Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/71/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. E., zastúpenej JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou, so sídlom Vážska 308/45, Trenčín, proti žalovaným 1/ F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E. E., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, E., obaja zastúpení: JUDr. Luciou Alakšovou, advokátkou, so sídlom Piaristická 276/46, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.marca 2023 č.k. -237, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 16.03.2023 č.k. -237 súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú v podiele 1/1 bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby – garáže, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parc. reg. ,,C“ parc. č. 2222/20 zapísanej na LV č. XXXX, pre. k. ú. E. E., obec E. E., okres Trenčín. II. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. V odôvodní uviedol, že dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže ako vlastník spornej garáže je evidovaná tretia osoba

- žalovaný 2/, ktorý je otcom žalovaného 1/ a ktorý ju nadobudol od žalovaného 1/ darom. Uviedol, že žalobkyňa preukázala, že sporná garáž bola nadobudnutá za trvania manželstva, keďže manželstvo, a teda aj BSM žalobkyne a žalovaného 1/ trvalo od 11.10.2008 do 13.10.2021, pričom k nadobudnutiu garáže došlo v roku 2017, no v spore neboli nepochybne a hodnoverne preukázané také skutočnosti, ktoré by svedčali existencii skutočností, ktoré by spornú garáž z BSM vylučovali. Ďalej súd prvej inštancie rozoberal dôvody, pre ktoré neuveril obrane žalovaného 1/ o nadobudnutí garáže do jeho výlučného vlastníctva a jeho tvrdeniu o zaplatení kúpnej ceny garáže z jeho výlučných prostriedkov získaných darom od rodičov (žalovaného 2/ a jeho manželky, matky žalovaného 1/) v roku 2017. Ako hlavný dôvod uviedol, že mal preukázané, že o darovaní peňazí žalovanému 1/ až do času, kedy sa žalobkyňa začala dovolávať relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy na spornú garáž, prakticky nikto nemal vedomosť. Pred žalobkyňou sa nikto o tomto dare nezmienil, hoci z výpovedí strán vyplynulo, že o skoršom darovaní peňazí žalovanému 1/ jeho rodičmi na výplatu jeho záväzku v porovnateľnej sume sa rodina otvorene rozprávala (žalovaný 2/ opísal situáciu o tom, ako to rozoberali na terase u matky žalobkyne). Poukázal, že neexistuje žiaden iný dôkaz o darovaní finančných prostriedkov okrem výpovedí rodičov žalovaného 1/ – žalovaného 2/ a svedkyne. Ďalej upozornil, že žalovaní až do prvého pojednávania neopísali, za akých okolností k darovaniu prišlo, nekonkretizovali túto situáciu ani úkon, neuvádzali žiaden konkrétny časový údaj, kedy malo dôjsť k darovaniu a svedkyňa uviedla, že to bolo niekedy začiatkom júna 2017. Výpoveď svedkyne súd prvej inštancie hodnotil ako nevierohodnú, a to nie len s prihliadnutím na vzájomný blízky rodinný vzťah k stranám sporu, v prospech ktorých vypovedala, ale tiež aj s poukazom na to, že mala vedomosť o predmete sporu, o tom, čo má vypovedať, ale nad rámec uvedených okolností, ktoré sama predniesla, nič konkrétne uviesť nevedela. Tvrdenia žalovaných, že rodičia žalovaného 1/

disponovali potrebnou hotovosťou, z ktorej darovali synovi peniaze, označil za nevierohodné, pretože v čase tvrdeného darovania obaja rodičia žalovaného 1/ boli dôchodcami, čo vyplýva z predložených výpisov z účtu vedených na meno žalovaného 2/, v zmysle ktorých na účet chodili 2 dôchodky mesačne zo Sociálnej poisťovne (napr. 13.07.2017 v sume 597,20 eur a 21.07.2017 v sume 341,10 eur). Žalovaný 2/ však v rozpore s tým uvádzal, že v tom čase ešte pracoval a chodil popri tom na dohodu pracovať s peniazmi na ruku. To, že rodičia žalovaného 1/ mali našetrené peniaze na svojich osobných účtoch, ako vyplýva z predložených výpisov, samo osebe nepreukazuje, že by mali v júni 2017 voľné disponibilné peniaze v hotovosti („doma v skrini“), z ktorých by mohli na počkanie synovi odovzdať tvrdených 5.600,- eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynula ani odkázanosť žalovaného 1/ na dar od svojich rodičov teda ním tvrdený nedostatok finančných prostriedkov, keď boli preukázané výdavky bývalých manželov v čase kúpy garáže na dovolenku v Taliansku (z výpisu z účtu bývalých manželov, z nerozporovaného tvrdenia žalobkyne o platobných operáciách v sume 3.500,- eur počas dovolenky), spomínalo sa tiež absolvovanie rodinnej dovolenky v Dubaji, kupovalo sa nové auto a zdokladované boli tiež nemalé výdavky na osobné potreby žalovaného 1/, keď žalovaný 1/ napríklad nepoprel tvrdenia žalobkyne o tom, že si kúpil hodinky za 7.000,- eur, výška kreditných a debetných obratov na spoločnom účte bývalých manželov v čase úhrady kúpnej ceny za garáž (viac ako 10.000,- eur mesačne). Tvrdenia žalovaných posúdil súd prvej inštancie aj ako nekonzistentné, v rôznom čase sporu rôzne, a aj z tohto dôvodu celkom nevierohodné. Poukázal, že žalovaný 1/ uvádzal, že je pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že bezpečnostná schránka bola zriadená a aj mal od nej kľúče, ale tvrdil, že v čase kúpy garáže v nej žiadne peniaze neboli (v duplike žalovaných z 08.02.2023), čím popieral tvrdenia žalobkyne o tom, že garáž bola kúpená zo spoločných peňazí uložených v bezpečnostnej schránke. Následne, keď žalobkyňa predložila ňou zadovážené potvrdenia banky o návšteve žalovaného 1/ v bezpečnostnej schránke v deň, kedy peniaze v sume kúpnej ceny za garáž boli vložené na spoločný bankový účet bývalých manželov – žalobkyne a žalovaného 1/ (04.07.2017), žalovaný 1/ začal tvrdiť (prvýkrát), že peniaze darované mu jeho rodičmi v hotovosti (nevedno kedy, lebo to nekonkretizoval) vložil do bezpečnostnej schránky a následne ich vybral z bezpečnostnej schránky a v ten deň aj vložil na bankový účet bývalých manželov, odkiaľ vykonal ich prevod ako kúpnu cenu za garáž (pri výsluchu dňa 20.02.2023). Súd prvej inštancie konštatoval, že tieto jeho tvrdenia sú jednak v rozpore s tým, čo skôr tvrdil, a jednak, že žalovaný 1/ ani nepreukázal, že by skutočne do bezpečnostnej schránky bol býval vložil údajne jemu darované peniaze na kúpu garáže, keď nebolo preukázané, že by pred 04.07.2017 bol býval navštívil bezpečnostnú schránku. Poukázal, že ostalo celkom nevysvetlené, prečo tieto údajne darované peniaze od rodičov mali mať „medzizastávku“ v bezpečnostnej schránke a podľa súdu prvej inštancie predchádzajúce tvrdenia žalovaného 1/ skôr nasvedčovali priamemu použitiu darovaných peňazí na kúpu garáže. Súd prvej inštancie upozornil, že následne žalovaný 1/ začal opäť uvádzať iné tvrdenia (tiež pri výsluchu dňa 20.02.2023), a síce, že v bezpečnostnej schránke až do decembra 2017 vlastne nič uložené nebolo a potom v nej mali byť uložené len peniaze z jeho trestnej činnosti, čo je zase úplne iné tvrdenie, ako uviedol predtým. Súd prvej inštancie spochybňoval vierohodnosť tvrdení žalovaného 1/ aj tým, že je otázne, načo by v zmysle predložených potvrdení zo 04.07.2017, 07.07.2017, 20.07.2017 žalovaný 1/ do bezpečnostnej schránky chodil, ak v nej nič až do decembra 2017 nebolo. Súd prvej inštancie dodal, že ak by aj darovanie peňazí bolo preukázané, k tomu, aby sa mohlo konštatovať, že došlo k darovaniu len žalovanému 1/, musela by byť nepochybne preukázaná vôľa darcov darovať vec len jednému z manželov (teda tu len žalovanému 1/) najmä za situácie, kedy v danom čase žalobkyňa a žalovaný 1/ tvorili ešte usporiadanú rodinu, pričom poukázal na výpoveď žalovaného 2/, že ak by nebolo rozvodu manželstva žalobkyne a žalovaného 1/, tak by im aj naďalej pomáhal. Nakoľko však darovanie ako také nepochybne preukázané nebolo, bolo nadbytočné túto otázku ďalej rozvíjať. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa žalovaným nepodarilo nepochybne preukázať, že by sporná garáž bola kúpená len za výlučné finančné prostriedky žalovaného 1/, v dôsledku čoho by garáž bola vo výlučnom oddelenom vlastníctve žalovaného 1/, ktorý by teda s ňou ako výlučný vlastník mohol potom voľne (bez ohľadu na vôľu žalobkyne) nakladať – teda ju aj darovať. Uviedol, že zistil opak, že garáž bola kúpená žalovaným 1/ za trvania manželstva a BSM žalobkyne a žalovaného 1/, preto sporná garáž bola nadobudnutá do BSM. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry, podľa ktorej kúpa a predaj nehnuteľnosti vybočuje z každodennej správy spoločného majetku manželov, musí mať manžel disponujúci s touto nehnuteľnosťou na dispozíciu s ňou súhlas druhého manžela (R 15/1964, R 21/1972). Ak teda uzavrel žalovaný 1/ darovaciu zmluvu so žalovaným 2/ ohľadom spornej garáže, a to bez súhlasu žalobkyne, je táto darovacia zmluva v časti prevodu garáže neplatná, nakoľko sa žalobkyňa jej neplatnosti voči všetkým účastníkom darovacej zmluvy riadne dovolala. Na neplatnosť súd musí prihliadnuť, neplatná darovacia zmluva nemohla vyvolať žiadne právne účinky, čo znamená, že na základe nej nemohlo dôjsť k vyňatiu spornej garáže z masy BSM, a teda sporná garáž naďalej patrí do BSM žalobkyne a žalovaného

1/, ktoré do dnešného dňa nebolo vyporiadané žiadnym zo spôsobov uvedených v . Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností preto žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta a priznáva im náhradu trov konania, alternatívne, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali nepreskúmateľnosť rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie, vnútornú rozpornosť a nelogickosť úvah, hodnotenia vykonaných dôkazov a zistených skutočností. Žalovaní sú toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky na kúpu garáže žalovaný 1/ v celom rozsahu (resp. v rozsahu prevyšujúcom kúpnu cenu) nadobudol darom od svojich rodičov, čoho následkom predmetná garáž nikdy nepatrila do režimu BSM, jej prevod zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ nemohol byť podmienený súhlasom žalobkyne a teda nemohlo ísť o dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa v spojení s . Súd prvej inštancie podľa nich nekriticky uveril všetkým tvrdeniam žalobkyne, aj keď si žalobkyňa sama vo svojich vyjadreniach odporovala, či v prípadoch, ak boli tvrdenia žalobkyne priamo vyvrátené inými dôkazmi, ak žalobkyňa sama zmenila svoje tvrdenia a prisvedčila tvrdeniam žalovaných, naproti tomu automaticky spochybňoval väčšinu ich tvrdení a tvrdení svedkyne. Následne v odvolaní konkretizovali podľa nich rozporné a nepravdivé tvrdenia žalobkyne, napr., že žalovaný 1/ mal úver od polície, ktorý splácal aj potom, čo boli spolu, hoci oni zhodne tvrdili, že žalovaný 2/ daroval žalovanému 1/ sumu okolo 5-tisíc eur na vyplatenie tohto úveru. Ďalej tvrdenie žalobkyne, že o žiadnom finančnom dare na auto nič nevie, hoci výsluchom žalovaného 1/ a sms komunikáciou žalovaného 1/ a R. Krajmera bolo preukázané, že R. Krajmer požičal žalovanému 1/ peniaze na kúpu nového automobilu, na čo potom žalobkyňa uviedla, že je potvrdené, že peniaze na auto boli požičané a nie darované, čiže žalobkyňa zmenila svoje tvrdenia. Ďalej poukazovali na rozporné vyjadrenia žalobkyne ohľadom prístupu do bezpečnostnej schránky, keď na rozdiel od svojej predchádzajúcej výpovede v rámci odpovede na otázky právneho zástupcu potvrdila, že do bezpečnostnej schránky chodila spolu so žalovaným 1/, na tvrdenie žalobkyne, že nevie, odkiaľ boli peniaze v schránke, no zároveň dodala, že vedela, že peniaze na garáž v schránke majú. Ďalej jej tvrdenie, že žalovaný 1/ za podpisom kúpnej zmluvy na garáž vycestoval do Bernolákova, no z kúpnej zmluvy plynie, že žalovaný 1/ kúpnu zmluvu podpisoval v Trenčíne. Potvrdili, že niektoré z vyššie uvedených skutočností nie sú dôležité pre samotný predmet tohto sporu, avšak sú podľa nich dôležité pre dokreslenie skutočností nasvedčujúcich ne/pravdivosti výpovede žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa podľa nich úplne rozchádza s realitou bežného života, keď požaduje, aby si rodičia a ich deti v prípadoch darovania peňazí vystavovali potvrdenia či spisovali zmluvy. Nemožno im podľa nich klásť na vrub, že podrobnosti ohľadom svojej budúcej výpovede vo svojom vyjadrení neuvádzali. Sú toho názoru, že svedkyňa sa vyjadrila ku všetkým podstatným skutočnostiam, potvrdila tvrdenia žalovaných a logicky zdôvodnila všetky svoje tvrdenia. Namietali závery súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ nebol na finančný dar od svojich rodičov odkázaný, nakoľko boli preukázané výdavky na dovolenku v Taliansku, či kúpa nového auta, alebo nemalé výdavky na osobné potreby žalovaného 1/. Pokiaľ šlo o výdavky počas dovolenky v Taliansku, tieto nedosahovali výšku kúpnej ceny za garáž, rovnako tak výdavky žalovaného 1/ na svoje osobné potreby ani za celý rok 2017 nedosahovali výšku kúpnej ceny. Nikdy netvrdili, že šlo o bezprostrednú úhradu kúpnej ceny hneď po darovaní peňazí. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že v bezpečnostnej schránke sa až do decembra 2017 nenachádzali peniaze, uviedol tak v kontexte jeho trestnej činnosti a príjmov z tejto činnosti, resp. v kontexte spoločných peňazí so žalobkyňou, spoločných úspor, ktoré by tam mali byť uložené. Takisto považujú za svojvoľný a nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná vôľa darcov darovať peniaze iba jednému z manželov – t. j. iba žalovanému 1/.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožňuje sa s rozsudkom ako aj jeho odôvodnením a záverom, že vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ ako aj svedkyne – matky a manželky boli prispôsobované vzájomnými konzultáciami a výpoveď svedkyne bola absolútne tendenčná. Podľa nej preukázala, že žalovaný 1/ klamal a že nie je pravdou, že by ona klamala, resp. uvádzala nepravdu. Ďalej sa podrobne vyjadrila k jednotlivým vyjadreniam žalovaných v odvolaní. Citovala svoju výpoveď na pojednávaní a dodala, že je z nej zrejmé, že uviedla, že najskôr splácali obidva úvery žalovaného 1/ spoločne, potom už iba ten z Tatrabanky, lebo úver, ktorý si bral žalovaný 1/ od zamestnávateľa vo výške 250.000,- SKK ešte so svojou predošlou manželkou bol vyplatený aj za pomoci financií, ktoré žalovanému 1/ poskytol žalovaný 2/. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil danú situáciu správne. Presne tak, ako žalovaní v odvolaní uvádzajú, v bezpečnostnej

schránke sama nikdy nebola a ani nemala na svoje meno žiaden návštevný lístok a to až do času, keď bol žalovaný 1/ vzatý do väzby, do daného momentu nedisponovala kľúčom od bezpečnostnej schránky, no pri návštevách spolu so žalovaným 1/ videla, že v schránke je väčší obnos peňazí, presnú sumu nevedela. Keď bol žalovaný 1/ vo väzbe, dostala sa ku kľúču od bezpečnostnej schránky a následne schránku navštívila a vtedy zistila, že na zväzku sa nenachádza jeden, ale dva kľúče od dvoch samostatných bezpečnostných schránok. Uvádzala, že o administratívu sa staral jej bývalý manžel, o detailoch podpisovania zmluvy jej nerozprával. Keďže vedela, že majiteľ garáže bol z Bernolákova, predpokladala, že bol zmluvu podpisovať v Bernolákove, preto to aj uviedla. Konštatovala, že žalovaní 1/ a 2/ si zjavne zvolili nesprávnu vyčkávaciu taktiku, kedy skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predložené neskôr, boli súdom aj z hľadiska koncentrácie konania vyhodnotené ako nedôveryhodné. Je zrejmé, že podrobnejšie okolnosti darovania žalovaní neuvádzali, aby vedeli svoje výpovede prispôsobiť dôkaznej situácii a vydreniam žalobkyne. Ďalej poukázala, na vyjadrenie žalovaného 2/, že by im dodnes pomáhali, z čoho je podľa nej zrejmé, že žalovaný 2/ pomáhal obom, teda aj jej.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť z týchto dôvodov:

5. V danom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáha určenia, že ona a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby – garáže, ktorá je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučné vlastníctvo žalovaného 2/. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli dňa 11.10.2008 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 29.09.2021, právoplatným dňa 13.10.2021. Sporná garáž bola nadobudnutá žalovaným 1/ kúpnou zmluvou zo dňa 27.06.2017, na podklade ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ rozhodnutím Okresného úradu Trenčín zo dňa 14.08.2017. Žalovaný 1/ garáž previedol darovacou zmluvou zo dňa 29.01.2021 žalovanému 2/ do výlučného vlastníctva, vklad vlastníckeho práva žalovaného 2/ povolil Okresný úrad Trenčín rozhodnutím zo dňa 10.02.2021. Listom zo dňa 09.05.2022 adresovaným obom žalovaným sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy v časti prevodu spornej garáže z dôvodu, že na prevod tejto nehnuteľnosti neudelila ako manželka súhlas a nejde pritom o bežnú vec.

6. Žalobkyňa už v žalobe upozornila a súd prvej inštancie toto žalobné tvrdenie aj uviedol v ods. 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalovaný 1/ bol dňa 03.05.2022 odsúdený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu spis. zn. a bol mu uložený trest prepadnutia majetku. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie zistenú aj z predloženého článku z webstránky aktuality.sk., čo aj konštatoval medzi rozhodnými skutočnosťami v ods. 10 odôvodnenia. V odseku 7 odôvodnenia súd prvej inštancie v rámci citácie vyjadrení sporových strán uviedol, že cit. „v ďalšom konaní žalobkyňa tvrdila, že v dôsledku trestu prepadnutia majetku bol začatý na žalovaného 1/ konkurz“. Odvolací súd zistil, že túto okolnosť tvrdila žalobkyňa v rámci prednesu žaloby na pojednávaní dňa 20.02.2023. Odvolací súd ďalej zistil, že aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že na žalovaného 1/ bude vyhlásený konkurz z dôvodu trestu prepadnutia majetku a že právny úkon, ktorým žalovaný 1/ daroval garáž svojmu otcovi, bude právne neúčinný v zmysle a o konkurze a reštrukturalizácii.

7. Odvolací súd však z obsahu spisu ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nezistil, že by sa súd prvej inštancie touto tvrdenou skutočnosťou (o vyhlásenom konkurze na žalovaného 1/ v priebehu sporu) bližšie zaoberal a túto právne posudzoval. V spise niet dôkazu, že by súd prvej inštancie preveroval pravdivosť tvrdenia žalobkyne, či skutočne bol na majetok žalovaného 1/ vyhlásený konkurz a či bol ustanovený správca konkurznej podstaty žalovaného 1/, do ktorej by tak sporná garáž ako žalobkyňou tvrdené existujúce bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaného 1/ v podiele 1/1, zrejme patrila. Nezaoberal sa otázkou, či dané konanie o majetkovom práve (o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) vzhľadom na (len) deklaratórny charakter požadovaného rozhodnutia (určenie, že existuje právo) je alebo nie je konaním, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

8. Odvolací súd uvádza, že uvedenú okolnosť považuje za právne významnú vzhľadom na procesné účinky vyhlásenia konkurzu, osobité procesné pravidlá legitimácie sporových strán v prípade vyhlásenia

konkurzu na majetok niektorej z nich, pričom takúto okolnosť skúma súd z úradnej povinnosti (aj bez návrhu).

9. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak príslušný súd doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Takto vyhlásený konkurz sa vedie podľa tejto časti zákona.

10. Touto časťou zákona je druhá časť zákona pod názvom KONKURZ, ktorá obsahuje ustanovenia §§ 11-107b.

11. Podľa veta prvá, veta prvá a druhá a , ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

12. Podľa a , ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu, ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu, ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je správca povinný bezodkladne podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu.

13. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásením konkurzu správca vstupuje do konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex lege namiesto úpadcu a toto konanie sa neprerušuje. V súdnej veci sa rieši otázka súvisiaca s konaním o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a síce, či sporná garáž patrí do už zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného 1/ sa tak ex lege sporovou stranou konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov stáva správca konkurznej podstaty (ide o procesné účinky vyhlásenia konkurzu).

14. Súd prvej inštancie nezistil, či bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 1/, či a kto bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty žalovaného 1/, či sa vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1/ a kto je jeho sporovou stranou. Zároveň sa nevysporiadal s otázkou, či prípadný správca má alebo nemá byť stranou daného sporu namiesto žalovaného 1/, teda vystupovať v postavení žalovaného.

15. Odvolací súd vzhľadom na chýbajúce právne posúdenie legitimácie žalovaného 1/, vzhľadom na produkované tvrdenia žalobkyne v konaní, ktorého prejavom bolo, že súd prvej inštancie nevykonal napriek získanému tvrdeniu potrebné dokazovanie (zisťovanie) v tomto smere, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a podľa spor vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s otázkou legitimácie žalovaného 1/ v tomto konaní v nadväznosti na vykonanie zistení ohľadom pravdivosti tvrdenia žalobkyne o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného 1/, následne rozhodujúce skutočnosti vyhodnotiť podľa zásad uvedených v , vysporiadať sa so všetkými námietkami produkovanými stranami a tiež uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).