Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-167-2014.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/77/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská v právne veci žalobcu: SECAPITAL S.á.r.L., so sídlom: 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast.: Advokátskou kanceláriou Gallo, s r. o., so sídlom: Jilemnického 30, Martin 036 01, proti žalovanému: D. L., V.. X.X.XXXX, Č.. E.. XXX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 1003,18 eura s prísl. takto
rozhodol:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1003,18 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania od 8,5% ročne od 31.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Právnym dôvodom bola zmluva o aktivácii pôžičkovej karty, ktorú so žalovaným VÚB banka a.s. dňa 6.5.2004. Právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku previedol na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012.
Žalovanému bola podľa tvrdenia žalobcu poskytnutá suma 597,49 eura (18 000 Sk), ktorú sa zaviazal splatiť v minimálnych splátkach po 19,92 eura spolu s riadnymi úrokmi za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaný čerpal finančné prostriedky realizovaním finančných transakcií prostredníctvom platobnej karty, pričom žalobca (právny predchodca) sa so žalovaným dohodli, že vyhotoví žalovanému výpis všetkých uskutočnených transakcií zúčtovaných na ťarchu účtu žalovaného. žalovaný do podania žaloby uhradil 3236,74 eura. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať úver dohodnutým spôsobom t.j. riadne a včas, žalobca listom zo dňa 30.10.2012 vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy, ktorú nezaplatil.
Žalobca predložil súdu Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty zo dňa 6.5.2004 (čl. 2), ktorou žalovaný požiadal o úverový rámec 81 000 Sk pri splátkach v sume 2700 Sk x 30 splátok (časť IV žiadosti). Prvé 3 časti tlačiva žiadosti obsahujú osobné údaje žalovaného, údaje o zamestnaní a finančnej situácii klienta. V časti V - Zmluvné ustanovenia veriteľ „schválil úverový rámec“ v sume 18000 Sk v štandardnej výške splátky 600 Sk (19,92 eura). Navrhol spôsob úhrady splátok bezhotovostným spôsobom zo svojho účtu v UniBanke a.s. XXXXXXX/XXXX. V časti „Úverové poistenie - prihláška k poisteniu“ je vyznačená alternatíva B - komplexný súbor poistenia, ktorý činil 6,5% zo schválenej pevnej resp. pohyblivej mesačnej splátky, určené na poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania.
Žiadne iné náležitosti, viažúce sa úver, sa v žiadosti o úverový rámec a ani v kolonke V. - Zmluvné ustanovenia - neuvádzajú a iná zmluva ohľadom tohto úveru nebola súdu predložená.
Súčasťou tlačiva žiadosti o kreditnú kartu sú aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB a.s., ktoré však nijakým spôsobom nekonkretizujú predmetný úverový vzťah.
Z prehľadu o finančných transakciách na karte žalovaného (čl.7 -15) súd zistil, že žalovaný sumu 18 000 Sk
- vyčerpal v období od 23.2.2004 do 1.11.2004 v sume 19 423 Sk - 644,73 eura a to dňa 22.6.2004 výber z bankomatu 2000 Sk, dňa 23.6.2004 výber z bankomatu 2000 Sk, dňa 24.6.2004 výber z bankomatu 2000 Sk, dňa 25.6.2004 výber z bankomatu 2000 Sk, dňa 27.6.2004 výber z bankomatu 2000 Sk, dňa 30.6.2004 výber z bankomatu 2000 Sk, dňa 30.6.2004 platba v Baumaxe v sume 1923 Sk, dňa 2.7.2004 výber z bankomatu 2000 Sk, dňa 9.7.2004 výber z bankomatu 1000 Sk, dňa 30.7.2004 výber z bankomatu 1000 Sk, dňa 1.11.2004 výber z bankomatu 500 Sk, a dňa 7.5.2006 výber z bankomatu 1000 Sk
Žalobca v podaní zo dňa 16.5.2014 potvrdil, že žalovaný čerpal peniaze tak, ako to súd uvádza vyššie. Poukázal na to, že okrem bežných súm čerpal dňa 28.10.2006 tiež sumu 60 000 Sk a teda celkovo mal vyčerpať -použiť sumu 79 423 Sk (2636,36 eura) avšak o žalovaným uhradených sumách sa nezmieňuje. Potvrdil však, že žalovaný celkovo uhradil 3239,14 eura.
Žalovaný zaplatil celkovo v období od 2.7.2004 do 10.12.2008 v sume 36 000 Sk (1194,98 eura) a dňa 8.12.010 pripísal sumu 50 eura, teda spolu 1244,98 eura splátkami po 600 Sk, popr. ich násobkami.
Na účte žalovaného je dňa 26.10.2004 zaevidovaný tiež zápis: „debetná transakcia“ - 60 000 Sk a v ten istý deň aj „kreditná transakcia“ +60 000 Sk čo znamená, že tieto sumy sa navzájom vyrovnali a je tiež zrejmé, že p 1.11.2004 nie je evidovaný žiaden výber či platba (až do 7.5.2006, keď vybral 1000 Sk a následne už nevybral vôbec nič), a na účte sú evidované už iba kreditné platby žalovaného s tým, že na ťarchu žalovaného boli pripisované najrôznejšie poplatky typu“ administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky“, „poplatok za rizikové poistenie typu B“, vyhotovenie a zaslanie výpisu“, „úrok z dlžnej čiastky“, ktoré, ako to vyplýva z podania žalobcu zo dňa 16.5.2014, boli na ťarchu žalovaného pripísané v celkovej sume 1605,96 eura.
Žalovaný sa k veci nevyjadril.
Pojednávania dňa 1.6.2015 sa žiaden z účastníkov nezúčastnil, preto súd o veci rozhodol na základe toho, čo vyšlo v konaní najavo.
Súd po oboznámení sa s vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré sú obsahom žaloby, v kontexte s predloženými listinami uzatvára:
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného dňa 6.5.2004
(3) Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Z uvedenej definície vyplýva, že na úvery, ktoré boli poskytnuté formou kreditnej karty, sa zákon vzťahuje.
Podľa § 4 cit. zákona:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V prvom rade bolo treba ustáliť, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy, od ktorej otázky záviseli ďalšie vecné súvislosti.
Žalobca za zmluvu označil tlačivo - Žiadosť o vydanie kreditnej karty, v ktorej žalovaný písomne, dňa 3.5.2004 požiadal o úverový rámec pri pevnej mesačnej splátke 2700 Sk pri počte 30 splátok t.j. sumu 81 000 Sk. Uvedený údaj znamená, že navrhol uzavretý úver, ohraničený konkrétnym počtom splátok. V tlačive tiež uviedol, že účet má vedený v UniBanke a.s. čo indikuje, že nebol klientom VÚB a.s.
Ako je zrejmé z druhej strany tlačiva v časti, ktorú klient nevyplňuje, VÚB a.s. dňa 6.5.2004 schválila žalovanému „úverový rámec“ v sume 18 000 Sk v štandardnej výške splátky 600 Sk čo znamená, že veriteľ návrh žalovaného neakceptoval, pretože ho zmenil v každom ohľade.
Podľa § 43a Obč. zákonníka ods. 1): Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 2 OZ druhým právnym úkonom, nevyhnutným na vznik zmluvy je prijatie (akceptácia) návrhu, jednostranný adresovaný právny úkon, ktorým prijímajúci oblát (akceptant) prejavuje svoju vôľu prijať jemu urobený návrh a tým uzavrieť zmluvu. Zmluva ako dvojstranný či mnohostranný právny úkon tak vzniká (je uzavretá) v okamihu, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (§ 44 ods. 1, § 43c ods. 1, ods. 2 OZ). Na to je potrebné, aby prejav vôle, ktorý je akceptáciou návrhu bol adresovaný spätne navrhovateľovi. Akceptácia návrhu sa tak stáva perfektnou až v momente, keď dôjde navrhovateľovi, dostane sa do sféry jeho dispozície. Týmto momentom sa tak stáva i príjemca návrhu svojou akceptáciou viazaný a nemôže už návrh oferenta zmeniť ani svoju akceptáciu odvolať.
Akceptáciou návrhu oblátom a jej oznámením oferentovi sa završuje zmluvný konsenz, ktorý ako právotvorná skutočnosť zakladá vznik zmluvy. Písomné zmluvy možno uzatvoriť taktiež medzi neprítomnými osobami, kedy zmluvné strany uzatvárajú zmluvu k rôznemu časovému okamihu. V takomto prípade je zmluva platná a účinky akceptácie nastanú v okamihu, keď zmluvu podpíše posledný účastník zmluvy. Prijatím návrhu je pritom pripojenie podpisu posledného účastníka zmluvy v zmysle § 44 ods. 1 ods. 2 a § 43c ods. 2 OZ bez toho, aby samotný text zmluvy musel obsahovať formuláciu, že jeden účastník niečo navrhuje a druhý účastník tento návrh prijíma. Ustanovenie § 46 ods. 2 OZ upravuje písomnú formu uzavretia zmluvy, podľa ktorého pre písomné uzavretie zmluvy stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Písomná forma zmluvy tak znamená, že celý text zmluvy musí byť zachytený v materializovanej forme, pričom písomná forma zmluvy zahŕňa aj podpisy všetkých účastníkov. Ak bol právny úkon urobený v písomnej forme, potom aj všetky úkony, týkajúce sa zmluvy sa musia urobiť v písomnej forme.
Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Písomný návrh zmluvy musí obsahovať nielen samotnú výšku pôžičky, ale všetko to, čo sa na ňu vzťahuje t.j. zmluvný úrok, poplatky ..., a tento návrh musí byť druhou stranou písomne, bez výhrad a zmien akceptovaný. Inak písomná zmluva nevznikne.
V prejednávanej veci súdu vyplynulo, že to bola žalovaný, ktorý dňa 3.5.2004 adresoval svoj návrh na uzavretie zmluvy s konkrétnym obsahom VÚB a.s., ktorá návrh neakceptovala, keď úver navrhla jednak formou úverového rámca, v inej sume a inej výške splátok. Návrh zmluvy s takýmto obsahom ale žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu nedal. Právny predchodca žalobcu navrhnutú zmluvu zmenil a žalovaný túto zmenu bez následnej písomne akceptácie konkludentne prijal tým, že poskytnuté prostriedky vyčerpal a následne poukazoval splátky.
V danej veci teda nedošlo k písomne uzavretej zmluvy a teda žalobcovi vzniklo právo iba na bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ods. 1) cit. ust.: kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Sám žalobca písomne potvrdil, že žalovaný použil sumu 79 423 Sk (2636,36 eura) ako aj to, že celkovo uhradil 3239,14 eura. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi a ani jeho právnemu predchodcovi nič nedlhuje a preto bola žaloba ako plne nedôvodná zamietnutá.
Žalobca v žalobe nekonkretizoval charakter úverového vzťahu uzavretého so žalovaným a pasívny zostal aj žalovaný, ktorého súd dňa 15.8.2014 (čl. 41) vyzval, aby sa vyjadril k tomu, či mu bola úverová karta vystavená pre potreby podnikania alebo ako spotrebiteľovi na zabezpečenie bežných životných potrieb, na ktorú žalovaný nereagoval.
Vychádzajúc z toho, že pri podpise žalovaného na žiadosti o kreditnú kartu je aj jeho pečiatka ako podnikateľa čo môže indikovať, že si tieto peniaze (teoreticky) mohol požičať aj ako podnikateľ, hoci debetné operácie na účte žalovaného to nenaznačujú. Napokon, že pôvodný veriteľ požičiaval peniaze žalovanému na účely podnikania, žalobca počas konania netvrdil.
Súd danú vec posúdil ale aj z hľadísk v prípad, ak by tomu tak bolo a teda, že by sa tento právny vzťah neposudzoval podľa spotrebiteľských zmlúv, ale podľa Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ)
Podľa § 497 OBZ: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Zákon (aj v komentári k § 497 OBZ) v základnom ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy:
a) určenie zmluvných strán,
b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté,
c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.
Ad a): Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnutý). Veriteľom je spravidla banka. Dlžníkom môže byť tak právnická osoba, ako aj fyzická osoba.
Ad b): Určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, je ďalšou podstatnou časťou úverovej zmluvy. Určenie sumy úveru môže byť urobené tak, že sa určí limit (rámcový limit, úverový rámec), do výšky ktorého môže byť úver čerpaný, alebo sa určí pevná suma reprezentujúca úver. Stačí, ak je určená suma úveru.
Ad c): Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky patrí medzi podstatné časti úverovej zmluvy. Tento záväzok veriteľa sa spravidla časovo nekryje s uzavretím úverovej zmluvy. Veriteľ je povinný ho splniť na požiadanie dlžníka. Konkrétne podmienky požiadania dlžníka, ako aj poskytnutia peňažných podmienok si strany dojednajú v zmluve.
Poskytnutie peňažných prostriedkov sa môže realizovať rôznym spôsobom (na účet dlžníka, na účet dlžníkovho veriteľa, preplatením faktúr, výplatou peňažných prostriedkov v hotovosti a pod.). Poskytnutie finančných prostriedkov môže byť aj účelovo viazané. Osobitný spôsob poskytnutia finančných prostriedkov pozri pri zmluve o bežnom účte v prípade dohodnutého kontokorentného úveru (§ 710).
Ad d): Napokon zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Aby bola táto náležitosť naplnená, v zmluve netreba výslovne dohodnúť výšku úrokov (ak nedôjde k dohode, platí § 502), prípadne dobu splatnosti úverovej sumy. Zákon vyžaduje, aby zmluva obsahovala aspoň záväzok dlžníka vrátiť úverovú sumu a zaplatiť úrok.
Ak by strany uzavreli zmluvu, ktorá by síce mala všetky ostatné podstatné náležitosti úverovej zmluvy, ale v jej obsahu by chýbal záväzok platiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, zmluva o úvere by nevznikla. Okrem uvedených podstatných častí úverovej zmluvy, o ktorých sa strany musia dohodnúť, aby úverová zmluva vznikla, si strany spravidla dojednajú aj ďalšie podmienky. Takými sú napríklad zabezpečenie úveru, výška úrokov, spôsob poskytnutia finančných prostriedkov, doba splatnosti úveru, účel úveru, zmluvná pokuta a pod. Pre úverovú zmluvu Obchodný zákonník nevyžaduje písomnú formu, preto ju možno uzavrieť aj ústne.
Samozrejmá vec, na to, aby sporová strana mohla v súdnom konaní uniesť svoje dôkazné bremeno, musí svoje tvrdenia náležite preukázať. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu ohľadom toho s kým, kedy, ako a s akým obsahom uzavrel úverovú zmluvu s náležitosťami, uvedenými vyššie.
Súdu nebola predložená v podstate žiadna konkrétna úverová zmluva, iba žiadosť žalovaného, s ktorou banka súhlasila iba do výšky 18 000 Sk a so 600 Sk mesačnými splátkami. O výške úrokov či poplatkov, dni ich splatnosti ... žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Ani v Žiadosti, ani v Obchodných podmienkach a a ni v inom listinnom dokumente nie je obsiahnutý záväzok žalovaného vrátiť požičané peniaze a už vôbec nie s konkrétne dohodnutým úrokom. Žalobca až k podaniu zo dňa 16.5.2014 priložil Cenník VÚB a.s. ku kreditným kartám, v rámci čoho sa v časti I. uvádza: úroková sadzba - štandardná 23,76% ročne, sankčná 30% ročne a vkladová 0% ročne. Existencia akéhosi cenníka nemôže byť považovaná za zmluvné dojednanie - dohodu strán o výške úroku ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o úvere a už vôbec neobsahuje záväzok žalovaného požičané peniaze vrátiť spolu s úrokmi. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani zistiť, na základe čoho a v akej sadzbe si VÚB a.s. úrok účtovala.
Podľa názoru súdu zmluva nevznikla ani podľa Obchodného zákonníka a aj v tomto prípade by sa mohol žalobca domáhať jedine bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na túto skutočnosť by žalobca nemal nárok na žiadne plnenie nad rámec toho, čo žalovanému reálne poskytol, takže výsledok tohto sporu by bol rovnaký.
Vychádzajúc z údajov, zachytených v popise finančných transakcií na účte žalovaného a síce, že v krátkych intervaloch, v malých sumách a v pomerne krátkom čase použil sumu 18000 Sk výberom v bankomate, popr. úhradou menších súm pri nákupe, by mohli slúžiť pre potreby jeho obchodných aktivít. Ako totiž v výpisu živnostenského registra žalovaného vyplýva, sortimentu, ktorý sa v Baumaxe predáva, sa žalovaný vôbec nevenoval a nemal to ani v živnostenskom povolení a preto je vysoký predpoklad, hraničiaci s istotou, že žalovaný požil poskytnuté peniaze výlučne pre osobnú spotrebu.
Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.