Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-115-2014.pdf
PDF · 75.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/115/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa V. Y. V., A.: XXXXXXXX, O. XXX, zast. JUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Lučenec, Rázusova 47/4825, proti odporkyni B. E., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y. XX v konaní o zaplatenie 1.184,12 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 895 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 895 eur od 18.01.2012 do zaplatenia to všetko v mesačných splátkach po 30 eur splatných 10.-teho dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia dvoch po sebe idúcich splátok. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 121,3 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.2.2014, ktorý opravil svojím podaním doručeným súdu dňa 30.6.2014 domáhal proti odporkyni prostredníctvom svojho advokáta zaplatenia 1184,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 986,77 eur od 18.1.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že odporkyni na základe zmluvy o úvere poskytol spotrebiteľský úver, ktorý odporkyňa riadne nesplácala. Odporca sa k doručenému návrhu nevyjadrila, uviedla len že úver zobrala s tým, že peniaze hneď odovzdala do rúk tej panej, ktorá je úver dala s tým, že ich uloží na účet pani Y.. Na základe toho mala byť vierohodný klient a Poštová banka by jej poskytla úver. Tieto peniaze však neboli dané na účet pani Valnej. Splatila len jednu splátku 97,89 eur. je na materskej dovolenke, má mesačný príjem 203 eur a prídavky na deti. Manžel je nezamestnaný, vedený na úrade práce, bývajú v rodinnom dome matky. Mesačne platí elektrickú energiu 55 eur , poistku 30 eur a internet 10 eur. Navrhovateľ sa nedostavil, žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to tie ktoré priložil k návrhu navrhovateľ: zmluva o úvere (čl. 5-9). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný tento skutkový stav: Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 24.11.2011 zmluvu o bezúčelovom úvere č. XXA/XXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1000,- eur, a to pri poplatku za poskytnutie úveru vo výške 10,- eur, mesačnom poplatku za úver vo výške 4,- eurá, úrokovej sadzbe 46% ročne, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 97,89 eur, pričom prvá splátka bola splatná do 17.12.2011 a posledná do 17.5.2013. Odporkyňa navrhovateľovi zaplatila 105 eur. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere... Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa nariadenia č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala od 18.1.2012 1 %. Navrhovateľ s odporkyňou uzavrel zmluvu, ktorá bola označená ako zmluva o úvere. Dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Okrem Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. Podaním z 28.4.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu 895 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 18.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti zobral svoj návrh späť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom neobsahovala tak, ako to stanovuje § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa na vzťah účastníkov vzťahuje následok vyjadrený v § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona, podľa ktorého treba poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1000,- eur, pričom odporkyňa a mu na splatenie tohto úveru zaplatila 20.12.2011 čiastku 105 eur. Preto je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi čiastku 1.000,- eur zníženú o 105 eur, čo je 895 eur. V prevyšujúcej časti súd konanie vzhľadom na späťvzatie návrhu zastavil. Vo vzťahu k navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal uplatnený úrok z omeškania, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že celý dlh odporcu voči navrhovateľovi sa stal splatným splatnosťou splátky, ktorá bola dohodnutá na 17.1.2012, a preto bola odporkyňa v omeškaní so zaplatením svojho dlhu k 18.1.2012. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ mal úspech z uplatnenej istiny 1184,12 eur vo výške 895 eur, pretože späťvzatie návrhu vo zvyšnej časti neodôvodnil a preto bolo zastavenie konania v tejto časti zavinené navrhovateľom. Procesný neúspech navrhovateľa predstavuje 24,41 % predmetu konania a procesný úspech 75,59 % predmetu konania. Preto má navrhovateľ právo na náhradu trov konania v pomere 51,18 %. Navrhovateľovi vznikli trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 71 eur, z čoho má právo na náhrad trov konania vo výške 36,34 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 166,13 eur, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a návrh vo veci samej), za paušálne náhrady vo výške 8,04 k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty teda spolu 166,13 eur. Z takto dôvodný trov právneho zastúpenia má navrhovateľ
právo na náhradu vo výške 84,96 eur. Celkom priznané trovy konania navrhovateľa predstavujú čiastku 121,3 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.