Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/19/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovu v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36049581, Karadžičova 10, Bratislava, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Karadžičova 10, Bratislava, proti odporcom: 1. rade: JUDr. Václav Kuna, súdny exekútor, IČO: 36100251, Piaristická 2, Nitra, zast. Advokátska kancelária - Advokáti Heinrich s.r.o., IČO: 36865966, so sídlom Bratislava, Lombardíniho 22/B, v 2. rade Slovenská republika v zastúpení: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie sumy 376,36 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 100 %. III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 376,36 € s príslušenstvom, nakoľko na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Perspektívou družstevnou zdravotnou poisťovňou "v konkurze" nadobudol uvedenú pohľadávku, preto sa stal oprávneným subjektom v exekúcii, v rámci ktorej už odporca vymohol od povinného časť pohľadávky vo výške 1059,18 €, túto avrhovateľovi poslal, avšak vymohol aj zvyšnú časť pohľadávky, ktorú neposlal, pričom neexistuje medzi ním a odporcom žiadna dohoda, ktorá by ho oprávňovala ponechať si na účte peňažné prostriedky, ktoré je odporca povinný bezodkladne posielať na účet navrhovateľa, ide o hmotnoprávny návrh navrhovateľa, ktorý odporca zadržiava bez právneho dôvodu, čím napĺňa dikciu ustanovenia 451 Občianskeho zákonníka. Ďalej v návrhu uviedol, že argumentácia odporcu, že svojím konaním z dôvodu právnej opatrnosti neposiela prostriedky navrhovateľovi je nesprávny názor, nakoľko poukázal na rozhodnutia 4 Krajských súdov v obdobných veciach, ktoré vyhlásili platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné nenulitné exekučné tituly a taktiež bola vyriešená otázka platnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na súčasného navrhovateľa.

Okresný súd v Nitre rozsudkom č.k. -383 zo dňa 18.6.2013 zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 376,36 eura s príslušenstvom, ktorého sa domáhal titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia a neskôr titulom náhrady škody, ktorú mu mal odporca spôsobiť tým, že ako exekútor v exekučnom konaní finančné prostriedky vymožené od povinného nepoukázal na účet oprávneného. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že ak navrhovateľ nárok odvodzuje od exekučného titulu - platobného výmeru, tento je nulitným právnym aktom. Exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. začalo na základe návrhu oprávneného, JUDr. Tomáša Kozovského, správcu konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii, so sídlom v Bratislave, proti povinnému Peter Juríček - P-M-Trans Žilina, pre vymoženie pohľadávky v sume

43.247,00 Sk. Exekučným titulom bol platobný výmer č. 644/2004 zo dňa 23.11.2004, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť poplatok z omeškania z dlžného poistného. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Václav Kuna dňa 31.08.2005. Z dôvodu postúpenia pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo 07.07.2005 sa oprávneným z pohľadávky stal navrhovateľ. V exekučnom konaní ako oprávnený podal viackrát návrhy na zmenu exekútora. Odporca v exekučnom konaní (exekútor) podal dňa 08.12.2011 exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR , NS SR sp. zn. , sp. zn. s odôvodnením, že správca a ani úpadca nemajú vecný dôvod predpisovať a vymáhať pohľadávky, predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by musel pripustiť zákon, ale toto oprávnenie čo zákona nevyplýva. Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom. Exekučný súd následne exekúciu zastavil a Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil s odôvodnením, že exekučný titul je nulitným aktom, bez právnej sily a účinnosti. Navrhovateľovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, keďže exekučný titul je nulitným právnym aktom a exekučné konanie, v ktorom mu mala byť pôvodne vymožená pohľadávka, bolo zastavené.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -404 zo dňa 27.3.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s tým že ho posúdi podľa ust. zákona č. 514/2003 Z.z. S poukazom na právne posúdenie veci podľa z.č. 514/2003 Z.z. nariadil súdu vyzvať navrhovateľa na správne označenie pasívne legitimovaného účastníka konania, pretože subjektom zodpovednosti za orgány uvedené v zákone je štát, ktorý zodpovedá za orgány verejnej moci, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci buď nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom a posúdiť či súdny exekútor spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú uplatňuje v tomto konaní.

Okresný súd v Nitre uznesením č.k. - 418 zo dňa 20.6.2014 pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpil ako odporca v 2. rade Slovenská republika v zastúpení: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na pripustenie odporcu v 2. rade navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku náhrady škody, pričom oznámením zo dňa 2.3.2015 MS SR tejto žiadosti nevyhovelo. Ďalej uviedol, že o škode sa dozvedel navrhovateľ až na pojednávaní, kedy uviedol odporca v 1.rade, že preposlal finančné prostriedky povinnému, dovtedy mal za to, že mu nevznikla škoda, ale bezdôvodné obohatenie, z opatrnosti nezobral návrh späť voči odporcovi v 1. rade. Poukázal na skutočnosť, že nemôže nastať situácia, že súdny exekútor si ponechá finančné prostriedky na neobmedzenú dobu a potom ich prepošle povinnému a tým sa zbaví zodpovednosti, je to v rozpore so zákonom a ústavou čl. 2 ods. 2 a exekučného poriadku, pričom súdny exekútor postupuje ako vykonávateľ verejnej moci v oblasti verejného práva z čoho vyplýva, že argument odporcu v 1.rade, že nemožno respektíve nie je ustanovenie v exekučnom poriadku, ktoré priamo porušil, preto neobstojí a nie je úlohou navrhovateľa uviesť, ktoré ustanovenia exekučného poriadku porušil exekútor. Uviedol, že k vzniku škody došlo na základe porušenia zo strany súdneho exekútora, ktorý konal postupom, ktorý nie je upravený všeobecne záväzným právnym predpisom, výška škody je zrejmá, existuje, exekútor má k dispozícii rozúčtovanie danej pohľadávky, z ktorej určitú časť preposlal navrhovateľovi a časť použil na úhradu svojich trov a vo zvyšnej časti po odčítaní časť, ktorá pripadá na trovy súdneho exekútora bola stanovená výška na 376,36 €. Vyjadril sa, že posudzovanie nulity exekučného titulu nemožno podradiť pod výkon rozhodnutia, ktorý vykonáva súdny exekútor z dôvodu, že výkon rozhodnutia prebieha pod dozorom exekučného súdu a bez ohľadu na pocity alebo domnienky súdneho exekútora tento je povinný postupovať zákonným spôsobom až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, nulita exekučného titulu v konaní nemá žiadnu súvislosť s nezákonným spôsobom súdneho exekútora. Ďalej uviedol, že výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v tomto prípade vzhľadom na začiatok počítania premlčacej lehoty irelevantná, keďže v tom čase podľa názoru navrhovateľa neoprávnene v rozpore so zákonom súdny exekútor stále zadržiaval finančné prostriedky t.j. mohla nastať situácia, že by tieto v súlade s ústavou a exekučným poriadkom preposlal oprávnenému, preto škoda podľa zákona 514/2003 by nevznikla, pre začiatok počítania subjektívnej premlčacej lehoty je relevantný vznik škody a nie výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom zodpovednostný vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade existoval. Uviedol, že v tomto prípade je podstatný právny režim, pod ktorý v určitom časovom okamihu uplatnenie nároku spadá, aj vzhľadom na rozhodovaciu prax NS

SR a ÚS má vzťah bezdôvodného obohatenia nároku na náhradu škody subsidiárnu povahu, preto by sa navrhovateľ nemohol úspešne domáhať svojho nároku voči odporcovi v 1. rade v čase, keď poznal zodpovedný subjekt, ktorý v tom čase disponoval finančnými prostriedkami a nedomáhal by sa ho návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia, až vedomosťou o preposlaní finančných prostriedkov na pojednávaní v roku 2013 začína plynúť subjektívna premlčacia lehota. Uviedol, že nezákonným postupom orgánu verejnej moci je aj postup, ktorý nemá zákonný podklad, to znamená, že keď orgán verejnej moci koná postupom, ktorý nie je uvedený v zákone, preto nemožno poukázať na konkrétne zákonné ustanovenie. Poukázal na skutočnosť, že podstatné nie je preposlanie finančných prostriedkov v čase právoplatného rozhodnutia o zastavení, ale ich nepreposlanie v čase, keď takéto rozhodnutie neexistovalo.

Právny zástupca odporcu v 1. rade navrhol návrh voči odporcovi v 1. rade zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje nárok z titulu škody, ktorej premlčanie počíta od momentu poskytnutia peňazí povinnému, pričom v čase keď odporca v 1.rade poslal peniaze povinnému už existovalo právoplatné vykonateľné rozhodnutie o zastavení exekúcie, teda úkonom poslania peňazí povinnému nemohlo prísť k porušeniu žiadneho ustanovenia exekučného poriadku, exekúcia bola ex lege zastavená a jedinou možnosťou bolo peniaze poskytnúť povinnému. Ak porušením malo byť zadržiavanie peňazí, o tom vedel navrhovateľ už od 3.2.2011, preto je námietka premlčania zo strany odporcu v 2.rade zmysluplná. Uviedol, že odporca v 1.rade na výzvu navrhovateľa zo dňa 3.2.2011 odpovedal listom zo dňa 4.2.2011, kde vyzval navrhovateľa na doplnenie podstatných podkladov, následne bol podaný návrh na zastavenie exekučného konania a v čase kedy súd už mal takýto návrh predložený, nemohol súdny exekútor rozúčtovávať peniaze, exekútor postupoval v súlade s § 3, § 61 b exekučného poriadku a exekučný titul bol nulitný od začiatku, preto z nulitného právneho úkonu nemôže nikto žiadať bezdôvodné obohatenie alebo škoda.

Odporca v 1. rade uviedol, že neobstojí tvrdenie právneho zástupcu, že sa dozvedel o vrátení finančných prostriedkov až v exekučnom konaní respektíve v súdnom konaní, pretože navrhovateľ podal podnet MS SR na začatie disciplinárneho konania voči jeho osobe, pričom zadržiaval finančné prostriedky asi v 12 veciach, teda aj ohľadne povinného Petra Juríčka, ktorému vrátil finančné prostriedky po nadobudnutí uznesenia o zastavení exekučného konania a základe tohto podnetu bol vykonaný štátny dohľad vo všetkých, nezistilo sa zavinené porušenie povinnosti exekútora pri výkone exekučnej činnosti a podnet bol vyhodnotený ako nedôvodný. Poukázal na to, že finančné prostriedky sú na osobitnom účte súdneho exekútora, ktorý nie je žiadnym spôsobom postihnuteľný pričom bolo povinnosťou oprávneného, keď mu bol známy nález ÚS o nulite rozhodnutí od 18.2.2010, podávať návrhy na zastavenie exekúcie, Vyjadril sa, že navrhovateľ poukazoval asi na 5 rozhodnutí súdov, ktoré boli čiastočne v ich prospech, pričom on disponuje približne 300 rozhodnutiami v neprospech navrhovateľa, ktoré sa zaoberali otázkou nulity exekučného titulu.

Odporca v 2. rade uviedol, že súdneho konania, predmetom ktorého v zmysle právnych názorov odvolacieho súdu má byť nárok navrhovateľa na náhradu škody uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 a z výzvy navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 1.2.2011 je zrejmé, že navrhovateľ už vtedy mal vedomosť o vzniku údajnej škody, ktorú požaduje. Poukázal na to, že návrh voči pasívne vecne legitimovanému subjektu bol podaný až 10.6.2014, vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, nárok bol uplatnený po uplynutí 3-ročnej subjektívnej lehoty ako súde tak aj u orgánu príslušného na prerokovanie nároku na náhradu škody. Navrhol návrh zamietnuť.

Uviedol, že odporca v 1. rade neporušil žiadnu zákonnú povinnosť a v súdnom konaní nebol preukázaný ani vznik škody, uplatnený nárok je neodôvodnený a účelový, neboli splnené zákonné predpoklady vyžadované zákonom č. 513/2003 pre vznik zodpovednosti štátu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní. Uviedol, že neuvádzanie porušenia kompletnej povinnosti súdnym exekútorom je nesprávne, pretože navrhovateľ nesie bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno, pričom neuviedol, aké konkrétne zákonné povinnosti súdny exekútor porušil, v dôsledku čoho by mu bola vznikla škoda. Nesúhlasil s tvrdením, že škoda mala vzniknúť až pred poslaním finančných prostriedkov, nakoľko v zmysle zákona subjektívna premlčacia lehota začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o škode dozvedel, v tomto prípade sa navrhovateľ dozvedel o zadržiavaní finančných prostriedkov v exekučnom konaní. Poukázal na to, že navrhovateľ odvodzuje vznik škody od skutočnosti, že súdny exekútor bezodkladne nepreposlal finančné prostriedky oprávnenému, čo vyplýva

z návrhu aj v jeho posledných vyjadrení, preto vznik škody nesúvisí s otázkou jej výšky, to znamená, že v čase keď škoda vznikla poškodený ešte nemusí vedieť v akej výške, pričom navrhovateľ mal o tom vedomosť už vo februári 2011.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s upovedomením o začatie exekúcie, s čiastočným vyúčtovaním, s fotokópiou poštových peňažných poukazov, s výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, s kópiou doručenky, s rozhodnutiami krajských súdov, s nálezom Ústavného súdu, s rozsudkom NS SR, so zrušením súhlasu oprávneného s vymáhaním fin. prostriedkov, s odpoveďou na výzvu oprávneného, s obsahom spisu, so žiadosťou o vrátenie vykonaných zrážok, s uznesením NS SR, s uznesením Ústavného súdu, s výzvou povinného na vrátenie fin. prostriedkov, s vyjadrením oprávneného k výzve povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia, s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, s rozsudkom NS SR, s uzneseniami súdov, so zmluvou o postúpení pohľadávok, s prílohou k zmluve, s rozhodnutiami súdov, s exekučným spisom , s oznámenie o výsledku predbežného prerokovania o náhradu škody, s oznámením o výsledku prešetrenia podnetu, s podnetom na začatie disciplinárneho konania a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Podľa exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. bolo začaté exekučné konanie na návrh oprávneného: JUDr. Tomáš Kozovský, správca konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii so sídlom Bratislava, Pluhová 2 proti povinnému: Peter Juríček - P-M Trans Žilina, Fatranská 16, pre vymoženie pohľadávky 43.247,- Sk s príslušenstvom, na základe exekučného titulu platobného výmeru oprávneného č. 944/2004 zo dňa 23.11.2004, ktorým bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania z dlžného poistného. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor t.j. odporca - JUDr. Václav dňa 31.8.2005. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na Okresný súd v Žiline dňa 25.8.2005. Dňa 16.2.2005 bol podaný návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného z dôvodu postúpenia pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 1.3.2010, žiadal poveriť exekútora JUDr. Alenu Szalayovú, ďalší návrh na zmenu exekútora podal dňa 31.8.2010, žiadal poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Juraja Kašinského. Odporca v 1. rade ako poverený exekútor podal na Okresný súd v Žiline dňa 8.12.2011 návrh na zastavenie exekúcie, pričom uviedol, že z pohľadávky oprávneného bolo vymožené 1.971,80 €, z čoho bola rozúčtovaná suma 1.526,92 € dňa 28.7.2008, nerozúčtovaná zostala suma 444,88 € a to na základe uznesenia Ústavného súdu SR a následne Najvyšší súd SR v uzneseniach č.k. a č.k. , uviedol, že správca ani úpadca nemal vecný dôvod tieto pohľadávky vymáhať a predpisovať, teda právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by musel pripustiť zákon, čo z právnej úpravy nevyplýva. Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom, v exekučnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie a nie je zrejmé komu prináležia finančné prostriedky. Ďalej v návrhu poukázal, že v obdobných exekučných konaniach súdy exekúcie zastavujú. Uviedol tiež, že ho právny zástupca oprávneného prípisom zo dňa 1.2.2011 vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, na výzvu eagoval prípisom zo dňa 4.2.2011, kde žiadal o preukázanie prechodu práv v tejto exekučnej veci, čo sa nestalo. Z uznesenia NS SR č.k. zo dňa 28.9.2010 bolo zistené odmietnutia dovolania oprávneného (navrhovateľa) proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. , ktorým Krajský súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul, ktorým mal byť podkladom exekúcie je nulitným aktom bez právnej sily a účinnosti a teda platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ktorá vstúpila do exekúcie a následne bol na majetok vyhlásený konkurz, ale bol vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý má právo vykonať všetky procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu a nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku a teda tento výmer je nulitným aktom, nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho ako by neexistoval. Ústavný súd SR uznesením sp.zn. -19 sťažnosť navrhovateľa pre namietané porušenie základného práva vlastniť majetok a základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu ako aj na spravodlivé súdne konanie ako zjavne neopodstatnenú odmietol a zároveň uviedol v odôvodnení, že závery oboch konajúcich súdov o tom, že správca konkurznej podstaty je nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze a teda jeho rozhodnutie majúce povahu nulitného aktu, ktorý nemohol mať žiadne účinky ani nikoho zaväzovať, sú úplne správne a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu obsiahnutú v relevantných právnych predpisoch. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v uznesení č.k. , v ktorom

odmietol dovolanie oprávneného (navrhovateľa) proti rozhodnutiam a to Krajského súdu v Trenčíne, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie, v ktorom Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil z dôvodu, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty považoval za nulitný akt.

Okresný súd v Žiline v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. -51 zo dňa 3.5.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd potvrdil uznesenie I. stupňového súdu uznesením č.k. zo dňa 28.2.2013, pričom uviedol, že ak oprávnený poukazoval na nález Ústavného súdu sp.zn. tak uviedol len to, že označené rozhodnutie sa týkalo diametrálne odlišného predmetu konania pred všeobecnými súdmi (platnosť postúpenia pohľadávky), ale najmä na to, že rozhodujúcim a jediným dôvodom bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku NS SR. Na odlišnú právnu situáciu išlo aj v konaní, v ktorom ústavný súd rozhodol uznesením č.k. - 19. Z oznámenia odporcu bolo zistené, že nerozúčtované finančné prostriedky vo výške 444,88 € (z ktorých oprávnenému malo byť vyplatené 376,35 €, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 30,40 € a trovy exekúcie vo výške 38,13 €) boli už vrátené povinnému poštovou poukážkou, ktorých fotokópie zároveň predložil.

Na Okresnom súde Bratislava I. bol podaný návrh, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. navrhovateľky Janka Pribišová proti odporcom - navrhovateľovi a odporcovi totožnému v tomto konaní t.j. JUDr. Václavovi Kunovi o zaplatenie sumy 2.411,26 € s príslušenstvom z dôvodu, že na základe nulitného právneho aktu nebolo možné vykonať exekúciu a teda odporcovia získali bezdôvodné obohatenie.

Odporca v 2. rade vzniesol námietku premlčania. Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 2.3.2015 súd zistil, že odporcovi v 2. rade bola dňa 2.9.2014 doručená žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej odporca v 2. rade nevyhovel, nakoľko nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Žiadosť evidoval pod č. 30630/2015/34. Z oznámenia súd zistil, že škoda mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.EX 984/2005, v ktorom súdny exekútor mal neoprávnene zadržiavať finančné prostriedky, z ktorého dôvodu požadoval náhradu škody a úrok z omeškania od 10.2.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ podal návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na stane odporcu dňa 10. 6. 2014 a Okresný súd v Nitre o tomto návrhu rozhodol uznesením č.k. - 418 zo dňa 20.6.2014, právoplatným dňa 23.7.2014. Z výzvy navrhovateľa zo dňa 1.2.2011, ktorá bola doručená odporcovi v 1. rade dňa 3.2.2011 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 459,02 € v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou EX 984/2005. Navrhovateľ zároveň zaslal odporcovi v 1. rade zrušenie súhlasu s vymáhaním finančných prostriedkoch na jeho účet, ktoré podanie bolo odporcovi v 1. rade doručené dňa 2.2.2011.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ( znenie účinné v čase podania návrhu ) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Subjektom zodpovednosti podľa druhej časti zákona je štát, ktorý svoju moc vykonáva prostredníctvom určených štátnych orgánov, resp. subjektov, na ktoré bola prenesená časť verejnej moci. Štát ako subjekt práva do súkromných právnych vzťahov nevstupuje priamo, ale zaň konajú poverené orgány, resp. subjekty. Zákon z toho dôvodu určuje orgány, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch vystupovať. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti podlieha úprave zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a nie ustanoveniam o všeobecnej zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka.

Úradným postupom je postup orgánov štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané alebo vydané v stanovenej lehote, príp. iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 376,36 eura titulom náhrady škody, v dôsledku protiprávneho úkonu odporcu spočívajúcom v zadržiavaní finančných prostriedkov vymožených v exekučnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok na náhradu škody z konania odporcu, ktorý ako súdny exekútor v exekučnom konaní mal porušiť povinnosti exekútora. Z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "Exekučná činnosť"). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 citovaného zákona) a exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má postavenie

verejného činiteľa. Štát je garantom vykonateľnosti práva na svojom území. Nútený výkon rozhodnutí orgánom verejnej moci, resp. iných rozhodnutí je výkonom verejnej moci. Skutočnosť, že súdny exekútor je na výkon rozhodnutí splnomocnený štátom je vyjadrením legality exekučnej činnosti. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Poverením súdneho exekútora sa štát nezbavuje zodpovednosti za výkon verejnej moci. Štát zodpovedá za možnosť realizácie základného práva na poskytnutie súdnej ochrany, ktorého súčasťou je aj výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci. Za to, že výkon rozhodnutia nastane a že bude dodržaná zákonnosť ako aj práva garantované Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná zodpovedá štát.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti podlieha úprave zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nie ustanoveniam o všeobecnej zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka.

Z ust. § 33 Exekučného zákona vyplýva, že ak osobitný zákon neustanovuje inak exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú činnosťou podľa exekučného poriadku je osobitným zdrojom zodpovednosti za škodu. Ide o široko koncipovanú objektívnu zodpovednosť, t.j. vznik zodpovednosti nastáva bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovednostného subjektu. Pokiaľ ide o predpoklady zodpovednosti, tieto musí preukázať poškodený. Ten musí preukázať jednak vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa exekučného poriadku a príčinnú súvislosť medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 tohto zákona. Keďže tento zákon je k Občianskemu zákonníku právnym predpisom lex specialis, danú vec súd posúdil podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z..

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

Súd nie je viazaný právnym posúdením veci účastníkmi konania, právne posúdenie veci je povinnosťou súdu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, z viacerých dôvodov. Odporca v 1. rade nie je v konaní pasívne legitimovaní, s poukazom na vyššie uvedené právne zdôvodnenie vykonával činnosť súdneho exekútora pričom ide o osobitnú zodpovednosti za škodu zo strany štátu. Z hľadiska zodpovednosti odporcu v 2 . rade, súd dospel k záveru, že pre vznesenú námietku premlčania, je nárok navrhovateľa premlčaný, pričom počiatok plynutia premlčacej lehoty súd stanovil na deň 1.2.2011, kedy zasielal odporcovi v 1. rade výzvu, z ktorej je zrejmé, že už vtedy vedel o skutočnostiach, ktoré podľa neho boli nesprávnym postupom odporcu v 1. rade, pričom za jeho činnosť zodpovedá odporca v 2. rade, ktorý sa stal účastníkom konania až po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, návrh na jeho pristúpenie bol podaný 10.6.2014, súd rozhodol o tomto návrhu uznesením právoplatným dňa 23.7.2014, avšak trojročná subjektívna lehota uplynula dňom 1.2.2014. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa, že až vedomosť o preposlaní finančných prostriedkov na pojednávaní v roku 2013 začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, pretože pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu, lehota začína plynúť od momentu, kedy sa

poškodený dozvedel o škode, teda vtedy keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. V danom prípade to bolo v mesiaci február 2011.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p., tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť náhradu trov konania odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade a to vzhľadom na ich plný úspech v konaní percentuálne t.j. 100 % , pričom o samotnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.