Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Er-191-2015.pdf
PDF · 72.1 KB
Case nature
Subarea
2Er/191/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, krajská pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému Q. V., N.. XX.XX.XXXX, W. Q. M. X, XXX XX A. A., Š. Y. B., o vymoženie pohľadávky vo výške 1 813,07 s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Luciou Uliankovou, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 41, 690 01 Zvolen, sp. zn. EX 143/2015, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,30 Eur lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 813,07 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, pobočka Banská Bystrica, č.k. 1421458913 zo dňa 19.11.2014.
Poverením č. 5601 138009 zo dňa 04.02.2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Luciu Uliankovu, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 41, 690 01 Zvolen, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. EX 143/15.
Oprávnený podal dňa 28.05.2015 podnet na zastavenie prebiehajúcej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko po začatí exekúcie bolo oprávnenému doručené oznámenie zo strany jednotného kontaktného miesta o skutočnosti, že povinný vykonáva živnosť od 1990. Na základe uvedeného rozhodnutie za základe, ktorého sa vykonáva exekúcie bolo zrušené z vlastného podnetu podľa § 17a ods. 8) zák. č. 580/2004 Z.z.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, vzhľadom na to, že podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie, bez ohľadu na to z akých dôvodov oprávnený zastavenie exekúcie navrhne. Súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma, nakoľko vedenie exekúcie je plne v dispozícii oprávneného.
Súd nezastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b), tak ako to navrhol oprávnený vzhľadom na to, že oprávnený tunajšiemu súdu nepreukázal, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie (v predmetnom prípade výkaz nedoplatkov č. 1421458913 zo dňa 19.11.2014.), bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Súd na základe vyššie uvedeného exekúciu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 43,30 Eur vrátane DPH, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 2,90 Eur a 20 % DPH vo výške 7,21 Eur.
Súd po preskúmaní jeho vyúčtovania zistil, že si exekútor v zmysle §14, § 15 vyhlášky uplatnil odmenu vo výške 33,19 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie za poštovné vo výške 2,90 Eur tak, ako to mal súd za preukázané z predloženého exekučného spisu.
Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady o 20 %, teda o sumu 7,22 Eur. Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd ďalej posudzoval, kto je povinný uhradiť exekútorovi vzniknuté trovy. V zmysle § 197 Exekučného poriadku uhrádza trovy exekúcie zásadne povinný. Súd môže zaviazať na ich náhradu aj oprávneného, ak zastavenie exekúcie zastavil. V danom prípade oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie disponoval právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, pričom skutočnosti, ktoré spôsobili to, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie a daný exekučný titul zruší, boli povinným oznámené až po začatí exekučného konania. Takýmto postupom povinný porušil svoju oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 23 zákona č. 580/2004, o zdravotnom poistení, a teda sám zavinil zastavenie exekúcie. Preto súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP) V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.