Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-21-2013.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: U.. C. Š., I. K. Č.. XX, Bratislava zastúpenej: JUDr. Jozefom Markom, advokátom, so sídlom Karpatská č. 18, 811 05 Bratislava proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č.1, 814 99 Bratislava, IČO: 603481, o zaplatenie 3264,76 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 3 264,76€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11. 1.2013 do zaplatenia všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 195,50€ titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 620,80 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľky všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 4.6.2015 žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 3 264,76 € na tom skutkovom základe, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava U., D. Ú. B. - Z. X. C., C. na A. Q. F. W. Z. S. Z. Č. XXXX K. K. XXX A. a pozemok s parcelným číslom XXXX K. K. XXXX A., oba zapísané na liste vlastníctva pre katastrálne územie B. Č. XXXX, v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom/ Od 1.10.2013 bola zrušená Správa katastra hlavného mesta Bratislava a jej kompetencie prevzal Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor/. Spoluvlastnícky podiel navrhovateľky dosahuje 8/210. Odporca v je vlastníkom nehnuteľností postavených na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľky a to Požiarnej zbrojnice a Mestskej polície v Dúbravke ,ktoré sú umiestnené v jednej budove s jedným súpisným číslom, ako aj vecí slúžiacich na užívanie spolu s týmito stavbami a to parkoviska a príjazdovej komunikácie. Odporca užíva plochu pozemkov vo výmere 9 662 m2. Súčasný stav vznikol v dôsledku toho, že pri výkupe pozemkov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.7. 1980 právnym predchodcom odporcu nedošlo k účinnej kúpe nehnuteľnosti od navrhovateľky resp. jej právnych predchodcov. V dôsledku tejto skutočnosti nikdy nedošlo k vyporiadaniu vzťahu časti pozemkov spoluvlastníctve navrhovateľky a odporca vlastní a užíva stavby na pozemku, ktorého spoluvlastníčka je navrhovateľka. Odporca daný právny stav nespochybňuje. Na podnet navrhovateľky sa odporca opakovane verbálne vyjadril, že má snahu usporiadať vlastnícke vzťahy. Sám odporca označil svoje konanie ako užívanie pozemkov navrhovateľky bez právneho dôvodu. V roku 2006 vypracoval odporca podklady pre rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ktoré mohlo majetkové pomery vysporiadať. Navrhovateľka opakovane ponúkla odporcovi predmetné pozemky, ktorých je podielová spoluvlastníčka na predaj. Odporca však ostal vo veci nečinný s odôvodnením, že jeho orgány neprijali potrebné rozhodnutie. Predmetom konania je uplatnený nárok navrhovateľkou na vyplatenie ceny vecného bremena za obdobie od 25.12.2010 až do 25.12.2012. Nárok navrhovateľky je uplatnený podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, tieto pozemky sa označujú v zákone ako pozemok pod stavbou. V zmysle ustanovenie § 4 ods. 1 tohto zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Predpokladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ustanovenie § 4 ods. 2 citovaného zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Týmto spôsobom vznikol na užívanie pozemkov navrhovateľky odporcovi právny titulu. Navrhovateľka vecné bremeno v súlade so zákonom trpí. Navrhovateľka má za to , že vznik vecného bremena a jeho výkon za tejto úpravy nie je bezodplatný aj napriek tomu, že túto skutočnosť priamo zákon č.66/2009 Z.z. neupravuje. V tejto súvislosti poukázala na článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ,ktorý vyžaduje pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva poskytnutie primeranej náhrady. Pri určení výšky primeranej náhrady je potrebné podľa názoru navrhovateľky vychádzať zo všeobecnej hodnoty vecného bremena. Všeobecná hodnota vecného bremena za užívanie oboch parciel v podielovom spoluvlastníctve navrvhaoteľky-parc.XXXX W. K. D..Ú.. B. za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2012 bola ustálená súdnym znalcom AUDING s.r.o. v písomnom znaleckom posudku číslo 14/2012 za obdobie od 25.12.2010 do 25.12.2011 vo výške 42 300€, za obdobie od 26.12.2011 do 25.12.2012 vo výške 43 400, spolu vo výške 85 700€. Navrvhaoteľke z titulu užívania pozemkov odporcom , ktorých je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti spoluvlastníckeho pomeru X/XXX vzniká ako podielovej spoluvlastníčke nárok na úhradu sumy 3 264,76€ .
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu doručenom súdu dňa 26. 4. 2013 uviedol , že považuje návrh navrhovateľky ,ktorým sa domáha zaplatenia sumy 3 264,76€ za užívanie pozemkov pod stavbou so súpisným číslom 3084, ktorú užíva Mestská polícia a v ktorej je umiestnená aj Požiarna zbrojnica za neprimeraný . Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že podľa záznamov na liste P. Č.. XXX je vlastníkom budovy Požiarnej zbrojnice, ktorej menšiu časť užíva Mestská polícia, väčšia časť budovy je podľa nájomnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXXXX prenajatá Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky za symbolické nájomné. Odporca sa v rámci decentralizácie štátnej správy stal vlastníkom množstva stavieb, medzi ktoré patria aj budovy požiarnych zbrojníc, ktoré boli postavené na majetkovo právne neusporiadaných pozemkoch, znamená to, že v súčasnosti je vlastníkom množstva stavieb, ktoré naň zákonom previedol štát, avšak bez poskytnutia akýchkoľvek finančných prostriedkov, ktoré by umožnili odporcovi odškodniť vlastníkov takto zabraných pozemkov. V úsilí riešiť túto situáciu prijalo v roku 2001 Mestské zastupiteľstvo uznesenie č. 628/2001, na základe ktorého bola žiadateľom o majetkovo právne usporiadanie takýchto pozemkov ponúknutá kúpna cena 35 Sk/m. Vzhľadom k tomu, že doteraz nebolo prijaté žiadne nové uznesenie Mestského zastupiteľstva, ktorého predmetom by bolo riešenie tejto situácie, je možné navrhovateľke ponúknuť len uvedenú kúpnu cenu. S výškou ceny vecného bremena odporca nesúhlasil, nakoľko pozemky registra E parc. č. XXXX W. Z.. Č.. XXXX nevyužívajú za účelom podnikania, ale sú využívané výlučne vo verejnom záujme.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 3.6.2015, z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky ,splnomocneného zástupcu odporcu na pojednávaní konanom dňa 3.6.2015, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.
Z obsahu výsluchu navrhovateľky, z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky mal súd preukázané ,že odporca užíva pozemky pod stavbou ktorú má vo vlastníctve. Odporca v čase od 25.12.2010 do 25.12.2012 v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. neurobil žiaden krok smerujúci k usporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré odporca v zmysle zákona č.66/2009Z.z. užíva.
Odporca skutkový stav tvrdený navrhovateľkou v návrhu, počas jej výsluchu a právnym zástupcom navrhovateľky na pojednávaní nespochybnil.
Súd sa oboznámil v prejednávanej veci s obsahom listinných dôkazov, a to obsahom výpisu listu vlastníctva v číslo K. Y. XXXX z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností opísaných v úvode odôvodnenia rozsudku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XXX .Z listu vlastníctva Č. XXX vyplýva ,že odporca je v vlastníkom budovy, v ktorej je umiestnená Požiarna zbrojnica a Mestská polícia, ide o jednu stavbu s jedným súpisným číslom .
Z obsahu listinného dôkazu a to znaleckého posudku č 14/2012 vypracovaným znalcom AUDING, s.r.o., ktorým bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena vyplýva, že cena vecného bremena bola znalcom ustálená za obdobie odo dňa 25.12.2010 do dňa 25.12.2011 vo výške 42 300€, za obdobie odo dňa 26.12.2011 do dňa 25.12.2012 na sumu 43 400€, spolu na celkovú sumu 85 700€.
Podľa ustanovenia § 4 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 11)
Podľa ustanovenia §4 ods.2 cit. zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Podľa článku Čl.20 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky / ústavný zákon č. 460/1992 Zb.v znení neskorších predpisov/ vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
V zmysle citovaného ustanovenia §4 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. tým, že odporca ako vlastník opísaných nehnuteľností v úvode odôvodnenia rozsudku nemal ku dňu nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniklo mu vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou ako vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa citovaného ustanovenia §4 ods.2 cit. zákona navrhovateľke, ako vlastníkovi pozemku pod stavbou vo vlastníctve odporcu vznikla povinnosť strpieť výkon práva odporcom zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navrhovateľka však nie je povinná strpieť výkon práva odporcu bez primeranej náhrady , aj keď zákon č.66/2009 Z.z. neupravuje výšku náhrady. Súd postupoval pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky poľa všeobecnej právnej úpravy a v súlade s preloženým listinným dôkazom a to znaleckým posudkom č 14/2012 vypracovaným znalcom AUDING, s.r.o., ktorým bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena za obdobie odo dňa 25.12.2010 do dňa 25.12.2011 na sumu 42 300€, za obdobie odo dňa 26.12.2011 do dňa 25.12.2012 na sumu 43 400€, spolu na celkovú sumu 85 700€, z čoho navrhovateľke prináleží suma 3 264.,76€ vypočítaná na základe veľkosti spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky k pozemkom, ktorých je podielová spoluvlastníčka. Súd po vykonanom dokazovaní zavial odporcu na
zaplatenie sumy 3 264,76€ , ktorá predstavuje plnenie za celé obdobie odo dňa 25.12.2010 do dňa 25.12.2012 .
Odporca ako vlastník opísaných nehnuteľností v úvode odôvodnenia rozsudku v konaní nepreukázal ,že by postupoval v zmysle ustanovenia §2 ods.1 ,2 zákona č.66/2009 Z.z., podľa ktorého obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. 5)do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Tvrdenie odporcu, že stavba nachádzajúca sa na sporných pozemkoch, slúži verejnému záujmu a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi uhrádzať cenu vecného bremena za užívanie pozemkov vo výške špecifikovanej v návrhu , je podľa názoru súdu irelevatné. Stavba, ktorú užíva Mestská polícia a je v nej umiestnená Požiarna zbrojnica síce slúži verejnému účelu a ako taká plní určenú spoločenskú požiadavku, uvedené sa však nevzťahuje na samotný pozemok, na ktorom sa stavba nachádza. Navrhovateľka do nadobudnutia účinnosti zákona č.66/2009Z.z. nebola subjektom povinným akýmkoľvek spôsobom znášať bremeno verejného záujmu, po nadobudnutí účinnosti predmetného zákona sa navrhovateľka stala subjektom povinným strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odporcom do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, čo však neznamená , že nemá má nárok na primeranú náhradu bez ohľadu na to, kto a na aký účel užíva tieto pozemky, čiže bez ohľadu na subjekt, ktorý v tomto prípade realizuje výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu . Preto súd prisvedčil tvrdeniu navrhovateľky, že je to práve odporca, ktorý je povinný plniť verejné funkcie a na tento účel zároveň disponuje zverenou právomocou a prostriedkami z verejných zdrojov. Odporca mohol sporu predísť tým ,že by postupoval urýchlene podľa ustanovenia §2 zákona č. 66/2009 Z.z.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania ; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Odporca sa dostal so splnením povinnosti - so zaplatením hodnoty výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do omeškania. Svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania si navrhovateľka uplatnila vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 11.1.2013, v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Písomná výzva na zaplatenie žalovanej sumy bola právnym zástupcom navrhovateľky odporcovi podľa prezentačnej pečiatky doručená dňa 21.12.2012.V predmetnej výzve je navrhovateľka uvedená pod číslom 6. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy do dňa 10.1.2013. Odporca do uvedeného dátumu navrhovateľke neposkytol ani čiastočné peňažné plnenie, s plnením peňažného záväzku sa dostal do omeškania od dňa 11.1.2013.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods.1 v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Navrhovateľka v konaní mala plný úspech ,preto jej súd priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľke v sume 195,50€, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku za dôvodne podaný návrh . Navrhovateľka súdny poplatok zaplatila na účet súdu v zmysle výzvy súdu zo dňa 20.3.2013. Súd zaviazal odporcu aj na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s ustanovením §149 ods.1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v sume 620,08€ vrátene 20% DPH. Právny zástupca navrhovateľky je platcom DPH odo dňa 16.5.2013 .
Trovy právneho zastúpenia právny zástupca navrhovateľky vyčíslil v súlade vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov . Právny zástupca navrhovateľky vykonal nižšie uvedené úkony právnej služby:
-prevzatie a príprava zastúpenia; písomné podanie na súd- podanie žalobného návrhu odania ...................................................2x á 121,17€+20% DPH, režijný paušál 2x á 7,81€+ 20%DPH
-písomné vyjadrenie k vyjadreniu odporcu doručené súdu dňa 26.9.2014
............................................................121,17€+20% DPH, režijný paušál8,04€+ 20% DPH
- účasť na pojednávaní dňa 3.6.2013
............................................................121,17€+20% DPH, režijný paušál8,04€+ 20% DPH
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd
Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./