Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4Er/728/2014

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: V.. W. I., F.L.OP., B., D. X4, IČO: XXXXXXXX proti povinnému: TORUS stavebný podnik, a.s., Považské Podhradie 556/4, Považská Bystrica, IČO: 31562442, o vymoženie 176,62 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka na Exekútorskom úrade so sídlom Samoty 1061, Púchov pod značkou EX 458/1998, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekučné konanie zastavuje.

Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu sa dňa 29.5.1998 na návrh oprávneného začalo proti povinnému exekučné konanie.

Súdny exekútor doručil súdu dňa 5.9.2014 návrh na zastavenie exekúcie a na priznanie trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Z Výpisu z Obchodného registra súd zistil, že Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok dlžníka

- povinného dňa 7.8.1998. Následne dňa 10.2.2009 došlo k ex offo výmazu povinného.

Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinný, ktorý je právnickou osobou, bol po začatí exekučného konania vymazaný z obchodného registra, stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Ex. por.. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, v konaní nemožno podľa § 107 ods. 4 O.s.p. pokračovať, a preto súd exekúciu podľa § 107 ods. 4 O.s.p. zastavil.

Súd v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že predmetné konanie nie je možné zastaviť podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré ustanovenie možno aplikovať len v prípade

zastavenia exekúcie, teda až po tom, čo bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Je potrebné rozlišovať, či ide o zastavenie exekúcie, alebo o zastavenie exekučného konania. Exekučné konanie sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi podľa § 36 ods.2 prvá veta Exekučného poriadku, pričom exekúcia sa začína až momentom udelenia poverenia súdnemu exekútorovi podľa § 36 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku. V danom prípade súdny exekútor o udelenie poverenia nepožiadal a teda súdny exekútor nebol poverený vykonaním exekúcie, samotná exekúcia teda nezačala, a preto nemožno v tejto veci aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Naviac súd udáva, že aj v prípade, ak by bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, súd by pri zastavení exekúcie musel postupovať podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučné konanie sa začalo v roku 1998 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. V ustanovení § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neexistovala možnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto by súd musel v tomto prípade vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju a nie zastaviť pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v znení účinnom od 1.2.2002.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. trovy exekúcie platí v zásade povinný. Povinný v tomto prípade zanikol bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Oprávneného možno zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v § 203 ods. 1 a ods. 2 Ex. por.. Tieto dôvody nemožno rozširovať. Exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného, ale z dôvodu, že povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto neprichádza do úvahy uložiť oprávnenému povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Ex. por.. Súd nezistil ani procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie. Oprávnený nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nežiadal vymôcť už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dňa 29.05.1998, keď povinný bol zapísaný ako obchodná spoločnosť v obchodnom registri. Povinný bol vymazaný z obchodného registra až dňa 10.2.2009, a teda oprávnený nemohol v čase podania návrhu ani pri náležitej starostlivosti predvídať, že dôjde k zrušeniu povinného. Po vyhodnotení uvedených okolností mal súd za to, že nie sú dané zákonné dôvody na to, aby súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie.

Súd má za to, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej zákonom predpísané predpoklady, či sa dá vymenovať za exekútora. Súdny exekútor potom vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku a musí rátať s možnosťou, že nastane v exekučnom konaní taký stav, že žiadneho z účastníkov nemôže súd zaviazať na zaplatenie odmeny a hotových výdavkov, ktoré exekútorovi vznikli pri vykonávaní exekúcie. Takéto riziko neuspokojenia zákonných nárokov exekútora je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri nútenom výkone rozhodnutí.

Z vyššie uvedených dôvodov, keď na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.