Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/179/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľ. Štúra 53, Levice, dieťa matky C. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D., toho času bytom E. XXXX/XX, D., a otca F. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H., toho času bytom D. XXX, I., zastúpeného JUDr. Natáliou Bajchyovou, advokátkou so sídlom Vojenská ul. 6208/144, Levice, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -191 zo dňa 20.06.2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením zo dňa 20.06.2024 súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o návrhu otca doručenom Okresnému súdu Levice dňa 14.12.2023, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletú A.. Otec žiadal, aby Okresný súd Levice vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -75 zo dňa 03.12.2019 vo výroku o výživnom tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným zníženým zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne od 05.05.2022, a to vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Otec zároveň žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , (ďalej len „“) a ust. (ďalej len „“).

4. Dôvodom zastavenia konania súdom prvej inštancie bolo vyhlásenie otca na pojednávaní vo veci samej dňa 20.06.2024, že svoj návrh berie späť v celom rozsahu, pričom žiadal konanie zastaviť. Kolízny opatrovník aj matka so späťvzatím návrhu súhlasili.

5. Súd konštatoval, že v konaniach podľa platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá právo na ich náhradu od iného účastníka. Konania podľa sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu, ktorý je rozhodujúci, prečo sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania, ako je tomu

v sporovom konaní, existujú aj ďalšie dôvody. Jedných z nich je jednoznačnosť nastavenia miery úspechu v tomto druhu konaní, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť aj viac. Ďalším dôvodom je potom práve skutočnosť, že konanie podľa možno začať aj bez návrhu. Táto generálna klauzula je prelomená v dvoch prípadoch, a to, keď náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a vo všetkých konaniach podľa , ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Vzhľadom na to, že v tomto konaní nejde o konanie, v ktorom by priznanie náhrady trov konania ustanovoval zákon, ale ani o konanie, v ktorom by ich priznanie bolo vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. a v spojení s ust. . Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 22.05.2024 navrhol zmeniť podaný návrh a znížiť výživné za obdobie od apríla 2023 do marca 2024, kedy bol príjemcom a poberateľom len invalidného dôchodku na sumu 50,- Eur mesačne. So zmenou návrhu však súd podľa ust. nevyslovil súhlas, a z toho dôvodu nie je jasné, ohľadne ktorého návrhu, či pred návrhom zmeny alebo po návrhu zmeny zastavil súd po späťvzatí návrhu konanie. Bol toho názoru, že neboli splnené procesné podmienky na zastavenie konania. Ďalej odôvodnil odvolanie tým, že späťvzatie návrhu v celom rozsahu vykonal na podklade vysloveného právneho názoru konajúceho súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval za správny. Nesprávny právny názor súdu spočíval podľa neho v tom, že hoci má závažné problémy a v zmysle odborného lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 21.06.2023 sa mu zvýšila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% za ochorenie podžalúdkovej žľazy, z pôvodných 45% za zmyslový postih, spolu na 55%, a to odo dňa 11.04.2023, toto zhoršenie zdravotného stavu, ktoré viedlo k hospitalizáciám a zvýšenej miere invalidity, na základe ktorých skutočností došlo k zmene pomerov - k zníženiu príjmov, si podľa názoru súdu zapríčinil sám v dôsledku chronického abúzu alkoholu, resp. etylu uvedeného v posudku. Na návrh jeho právneho zástupcu, aby sa vyjadril, ako to bolo s užívaním alkoholu, súd vôbec neakceptoval a tento nepripustil. Za týmto účelom súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci a bez toho, aby disponoval akýmikoľvek odbornými znalosťami z medicíny, mal za to, že chronický abúzus alkoholu je v príčinnej súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu, ktoré si zapríčinil sám. Mal za to, že súd prvej inštancie konal v rozpore zo základným princípom uvedeným v čl.6 a s ust. a 36 . Poznamenal, že za potrebné nepovažoval súd zisťovať a vykonať dokazovanie ohľadne výdavkov na strane matky, ani príjmy a výdavky na strane maloletej a ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi J.. Za týmto účelom súd od matky nevyžadoval zdokladovať a predložiť vykonané platby ohľadne nájomného a energií, internetu, TV, stravy a výdavkov na maloleté deti v súvislosti so školou, ale uspokojil sa len s ústnymi tvrdeniami matky na pojednávaní ohľadne daných výdavkov a príjmov. Za nesprávny právny názor súdu pokladal odvolateľ názor aj ohľadne jeho podieľania sa na splácaní úveru svojej partnerky s tým, že keď má peniaze na splácanie úveru, tak má mať peniaze aj na platenie výživného, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami. Spolupodieľanie sa na splácaní úveru uvádzal v rámci dokladovania svojich mesačných výdavkov a potreby bývania, nakoľko takýmto spôsobom v podstate prispieva svojej partnerke nájomným, ktoré by musel uhrádzať kdekoľvek by býval. Okrem toho, keď bol na tom finančne zle kvôli zdravotným problémom, tak si s partnerkou museli požičiavať peniaze, aby podlžnosť na troch nezaplatených splátkach uhradili. Konštatácia súdu, že mal peniaze na úhradu úveru svojej partnerky nie je správna. Na základe vyššie uvedeného vyslovil súd prvej inštancie svoj názor, že nezníži výživné na maloletú, teda nevyhovie jeho návrhu. Uviedol, že sa odvoláva aj voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil mu povinnosť pokračovať v konaní, alternatívne podľa ust. a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a podľa ust. , mu priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, tak, že otec sa s dcérou nestretáva, nie sú v kontakte, neplní si voči nej finančné plnenie darmi, osobnými nákupmi a inak, preto vzhľadom na vek maloletej a životné náklady spoločnosti, je výživné dokonca v súčasnej výške nízke. Uznal, že otec mal závažné zdravotné problémy, ktoré mu znemožňovali si zabezpečiť riadny príjem, ale v súčasnosti pracuje, jeho zdravotný stav sa podľa jeho slov ustálil, a teda je žiadúce, aby sa teraz viac pričinil finančným zabezpečením dcéry, aby jej nič nechýbalo. Doplatenie nezaplateného výživného v čase choroby, môže

aktuálne poslúžiť ako istá kompenzácia už vyšších nákladov potrieb dieťaťa. Uviedol, že nie je v záujme maloletej odvolaniu vyhovieť a určiť nižšie výživné.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (, ).

9. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na začatie konania ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa , v konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu na začatie konania nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.

Podľa , navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2024 otec podaním urobeným ústne do zápisnice o pojednávaní vzal návrh na zníženie výživného na maloleté dieťa späť v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť (čo potvrdil svojim podpisom do zápisnice o pojednávaní) a matka aj kolízny opatrovník vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu. Súd prvej inštancie následne konanie zastavil a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zastavil konanie a rozhodol o tom, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

11. Späťvzatie návrhu na začatie konania je prejavom dispozičnej zásady, ktorá v istej, hoci modifikovanej podobe, platí aj v konaniach podľa . Najmä pokiaľ možno začať konanie len na návrh, nemôže byť účastník nútený v tomto konaní ďalej pokračovať a na základe vlastného procesného úkonu, po splnení zákonných podmienok príde k jeho zastaveniu, bez meritórneho rozhodnutia. Niektorý z účastníkov môže zabrániť zastaveniu konania v dôsledku procesného úkonu navrhovateľa tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom (so späťvzatím návrhu). Vôľa navrhovateľa skončiť konanie bez meritórneho rozhodnutia môže byť za určitých okolností obmedzená verejným záujmom, ktorý verejný záujem dominuje v prípadoch, ak konanie možno začať aj bez návrhu (ako je tomu aj v predmetnom konaní).

12. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o výžive maloletého ( ), ktoré zahŕňa i konanie o znížení výživného na maloleté dieťa, ktoré konanie je možné začať aj bez návrhu. Pokiaľ sa otec rozhodol počas konania vziať návrh v celom rozsahu späť a súd nevyhodnotil, že je potrebné v ňom pokračovať s ohľadom na okolnosti prípadu a s dôrazom na ochranu záujmov maloletého dieťaťa (zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa), rozhodol správne keď konanie zastavil. Vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný tým, čoho sa navrhovateľ domáha ( ), čo platí aj pre prípad zmeny návrhu navrhovateľom. V prípade konaní, ktoré sa môžu začať aj bez návrhu, nie je potrebné rozhodovať o zmene návrhu na začatie konania, t. j. ustanovenie sa v danom prípade neaplikuje. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku odvolateľa, že je nejasné ohľadom ktorého návrhu, či pred návrhom zmeny, alebo po návrhu súd prvej inštancie konanie zastavil po späťvzatí návrhu na začatie konania, keďže navrhovateľ vzal podaný návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo vlastnoručným podpisom potvrdil do zápisnice o pojednávaní. Neobstojí preto ani odvolací argument odvolateľa o nesplnení procesných podmienok na zastavenie konania, keďže súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákonného ustanovenia a vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, so späťvzatím ktorého vyjadrili súhlas aj ostatní účastníci konania a súd prvej inštancie nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v ňom pokračovať, konanie zastavil, pričom tomuto procesnému postupu súdu nemožno žiadne pochybenie vytýkať. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo žalobca (navrhovateľ) zamýšľal, a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné predpisy spájajú (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Pokiaľ odvolateľ namietal, že predbežný právny názor vyslovený súdom prvej inštancie nepovažoval za správny, jeho námietka zostáva bez relevancie, keďže právny názor súdu prvej inštancie pretavený do jeho rozhodnutia vo veci samej, v prípade podaného odvolania preskúmava odvolací súd v rámci svojej rozhodovacej právomoci. Súd prvej inštancie má zákonné oprávnenie na prezentovanie svojho predbežného právneho názoru bez ohľadu na vyjadrený súhlas, či nesúhlas účastníka konania. V danej

veci späťvzatím návrhu na začatie konania navrhovateľom v celom rozsahu a následným zastavením konania, súd prvej inštancie vydaním procesného uznesenia, nerozhodoval meritórne (vo veci samej).

14. Otec podal odvolanie aj proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania, ktoré žiadnym spôsobom neodôvodnil.

15. Rozhodovanie o trovách konania je imanentnou súčasťou rozhodovacieho procesu. V konaniach podľa , a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať preventívnu a sankčnú funkciu, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach podľa . Konania podľa sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrh vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu je možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch, prečo sa v mimosporových konaniach nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania. Jedným z nich je aj jednoznačnosť nastavenia miery úspechu v týchto konaniach, keďže súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac ( ), ďalším dôvodom je práve skutočnosť, že konanie podľa možno začať aj bez návrhu ( ).

16. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( ). Všeobecné pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon, a to v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať ( ) a v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa , ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia alebo , súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( ).

17. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania a s jeho rozhodnutím v tejto časti sa plne stotožňuje nezistiac dôvod, pre ktorý by priznanie náhrady trov konania otcovi bolo spravodlivé, keďže na základe ním učineného úkonu - späťvzatia návrhu na začatie konania, došlo k zastaveniu konania.

18. Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac odvolacie námietky otca ako nedôvodné, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za použitia ust. , ako vecne správne potvrdil.

19. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo. V prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ust. , keď odvolací súd nezistil vo veci okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania

navrhovateľovi priznať v zmysle . Odvolací súd neuplatnil moderačné právo pri náhrade trov konania, keďže to s ohľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za spravodlivé.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).