Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-73-2011.pdf
PDF · 75.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/73/2011
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: G. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. armády XX/XX, XXX XX T., o vymoženie sumy 33,19 eur, vedenej u súdneho JUDr. René Matušku, Mariánska 35, 971 01 Prievidza pod sp. zn. EX 78/2011, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Oprávnený (v tom čase zastúpený Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trenčíne) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie (zn. KRP-VO-PRAV-189/2001) na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ v Trenčianske Teplice číslo AA 242354 zo dňa 19.3.2008, pre vymoženie sumy 33,19 eur (1000,- Sk) a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 21.2.2011 - číslo 5406 028771.
Povinný navrhol (podaním zo dňa 13.4.2015) zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči oprávnenému, jediným jeho majetkom je staré motorové vozidlo, ktoré je však vo vlastníctve firmy poskytujúcej úver, nevlastní nijaký majetok, podiely v obchodných spoločnostiach, vklady v bankách ani nijaký nehnuteľný majetok. Je evidentné, že za viac ako 10 rokov nijaký majetok nenadobudol, nakoľko sa mu v predmetnej exekúcii nič nepodarilo uhradiť a ani nedošlo k jej vykonaniu. Poukázal tiež na to, že v predmetnej exekúcii sa jedná o priestupok z 19.3.2008, ktorého vymáhanie je možné iba do doby troch rokov od jeho spáchania a teda táto exekúcia je už premlčaná a nie je možné ju vymáhať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej aj len EP) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.
Exekučným titulom vo veci je rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste číslo AA 242354 vydaný Obvodným oddelením PZ Trenčianske Teplice dňa 19.3.2008 (ďalej len blok na pokutu), ktorým správny orgán rozhodol o vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa obvinený (povinný) dopustil porušením ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. a ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa mu ukladá (v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 a § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch) sankcia - pokuta vo výške 33,19 eur (1000,- Sk), ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť do 15 dní od uloženia. Blok na pokutu nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2008 a vykonateľnosť dňa 3.4.2008. Zákon o priestupkoch obsahoval v tom čase (v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania bloku na pokutu a začatia plynutia lehoty na plnenie) aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne.
Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie uloženej pokuty. Z bloku na pokutu vyplýva, že pokuta bola povinnému uložená dňa 19.3.2008, zaplatiť ju mal do 15 dní, t. j. do 3.4.2008. Uplynutím tohto dňa, t. j. od 4.4.2008 začala plynúť trojročná lehota na vykonanie rozhodnutia, ktorá uplynula dňa 4.4.2011.
S účinnosťou od 1.9.2008 došlo k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, treba v súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Ak sa právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje (vo svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2008 zrušený ods. 1 §-u 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musia podľa nich aj dokončiť.
Uvedené závery podľa názoru exekučného súdu vyplývajú aj zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003), aj keď sa týka plynutia premlčacích lehôt pri vymáhaní sankcií uložených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení: „... právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa
predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia.“
Uvedené závery tiež vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorých: „Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bol vydaný (pričom rozhodné je znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia), je potrebné tiež lehotu, do uplynutia ktorej možno rozhodnutie vykonať ako vlastnosť exekučného titulu, posudzovať podľa týchto predpisov (uznesenie NS ČR 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008, uznesenie NS ČR 20Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011). „Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení všeobecné súdy postupovali podľa základného pravidla o časovej pôsobnosti právnych noriem, ktoré zásadne nepôsobia naspäť. Lehotu, do ktorej je možné rozhodnutie vykonať, ako vlastnosť exekučného titulu, bolo preto správne posúdiť podľa právneho predpisu, podľa ktorého bolo vykonávané rozhodnutie vydané (uznesenie ÚS ČR II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.11.2011).“
Súd exekúciu zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný navrhol zastavenie exekúcie jednak z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie a tiež z dôvodu, že už uplynula lehota na vymáhanie, keďže vo veci ide o priestupok, ktorého vymáhanie je možné iba do doby troch rokov. Neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom), súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
Pokiaľ povinný navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nedostatok majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie musí byť preukázaný zisteniami súdneho exekútora, nestačí tvrdenie povinného, pričom musí ísť o stav trvalý bez možnosti jeho zlepšenia. Ak exekútor po dôslednom preverení majetkových pomerov povinného zistí, že vo veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, pričom ide o stav trvalý, oznámi túto skutočnosť súdu (§ 57 ods. 4 EP) s tým, že mu súčasne predloží exekučný spis. Exekučný súd na základe preskúmania exekučného spisu a v ňom exekútorom zistených skutočností o majetkových pomeroch povinného následne rozhodne, či je skutočne dôvod na zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu. Súdny exekútor v tejto veci oznámenie, že je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP súdu nepredložil, preto exekúcia podľa tohto zákonného ustanovenia nebola zastavená. Okrem toho neúčinnosť exekučného titulu nastala skôr ako bol podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd podľa §-ov 251 ods. 4, 167 ods. 2 a 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.