Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-146-2014.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/146/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: F. K., N.. XX.XX.XXXX, N. A. Č. W. XXX, XXX XX M.Á. W., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: Erika Ruženská, súdna tajomníčka Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 196,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 5,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5,46 eur od 04.04.2011 do zaplatenia; do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.02.2014 domáhal na tunajšom súde vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže odporkyňu k zaplateniu istiny 196,16 eur s príslušenstvom. Poukázal na tú skutočnosť, že so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Bratislava dňa 24.06.2013 uzavrel zmluvu o postúpení, na základe ktorej mu táto spoločnosť postúpila pohľadávku voči žalovanej z titulu nasledovných faktúr:
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 03.04.2011, znejúca na sumu 5,46 eur
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 03.03.2011, znejúca na sumu 190,70 eur.
Nakoľko neboli splnené predpoklady na rozhodnutie veci platobným rozkazom, súd
vzhľadom na výšku žalovanej istiny rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyššie uvedenými faktúrami, zmluvou o pripojení a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Zo zmluvy o pripojení jednoznačne vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili zmluvu o pripojení a následne vyššie uvedenými faktúrami vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa odporkyni k úhrade istinu 196,16 eur s príslušenstvom. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k tejto zmluve je preukázané, že odporkyňa nesplnila svoju zákonnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb, preto v časti v ktorej súd návrhu vyhovel, sa navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Je preukázané, že odporkyňa za uvedené obdobia nezaplatila cenu poskytnutých služieb, preto v časti súd návrhu vyhovel a s poukazom na § 517 ods. 2 OZ priznal navrhovateľovi z tejto sumy aj úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu, kedy sa odporca dostal do omeškania.
Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa . To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení ako aj dodatku k predmetnej zmluve. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač bola pripravená právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý následne dopisoval do uvedenej predtlače konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom žalovaná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila.
Zákon č. 40/1964 Zb. OZ, v čase uzavretia Zmluvy o pripojení a Dodatku k predmetnej zmluve definoval ako spotrebiteľskú zmluvu, každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, t.j. Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje všeobecná právna úprava o spotrebiteľských zmluvách. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľ vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení medzi účastníkmi znevýhodňuje spotrebiteľa, lebo umožňuje navrhovateľovi uplatniť si zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek porušenie povinností odporcom, či už podľa Zmluvy o pripojení, jej dodatku, prípadne Všeobecných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vystavená faktúra za telekomunikačné služby č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 03.03.2011 znejúca na sumu 190,70 eur (č.l. spisu) je premlčaná s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba v prípade menovanej faktúry uplynula dňa 03.03.2014. Návrh bol podaný dňa 05.03.2014.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľa čo do premlčanej faktúry zamietol a odporkyňu zaviazal na zaplatenie 5,46 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5,46 eur od 04.04.2011 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ mal v konaní iba nepatrný úspech. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie 196,16 eur a vyhovené bolo jeho návrhu v sume 5,46 eur. Teda navrhovateľ mal úspech v percentuálnom vyjadrení vo výške 2,78 % a odporca mal úspech vo výške 97,22 %. Ak odrátame z pomeru úspechu navrhovateľa úspech odporcu, dostaneme pomer úspechu navrhovateľa vo výške -94,44 % (2,78 % - 97,22 %). Keďže je pomer záporné číslo, náhrada trov konania navrhovateľovi nebola priznaná. Náhrada trov konania nebola priznaná ani odporcovi, keďže o ňu nežiadal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/
O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu
( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.