Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/253/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. Z. R., Y.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa rodičov matky Z. N., Y.. XX.X.XXXX, C. Y. G., K.. U. XXXX/XX a otca K. R., Y.. XX.X.XXXX, N., R.. Y. XXX/XX o zníženie výživného na návrh otca, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.9.2014 domáhal, aby súd znížil výživné z jeho strany na mal. Z. zo sumy 100 eur na sumu 50 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že už v čase pôvodného rozhodnutia namietal výšku výživného. Po ukončení podnikania v roku 2013 bol dobrovoľne nezamestnaný. Od 16.8.2013 vystriedal viacero zamestnaní,, v roku 2014 bol zamestnaný s príjmom 692,69 eur za obdobie 1 - 2/2014, za obdobie 3/2014 mal príjem 316,94 eur. Je si vedomý, že syn rastie a výdavky rastú taktiež avšak nie je v jeho možnostiach hradiť výživné v určenej výške nakoľko jeho príjmy mu na to nepostačujú.

Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že otec má dostatok finančných prostriedkov, o syna sa nezaujíma, nekontaktuje ho. Syn je študentom 1. ročníka Gymnázia v C. Y. G., čo prináša zvýšené náklady (80 eur združenie EPEUS, 20 eur ISSIC, pomôcky ročne 100 eur, ZRPŠ 15 eur, doučovanie 50 eur, cestovné 10 eur, zbierka na stužkovú 10 eur, lyžiarsky výcvik 125 eur), rovnako má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú náklady na liečbu. Jej príjem je opatrovateľský príspevok na dcéru 196 eur mesačne, rovnako, náklady na lieky 30 eur, prevádzka motorového vozidla, nájom a energie 210 eur, internet 50 eur, smeti 64 eur. Zo znížením výživného nesúhlasila, s platením výživného je problém, neplatí na čas.

Súd predvolala na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka. Otec svoju neúčasť ospravedlnil, súd preto v zmysle pojednával a napokon rozhodol bez jeho prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu -31 zo dňa 27.5.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach - 47 zo dňa 19.11.2008 mal súd preukázané, že naposledy bolo výživné určené na mal. Z.G. zo strany otca sumou 800,- Sk mesačne. V tom čase mali vyživovaciu povinnosť rodičia aj k dcére K., ktorá bola určená vo výške 1.000,- Sk mesačne, otec dieťaťa aj vtedy vykonával podnikateľskú činnosť, kde za rok 2007 vykázal zisk 62.527,- Sk. Aj vtedy žil v domácnosti so svojou matkou, starobnou dôchodkyňou s dôchodkom okolo 8.000,- Sk mesačne. Matka mal. Z. mala vyživovaciu povinnosť už aj k mal. N., bola vydatá a poberala rodičovský príspevok 4.560,- Sk.

Okresný súd Spišská Nová Ves Rozsudkom č.k.: zo dňa 12.12.2013 zvýšil výživné otca na mal. Z., určené mu rozsudkom tunajšieho súdu - 31 zo dňa 27.5.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice - 47 zo dňa 19.11.2008 za čas od 1.3.2013 do budúcna zo sumy 26,55 EUR mesačne na sumu 100,- EUR mesačne, ktoré je povinný platiť do rúk matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, dlžné výživné za čas od 1.3.2013 do 30.11.2013 v sume 661,05 EUR otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným počnúc od 1.1.2014 až do zaplatenia po 20,- EUR mesačne, návrh otca na zníženie výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach Rozsudkom č.k.: zo dňa 29.9.2014 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Z daňového priznania predloženého otcom za rok 2013 mal súd preukázané, že základ dane mal 0 eur. Z pracovnej zmluvy mal súd preukázané, že otec bol zamestnancom v spoločnosti M. C. A..C.. od 6.6.2014 - 31.12.2014. Z rozpisu výdavkov otca mal súd preukázané, že výdavky otca sú cca 445 eur mesačne. Z pracovnej zmluvy mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v spoločnosti F. C..B..W.. od 15.1.2015 - 30.4.2015.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že matka poberá peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím 196 eur mesačne a prídavok na dieťa 23,52 eur. matka s manželom G. N. býva v byte, kde uhrádzajú spoločne poplatky 210 eur, splácajú pôžičku 100 eur, internet a káblovú televíziu 50 eur, pre syna matka uhrádza stavebné sporenie 21 eur, matka sa stará o plnoletú dcéru, ktorá je zdravotne postihnutá. Mal. Z. navštevuje 1. ročník Gymnázia, C. Y. G., kde mala matka s nástupom zvýšené výdavky 100 eur, okrem toho platí synovi matka doučovanie 60 eur mesačne, kúpa notebooku 500 eur. Maloletý sa zúčastňuje vyšetrení v neurologickej a alergologickej ambulancii.

Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného. Syn je v 1. ročníka gymnázia, okrem toho má aj zdravotné problémy, bol operovaný na absces. Čo sa týka školy, prispieva na študentský účet po 10,- eur každý mesiac, na výlet platila 43,- eur plus cestovné - miestenka - idú do Viedne. Má náklady na lieky, je alergik na potraviny, musí kupovať bezlaktózové potraviny hlavne, čo sa týka mliečnych výrobkov. Stravuje sa v ŠJ, platí mesačne cca 20,- eur podľa počtu dní. Nosí ortopedickú obuv a trpí migrénami, navštevuje pravidelne neurológa v Poprade. Poberá 196,- eur opatrovateľský príspevok, bývajú spoločne v 2 izbovom byte, za ktorý platí 145,- eur mesačne, plus elektrina 35,- eur štvrťročne a plyn. Za internet platí štvrťročne 35,- eur. Platí synovi stavebné sporenie v sume 20,- eur mesačne. Na doučovanie z angličtiny platí mesačne 40-60,- eur podľa počtu hodín. Má aj ťažko zdravotne postihnutú dcéru, ktorá poberá invalidný v sume 319,- eur. Manžel je živnostník, avšak robí sezónne práce. S terajším manželom má ešte 9 ročného syna. Otec videl naposledy Z. pred 14 rokmi, nezaujíma sa o neho. Navrhuje výživné ponechať na sume 100,- eur.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že mal. Z. je stredoškolák, matke sa podstatne zvýšili výdavky spojené s návštevou školy, má aj zdravotné problémy. Otec nad rámec výživného ničím neprispieva, so synom nie je v žiadnom kontakte, preto navrhol, aby návrh otca v plnom rozsahu bol zamietnutý.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Na rozdiel od úpravy v zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou , či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. V danom prípade preskúmavať dôvody, z ktorých súd vychádzal pri vyhlasovaní rozsudku sp.zn. a následne na základe toho meniť uvedené rozhodnutie súdu v tomto na návrh otca začatom konaní neprináležalo. Pokiaľ šlo o porovnanie pomerov, z ktorých súd v pôvodnom rozsudku vychádzal s pomermi, ktoré momentálne u otca boli zistené v súčasnej dobe, tu súd konštatuje, že nebola zistená zmena pomerov, ktorá by sa dala kvalifikovať ako podstatná a ktorá by prípadne odôvodňovala znížiť výživné pre otca na maloletého syna. Ako v čase vyhlásenia tohto pôvodného rozsudku, tak aj v súčasnosti bol otec podľa jeho vlastného vyjadrenia zamestnaný, mal príjem aj keď nepravidelný. Nezamestnanosť otca nie je možné hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, pretože pri vyvinutí maximálneho úsilia zamestnať sa, je schopný si prácu nájsť, čoho dôkazom je aj súčasná jeho situácia, a teda, že je zamestnaný.

Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradilo majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť.

Z otcom predložených dokladov vyplýva, že je schopný sa zamestnať a mať stály príjem, z ktorého bol schopný uspokojovať výživné určené súdom. Súd však opätovne uvádza, že pre rozhodovanie súdu v tomto konaní je určujúce či od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov ako na strane dieťaťa tak aj na strane povinného rodiča. Súd ma v danom prípade za to, že došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa. V prípade maloletého syna došlo k nástupu na ďalší stupeň jeho vzdelávania, maloletý je žiakom 1. ročníka Gymnázia. S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na maloleté dieťa. Dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Okrem týchto kvantitatívne vyčísliteľných nákladov, je potrebné uviesť, že ďalšie náklady, ktorých nárast je objektívne predvídateľný a daný u maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, predstavuje nárast nákladov týkajúcich sa jeho celkového rastu a vývoja. Teda z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že u maloletého došlo k preukázateľnej zmene pomerov a zvýšili sa jeho výdavky.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko od posledného rozhodovania vo veci nedošlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí sp.zn. . Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) (Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)