Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Sp-11-2015.pdf
PDF · 102.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sp/11/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor, so sídlom Mierové námestie 81/18, 019 01 Ilava, za účasti L. A., bytom XXX XX A. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 161/2015 zo dňa 18. februára 2015, t a k t o
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu číslo V 161/2015 zo dňa 18. februára 2015 s a p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľa na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 703/2014- ŠTE zo dňa 4. decembra 2014, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a L. A. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohôd o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139, v súčasnosti DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá), predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L., na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A., na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A., na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A., na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A., na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A., na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A., na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A..
Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení, ktorou L. A. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (v súčasnosti DSS Nestor o.z.), aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva, ako absolútne neplatný právny úkon. Dohoda o splnomocnení bola spísaná ako predtlač, ktorú používa záložný veriteľ pri uzatváraní zmlúv o úvere. Uzavrel, že dlžník si nevybral zástupcu sám, ale tento mu bol určený záložným veriteľom. Ide, podľa názoru odporcu, o typickú formulárovú dohodu, bez možnosti záložcu ovplyvniť jej obsah a výber zástupcu, ktorý má hájiť jeho záujmy, čo je v rozpore s ust. § 22 Občianskeho zákonníka. Súčasne odporca konštatoval, že záložné právo má vecnoprávnu povahu, pričom právo založiť nehnuteľnosti má jej vlastník. Záložca však nie je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. A. zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a to parc. EKN č. XXX/XX, parc. EKN č. XXX/XX, parc. EKN č. XXX/XX, parc. EKN č. XXXX/X, parc. EKN č. XXXX/XXX, parc. EKN č. XXXX/XXX, pac. EKN č. XXXX. Aj z uvedeného dôvodu teda nie je možné vklad povoliť.
Včas podaním odvolaním navrhovateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 4. decembra 2014 uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva č. 703/2014-ŠTE s L. A., ktorú zastupoval DSS Nestor o.z., predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, na základe plnomocenstva podľa Dohody o splnomocnení. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluvách v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči L. A. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikli z úverovej zmluvy, najmä pohľadávok na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľ tvrdil, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). L. A. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretých dohôd o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k označeným nehnuteľnostiam, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Mal za to, že je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom, uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že do tohto právneho úkonu zasahovala alebo ovplyvňovala jeho obsah. Navrhovateľ zdôraznil, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Taktiež poukázal na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Úplnosť podkladov pritom znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam a presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia, vyvodené z vykonaného prešetrenia, zodpovedajú skutočnému stavu. Napadnuté rozhodnutie vychádza podľa jeho názoru iba z predpokladov.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu ( odvolaniu) navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 161/2015 zo dňa 18. februára 2015, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 703/2014-ŠTE zo dňa 4. decembra 2014, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a L. A. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom DSS Nestor o.z., so sídlom Stred 449, 027 05 Zázrivá, predtým ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli označené nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcu, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. A. a liste vlastníctva č. XXXX k.ú. L.. V čase rozhodovania odporcu pritom účastníčka L. A. ako záložca nevlastnila žiaden spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vedených na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. A..
Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ a L. A. uzavreli dňa 26. novembra 2013 Zmluvu o úvere. Účastníčka L. A. pri uzavretí tejto zmluvy podpísala i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. V uvedenej dohode mala L. A. splnomocniť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby na účely zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ako veriteľa zo zmluvy o úvere, uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp malo poučiť L. A. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 703/2014-ŠTE zo dňa 4. decembra 2014 uzavreli navrhovateľ ako záložný veriteľ a L. A. ako záložca v zastúpení DSS Nestor o.z., predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcu. Uvedenou zmluvou má byť podľa čl. II zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 306100665 zo dňa 26. novembra 2013, a to najmä istiny v sume 800,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Po rozhodnutí správneho orgánu vo veci, dňa 10. marca 2015 bol uzavretý dodatok č. 1 k tejto zmluve o zriadení záložného práva, ktorým sa menil čl. 1 zmluvy tak, že predmetom zálohu je len spoluvlastnícky podiel záložcu, účastníčky L. A., na pozemku EKN parc. č. XXXX/XXX o výmere 25272 m2, trvalé trávne porasty, vedený na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L.. Navrhovateľ podal u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatný právny úkon a súčasne uviedol, že časť nehnuteľností (tie, ktoré sú vedené na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. A.) nie je vo vlastníctve záložcu.
Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami sa odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, že by prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.
Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším
úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník (L. A.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah L. A. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. L. A. nemala teda žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.
Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.
V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy DSS Nestor o.z., predtým ProHelp, ako splnomocnenca neboli v rozpore so záujmami L. A..
Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé (ako už bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah nemohla L. A. žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. L. A. nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i L. A. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.
Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v rozpore so záujmami L. A. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby hájil záujem L. A., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľa ako záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jeho prospech do katastra nehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa.
Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho i správne závery.
Okrem toho v predmetnej veci nie je možné povoliť vklad záložného práva do katastra nehnuteľností aj z dôvodu, že záložca L. A. v čase rozhodovania odporcu o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností preukázateľne nebola vlastníkom nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. A.. Keďže pre odporcu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, odporca postupoval správne, keď z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosť, že záložca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, vlastnil len spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti - pozemku EKN parc. č. XXXX/XXX o výmere 2572 m2, trvalé trávnaté porasty, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L..
V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je odporca pred povolením vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností povinný preskúmať predloženú zmluvu o zriadení záložného práva ako celok, pričom súčasná platná právna úprava odporcovi neumožňuje rozhodnúť len o časti zmluvy, t. j. v danom prípade povoliť vklad záložného práva do katastra nehnuteľností iba v časti zmluvy týkajúcej nehnuteľností, ktorých vlastníkom aj naďalej zostal záložca L. A..
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. 703/2014-ŠTE zo dňa 4. decembra 2014. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľ ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Ilava, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľ neúspešne podal opravný prostriedok. Preto mu súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.