kaviarni.
10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k nasledovným záverom.
12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
14. Podľa § 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Keďže výrok rozsudku o rozvode manželstva a výroky, v ktorých súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku a styku otca s maloletými deťmi nebol odvolaním napadnutý (v týchto častiach je rozhodnutie právoplatné) a odvolaciemu prieskumu bolo podrobené rozhodnutie súdu prvej inštancie výlučne v časti týkajúcej sa úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, a to vo vzťahu k napadnutému výroku o výške výživného, odvolací súd účastníkov konania v tomto rozhodnutí označuje ako matka a otec.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 C.s.p.), ktorá musí vychádzať zo všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa , môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.
23. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí v otázke výšky výživného, ku ktorej povinnosti zaviazal otca (ako rodiča, ktorý nemá maloleté deti zverené do svojej osobnej starostlivosti) zistil skutkový stav vzťahujúci sa k tomuto predmetu konania v dostatočnom rozsahu a tento aj dostatočne uviedol v ods. 40 - 44 odôvodnenia rozhodnutia (na ktorý odvolací súd v plnej miere poukazuje). V danej veci je treba uviesť, že na výške výživného sa obaja rodičia nedokázali zhodnúť (matka navrhovala výživné vo výške 450 eur mesačne na maloletú Y. a 550 eur mesačne na maloletého D., otec navrhoval výrazne nižšiu sumu). Pre rozhodnutie o výške výživného bol v posudzovanej veci podstatný skutkový stav vzťahujúci sa na obdobie pred rozhodnutím o návrhu na rozvod manželstva, s primeraným zohľadnením aj iných skutočností vzťahujúcich sa na celé obdobie súdneho konania, majúcich vplyv na rozhodnutie súdu o výške výživného otca na maloleté deti na čas po rozvode manželstva.
24. Odvolací súd poukazujúc na skutkové zistenia súdu vyplývajúce z vykonaného dokazovania konštatuje, že otázku posúdenia rozsahu odôvodnených nákladov na maloleté deti je nutné odvíjať od v danom čase aktuálnych možností, schopností a finančných a majetkových pomerov oboch rodičov, so zohľadnením životnej úrovne, akú maloletým v tomto prípade nastavili obaja rodičia. Zdôrazňuje, že vo vzťahu k majetkovým a zárobkovým pomerom otca súd prvej inštancie s poukazom na to, že otec nie je občanom Slovenskej republiky a od rozpadu partnerského vzťahu sa trvale nachádza na území Bosny a Hercegoviny, správne zohľadnil skutočnosti uvádzané samotným otcom v priebehu konania. Nestotožňuje sa s námietkami otca, týkajúcimi sa kvality tlmočenia priebehu pojednávania dňa 02.07.2021 súdom ustanoveným tlmočníkom, keď ich dôvodnosť nevyplýva zo zápisnice z pojednávania a ani zo zvukového záznamu z označeného pojednávania. Ako podstatnú okolnosť musí zdôrazniť, že v posudzovanom prípade, za stavu, kedy je otec od roku 2013 nezamestnaný, súd prvej inštancie správne zohľadnil otcom udávané majetkové pomery a výšku jeho príjmu (prenájom kaviarne, prenájom domu pri mori), ktoré následne posudzoval v kontexte potencionálnych príjmov, ktoré by otec mohol dosahovať s poukazom na jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie, schopnosti a predchádzajúce uplatnenie sa na trhu práce (prevádzkovanie kaviarne). K odvolacím námietkam otca smerujúcich výlučne k posúdeniu pomerov na jeho strane súdom prvej inštancie (priemerná výška životnej úrovne v Bosne a Hercegovine, neprenajímanie kaviarne pre problémy v dlhoch za vodu, elektrinu a celkové poškodenie budovy, kaviareň už 6 mesiacov neprenajíma, nepravidelné a nízke príjmy z prenájmu rodinného domu v meste W., ktorého je otec podielovým vlastníkom, vykonávanie iba príležitostných prác, starostlivosť o matku, ktorá má diagnostikované ochorenie Alzheimer a o bezdetnú tetu) je treba uviesť, že tieto nezbavujú povinnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v dostatočnej miere a prenášať ťarchu vyživovacej povinnosti na matku maloletých detí naviac v situácii, kedy má maloletý D. vážnu zdravotnú diagnózu (cukrovku), vyžadujúcu si osobitné náklady na dodržiavanie liečebného režimu a nutné zdravotné pomôcky.
25. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, za tieto je možné posúdiť celkové náklady vo výške 450 eur na maloletú Y. (78 eur bývanie, 200 eur strava doma a v škole, 50 eur oblečenie, obuv, 15 eur školské potreby, 5 eur ZRPŠ, 10 eur mobilný telefón, 15 eur drogéria, 15 eur lekáreň, 35 eur voľnočasové aktivity, 30 eur záujmová činnosť) a sumu 590 eur na maloletého D. (78 eur bývanie, 250 eur strava doma a v škole, 50 eur oblečenie, obuv,10 eur školské potreby, 100 eur zdravotné potreby, 10 mobilný telefón, 5 eur ZRPŠ, 10 eur drogéria, 80 eur náklady spojené s futbalom). Odvolací súd má za to, že uvedený rozsah nákladov zodpovedá rozsahu základných odôvodnených potrieb detí, na ktoré majú vplyv zdravotné obmedzenia detí (u maloletej Y. zvýšené náklady na stravu a u maloletého D. cukrovka s dosahom na náklady na stravu a zdravotné pomôcky) a podotýka, že otec v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nevzniesol k rozsahu nákladov prezentovaných matkou žiadne výhrady. K uvedeným nákladom je treba vziať v úvahu ďalší nevyhnutný náklad vynakladaný matkou na zabezpečenie bývania detí v byte na A. L. XXXX/X v W., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a je zaťažený hypotékou, ktorú matka spláca mesačnou splátkou vo výške 325 eur, z ktorej podiel na každé z maloletých detí predstavuje sumu 108 eur mesačne. Na základe uvedeného, zohľadniac v konaní zistené majetkové a zárobkové pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti, rozsah styku otca s maloletými deťmi upravený v tomto rozhodnutí, počas ktorého (v prípade jeho realizovania) bude otec zabezpečovať všetky potreby detí a zároveň bude mať výdavky na realizáciu styku odôvodnenú vzdialenosťou bydlísk oboch rodičov a súčasne skutočnosť, že časť svojej vyživovacej povinnosti matka nahrádza osobnou starostlivosťou o deti, odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu otca a zmenil výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom tak, že počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej Y. sumou 280 eur mesačne a na maloletého D. ponechal sumu 350 eur mesačne (t.j. v polovici zistenej výšky odôvodnených nákladov detí a nákladu matky na splátky hypotéky pripadajúceho na jednu osobu). Dodáva, že v tomto rozhodnutí určené výživné má spotrebný charakter, t.j. je určené vo výške, ktoré sú maloleté deti schopné spotrebovať.
26. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú a právnu správnosť úvahy súdu prvej inštancie o určení výživného na maloletého D. a ku korekcii výživného pristúpil vo vzťahu k maloletej Y., a to úpravou výživného na sumu 280 eur mesačne. S poukazom na uvedené a na potrebu zosúladenia znenia výroku III. rozhodnutia so skutočnosťou, že výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností manželov na čas po rozvode (vrátane výroku o určení výživného) je naviazaný na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva (§ 100 C.m.p., § 24 ods.1 Zákona o rodine) a s povinnosťou súdu podľa ust. § 212 ods.2 C.s.p. rozhodnúť o celej prejednávanej veci, výrok III. rozhodnutia podľa § 388 C.s.p. zmenil tak ako je uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu, t.j. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti v určenej výške od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva a vo zvyšku návrh matky (v návrhu požadujúce určenie výživného vo výške 450 eur na maloletú Y. a 550 eur na maloletého D.) v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.
27. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods.2 C.s.p., § 52 C.m.p.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).