Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/109/2014

Potvrdené rozhodnutím 2Sžf/81/2015
„Identifikačné číslo spisu: 1014200867 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014200867.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu PL PROMOTION, s.r.o., so sídlom Čajakova 9, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Gajerom, so sídlom Záhradnícka 7, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. 1100302/1/143523/2014/5060 zo dňa 20. marca 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/109/2014-53 zo dňa 02. júna 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/109/2014-53 zo dňa 02. júna 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: PL PROMOTION s.r.o., Čajakova 18, 811 05 Bratislava, zastúpený: JUDr. Martin Gajer, advokát, Záhradnícka 7, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX. marca XXXX, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 70,- eur na účet Slovenskej pošty a.s., č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedený v poštovej banke a.s., VS XXXXXXXXXX, ŠS XXXXXXXXXX, KS XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Z. doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer J. úradu X. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ďat zo dňa XX.XX.XXXX. L. platobným výmerom nebol žalobcovi priznaný odpočet J. v sume XX XXX,XX eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XXX,- eur.

Z. uvádza, že správca dane začal výkon daňovej kontroly dňa XX.XX.XXXX. J. XX.XX.XXXX rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly správca dane prerušil plynutie šesťmesačnej lehoty, pôvodne kontrola mala byť ukončená do XX.XX.XXXX - t.j. po XXX dňoch. W. bola prerušená po XX dňoch od jej začatia, následne dňa XX.XX.XXXX pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená a táto mala byť ukončená po XXX dňoch, t.j. dňa XX.XX.XXXX. U. dane však namiesto ukončenia daňovej kontroly listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. U. dane neuvádza, kedy uvedená žiadosť bola z daňového úradu odoslaná, ale uvádza dátum, kedy žalobcovi bolo doručené povolenie na predĺženie lehoty, a to dňa XX.XX.XXXX. Napriek skutočnosti, že správcovi dane nebolo ešte doručené povolenie na predĺženie lehoty z nadriadeného orgánu, správca dane už XX.X.XXXX napísal upovedomenie o predĺžení lehoty. C. orgán v rozhodnutí o odvolaní uvádza, že nadriadený orgán povolil predĺženie lehoty listom č. XXXXXX/X/XXXXX-XXXXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, avšak správcovi dane bola táto skutočnosť oznámená až dňa XX.XX.XXXX a odpovedi, kedy bola žiadosť o predĺženie lehoty odoslaná z daňového úradu sa odvolací orgán vyhol, z čoho možno usudzovať, že žiadosť nebola odoslaná dňa XX.XX.XXXX. T. žalobca namieta, že správca dane ako poslednú odpoveď na preverenie spoločnosti, ktoré spolupracovali so žalobcom obdržal už

dňa XX.XX.XXXX. Od toho dňa správca dane nevykonal v daňovej kontrole žiadny úkon. Až dňa XX.XX.XXXX správca dane informoval daňový subjekt o kontrolných zisteniach, keď sa dostavil na daňový úrad v súvislosti s inou vykonávanou daňovou kontrolou. Z uvedeného potom žalobca vyvodzuje, že správca dane len účelovo požiadal o predĺženie lehoty, pretože tak ako vyhodnotil výsledky daňových dožiadaní, ktoré mal k dispozícií už XX.XX.XXXX, mohol urobiť aj do XX.XX.XXXX. L. na predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly bolo teda podľa žalobcovho názoru vydané v rozpore so zákonom, pretože bolo vydané až po uplynutí šesťmesačnej zákonnej lehoty a dôvod, ktorý uvádza správca dane, je bezpredmetný ako už ústavný súd skonštatoval zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane potrebnú súčinnosť. Zo spisu daňovej kontroly nevyplýva, žeby zo strany žalobcu nebola poskytnutá súčinnosť. Na základe uvedených skutočností potom má žalobca za to, že protokol z predmetnej daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom a ako taký nemôže byť použitý ako dôkaz v daňovom konaní o vyrubení dane.

Z. tiež tvrdí, že správca dane porušil zásadu súčinnosti s daňovým subjektom podľa § X ods. 2 zákona o správe daní. U. dane vykonával miestne zisťovania, zasielal dožiadania, žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom v priebehu daňovej kontroly neinformoval o výsledkoch týchto zistení. Až dňa XX.XX.XXXX správca dane informoval žalobcu o zistených skutočnostiach z daňovej kontroly a následne už dňa XX.XX.XXXX vyhotovil protokol o daňovej kontrole. U. dane neposkytol daňovému subjektu žiadny vecný ani časový priestor, aby podával návrhy, dôkazy a vyjadrenia počas daňovej kontroly. X. zistené, že dňa XX.XX.XXXX bol vypočutý na J. úrade X. X. v postavení svedka T. U.. J. úrad X. X. I. toto oznámil v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec XXXX, pričom správca dane vopred neinformoval žalobcu o uskutočnení svedeckej výpovede T. U.. Z. ďalej uvádza, že s p. Z. Hoghom bola spísaná dňa XX.XX.XXXX zápisnica o ústnom pojednávaní, avšak p. V. nebol vypočutý ako svedok. O. zápisnice, na ktoré sa odvoláva správca dane, nemajú povahu dôkazu, pretože v prvom prípade výpoveď svedka nebola vopred oznámená a v druhom prípade sa nejedná o výpoveď svedka.

U. dane počas daňovej kontroly nevyzval na predloženie dôkazov alebo podanie vysvetlení, neoznámil pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, preto správca dane nemôže postupovať v konaní podľa ust. § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. Z. sa k obsahu tejto námietky vyjadril len sčasti - k svedeckej výpovedi p. U.. S odôvodnením sa podľa žalobcu nemožno stotožniť, pretože práve na tejto výpovedi správca dane spochybnil uskutočnenie dodávok tovaru.

H. dôkaz o neuskutočnení zdaniteľného obchodu odvolací orgán uvádza, že spoločnosť B. s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie júl XXXX daňové priznania, avšak správca dane neuvádza, ako dospel k názoru, že tieto dodávky pre L&S N., s.r.o. boli realizované v období júl XXXX. Podľa vyjadrenia na str. XX protokolu konateľka spoločnosti L&S N., s.r.o. predložila správcovi dane dodávateľské faktúry od spoločnosti B., s.r.o. z mája a júna XXXX (nie z júla XXXX). T. správca dane uviedol, že na týchto faktúrach bol uvedený iný druh tovaru ako bol dodaný žalobcovi. Ak správca dane zistil nezrovnalosti, mal podľa žalobcovho názoru požiadať o vyjadrenie alebo vysvetlenie spoločnosť L&S N., s.r.o. Z protokolu a ani z dodatočného platobného výmeru nie je zrejmé, ktoré nezrovnalosti mal správca dane na mysli. Y. vyjadrenie je podľa žalobcovho názoru všeobecné. B. vyjadrenia správcu dane sú nezrozumiteľné, nemožno k nim zaujať stanovisko, ani sa vyjadriť. O. rozhodnutie je nepreskúmateľné. L. daňovej kontroly správca dane nikdy nevyzval daňový subjekt, aby predložil ďalšie dôkazy alebo aby vysvetlil nezrovnalosti, príp. navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania. U. dane urobil miestne zisťovanie u dodávateľa spoločnosti L&S N., s.r.o., ktorý potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu a predložil doklady. U. dane vykonal aj ohliadku skladových priestorov. V rozhodnutí tiež uvádza, že konateľ spoločnosti H. X Q. s.r.o. nemal k dispozícií záznamy o prevádzke motorového vozidla ani záznamy o mýtnych poplatkoch. Z. uvádza, že je bežne zaužívaným spôsobom uviesť miesto odkiaľ a kam sa preprava vykonala. B. sa ostatné miesta, cez ktoré sa preprava uskutočňuje, ako to požaduje správca dane, pričom obchodná prax ani iné právne predpisy takúto povinnosť neupravujú. U. dane vo svojich úvahách by mal vychádzať zo skutočností, ktoré sú bežne zaužívané v obchodnom styku a vyžadovať od daňových subjektov preukazovanie dôkazov v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku.

U. dane uvádza, že získal informácie v rámci súčinnosti s orgánmi policajného zboru SR, podľa ktorých konateľ spoločnosti X. R. W. és B. W. N. X. nekomunikuje s príslušným správcom dane v T. republike a uvedená spoločnosť nedeklarovala žiadne obchodné aktivity so žalobcom. U. dane opakovane ani v

dodatku k protokolu neuviedol, od koho takéto informácie získali orgány PZ SR a na základe ktorého konkrétneho odseku ustanovenia § 32 zákona č. XXX/XXXX Zb. správca dane vyžadoval tieto informácie od orgánov PZ. U. dane informácie v súvislosti s medzinárodnou výmenou informácií v oblasti J. je oprávnený získavať len na základe nariadenia G. EU č. XXX/XXXX od finančnej správy iného členského štátu. N. získané od PZ SR sú dôkazmi získanými v rozpore so zákonom o správe daní, preto nemôžu byť použité ako dôkazný prostriedok podľa ust. § 29 ods. X zákona o správe daní.

Z. tiež namieta, že aj v prípade žiadosti o súčinnosť č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/HaMi zo dňa XX.XX.XXXX podanej na N. práce O. správca dane prekročil svoju právomoc, pretože spoločnosť H. X Q., s.r.o. nie je miestne príslušným daňovým subjektom J. úradu X. a správca dane v dodatku k protokolu opakovane len všeobecne uviedol ust. § 32 zákona č.XXX/XXXX Zb., ale nekonkretizuje podľa ktorého ustanovenia je inšpektorát práce oprávnený alebo povinný oznamovať tieto údaje práve J. úradu X., ktorý nie je miestne príslušným správcom dane daňového subjektu H. X Q., s.r.o.

Z. poukazuje na skutočnosť, že tovar nadobudol a dodal v dobrej viere za podmienok, ktoré sú zaužívanými v bežných obchodných vzťahoch a ak nastali u dodávateľov jeho dodávateľa alebo u odberateľa skutočnosti, ktoré nemohol ovplyvniť, nemohol mať o nich vedomosť, potom tieto skutočnosti sú pre posúdenie nároku na odpočítanie dane alebo uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnej dodávke irelevantné. Q. súdny dvor vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia neboli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, nemôžu byť týmto osobám odopreté. Z. poukazuje na rozsudok NS SR XSžf/X/XXXX. U. vymedzené v § 49 ods. X písm. a) a § 5X ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a jeho subdodávateľov. O. skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočnosti daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Z. má za to, že bola preukázaná materiálna existencia tovaru medzi spoločnosťou L&S N., s.r.o. a žalobcom a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby preukazoval predchádzajúce dodávky tovaru. L. zabezpečovaní dôkazov správcom dane mu boli práve pri overovaní týchto dodávok upreté práva klásť svedkom otázky.

Z. tvrdí, že preukázal dodanie tovaru spoločnosťou L&S N., s.r.o., dodávateľ daň z predmetných dodávok priznal a odviedol, správca dane vykonal aj obhliadku skladových priestorov, boli vypočutí prepravcovia, ktorí potvrdili nakládku tovaru a boli predložené aj listinné dôkazy. U. k preprave predložil S.. U. dane ako aj odvolací orgán v dôvodoch svojich rozhodnutí vôbec neuviedli dôkazy jednoznačne svedčiace v prospech žalobcu (miestne zisťovanie v L&S N., s.r.o., čestné prehlásenie N. X.), tieto dôkazy nevyhodnotili dostatočným spôsobom a nezohľadnili. J., ktoré boli použité v neprospech žalobcu boli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a tak na ne vôbec nemožno prihliadať. Z. mal porušiť ústavné právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože boli porušené procesné záruky, medzi ktoré patrí i právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vyžaduje, aby toto bolo náležite odôvodnené tak, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.

Na základe uvedenej argumentácie potom žalobca žiada napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť z dôvodov uvedených v § X50j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný nestotožňuje s názorom žalobcu, že správca dane konal v rozpore s ust. § 15 ods. XX zákona o správe daní, keď o predĺžení lehoty nadriadeným orgánom mal informovať daňový subjekt skôr, ako bolo predĺženie povolené nadriadeným orgánom, nakoľko správca dane požiadal nadriadený orgán listom dňa XX.XX.XXXX o predĺženie lehoty na výkon kontroly za zdaňovacie obdobie júl XXXX o X mesiacov a nadriadený orgán tejto žiadosti vyhovel a predĺžil výkon kontroly za toto zdaňovacie obdobie o X mesiacov oznámením č. E./X/XXXXX-28XX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, čiže pred uplynutím šesťmesačnej zákonnej lehoty na výkon kontroly. Z. uvádza, že v rámci finančnej správy je bežnou praxou, že sa jednotlivé dokumenty pre urýchlenie doručenia zasielajú mailovou poštou. U. dane neporušil ust. § 15 ods. XX zákona o správe daní, pretože zaslal kontrolovanému daňovému subjektu upovedomenie o predĺžení lehoty s uvedením dôvodov, pre ktoré nebolo možné kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. W. trvala celkom XXX dní, čo znamená, že kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote a protokol vyhotovený z tejto kontroly nebol nezákonne získaným dôkazným prostriedkom. Z. bol riadne

vyrozumený o prerušení daňovej kontroly, o predĺžení lehoty na výkon kontroly, bol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu, vyjadril sa ku kontrolným zisteniam správcu dane a bol s ním riadne prerokovaný protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly, z čoho možno usúdiť, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a správca dane postupoval v súlade s ust. § 2 ods. X zákona o správe daní. Z. uvádza, žalobca nenamietal dĺžku kontroly ani vo vyjadrení k protokolu a ani pri prerokovaní protokolu dňa XX.XX.XXXX. Z. o predĺženie lehoty zo strany správcu dane ako aj o predĺžení lehoty boli vykonané v lehote pred uplynutím X mesiacov. B. súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že nebol dôvod na predĺženie lehoty na výkon kontroly, nakoľko správca dane svoju žiadosť odôvodnil a nadriadený orgán tieto dôvody uznal ako oprávnené a žiadosti vyhovel. L. mal žalobca pochybnosti o postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl XXXX, mohol využiť ustanovenia zákona o správe daní a domáhať sa nápravy, napr. podať námietku proti postupu správcu dane v zmysle ust. § XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. O. podnety daňového subjektu však neboli žalovanému doručené.

J. subjekt - žalobca mohol počas výkonu kontroly svoje práva vyplývajúce z ust. § 1X ods. 5 písm. a) až g) zákona o správe daní kedykoľvek uplatniť u správcu dane. U. práva, napr. právo nahliadnuť do zápisnice, právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia si však žalobca počas výkonu kontroly neuplatnil, aj keď v doručených písomnostiach (oznámení, upovedomení) sú uvedené mená zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu a ich telefónne čísla.

K tvrdeniu žalobcu, že správca dane konal v rozpore s E. SR a zákonom o správe daní, keď sa opieral pri svojich zisteniach o zápisnice z miestneho zisťovania, keď vypovedal ako svedok p. U.- bývalý konateľ spoločnosti B., s.r.o. a o tejto skutočnosti nebol upovedomený kontrolovaný daňový subjekt

- žalobca, žalovaný konštatuje, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 1X ods. 5 zákona o správe daní, ale na druhej strane nemôže konštatovať, že toto procesné pochybenie mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S dôkazmi, ktoré správca dane vykonal v daňovom konaní bol daňový subjekt oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, pričom svoje právo aj využil. Z. je toho názoru, že keby v naznačenom smere nedošlo ku vade konania, zistený skutkový stav by nebol iný ako ten, ktorý deklaroval správca dane v preskúmavanom dodatočnom platobnom výmere a teda nemožno konštatovať, že toto rozhodnutie nie je v dôsledku vady v konaní v súlade so zákonom. U. dane pre účely daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl XXXX nahliadol do spisu žalobcu týkajúceho sa kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec XXXX, pričom v predmetnom konaní vykonal tieto dôkazné prostriedky: zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dan spísaná dňa XX.XX.XXXX na J. úrade X. X. I. so svedkom T. U. a zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX/Dan spísaná dňa XX.XX.XXXX na J. úrade X. X. I. s p. V., konateľom spoločnosti O. s.r.o. H. z uvedeného vyplýva, žalobca o uvedených skutočnostiach už vedel z dokazovania pri výkone kontroly za zdaňovacie obdobie marec XXXX, a preto sa nejednalo o nové skutočnosti, ku ktorým sa podľa jeho vyjadrenia nemohol vyjadriť, práve naopak. Z. mal možnosť počas výkonu kontroly, v rámci vyjadrenia k protokolu predložiť relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, čo však neurobil.

Z. podľa obsahu predloženého spisu má za preukázané, že platiteľ nepredložil ku kontrole nadmerného odpočtu relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach, čím nebola splnená základná podmienka potrebná na odpočítanie dane podľa § 49 ods. X zákona o J.. J. uvedeným na faktúrach nevznikla daňová povinnosť, pretože nebol preukázaný zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom dane. Ak nie je jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre uskutočnil dodávateľ na nej uvedený, ide iba o formálnu existenciu faktúry. L. je povinný preukázať, že splnil podmienky na odpočítanie dane, ktoré zákonodarca stanovil a musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. U. dane z dôvodu pochybnosti ohľadne uplatnenia si nároku na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr preveroval celý obchodný reťazec daňových subjektov zúčastnených na zdaniteľnom obchode. P. konateľov jednotlivých dodávateľských spoločností boli len v rovine všeobecného konštatovania bez konkrétneho výsledku a reálneho preukázania uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia.

P. bolo zistené, že maďarský nadobúdateľ tovaru X. R. W. Q. W., E. V. Út. XX, XXXX X., T., je síce osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, ale podľa zistenia maďarskej daňovej správy

tento daňový subjekt nepriznal žiadne nadobudnutie tovaru od žalobcu a nedeklaroval žiadne obchodné aktivity so žalobcom. T. nadobúdateľ nepodal daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie, s daňovým úradom nespolupracoval a nemá žiadne registrované priestory (veľkosklad, sklad), z toho dôvodu táto spoločnosť nebola schopná uskladniť také veľké množstvo tovaru, ako je deklarované v predmetných faktúrach vyhotovených dodávateľom PL L., s.r.o. P. ďalej správca dane zistil, že nebola jednoznačne preukázaná ani preprava tohto tovaru spoločnosťami H. X Q., s.r.o. R. a J. - KD, s.r.o. J. XX.XX.XXXX bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/XX/XXXXXXX/XXXX/Jase s konateľom spoločnosti H. X Q., s.r.o. p. Z., ktorý sa vyjadril, že preprava tovaru bola vykonaná osobným autom audi A6 špz: GA-XXX-CT. U. s konateľkou žalobcu p. T.. O. v T. prevzal p. X., ale nevie presne určiť, kde to bolo. C. spôsobom sa vyjadril aj konateľ prepravnej spoločnosti J.- KD, s.r.o., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXX XXX/X/XXXXXXX/XXXX/Lev uviedol, že vykonával prepravu tovaru pre žalobcu na základe telefonickej objednávky (meno si nepamätá) do T.. B. si ako bol tovar balený, o aké množstvo tovaru išlo a nepamätá si ani meno človeka, ktorý tovar prevzal, nespomína si ani na čas a miesto, kde došlo k dodaniu tovaru a k prevzatiu peňazí.

V ustanovení § 43 ods. X zákona o J. sa príkladmo uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Že pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne dokladovanie, daňový subjekt preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 2 ods. X zákona o správe daní a poplatkov. P. nebolo preukázané, že tovar opustil územie SR a vlastnícke právo prešlo na nadobúdateľa. Vzhľadom ku skutočnosti, že pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, pričom nie je v rozpore s právom U. požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode ( viď. rozsudok U. dvora EU C XXX/XX/ T). Z. nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že správca dane prekročil svoju právomoc, keď podal žiadosť o súčinnosť na N. práce O. ohľadne preverenia prepravnej spoločnosti H. X Q., s.r.o., nakoľko v § 32 zákona o správe daní nie je uvedené, že správca dane nemôže požiadať o súčinnosť tretie osoby. J. úrad môže žiadať o súčinnosť v súvislosti so správou daní daňových subjektov iné orgány štátnej správy, súdy, orgány činné v trestnom konaní a pod., ktoré môžu prispieť k objasneniu veci, ktorou sa správca dane zaoberá. K tvrdeniu žalobcu, že v prípade nejasností, nepresností, resp. neúplnosti predložených dôkazných prostriedkov a dokladov, ktoré správca dane mal, nevyzval kontrolovaný daňový subjekt na odstránenie nedostatkov, resp. neuložil mu túto povinnosť tak, ako mu zákon ukladá napr. v § 41 zákona o správe daní, žalovaný zastáva názor, že takáto obrana žalobcu sa javí ako účelová, pretože daňový úrad v tomto prípade nemal dôvod začínať vo vzťahu k daňovému subjektu akékoľvek vytýkacie konanie podľa ust. § 41 zákona č. XXX/XXXX Zb. O. ustanovenie výlučne upravuje vytýkacie konanie, ktoré je charakteristické tým, že po predložení daňového priznania alebo hlásenia správca dane skontroluje jeho formálne náležitosti. Z. poukazuje na skutočnosť, že v čase kontroly za zdaňovacie obdobie júl XXXX boli už u žalobcu vykonávané kontroly aj za iné zdaňovacie obdobia, kde na predložených dokladoch boli uvádzaní tí istí dodávatelia a ten istý odberateľ, z čoho možno usúdiť, že žalobca vedel, že správca dane spochybňuje predložené dodávateľské faktúry a mohol sa pripraviť a predložiť dôveryhodnejšie dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, čo však neurobil. Z. k uvedenému ešte konštatuje, prečo žalobca nepresnosti, nejasnosti neodstránil, nezdokladoval, napr. v rámci predloženia vyjadrenia k protokolu, pri prerokovaní protokolu alebo v rámci odvolania.

Z. uvádza, že primárnou povinnosťou toho, kto požaduje vrátenie nadmerného odpočtu, je preukázanie, že na jeho vrátenie má právny nárok. Na predložených S. buď nebolo uvedené miesto vykládky, alebo tam bolo uvedené len všeobecne - X.. W. prepravnej spoločnosti vo svojej výpovedi uviedol iba všeobecné tvrdenia bez uvedenia konkrétnych faktúr a bez predloženia konkrétneho dôkazu o preprave. Z. okrem týchto odpovedí nepredložil žiadne relevantné dôkazy. P. konateľov jednotlivých dodávateľských spoločností sú len v rovine všeobecného konštatovania bez konkrétneho výsledku a reálneho preukázania uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o reťazový obchod, kde jednotlivé spoločnosti faktúrujú dodávku tovaru, ale žiadny z nich nevie reálne preukázať, že deklarované dodanie zdaniteľného obchodu bolo uskutočnené. Na základe preukázaných zistení a dôkazov je možné vyvodiť jednoznačný záver, že spoločnosti B., s.r.o.,resp. O., s.r.o., H., s.r.o. a žalobca a maďarský odberateľ X. R. W. És B. W., si vzájomne vystavujú faktúry, avšak reálne nevykonávajú činnosti uvedené na faktúrach.

Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a po právnej stránke vec správne posúdil. B. teda, aby tunajší súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

W. súd v X., ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomu predchádzajúcemu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju treba zamietnuť.

Podľa ustanovenia § 244 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia o postupe správneho orgánu“). G. správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. L. správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

E. súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Z. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že J. úrad X. ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa J. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl XXXX, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hami zo dňa XX.XX. XXXX. U. dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa XX.XX.XXXX na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, ktorú žalobca prevzal dňa XX.XX.XXXX. J. subjekt doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu, ktoré správca dane zapracoval do J. č. X k protokolu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hami. L. a J. č. 1 k L. bol prerokovaný a doručený dňa XX.XX.XXXX, o čom bola spísaná Z. o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Ďat zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe týchto skutočností správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ďat zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl XXXX v sume XX XXX,XX eur a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX,XX eur. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal s tým, že žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

U. dane zaslal upovedomenie o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Van zo dňa XX.XX.XXXX za zdaňovacie obdobie júl XXXX, ktoré žalobca prevzal dňa XX.XX.XXXX. V tomto podaní bol daňový subjekt upovedomený o dni začatia daňovej kontroly, mieste výkonu daňovej kontroly a zároveň bol vyzvaný na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly za toto zdaňovacie obdobie na deň XX.XX.XXXX v zmysle § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb. U. dane dňa XX.XX.XXXX spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľkou žalobcu, ktorá predložila doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie. Do zápisnice o.i. uviedla, že sídlo spoločnosti „ W. XXB je virtuálne sídlo, činnosť sa vykonáva na adrese Z. XX a spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov“. J. subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr č. K č. FXXXX/XXX a č. K v celkovej sume XX XXX,XX eur v zmysle ust. § 49 a § 51 zákona č. XXX/ XXXX Z.z. o J. vystavených spoločnosťou L&S N., s.r.o. N.: XXX XXX XX. J. úrad X. zaslal dožiadanie zo dňa XX.XX.XXXX na miestne príslušný daňový úrad dodávateľa ohľadne preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaného na uvedených faktúrach. Do zápisnice pred správcom dane

konateľka dodávateľskej spoločnosti uviedla, že tovar bol žalobcom prevzatý zo skladov v U., kde prebehli aj úhrady v hotovosti, ale kde bol tovar odvezený a vyložený, k tomu sa konateľka vyjadriť nevedela. V nadväznosti na uvedené správca dane začal preverovať celý obchodný reťazec, na ktorom sa mali podieľať dodávateľské spoločnosti. P. bolo zistené, že spoločnosť L&S N., s.r.o. tovar nakúpila od spoločnosti B., s.r.o., N.: XXXXXXXX (zmena mena na O., s.r.o.) a od spoločnosti H., s.r.o. X., N.: XXX XXXXX. V odpovedi na dožiadanie z J. úradu X. X. bolo uvedené, že bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dan s bývalým konateľom spoločnosti B., s.r.o. T. U., ktorý slovne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosť B., s.r.o. tovar nakúpila od spoločnosti H., s.r.o., doklady o týchto tvrdeniach však nepredložil, doložil preberací protokol zo dňa XX.XX.XXXX o odovzdaní celej účtovnej agendy spoločnosti novému konateľovi p. Z. V., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dan zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti O., s.r.o., nikdy ich nemal, a to, že je konateľom tejto spoločnosti, sa dozvedel až na základe listu z daňového úradu. Od bývalého konateľa p. U. neprevzal žiadne doklady spoločnosti O., s.r.o., nevie, kde má uvedená spoločnosť sídlo. U. O., s.r.o. bola ex offo vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu X. X. dňa XX.XX.XXXX. P. správca dane ďalej zistil, že spoločnosť O., s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie júl XXXX nulové daňové priznanie, z čoho vyplýva, že neuskutočnila ani neprijala v tomto zdaňovacom období žiadne zdaniteľné obchody. U. dane ďalej zistil, že spoločnosť H., s.r.o., N. XXXXXXXX sa na adrese Z. XX, XXX XX X. podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu X. I nenachádza, o čom bol spísaný úradný záznam. U. dane zaslal dňa XX.XX.XXXX daňovému subjektu H., s.r.o., žiadosť o zapožičanie dokladov s termínom ústneho pojednávania, ktorá sa vrátila späť správcovi dane s poznámkou pošty „adresát neznámy“. U. dane ďalej zistil, že na J. úrad X. bolo dňa XX.XX.XXXX doručené písomné vyjadrenie p. W., konateľa spoločnosti H., s.r.o., v ktorom tento uviedol, že nevlastní žiadne doklady spoločnosti H., s.r.o., a že konateľom spoločnosti sa stal, keď bol pod vplyvom alkoholu. V predmetnej veci podal p. W. trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru X. X.. U. dane požiadal nadriadený orgán listom zo dňa XX.XX.XXXX o predĺženie lehoty na výkon kontroly za zdaňovacie obdobie júl XXXX o X mesiacov a nadriadený orgán tejto žiadosti vyhovel a predĺžil výkon kontroly za toto zdaňovacie obdobie o X mesiacov oznámením zo dňa XX.XX.XXXX, čiže pred uplynutím X mesačnej zákonnej lehoty na výkon kontroly. U. dane zaslal žalobcovi dňa XX.XX.XXXX upovedomenie, že kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl XXXX nemôže ukončiť do X mesiacov odo dňa jej začatia, nakoľko preveruje skutočnosti, ktoré vyplynuli z odpovede maďarskej daňovej správy a zároveň oznamuje daňovému subjektu, že lehota na vykonanie kontroly za zdaňovacie obdobie júl XXXX bola nadriadeným orgánom predĺžená o X mesiacov. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že správca dane doručil splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Van zo dňa XX.XX.XXXX o prerušení kontroly z titulu medzinárodnej výmeny informácií, ďalej žalobca prevzal dňa XX.XX.XXXX oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom mu správca dane oznamuje, že dňom XX.XX.XXXX pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola za zdaňovacie obdobie júl XXXX prerušená od XX.XX.XXXX a pokračuje vo výkone daňovej kontroly. W. trvala celkom XXX dní.

Z. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Y. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § X5 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. J. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 1X ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. X zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. X).

Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. W. daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Z. lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. U. dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. P. kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. J. k protokolu je súčasťou protokolu.

L. musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. XX), ak mu bolo pridelené, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum prerokovania protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu (§ 15 ods. XX).

Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, XX a XX sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.

Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. C. najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o XX mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku XX, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa § XX ods. XX zákona o správe daní, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku XX, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § X2 ods. 1, 2 zákona o správe daní daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. U. dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. J. subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov. Z ustanovení § X9 ods. X a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. N. najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 48 ods. X zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť.

Od XX.XX.XXXX nadobudol účinnosť zákon č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 165 ods. X tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona U. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov).

Podľa § 8 ods. X písm. a) zákona o J. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného B. bankou U..

Podľa § X9 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o J. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. J. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § XX ods. l zákona o J. právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť

v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.

Podľa § 51 ods. X zákona o J. platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. X písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku X písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku X písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku X písm. a), c) alebo písm. d). L. vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. X písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, vykonali dostatočne rozsiahle dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. U. rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. L. správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. U. dane dôsledne postupoval podľa zákona o správe daní, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady vo veciach vrátenia nadmerných odpočtov J. v tom smere, že sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach (L&S N., s.r.o.), aj fakturované zdaniteľné obchody (tovar - odevy) skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti (deklaroval intrakomunitárne dodanie do MR).

J. právnou otázkou v tomto konaní podľa názoru súdu bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § ust. XX ods. X zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru - šatstvo v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel.

Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie J. správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď žalobcovi znížili podľa § 44 ods. X písm. b) bod l zákona o správe daní nadmerné odpočty uvedené v daňových priznaniach dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie. U. orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. X,X,X a § 2 ods. X,X zákona o správe daní.

Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru

- šatstva v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania. Z. je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú J. z nadobudnutého tovaru. O. žalobca deklaroval ako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - T., avšak dodanie T. daňová správa nepotvrdila.

U. preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o J.. U., že žalobca má doklady od svojho dodávateľa, ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne realizované. G. plnenie

predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. K. je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Z. faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

U. podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. J. musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Z rozsudku NS SR vo veci sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím E. súdu SR č. k. N.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX vyplýva, že: „J. bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o J.). L. je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania J.) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. J. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet J. uznaný ako oprávnený“.

U. dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní vyhodnotil obchodné prípady dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo.

L. na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo nebolo preukázané.

Z. tým, že predložil ku kontrole faktúry ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená J., nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. O. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. U. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia.

L. dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. B. na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. L. dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o J. preukáže. Z. bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované, v tuzemsku prijal a následne tovar dodal na územie T., čo v uvedenom prípade nebolo preukázané.

P. nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na nadmerných odpočtoch J..

U. dane preveroval intrakomunitárne dodanie tovaru - dámskeho oblečenia do T. odberateľovi X. R. W. és B. W., pričom maďarská daňová správa uviedla, že niekoľkokrát kontaktovala konateľa spoločnosti X. R. W. és B. W.. a na žiadny dohodnutý termín výsluchu svedka sa tento nedostavil. Podľa výpovede konateľky dodávateľa žalobcu - spoločnosti L&S N., s.r.o., tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach pre žalobcu, bol nakúpený od spoločnosti B., s.r.o. a od spoločnosti H., s.r.o. L. tovaru vždy zabezpečovali dodávatelia do skladu v T. T., ktorý bol v tom období vo vlastníctve konateľky spoločnosti L&S N., s.r.o., alebo do skladu v U., ktorý je v prenájme od mesta U.. O. skladový priestor je o rozlohe X mX a sklad v T. G. sa nachádzal v rodinnom dome konateľky a v r. XXXX bol predaný. W. spoločnosti O., s.r.o. (predtým B., s.r.o.) uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti O., s.r.o., nikdy ich nemal a to, že je konateľom tejto spoločnosti sa dozvedel až na základe listu z daňového úradu. Od p. T. U. - predchádzajúceho konateľa neprevzal žiadne doklady a nevie, kde má spoločnosť sídlo. D., že podpisoval nejaké papiere, ale nevie, čo to bolo. Z. správcu dane na adrese uvedenej vo výpise z Obchodného registra nenašli žiaden priestor ani poštovú schránku označené obchodným menom H., s.r.o. U. dane ďalej zistil, že na J. úrad X. I bolo dňa XX.XX.XXXX doručené písomné vyjadrenie p. T. W., konateľa tejto spoločnosti, ktorý uviedol, že nevlastní žiadne doklady spoločnosti H., s.r.o. a konateľom spoločnosti sa stal, keď bol pod vplyvom alkoholu. V predmetnej veci podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru X. X..

Na základe týchto zistení treba zopakovať, že sa dôvodne javí, že žalobca bol jedným z článkov v reťazci obchodov s oblečením, pričom nebolo možné zistiť pôvod tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na územie U. dovezený a taktiež nie je možné preveriť, na čo bol tovar použitý a kde skutočne skončil.

K námietkam ohľadne dĺžky kontroly súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný predĺžil lehotu v zákonnej lehote, a to dňa XX.XX.XXXX, pričom túto skutočnosť oznámil prvostupňovému správnemu orgánu nasledujúci deň e-mailom a následne tiež poštou. U. dane si tiež splnil povinnosť oznámiť danú skutočnosť žalobcovi. L. žalobca namieta neúčelnosť predĺženia lehotu, tunajší súd uvádza, že posúdenie nevyhnutnosti predĺžiť lehotu na výkon daňovej kontroly je oprávnením nadriadeného orgánu, v tomto prípade K. riaditeľstva SR a teda takéto predĺženie závisí výlučne od jeho úvahy, pričom zákon nestanovuje špecifické kritériá okrem skutočnosti, že má ísť o „zložitý prípad“.

O. súd zároveň má za to, že nedošlo ani k porušeniu zásady súčinnosti s daňovým subjektom, keď tento bol riadne oboznámený o výsledku zistenia z daňovej kontroly, bol mu doručený protokol, ku ktorému mal možnosť vyjadriť sa a toto svoje právo aj využil. B. teda hovoriť o postupe odporujúcom zásade súčinnosti zo strany správcu dane. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca nebo upovedomený o výsluchu svedka U., súhlasí tunajší súd s argumentáciou žalovaného, a síce, že došlo k porušeniu § 1X ods. 5 zákona o správe daní, nie však do takej miery, že by táto vada mala vplyv na zákonnosť napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia. O. intenzitu uvedená vada v konaní nemohla nadobudnúť minimálne dovtedy, pokiaľ žalobca okrem samotnej skutočnosti, že nebol upovedomený o výsluchu svedka, nenamietal aj ďalšie s tým spojené skutočnosti, t.j. pokiaľ túto výpoveď nejakým spôsobom nevyvrátil, resp. nespochybnil konkrétnymi skutočnosťami. Z. však nijakým spôsobom nenamietal zistený skutkový stav, preto takúto vadu tunajší súd nepovažuje za takú, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Na zamedzenie rozdielneho výkladu ustanovení J. každého členského štátu EÚ slúžia rozsudky SD, pričom žalovaný poukázal na rozsudok vo veci C-XXX/XX T, podľa ktorého boj proti daňovým podvodom odôvodňuje v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti dodávateľa. Od dodávateľa môžu byť požadované všetky únosné opatrenia, ktorými sám zabezpečí, aby sa nemohol dopustiť daňového podvodu. L. zdaňovaní dodávateľa je okrem iného rozhodujúce, či urobil všetky dostupné a primerané opatrenia. L. o nadobudnutí od dodávateľa nie je dôkazom o intrakomunitárnom dodaní tovaru. Z. poukázal aj na rozsudok SD vo veci C-XX/XX P., podľa ktorého ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky.

Podľa § 43 ods. X zákona o J., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. X zákona o J. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov X až X. L. je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu.

Z § 43 ods. X zákona o J. vyplýva, že platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odsekov X až 4 a zároveň dodanie tovaru. L. pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci U. (z členského štátu predávajúceho do členského štátu nadobúdateľa) vyplývali zo šiestej smernice G. XX/XXX/EHS z XX.XX.XXXX o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej len „šiesta smernica“).

Podľa čl. XXc A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia U. a za podmienok, ktoré samy stanovia na tento účel pre zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie výnimiek, uvedených ďalej v texte ako aj na zabránenie akémukoľvek úniku, vyhýbaniu sa či zneužitiu, členské štáty oslobodia: a) dodávky tovaru, ako sú definované v článku X a XXa (5) a), expedovaného a transportovaného prostredníctvom alebo v mene dodávateľa alebo osoby nadobúdajúcej tovar mimo územia, referovaného v článku 3, ale v rámci U., ktorý je dodaný pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, pôsobiacu ako osoba v členskom štáte inom ako je ten, ktorý je odchodovým štátom pre expedovanie alebo transport tovaru.

P. tohto článku sa zaoberal SD v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX vo veci C-XXX/XX T. plc a i., kde v bode X judikoval, že článok XXa ods. X prvý pododsek a článok XXc A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci U. a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci U. od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

Z uvedeného vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od J., je nevyhnutné v daňovom konaní preskúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.

V ustanovení § 43 ods. X zákona o J. sa príkladmo uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Z. však je potrebné poukázať na skutočnosť, že pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, ale daňový subjekt preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo žalobca ani v jednom prípade nepreukázal, lebo ani jeden z ním označených nadobúdateľov v T. nedeklaroval, že sa stal vlastníkom dodaného tovaru, a už vôbec nebol určený čas, kedy a na koho v T. republike prešlo právo nakladať s deklarovaným tovarom ako vlastník. X. na žalobcovi, aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností zvolí (§ 29 ods. X zákona o správe daní), napríklad možno uviesť daňové priznanie, ktoré nadobúdateľ podal v členskom štáte určenia, teda v MR, skladové listy nadobúdateľa a i.

Vzhľadom k skutočnosti, že pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, preto nie je v rozpore s právom U. požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k jeho účasti na obchode, vykazujúcom znaky podvodu. Z vyjadrení maďarskej daňovej správy je celkom zrejmé, že ani jedna zo spoločností, ktorým mal byť tovar žalobcom dodaný, nebola zastihnutá, nepodala ani raz daňové priznanie, s daňovou správou nekomunikovala a všetky tri spoločnosti vykazujú spoločné znaky charakterizujúce ich zapojenie v karuselovom podvode.

B. je sporné, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty bol prijímaný práve v súvislosti so vstupom SR do EÚ a za účelom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade smerníc ES, najmä šiestej smernice G. XX/XXX/EHS), na ktorú odkazuje § 8X v spojení s prílohou č. 6 (zoznam preberaných právnych aktov Q. spoločenstiev a Q. únie). H. právnych predpisov U. republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v Q. únii s tým, že od 1. mája XXXX je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy,

ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri rozsudok U. dvora EÚ X/XX, S. v. Q., Zb.s. XXX) a konštantnou judikatúrou U. dvora EÚ.

P. orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok U. dvora EÚ H., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XXX) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. P. ustanovenia je potrebné vykladať eurokonformným spôsobom v súlade so smernicou v zásade až po uplynutí transpozičnej lehoty smernice (H., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, body XXX a XXX).

Aj v rozsudku U. dvora EÚ z XX.XX.XXXX v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX U. dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou XXXX/XXX (pozri najmä rozsudky V. zo 7. decembra XXXX, R, C-XXX/XX, bod XX, ako aj z XX. októbra XXXX O., C-XXX/XX, bod XX). V tejto súvislosti U. dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva E. (pozri najmä rozsudok z 3. marca XXXX, K. H, C-XX/XX, Zb. s. I-XXXX, bod XX; V. a i., ako aj W. a G. G., bod XX). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky K. H, body XX a XX; W. a G. Recycling, ako aj z XX. marca XXXX, P., C-XXX/XX, bod XX).

Podľa judikatúry U. dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k J. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet J. zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok W. a G. G., už citovaný, bod XX).

B., nie je v rozpore s právom E. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z XX. septembra XXXX, O. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body XX a XX; B. Supermarkt, bod XX, ako aj z XX. decembra XXXX, P. C., C-XXX/XX, bod XX).

V zmysle uvedeného je tak potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc, a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality J.. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso J. podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému J., avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov J. na vrátenie J. nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe.

U. dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k J., a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.

Taktiež U. dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom E. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

D. opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet J. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach T. kft a L. J. č. C-XX/XX a C-XXX/XX).

Z. namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno. Z. má za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady.

Z obsahu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. X U. X/XXXX z XX. augusta XXXX napríklad vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa J. a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, respektíve ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Z rozsudkov SD EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť J., ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa J., teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa S. (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v U. kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“. U. dvor vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov.

H. v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu bola spochybnená samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. O. obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov (ktoré žalobca skutočne má), nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. U. skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované, ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. U. dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. X. na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. T. predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientmi, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od iných ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. Podľa výsledkov zistení správcu dane žalobca však v skutočnosti reálne neobchodoval.

Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. X zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o J.. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. X. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality J..

Po preskúmaní veci súd potom konštatuje, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov W. súd v X. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých

rozhodnutí. L. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli zásadne v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol ako nedôvodnú.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.

O poplatkovej povinnosti bolo rozhodnuté podľa § 5 ods. X písm. a/, § 8 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.