Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_35Cb-20-2014.pdf
PDF · 91.69 KB
No categories available
35Cb/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: TEZET s.r.o., so sídlom U Elektrárny 4171/4g, 695 01 Hodonín, Česká republika, IČ: 292 60 116, zast.: JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom so sídlom Škarniclovská 1, 909 01 Skalica, proti žalovanému: JOPI TRADE, spol. s r.o., so sídlom Vlčany 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, zast. JUDr. Stanislavom Barkocim, advokátom so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, o zaplatenie úrokov z omeškania, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.200,-Eur od 2.1.2013 do 4.6.2014, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.763,-Eur od 29.10.2013 do 4.6.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.545,25 Eur od 20.11.2013 do 16.6.2014, a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.745,97 Eur od 20.11.2013 do 3.10.2014, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 51,90 Eur, a k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 736,25 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca svojím návrhom doručeným súdu 3.9.2014 žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.745,97 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.200,- Eur od 02.11.2013 do 04.06.2014, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.763,- Eur od 29.10.2013 do 04.06.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.545,25 Eur od 20.11.2013 do 16.06.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.745,97 Eur od 20.11.2013 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu zásielok v období od 07.10.2013 do 28.10.2013 zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, podľa špecifikácie uvedenej vo faktúrach, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté prepravné. Žalobca prepravu riadne a včas vykonal a na prepravné vystavil žalovanému faktúry: faktúra číslo: XXXXXXXXX, vystavená dňa 11.10.2013, splatná dňa 01.11.2013, vo výške 3.542,00 Eur s DPH, čiastočne uhradená vo výške 342,- Eur, aktuálna výška istiny 3.200,- Eur s DPH, faktúra číslo: XXXXXXXXX, vystavená dňa 18.10.2013, splatná dňa 28.10.2013, vo výške 1.763,00 Eur s DPH, faktúra číslo: XXXXXXXXX, vystavená dňa 29.10.2013, splatná dňa 19.11.2013, vo výške 3.545,25 Eur s DPH, faktúra číslo: XXXXXXXXX, vystavená dňa 29.10.2013, splatná dňa 19.11.2013, vo výške 1.745,97 Eur S DPH.
Napriek tomu, že žalobca vykonal pre odporcu prepravu zásielok riadne a včas, žalovaný dohodnuté prepravné do dnešného dňa neuhradil v plnej výške, čím sa dostal do omeškania. Listom zo dňa 17.04.2014 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný na výzvu reagoval tým, že dňa 6.6.2014 uhradil zvyšnú časť faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 3.200,- Eur a faktúru č. XXXXXXXXX vo výške 1.763,- Eur. Dňa 16.06.2014 žalovaný uhradil sumu 3.545,25 Eur vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXXXX. Neuhradená tak zostala faktúra č. XXXXXXXXX, vystavená dňa 29.10.2013, splatná dňa 19.11.2013, vo výške 1.745,97 Eur.
Na základe čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom, doručeného súdu 6.2.2015, súd uznesením č.k. 35Cb/20/2014 - 58 zo 6.3.2015 konania v časti istiny vo výške 1.745,97 Eur zastavil a rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh žalobcovi vo výške 59,30 Eur a za odpor žalovanému vo výške 59,30 Eur. K čiastočnému späťvzatiu návrhu žalobcom došlo v dôsledku čiastočného plnenia zo strany žalovaného vo výške 1.745,97 Eur dňa 3.10.2014, t.j. po podaní návrhu. Žalobca naďalej trval na tom, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.200,- Eur od 02.11.2013 do 04.06.2014, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.763,- Eur od 29.10.2013 do 04.06.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.545,25 Eur od 20.11.2013 do 16.06.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.745,97 Eur od 20.11.2013 do 3.10.2014 a nahradiť trovy konania.
Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súčasťou odporu proti platobnému rozkazu, oznámil súdu, že istinu vo výške 1.745,97 Eur uhradil dňa 3.10.2014. Žalovaný namietal dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na náhradu trov konania.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaného cestou ich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd prejednal vec postupom v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a ich právnych zástupcov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a ostatnými písomnými vyjadreniami účastníkov konania a listinnými dôkazmi: vyššie uvedenými faktúrami, medzinárodnými nákladnými listami (CMR), výzvou pred podaním žaloby zo 6.12.2013 adresovanou žalovanému, predžalobnou výzvou advokáta zo 17.4.2014 adresovanou žalovanému, a zistil tento skutkový stav veci:
Na základe objednávok žalovaného, uskutočnil žalobca pre žalovaného dopravu tovaru na trase Maribor (SLO) - Vlčany (SK). Žalobca prepravu riadne realizoval, k naloženie a vyloženiu tovaru došlo v zmysle objednávky, čo žalobca doložil predložením Medzinárodných nákladných dokladov (CMR dokumentov). Žalobca vykonanú dopravu v dňoch 7.10.2013, 8.10.2013, 9.10.2013 a 11.10.2013 žalovanému riadne vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXX U. J. X.XX.XXXX B. U. X.XXX,- Q., P. J.Ň. XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX K. Č.. XXXXXXXXX U. J. XX.XX.XXXX B. U. X.XXX,- Q., P. J. XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX K. Č.. XXXXXXXXX U. J. XX.XX.XXXX B. U. X.XXX,XX Q. H. P. J.C. XX.XX.XXXX K. Č.. XXXXXXXXX U. J. XX.XX.XXXX B. U. X.XXX,XX Q.. Žalovaný žalobcovi splatné záväzky neuhradil v lehotách splatnosti podľa vystavených faktúr. Faktúru č. XXXXXXXXX čiastočne uhradil v lehote splatnosti vo výške 342,- Eur, zvyšnú časť vo výške 3.200,- Eur zaplatil 6.6.2014. Faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 1.763,- Eur zaplatil 6.6.2014. Faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 3.545,25 Eur zaplatil 16.6.2014. Faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 1.745,97 Eur zaplatil 3.10.2014.
Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 10.596,22 Eur vyúčtovanej faktúrami v období 11.10.2013 - 29.10.2013 výzvou zo 6.12.2013. Predžalobnou výzvou zo 17.4.2014 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému prijatej zastupovania a vyzval ho na splnenie pohľadávky v celkovej výške 10.254,22 Eur v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy.
Na právne vzťahy založené zmluvou o preprave, uzavretou účastníkmi konania, sa vzťahuje Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Vyhláškou Ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Podľa Článku 1 ods. 1 Dohovoru sa Dohovor vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza
v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Podľa Článku 31 ods. 1 Dohovoru spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
Právomoc slovenského súdu je teda daná ust. Článku 31 ods. 1 Dohovoru, nakoľko na území Slovenskej republiky má žalovaný hlavné sídlo podniku, prostredníctvom ktorého bola prepravná zmluva uzavretá, a zároveň v niektorých prípadoch miesto určené na vydanie zásielky sa nachádza na území Slovenskej republiky.
Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpoklad, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka sa zmluvou o preprave dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta do určitého iného miesta a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z.“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
V konaní mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi žalobcom ako dopravcom a žalovaným ako odosielateľom bola riadne uzatvorená zmluva o preprave veci v zmysle § 610 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola preprava tovaru v zmysle objednávky žalovaného, za odplatu. Súd mal z predložených CMR preukázané, že žalobca tovar/zásielku prepravil riadne a včas podľa pokynov žalovaného s tým, že následne žalobca odplatu za vykonanú prepravu žalovanému riadne vyfakturoval. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o preprave neplnil riadne a včas, vystavené faktúry uhrádzal až po lehote ich splatnosti. Z týchto dôvodov súd považoval uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania za dôvodný. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v jeho zákonom stanovenej v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., t.j. vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov zo sumy jednotlivých nesplatených faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry až do jej uhradenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Žalobca sa v konaní návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.745,97 Eur a úrokov z omeškania. V časti istiny 1.745,97 Eur súd konanie na základe späťvzatia návrhu zastavil z dôvodu uhradenia žalovanej sumy žalovaným po podaní návrhu na súd. V uvedenej časti vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že návrh podaný dôvodne bol vzatý späť pre správanie žalovaného (dodatočné splnenie záväzku po začatí konania na súde). V časti uplatnených úrokov z omeškania bol žalobca v plnom rozsahu úspešný a tak mu vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy žalobcu pozostávali z alikvótnej časti zaplateného súdneho poplatku zodpovedajúcej žalovanému nároku po jeho späťvzatí vo výške 38,50 Eur, zo sumy 6,50 Eur, o ktorú bola v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch krátená suma súdneho poplatku, ktorý bol na základe čiastočného zastavenia konania žalobcovi vrátený, a trov právneho zastúpenia vo výške 736,25 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny a náhrad advokáta vyčíslených v zmysle stanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhl.“). Tarifná odmena za jeden úkon bola stanovená v zmysle § 10 ods. 1 a 2 vyhl. a odvíjala sa od výšky peňažného plnenia, ktorého sa právny služba týkala v čase začatia poskytovania právnej služby. Z týchto dôvodov súd pri priznaní odmeny za úkon podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. - prevzatie a príprava zastúpenia z 8.4.2014 a podľa §13a ods.1 písm. c/ - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - predžalobná výzva zo 17.4.2014 vychádzal z tarifnej hodnoty 10.254,22 Eur, ktorá predstavovala výšku dlžného peňažného plnenia v čase poskytovania služby (uvedená suma je uvedená v predžalobnej výzve zo 17.4.2014 založenej na č.l. 20). Výška tarifnej odmeny za tieto dva úkony vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhl. predstavovala sumu 270,54 Eur/úkon. Pri priznaní odmeny za 2 úkony písomné podanie na súd vo veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.- podanie návrhu z 26.8.2014 a čiastočné späťvzatie návrhu súd vychádzal z tarifnej hodnoty 1.745,97 Eur, ktorá predstavovala výšku dlžného peňažného plnenia v čase podania návrhu a jeho čiastočného späťvzatia. Výška tarifnej odmeny za tieto dva úkony vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhl. predstavovala sumu 81,33 Eur/úkon. Súd zároveň priznal žalobcovi náhradu režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl. za 3 úkony zrealizované v roku 2014 vo výške 8,04 Eur a za 1 úkon z roku 2015 vo výške 8,39 Eur. Trovy konania uplatnené žalobcom boli podľa názoru súdu vynaložené účelne v súvislosti s uplatňovaním jeho práva proti druhému účastníkovi. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobcovi možno priznať len odmenu za úkony vykonané pred súdom, keďže takéto tvrdenie nie je možné oprieť o žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku či vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca svojím zastupovaním v predmetnej právnej veci splnomocnil JUDr. Ľubomíra Vaneka, advokáta, dňa 8.4.1014 (splnomocnenie založené pod č.l. 23 spisu). Sporný úkon (predžalobná výzva) bola advokátom realizovaná počas trvania jeho právneho zastúpenia v tejto právnej veci. Podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl.č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej. Uvedený úkon právnej služby možno jednoznačne podradiť pod citované ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Predžalobná výzva bola v písomnej forme adresovaná protistrane - žalovanému - a týkala sa nároku, ktorý sa stal predmetom konania v tejto veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.