Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-80-2022.pdf
PDF · 60.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/80/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 23. novembra 2022 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej prejednal sťažnosť L. U. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Nt/44/2022 z 5.10.2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť L. U. z a m i e t a ako nedôvodnú.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 299 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil L. U. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Proti uzneseniu okresného súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť L. U., ktorú odôvodnil tak, že už vyše dvoch rokov žije v zariadeniach sociálnych služieb, kde je jeho pobyt regulovaný. Nie je podstatný rozdiel medzi pobytom v zariadení sociálnych služieb a pobytom v liečebnom ústave. Aj v zariadení sociálnych služieb prichádza do styku s inými obyvateľmi tak, ako by prichádzal do styku s inými pacientami v ústavnej liečbe. Aj v zariadení sociálnych služieb potrebuje k pohybu oporu (francúzsku barlu) tak, ako by ju potreboval aj v ústavnej liečbe. Potrebná liečba mu môže byť poskytnutá aj v zariadení sociálnej služby, a to ambulantnou formou. Z týchto dôvodov ústavné psychiatrické liečenie nesmeruje k naplneniu účelu ochranného opatrenia a navrhuje preto, aby krajský súd zmenil jeho liečbu na psychiatrické ochranné liečenie ambulantnou formou.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná. Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že boli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie prvostupňového súdu o uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou L. U.. Keďže odôvodnenie napadnutého uznesenia je v tomto smere podrobné, zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v celom rozsahu naň odkazuje.
Zo spisu vyplýva, že L. U. trpí vážnou duševnou poruchou a z medicínskeho hľadiska je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Takýto záver jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku znalca psychiatra. Pokiaľ L. U. v sťažnosti konštatuje, že liečbu by mohol absolvovať aj v domove sociálnych služieb, krajský súd poznamenáva, že práve trestného činu, pre ktorý bol stíhaný a pre ktorý bolo jeho trestné stíhanie zastavené pre nepríčetnosť, sa dopustil v domove sociálnych služieb ako jeho obyvateľ. Krajský súd preto považuje sťažnostné námietky L. U., že aj v domove sociálnych služieb by mohol vykonávať liečbu ambulantnou formou za nedôvodné, nakoľko zo spisu taktiež vyplýva, že už v minulosti neúspešne absolvoval ambulantnú psychiatrickú liečbu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a najmä s poukazom na závery posudku znalca psychiatra dospel aj krajský súd k záveru, že jedine ústavnou formou psychiatrickej liečby možno u L. U. dosiahnuť účel sledovaný touto liečbou.
Keďže krajský súd považuje výrok napadnutého uznesenia o uložení ochrannej psychiatrickej liečby ústavnou formou L. U. za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a sťažnosť L. U. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.