Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/80/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 23. novembra 2022 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej prejednal sťažnosť L. U. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 5.10.2022 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť L. U. z a m i e t a ako nedôvodnú.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa v spojení s , Tr. zák. uložil L. U. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Proti uzneseniu okresného súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť L. U., ktorú odôvodnil tak, že už vyše dvoch rokov žije v zariadeniach sociálnych služieb, kde je jeho pobyt regulovaný. Nie je podstatný rozdiel medzi pobytom v zariadení sociálnych služieb a pobytom v liečebnom ústave. Aj v zariadení sociálnych služieb prichádza do styku s inými obyvateľmi tak, ako by prichádzal do styku s inými pacientami v ústavnej liečbe. Aj v zariadení sociálnych služieb potrebuje k pohybu oporu (francúzsku barlu) tak, ako by ju potreboval aj v ústavnej liečbe. Potrebná liečba mu môže byť poskytnutá aj v zariadení sociálnej služby, a to ambulantnou formou. Z týchto dôvodov ústavné psychiatrické liečenie nesmeruje k naplneniu účelu ochranného opatrenia a navrhuje preto, aby krajský súd zmenil jeho liečbu na psychiatrické ochranné liečenie ambulantnou formou.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná. Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že boli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie prvostupňového súdu o uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou L. U.. Keďže odôvodnenie napadnutého uznesenia je v tomto smere podrobné, zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v celom rozsahu naň odkazuje.

Zo spisu vyplýva, že L. U. trpí vážnou duševnou poruchou a z medicínskeho hľadiska je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Takýto záver jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku znalca psychiatra. Pokiaľ L. U. v sťažnosti konštatuje, že liečbu by mohol absolvovať aj v domove sociálnych služieb, krajský súd poznamenáva, že práve trestného činu, pre ktorý bol stíhaný a pre ktorý bolo jeho trestné stíhanie zastavené pre nepríčetnosť, sa dopustil v domove sociálnych služieb ako jeho obyvateľ. Krajský súd preto považuje sťažnostné námietky L. U., že aj v domove sociálnych služieb by mohol vykonávať liečbu ambulantnou formou za nedôvodné, nakoľko zo spisu taktiež vyplýva, že už v minulosti neúspešne absolvoval ambulantnú psychiatrickú liečbu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a najmä s poukazom na závery posudku znalca psychiatra dospel aj krajský súd k záveru, že jedine ústavnou formou psychiatrickej liečby možno u L. U. dosiahnuť účel sledovaný touto liečbou.

Keďže krajský súd považuje výrok napadnutého uznesenia o uložení ochrannej psychiatrickej liečby ústavnou formou L. U. za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a sťažnosť L. U. podľa ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.