Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/2293/2000

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: VEĽKÝ FOND - INVESTIČNÝ FOND, a.s. v likvidácii, Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 31 375 634, proti povinnej: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, P. XX/ XX, S., občan SR, o vymoženie 34,85 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, pod sp. zn. (EX 13655/2000) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e.

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 10.06.2000 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 34,85 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.06.2000.

Okresný súd Komárno na základe žiadosti súdneho exekútora a návrhu oprávneného vydal dňa 28.07.2000 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*009952 pre súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Mičinská cesta 35.

Dňa 22.06.2011 doručil súdny exekútor na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že u povinnej bola vykonaná lustrácia majetku z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa ustanovení Exekučného poriadku. Pretože povinná žiadny majetok nemá, súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 56,82 eur a žiadal, aby súd úhradou trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 22.06.2000 a s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku na predmetné exekučné konanie sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002. Nakoľko zákonné ust. § 57 ods. 1 EP v znení platnom do 31. januára 2002 neobsahovalo ako dôvod zastavenia exekúcie

nemajetnosť povinného, t.j. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie v zásade má povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi povinný, a len vo výnimočných prípadoch (§ 203) oprávnený.

Súdny exekútor vo svojom podnete žiadal zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného. V zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002, exekučný súd môže zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedené do Exekučného poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002. Poukazujúc na prechodné ust. § 235 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v danom prípade nie je možné aplikovať, nakoľko exekučné konanie sa začalo 22.06.2000, t.j. pred 1.2.2002 a preto je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31.1.2002.

Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Podľa názoru súdu, v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti, pretože oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 22.06.2000 a súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie (pre nemajetnosť povinnej) po uplynutí 11 rokov po začatí exekučného konania. Samotná skutočnosť, že u povinnej bola zistená nemajetnosť a nemožno jej preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002.

Súd je toho názoru, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002 nevylučuje zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone exekúcie ().

Súd šetrením ďalej zistil, že oprávnený bol dňa 01.10.2011 vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I bez právneho nástupcu. S poukazom na uvedené, dňom 01.10.2011 stratil oprávnený spôsobilosť byť účastníkom konania a tým aj procesnú spôsobilosť, pričom nemá právneho nástupcu.

Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).