Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_22P-44-2012.pdf
PDF · 144.06 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., G.. XX.XX.XXXX, K. K. X, C., zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcovi : O. B.A., G.. XX.XX.XXXX, K. Y. XX, C., adresa pre doručovanie: C. XX, C., zast. JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom : N. B., G.. XX.X.XXXX Q. Š. B., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 16.10.1999 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. T., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Mal. N. B., G.. XX.X.XXXX Q. Š. B., G.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. B.Á., G.. XX.X.XXXX sumou 160,- € mesačne, Š. B., G.. XX.X.XXXX sumou 130,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 16,00 do 18,00 hod. za prítomnosti matky. Otec maloleté deti prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom, kde táto deti pripraví na stretnutie v stanovený deň a hodinu za jej prítomnosti.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania o rozvod.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 12.4.2012 žiadala, aby rozviedol manželstvo, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.
V prípade rozvodu manželstva žiadala maloleté deti N. B., G.. XX.X.XXXX Q. Š. B., G.. XX.X.XXXX zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. N. sumou 250,- Eur mesačne a mal. Š. sumou 250,- Eur mesačne. Ohľadne úpravy styku navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s dieťaťom každú poslednú sobotu v mesiaci od 16,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky.
Odporca v priebehu konania s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Výživné navrhol určiť vo výške 100,- Eur mesačne na mal. N. a 100,- Eur mesačne na mal. Š.. Ohľadne úpravy styku navrhol, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú poslednú sobotu od
16,00 hod. do 18,00 hod. na K. X v C. na dobu ohraničenú 6 mesiacov a následne každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod. bez prítomnosti matky.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí v prípade rozvodu manželstva navrhol tieto zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na ich výživu s prihliadnutím na jeho majetkové, zárobkové pomery a potreby maloletých detí. Ohľadne úpravy styku navrhol, aby súd rozhodol v zmysle záverov znaleckého posudku a v záujme maloletých detí N. Q. Š..
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 16.10.1999, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C.Š. T. vo zväzku XXX, ročník XXXX, str. XX, pod por. č. XXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: N. B., G.. XX.X.XXXX Q. Š. B., G.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania Z. C. G. K. Č.. X.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzatvárali asi po 1 a pol ročnej známosti, pričom bola v čase uzatvorenia manželstva tehotná. Problémy v manželstve začali vznikať asi po roku od uzavretia manželstva. Tieto nezhody vznikali z dôvodu, že odporca bol nadmieru žiarlivý. To sa prejavovalo tak, že sa snažil ju izolovať od rodiny, známych, kamarátok. Odporca chcel stále vedieť kam ide, kedy príde, s kým telefonuje a pod.. Tvrdil je, že rodinu tvoria oni a deti a žiadne iné sociálne kontakty nepotrebujú. Do bytu, v ktorom bývali, z uvedených dôvodov nemohla pozvať žiadnu návštevu. Kvôli týmto vyhraneným názorom odporcu vznikali medzi nimi nezhody. Od začiatku trvania manželstva sama uhrádzala inkasá, náklady spojené s bývaním. S odporcom mali oddelené účty. Počas celého trvania manželstva spoločne nehospodárili. V roku 2008 začala vykonávať podnikateľskú činnosť. Na spoločnú domácnosť odporca prispieval tak, že robil víkendové nákupy. Odporca si vyžadoval, aby každý deň pripravovala teplé večere. S odporcom nemali ani spoločné názory na výchovu detí. Navrhovateľka zabezpečovala odvoz detí do školy a zo školy, v priebehu týždňa poobedňajší rozvoz detí na krúžky a starala sa o domácnosť. Odporca vo výchove uprednostňoval syna pred dcérou. Aj dcéru sa odporca snažil izolovať od jej priateľov. Keď vznikali medzi nimi hádky, tak odporca sa častokrát správal tak, že s ňou nekomunikoval aj niekoľko dní. V roku 2011 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti asi na dva mesiace. Sľuboval, že zmení svoje správanie, avšak nič sa nezmenilo. V čase podávania návrhu s odporcom nebývali v spoločnej domácnosti. Odporca býval v dome so svojou matkou. Od toho času ju odporca zaťažoval častými telefonátmi, SMS - správami a osobným kontaktovaním. Navrhovateľka už nemá záujem na obnovení manželstva. K odporcovi nepociťuje žiadnu citovú náklonnosť. Na základe uvedených skutočností preto v manželstve trvá kríza už dlhší čas, manželstvo neplní svoj spoločenský účel a vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené.
Navrhovateľka spolu s deťmi býva v byte na K. X v C.. Za bývanie uhrádza 220,- Eur mesačne, internet, televízia 30,- Eur mesačne. Navrhovateľka je samostatne zárobkovo činná osoba. Z posledného daňového priznania jej vychádza príjem mesačne 230 - 250,- Eur, strava pre 3 osoby 200 - 250,- Eur mesačne.
Mal. Š. má 10 rokov, je žiakom 4. triedy základnej školy. Výdavky začiatkom školského roka mala na školské potreby a iné pomôcky 150,- Eur, školská jedáleň 25,- Eur mesačne. Maloletý sa venuje hokeju, poplatok ročne 300,- Eur a hokejová výstroj na sezónu 400 500,- Eur, oblečenie, obuv v priemere 50,- Eur mesačne.
Mal. N. má 14 rokov, je žiačkou 9. ročníka základnej školy. Začiatkom školského roka školské potreby a pomôcky, učebnice anglického jazyka, cudzích predmetov 200 - 300,- Eur, doučovanie na monitor a prijímačky 20,- Eur mesačne, školská jedáleň 25,- Eur mesačne, oblečenie, obuv 70,- Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že je dievča má vyššie nároky.
Mal. Š. hrá hokej a je hosťujúcim hráčom v klube v E.. Každý týždeň výdavky na zápasy, na ktoré ho vozí motorovým vozidlom. Výdavky na benzín 100,- Eur mesačne.
Navrhovateľka uviedla, že odporca na výživu maloletých detí prispieva sumou po 100,- Eur mesačne na jedno maloleté dieťa. Okrem výživného inou formou neprispieva. Deti sa s otcom nevideli 2 a pol roka.
Z výpovede odporcu súd zistil, že ohľadne uzavretia a dôvodmi rozpadu manželstva uvedené navrhovateľkou súhlasí. Ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne, preto s návrhom súhlasí.
Odporca má výdavky s bývaním asi 155,- Eur mesačne, hypotekárny úver 155,- Eur mesačne, televízia 17,- Eur mesačne, domácnosť, telefón, strava, hygieny 200 -250,- Eur mesačne. Odporcov príjem je vo výške 850,- Eur mesačne. Na výživu maloletých detí prispieva po 100,- Eur mesačne na jedno maloleté dieťa. Odporca je zamestnaný v spoločnosti V. N. vo funkcii vedúci pobočky. Zamestnávateľ mu poskytuje stravné lístky, pričom hodnota jedného je 3,50 Eur. Odporca uviedol, že za posledný rok deti nekontaktoval žiadnou formou, snažil sa o kontakt po rozchode prvých 6 mesiacov, dožadoval sa stretnutia. O uvedenom informoval aj kolízneho opatrovníka. Keďže sa situácia nezmenila, tak to vzdal, s deťmi sa už nekontaktoval. Maloleté deti nemajú kontakt ani so starými rodičmi. Starí rodičia nevideli vnúčatá 2 a pol roka.
V konaní bol vypracovaný znalecký posudok z dôvodu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Ustanovená znalkyňa vypracovala znalecký posudok pod č. 4/2013 dňa 10.6.2013.
V čase znaleckého posúdenia znalkyňa zistila, že citová väzba vzťah maloletých detí k otcovi je negatívny a odmietaví. Obidvaja súrodenci vylučujú otca zo svojej blízkosti a prejavovali k nemu v čase znaleckého dokazovania negatívnu citovú väzbu. K svojej matke v čase znaleckého dokazovania prechovávali intenzívnu citovú väzbu a pozitívny vzťah. Svoju matku nevylučovali so svojej blízkosti. Väčší záujem prejavovali o svoju matku, ktorú vnímajú veľmi pozitívne a chcú s ňou ostať v spoločnej domácnosti aj do budúcna, kým s otcom sa nechcú stretávať, ani bývať s ním v spoločnej domácnosti. V čase znaleckého dokazovania zaznamenala klasickú formu odmietavého a negatívneho vzťahu maloletých detí N. Q. Š. k ich otcovi. Citlivo vnímali zmeny, ku ktorým dochádzalo najmä v čase kedy ešte býval s nimi aj ich otec, najmä z toho dôvodu, že pri ňom pociťovali všetci isté napätie, ktoré svojimi neustálymi zmenami nálad prenášal aj na nich. Otec mal svoje predstavy, ktorých sa striktne zdržal a požadoval ich dodržiavanie od ostatných členov rodiny (jeho fóbia z prachu, špiny), jeho vzťahové až majetnícke obmedzovanie najmä v tom, že mal svoju vlastnú predstavu o tom ako má fungovať rodina a tejto svojej predstave podriaďoval všetko a každého. Deti sa nemohli chodiť hrať s kamarátmi, manželka sa nemohla stretávať s priateľkami. V čase keď on z práce prišiel domov, mali byť všetci doma, pretože oni tvoria rodinu a rodina má byť spolu. N. negatívny vzťah k otcovi znásobili aj jeho vlastné ironické poznámky a výčitky na to ako vyzerá, aká je a pod.. Jeho neustále prirovnávanie k dcére svojho kolegu znášala veľmi ťažko a psychicky ju to deptalo. Š. taktiež postrádal jeho záujem či pozornosť, pretože otec každý piatok chodil s kolegami hrávať futbal, ale nikdy mu nenavrhol, aby tam išiel s ním. Počas víkendov nevenoval sa mu, pretože chcel relaxovať a mať pokoj. Synovi ako chlapcovi chýbal funkčný otec s typickými mužskými aktivitami a vzorom. Jeho záujem o nich vnímal len z času na čas aj to bol väčšinou program, o ktorom rozhodol otec bez toho, aby dal možnosť sa k nemu vyjadriť aj im. Postupne sa deti sami vyhýbali spoločným aktivitám s otcom, pretože sa s ním necítili príjemne a uvoľnene. Jeho neustále obavy z toho, čo všetko ich ohrozuje ako im môže uškodiť prach a špina, aké sú možné nebezpečenstvá kamarátiť sa len tak s niekým a pod., znásobovali v ich citovom prežívaní negatívne emócie a deti postupne prítomnosť svojho otca odmietali. Naopak matku majú veľmi radi, cítia sa príjemne v jej spoločnosti, dokonca sa tešia na spoločne prežité chvíle s ňou, pretože sa dokáže s nimi voľne a bezprostredne baviť, akceptovať ich názory a nápady pri tvorbe spoločného programu. Pre nich je matka v súčasnosti všetkým a nechcú byť so svojim otcom, či uňho v budúcnosti dokonca aj bývať v týždňových intervaloch. Pokiaľ by prešiel návrh na úpravu styku formou osobnej striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch.
Počas znaleckého dokazovania v rámci cieleného rozhovoru s účastníkmi konania nezistila a nezaznamenala tendenciu zo strany matky zámerne, či cielene brániť deťom v styku s otcom. Naopak matka sa snažila deťom vysvetľovať, že problém je len medzi ňou a ich otcom, že ide o ich vzájomný partnerský problém, ktorý nemení nič na tom, že ich má otec rád. Aj jej snahu, však svojim prístupom k celej situácii ovplyvnil otec sám najmä tým, že po opustení spoločnej domácnosti neustále javil záujem len o ňu a riešil len problémy z ich vzťahu a neprejavil záujem o to, aby si našiel cestu k vlastným deťom. Matka nerieši s deťmi ich partnerské problémy, nezaťažuje ich nimi, otec však svojimi telefonátmi a neustálymi SMS správami zasahoval negatívne do ich bežného života a vyvolával v nich isté obavy a
emotívny chaos, čomu sa matka snažila predchádzať. Priame, resp. klasické ovplyvňovanie maloletých detí matkou voči otcovi a naopak v čase znaleckého dokazovania nezaznamenala.
V čase znaleckého dokazovania otec navrhol striedavú osobnú starostlivosť maloletých detí a návrh odôvodnil predovšetkým tým, že sa chce na výchove svojich detí podieľať rovnakým dielom ako matka. Z jeho vyjadrení skôr vyplýva, že podceňuje názor a želanie vlastných detí, resp. to vôbec neberie na vedomie. Je nutné vychádzať predovšetkým z toho, že otec má zníženú toleranciu na psychickú záťaž. Nakoniec vyústilo a poznačilo jeho psychiku a musel vyhľadať pomoc odborníka. Bola mu nariadená medikamentózna liečba a pravidelná lekárska kontrola. Medzi deťmi a matkou vzniklo prirodzené citové puto, ktoré je znásobené aj tým, že si matka s deťmi veľmi dobre rozumie, sú si vzájomnou oporou a tešia sa na spoločne trávené voľné chvíle.
Na základe uvedených skutočností, preto znalec v závere znaleckého posudku zistil, že deti majú intenzívne pozitívny vzťah k matke, kým otca vylúčili zo svojej blízkosti a majú k tomu odmietavý postoj a negatívny vzťah. Striedavá forma osobnej starostlivosti, teda nie je prijateľná forma úpravy styku a mohla by ešte viac zintenzívniť vzťahové problémy citové zmeny zo strany maloletých detí voči otcovi. Matka ako rodič v ničom nezlyhala, dokáže sa primerane starať o výchovu detí, zabezpečovať všetko čo deti v tomto veku potrebujú. Svoje deti citovo nevydiera, nezanedbáva ich výchovu ani starostlivosť o ne, čoho dôkazom je predovšetkým pozitívny vzťah a intenzívna citová väzba, ktorá je medzi deťmi a ich matkou. Medzi rodičmi dochádzalo k vzájomným nedorozumeniam pri výchove detí už v čase, kedy ešte bývali v spoločnej domácnosti, ktoré boli väčšinou spôsobené tým, že odporca neustále žiarlil na navrhovateľku, uprednostňoval svoju osobnú pohodu pred spoločným programom s deťmi počas víkendov a ich vzájomná komunikácia bola problematická, nakoľko odporca bol schopný úplne prestať komunikovať aj niekoľko dní. Často takýmto spôsobom ubližoval aj deťom, najmä N., ktorá to veľmi ťažko znášala a vnímala to, akože ju otec nemá rád, preto sa s ňou nerozpráva. Znalkyňa považovala za nutné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že pri svojom návrhu otec vôbec nebral do úvahy pocity svojich detí, neakceptoval ani to, čo si o tom všetkom myslia a aký majú názor na zmeny, ku ktorým by malo dôjsť na jeho podnet. Rovnako otec podceňuje vážny dôvod, pre ktorý na teraz by nebola vhodná ním navrhnutá forma úpravy styku, nakoľko sám má isté psychické problémy, ktorých prognózu by bolo vhodné ozrejmiť u odborníka. Aj napriek upozorneniam znalkyne na túto skutočnosť otec v tom nevidí žiadny problém a ako sa sám vyjadril počas cieleného rozhovoru, on má svoje deti rád, vždy sa im venoval a staral sa o ne, pritom neberie do úvahy to, že s deťmi nebol v žiadnom kontakte takmer rok.
K otázke odmietania kontaktu detí s jedným rodičom, znalkyňa uviedla, že deti odmietajú výslovne kontakt so svojim otcom, čo vyjadrili aj v rámci diagnostického interwiev, ako aj formou projektívnej techniky. Ich odmietavý postoj k otcovi nevznikol zo dňa na deň, išlo o procesuálne dlhodobý stav, ktorý má cielený emočný náboj poznačený pretrvávajúcim vzťahom otca k deťom. Deti boli svedkami jeho náladovosti, ktorú prenášali aj do svojho vzťahu k nim, jeho citovú rezervovanosť, ktorú prezentoval formou tzv. tichej domácnosti, kedy dokázal mlčať aj niekoľko dní, neodpovedal im na ich otázky, ignoroval ich želania a pocity, ktoré ich výrazne poznačili po stránke emocionálnej, čo sa dne prejavuje v ich odmietavom postoji k otcovi a jeho vylúčení zo svojej blízkosti.
K otázke zákazu styku u niektorého z rodičov s maloletými deťmi by bola aktuálna len v tom prípade, pokiaľ bude diagnóza zhoršujúca sa, pričom nezaznamenala u rodičov klasifikované kontraindikácie ani patologické symptómy v ich osobnostnom profile. Osobnosť obidvoch rodičov je kompaktná, ani jeden z rodičov svoje deti fyzicky netýral, výchovne nezanedbával a vedome im neubližoval.
V závere znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že spočiatku by mal styk otca prebiehať formou tzv. krokovej postupnosti a aby sa obnovil kontakt otca s deťmi čo najšetrnejším spôsobom. Táto forma úpravy však závisí predovšetkým od odborného vyšetrenie ošetrujúcej lekárky, ktorá liečila odporcu a stanovila mu diagnózu depresívna epizóda - ťažká reaktívna podmienená. Spúšťačom tejto diagnózy mohli byť aj pretrvávajúce partnerské nezhody vyúsťujúce do návrhu na rozvod manželstva zo strany navrhovateľky, ale aj osobnostné predispozície odporcu pre jeho zistené znížené tolerancie na psychickú záťaž. Rovnako nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že odporca je až majetnícky, naviazaný na navrhovateľku ako partnerku, na ktorú neprimerane a neopodstatnene žiarlil a stále žiarli. Z obáv, že ju stratí uchýlil sa k nepravdivým informáciám, ktorými sa ju snažil citovo vydierať (SMS správa o tom, že mu diagnostikovali onkologické ochorenie a on nevie koľko času mu ešte ostáva...), čo poukazuje
predovšetkým na to, že nedokáže racionálne vnímať skutočnosť a neopätovanie svojich citov zo strany navrhovateľky, mohol by prenášať do vzťahu k maloletým deťom.
Znalkyňa odporučila znalecký posudok ohľadne vyjadrenia špecialistu - psychiatra predovšetkým v súvislosti s riešením úpravy styku otca s maloletými deťmi a jeho vplyv na ich ďalší psychický vývin.
Odporca vypracovanými závermi znaleckého posudku nesúhlasil. Žiadal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.
Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie a psychiatrické vyšetrenie odporcu O. B.. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok pod č. XXX/XXXX dňa 2.12.2013. V závere znaleckého posudku uviedla, že odporca netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. Podľa zdravotnej dokumentácie menovaný bol od mája 2012 ambulantne psychiatricky liečený pre epizódu stredne ťažkej depresie. Reaktívna depresívna porucha u menovaného vznikla vplyvom závažnej psychickej záťaže v súvislosti s partnerským rozchodom. Po preštudovaní dostupnej dokumentácie po psychiatrickom vyšetrení a na základe klinického obrazu u menovaného znaleckým psychiatrickým vyšetrením nebola zistená žiadna duševná porucha alebo choroba. U menovaného bola depresívna nálady prežívaná ako smútok, neschopnosť sa tešiť väčšinou dochádza k strate záujmov, poklesu energie, neschopnosť vykonávať pracovné povinnosti. Často sú prítomné aj telesné príznaky ako nechutenstvo, nespavosť a pod.. Aktuálne v čase vypracovania posudku u menovaného ide o úplnú remisiu. Reaktívna depresia je väčšinou prechodného charakteru a netrvá dlhšie ako niekoľko týždňov. U menovaného v čase znaleckého dokazovania nebola zistená žiadna duševná choroba alebo porucha, preto z psychiatrického hľadiska neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli vo vzťahu k iným osobám a osobitne vo vzťahu k maloletým deťom, mať negatívny vplyv na ich vývoj alebo výchovu.
Menovaný bol od mája 2012 ambulantne psychiatricky liečený pre rozvoj depresívnej poruchy v akútnom štádiu, nasadenou antidepresívnou liečbou, došlo k redukcii depresívnej symptomatiky až do dosiahnutia plnej remisie. Následne bola realizovaná pokračujúce medikamentózna liečba v trvaní niekoľko mesiacov za účelom zabránenia relapsu (znovuobjavenia sa depresívnych symptómov v čase remisie úplnej úzdravy). Odporca sám vyhľadal v máji 2012 odbornú psychiatrickú pomoc, chodil pravidelne na ambulantné kontroly, užíval doporučenú medikamentóznu liečbu vzhľadom na stabilizáciu psychického stavu. Ambulantná psychiatrička liečbu ukončila. Menovaný ani v súčasnosti žiadnu psychofarmakologickú liečbu nevyžaduje.
V priebehu konania navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na rozvode manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností.
Odporca v priebehu konania sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil a súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.
Účastníci konania, t.j. rodičia maloletých detí sa nevedeli dohodnúť ohľadne úpravy styku s maloletými deťmi. Napriek snahe kolízneho opatrovníka k zmene ich postojov nedošlo.
Vzhľadom na odstup času súd vypočul maloleté deti dňa 26.1.2015. Maloleté deti uviedli, že odmietajú kontakt s otcom, nakoľko nemajú príjemné spomienky na spolužitie s otcom, ktorý im podľa nich ubližoval ako aj matke. Maloleté deti spontánne rozprávali, že sa s otcom nechcú stretávať. Nie sú v kontakte ani s otcom, ani s členmi bližšej rodiny potom ako otec odišiel. Po roku sa situácia zmenila, niektorí členovia už s nimi komunikujú. Deti potvrdili, že im otec nezavolá, nekomunikuje s nimi ani prostredníctvom SMS správ, na sviatky, narodeniny, meniny nezavolá, nedostali od neho ani darčeky. Boli by radi, ak by sa s otcom nemuseli stretávať.
Odporca uviedol, že so závermi znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom O.. Ľ. R. nesúhlasí. Navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, pretože maloleté deti sú ovplyvňované matkou nad rámec. Navrhovateľka ako matka má zlý zhubný a nevhodný vplyv na ďalší vývoj maloletých detí. V ďalšom žiadala, aby bola navrhovateľka psychiatricky vyšetrená, nakoľko nie je zdravá. Trpí duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá nie je len prechodného charakteru a deti takýmto stavom trpia. Navrhovateľka sa stretáva s osobami, ktoré vykonávajú, alebo s najväčšou pravdepodobnosťou sa dopúšťajú trestnej činnosti a to týrania svojich maloletých detí a preto nie je vhodné, aby deti naďalej zotrvávali v
opatere matky. Odporca žiadal, aby bolo nariadené kontrolné a znalecké dokazovanie a navrhovateľka bola psychiatricky vyšetrená. Na doplnenie odporca uviedol, že navrhovateľka sa stretáva a udržiava priateľský vzťah s kamarátkou, ktorá je trestne stíhaná za týranie vlastných detí a situácia, ktorá sa odohrala v tej rodine je veľmi podobná, preto navrhujú psychiatrické vyšetrenie.
Navrhovateľka s uvedeným nesúhlasila a nesúhlasila ani s nariadením kontrolného znaleckého dokazovania.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie roku 2012 bol vo výške 900,- Eur netto, rok 2013 - 965,- Eur netto a rok 2014 - 940,- Eur netto. Za obdobie 11/2014 do 2/2015 - 1.124,47 Eur netto.
Z pripojenej fotokópie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby A. B. za rok 2013 bolo zistené, že jej príjmy zo živnosti boli vo výške 31.944,83 Eur, výdavky vo výške 28.762,94 Eur, základ dane činil 3.181,89 Eur.
Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného
Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľka ako aj odporca odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
V priebehu konania odporca súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 160,- Eur mesačne na maloletú N. a 130,- Eur mesačne na mal. Š. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, tak na strane matky ako i na strane otca na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti v súčasnosti navštevujú základnú školu. Výdavky matky sa týkajú nákladov spojených s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že otec je zamestnaný s príjmom vo výške 900,- Eur mesačne a matka je samostatne zárobkovo činná osoba s príjmom vo výške 250,- Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletých detí ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na
ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 160,- Eur mesačne na mal. N. a 130,- Eur na mal. Š. je primerané.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu
vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí nie sú schopní sa dohodnúť rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania a prevzatia maloletých detí oprávnených rodičov a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z ústavy SR, keď v zmysle článku 41 od. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletých detí, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím aj na vek maloletých detí. Ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi, s prihliadnutím aj na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný, výsluch maloletých detí súdom, ktoré odmietajú akýkoľvek kontakt s otcom, je však súd toho názoru, aby nedošlo k úplnému odcudzeniu detí, upravil jeho právo stretávať sa s deťmi každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 16,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky. V priebehu konania či už z vypracovaných znaleckých posudkov ako aj z prednesu maloletých detí nevyplynuli dôvody, pre ktoré by súd zakázal, prípadne obmedzil styk otca s maloletými deťmi. Maloleté deti odmietajú kontakt s otcom práve z dôvodu, že od nich odišiel, nekomunikoval s nimi a postupne došlo zo strany detí k odcudzeniu. Je preto potrebné v budúcnosti snažiť sa obnoviť vzťah s maloletými deťmi postupnými krokmi. V prípade že rodičia túto situáciu nezvládnu, je vhodné, aby vyhľadali odbornú psychologickú pomoc.
Návrhy odporcu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ako aj znaleckého vyšetrenia navrhovateľky súd za daného stavu nepovažoval za potrebné a nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedeným spôsobom by došlo k predĺženiu samotného konania, čo nakoniec nie je v záujme maloletých detí a ich vzťah k otcovi by bol ešte viac komplikovanejší. Z uvedeného dôvodu, preto súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania nevykonal, pretože ich považuje za nedôvodné. V tomto štádiu konania by neprispeli k úspešnému vyriešeniu predmetného sporu ale iba k oddialeniu rozhodnutie vo veci samej.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.