Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/271/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, vo veci starostlivosti o maloletého R. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: Z.. B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - L., R. X, v konaní zastúpená: advokátka JUDr. Vlasta Suchanová, Nové Zámky, Podzámska 32 a Z.. P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., N. XX, v konaní zastúpený: advokátka A.. A. E., H., N. XX, o návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, určenie výživného a úpravu styku otca s maloletým a o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti , takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletého R. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke počnúc od 30.04.2011, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého v sume 150,- eur mesačne od 30.04.2011 do 31.08.2012 a od 01.09.2012 v sume 200,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Zročné výživné na maloletého R. E., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 30.04.2011 do 31.05.2015 v sume 3.357,95 eur otec je p o v i n n ý splácať po 300,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletým R. E., nar XX.XX.XXXX sa upravuje tak, že otec je o p r á v n e n ý vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v piatok o 16:00 hodine spred bytu matky a je p o v i n n ý vrátiť maloletého späť matke na to isté miesto v ten istý týždeň v nedeľu o 18:00 hodine.

Za tých istých podmienok otec je ďalej o p r á v n e n ý vziať si maloletého k sebe každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hodiny do 19:00 hodiny, v čase jarných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hodiny do nedele toho istého týždňa do 19:00 hodiny, na veľkonočné prázdniny v nepárnom roku od štvrtku od 09:00 hodiny do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18:00 hodiny, počas vianočných prázdnin v párnom roku 24.12. od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny, každý rok od 26.12. od 09:00 hodiny do nasledujúceho roka do 01.01. do 17:00 hodiny, počas letných prázdnin od 16.07. od 09:00 hodiny do 31.07. do 19:00 hodiny, od 07.08. od 09:00 hodiny do 21.08. do 19:00 hodiny, počas polročných prázdnin v párnom roku a počas jesenných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hodiny do posledného dňa prázdnin do 19:00 hodiny, v párnom roku 01.05. od 09:00 hodiny do 19:00 hodiny a v nepárnom roku 08.05. od 09:00 hodiny do 19:00 hodiny, pričom počas vianočných, veľkonočných a letných prázdnin n e p l a t í úprava styku otca s maloletým o pracovných týždňoch a párnych víkendoch.

Matka je p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je p o v i n n ý dieťa matke včas vrátiť.

Súd návrh otca na zverenie maloletého R. E., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa podaným návrhom domáhala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti od 30.04.2011, odkedy s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a otec aby bol zaviazaný na platenie výživného v sume 100,- eur mesačne, keďže v tejto výške výživné už platí a na výživu maloletého prispieva aj iným spôsobom, a to tak, že mu platí škôlku, stravné a školné. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým tak, aby sa s ním stýkal každý párny týždeň od soboty od 09:00 hodiny do nedele 17:00 hodiny, cez jarné prázdniny v nepárnom kalendárnom roku, cez letné prázdniny prvý a druhý týždeň v júli a tretí a štvrtý týždeň v auguste, ako aj na veľkonočné a vianočné sviatky. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila.

Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, ale žiada, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol ďalej, že maloletý má s ním dobrý vzťah, je s ním rád a aj on s maloletým. Tiež uviedol, že vie sa o maloletého postarať, vie mu navariť a oprať a robil tieto činnosti už aj vtedy, keď s jeho matkou žili v spoločnej domácnosti. Navrhol upraviť striedavú osobnú starostlivosť tak, že maloletý by bol po jednom týždni alebo po dvoch týždňoch v starostlivosti toho-ktorého rodiča, pričom on by výživné od matky nepožadoval, ale bol by ochotný platiť výživné 100,- eur k jej rukám. Pokiaľ by sa upravoval styk, uviedol, že nesúhlasí s úpravou styku, ktorú navrhla matka, pretože v ňom neuviedla zimné prázdniny a nenavrhuje mu ani návrh na úpravu letných prázdnin.

Súd pre objektívne rozhodnutie vo veci, pribral do konania znalkyňu z odboru psychológie S.. E. D. ktorá podala znalecký posudok zo dňa 19.07.2013, ako aj dodatok k uvedenému znaleckému posudku zo dňa 20.12.2014, ku ktorým na pojednávaní uviedla, že v porovnaní so znaleckým posudkom, ktorý podala v roku 2013, ako aj dodatkom k tomuto posudku, ktorý vypracovala v decembri 2014 sa zmenil vzťah dieťaťa k otcovi. Uviedla ďalej, že v roku 2013 sa dieťa tiež stotožňovalo s matkiným odmietavým postojom k striedavej osobnej starostlivosti, pritom však k otcovi malo silnú citovú väzbu, čo v ňom aj v tom čase vytváralo vnútorný konflikt vyplývajúci z lojality k matke a z jeho vlastných pocitov. Dieťaťu chýbalo, ako uviedla, posmelenie od matky, aby sa u otca cítil dobre. Z výpovedi znalkyne ďalej vyplýva, že striedavej osobnej starostlivosti by mala predchádzať taká forma styku, aká v tej aktuálnej dobe prebiehala, a to klasický režim styku cez víkendy a dva pracovné dni v týždni, pričom už vtedy bola vzájomná interakcia medzi rodičmi konfliktná a konfrontačná. Aktuálny dodatok k znaleckému posudku preukázal pretrvávanie tejto konfliktnej, konfrontačnej atmosféry, ktorá negatívne pôsobí na dieťa a spôsobuje regresné prejavy v jeho správaní, a to negativizmus, psychomotorický nepokoj, vyhýbanie sa očnému kontaktu a podobne. Ďalej znalkyňa uviedla, že vo vzťahu k otcovi správanie maloletého postráda primeranú srdečnosť, vrelosť a je poznačené vnútorným napätím z deštruktívnej komunikácie rodičov. K matke maloletý prejavuje lojalitu, matka je jeho najbližšou kontaktnou osobou, ktorú rešpektuje, správa sa k nej celkom prirodzene. Taktiež znalkyňa uviedla, že nie sú aktuálne podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti kvôli vysoko konfliktnej a konfrontačnej komunikácii rodičov. Pokiaľ ide o styk s druhým rodičom, ktorému by dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, navrhla upraviť, aby bol čo najširší a aspoň v takej forme, ako to funguje doteraz.

Právna zástupkyňa matky uviedla s poukazom na vykonané dokazovanie, na znalecký posudok a výsluch znalkyne, aby maloletý R. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec, aby bol zaviazaný na platenie výživného v sume 300,- eur mesačne od podania návrhu s poukazom na jeho osobné majetkové pomery, ako aj na jeho životný štýl, životnú úroveň, ktoré by v podstate nevedel vynakladať pri jeho príjme, ktorý prezentuje a čo sa týka úpravy styku nesúhlasila, aby sa otec počas školského roka každý týždeň s dieťaťom stretával, maximálne jedenkrát do týždňa a každý párny víkend, aby sa s ním stretával od soboty do nedele.

Otec na pojednávaní 01.06.2015 uviedol, že žiada dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, od nedele do nedele alebo od piatku do piatku tak, že by si maloletého preberali v školskej družine a navzájom by neboli zaviazaní na platenie výživného. Zároveň poukázal na to, že matka zarába viac ako on.

Právna zástupkyňa otca uviedla, že i napriek tomu, že rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na výchove maloletého R. obaja majú podmienky na jeho výchovu, obaja sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, spory medzi nimi nemôžu ovplyvňovať fyzický a psychický vývoj maloletého, dieťa má byť prioritne vychovávané oboma rodičmi, pretože absencia výchovy zo strany otca pri synovi môže mať následky na jeho ďalší vývoj, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním aj neustálymi spormi rodičov. Uviedla ďalej, že ničím nebolo spochybnené, že by sa otec nevedel o dieťa starať a poskytnúť mu adekvátnu výchovu a napriek tomu, že jeho majetkové pomery nie sú na takej úrovni ako matky, vie mu však poskytnúť štandard, ktorý ho ničím neohrozí a žiadala teda, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovými intervalmi, pričom týždňový interval by začínal vždy v nedeľu o 18:00 hodine tak, že otec by si dieťa vyzdvihol u matky a matka by si pre dieťa prišla po skončení týždňového intervalu. Vždy by si prišiel pre dieťa ten rodič, ktorému začína starostlivosť o dieťa. Vzhľadom na túto skutočnosť nežiadala upraviť výšku výživného.

Kolízna opatrovníčka vzhľadom na vykonané dokazovanie, s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného od podania návrhu v sume 150,- eur mesačne do 31.08.2012 a od 01.09.2012 vo výške 190,- eur mesačne, keďže od 01.09.2012 maloletý nastúpil do základnej školy. Zároveň navrhla otcovi uložiť povinnosť prispievať na tvorbu úspor v sume 100,- eur mesačne. Styk navrhla upraviť na každý párny týždeň od piatka od 15:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny, na dva pracovné dni v týždni v utorok a vo štvrtok od 15:00 hodiny do 19:00 hodiny a prázdniny a sviatky rozložiť proporcionálne tak, aby sa na nich podieľali obaja rodičia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého, znaleckým posudkom zo dňa 19.07.2013, dodatkom k znaleckému posudku zo dňa 20.12.2014, výsluchom znalkyne S. E. D., potvrdeniami o príjmoch rodičov, správou Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu od 30.04.2011, kedy sa otec maloletého odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Od tej doby dieťa žije s matkou, otec na jeho výživu prispieva v sume 130,- eur mesačne. Styk otca s maloletým bol upravený uznesením o predbežnom opatrení Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 90 zo dňa 04.04.2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. - 161 zo dňa 08.10.2012, ktorým bol upravený styk otca s maloletým R. E., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý týždeň v pondelok a vo štvrtok o 13:00 hodine a je povinný vrátiť ho v určených dňoch späť matke o 19:00 hodine. V zmysle tohto predbežného opatrenia otec je ďalej oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu o 09:00 hodine spred bytu matky a je povinný vrátiť maloletého späť matke na to isté miesto na druhý deň v nedeľu o 18:00 hodine. Za tých istých podmienok otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hodiny do 10.07. do 20:00 hodiny a od 01.08. od 09:00 hodiny do 10.08. do 20:00 hodiny. Matka je povinná dieťa na styk s otcom v určenom čase riadne pripraviť, odovzdať ho otcovi spolu s jeho cestovným pasom a otec je povinný dieťa matke včas vrátiť s cestovným pasom.

Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Zo správy z Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 16.02.2012 vyplýva, že dieťa na striedavú osobnú starostlivosť nie je pripravené a je potrebné najskôr upevniť väzbu dieťaťa a otca, postupne začať s kontaktmi, kedy syn u otca prenocuje, a to minimálne jedenkrát cez víkend a jedenkrát cez týždeň, napríklad zo stredy na štvrtok s tým, že matka dieťa na kontakt pripraví.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie S. E. D., ktorá podala znalecký posudok č. 17/2013 zo dňa 19.07.2013, v ktorom uviedla, že maloletý R. má otca rád, teší sa mu, správa s k nemu milo a priateľsky. Matka je pre dieťa najbližšou kontaktnou osobou, má k nej jednoznačne pozitívny citový vzťah. Dieťa má rado oboch rodičov, preferuje však matku. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú dobré výchovné predpoklady pre prípad zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. U žiadneho z rodičov nebola zistená zvýšená agresivita, obaja sú mravne a psychicky zrelí. Obaja sa však v prípade frustrácie môžu správať inadekvátne. Dieťa sa stotožňuje s matkiným postojom k striedavej osobnej starostlivosti, pritom má však k otcovi silnú citovú väzbu. Aby sa vyhlo úzkosti, zachováva lojalitu k matke. Táto okolnosť sťažuje adaptabilitu v súvislosti s navrhovanom striedavou osobnou starostlivosťou. Ďalej z tohto znaleckého posudku vyplýva, že ani u jedného z rodičov nebola zistená taká osobnostná charakteristika, ktorá by bola prekážkou striedavej osobnej starostlivosti. Problémom zostáva konfliktný vzťah rodičov a matkin až devalvačný postoj k otcovi, s ktorým sa stotožňuje aj dieťa, ktoré má však vzápätí príjemné zážitky s ním a pozitívny vzťah k nemu. Dochádza tu k disociácii, ktorú dieťa nevie vzhľadom na svoj vek spracovať. S ohľadom na tieto okolnosti znalkyňa navrhla, aby striedavej osobnej starostlivosti predchádzal najprv styk s otcom každý druhý víkend od piatka poobedia do nedele a v priebehu týždňa dve poobedia. Ak by dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti, časový plán striedania by mohol byť v týždenných intervaloch a v prípade, že by dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, znalkyňa navrhla čo najširší styk s tým, že aj prázdniny a sviatky by mali byť rozdelené medzi rodičov proporcionálne.

K uvedenému znaleckému posudku bol vypracovaný dodatok - znalecký posudok č. 43/2014 zo dňa 20.12.2014 na skúmanie aktuálnych citových väzieb maloletého k rodičom. Ďalej na to, či sa zmenil postoj maloletého dieťaťa v postoji k otcovi od vypracovania znaleckého posudku č. 17/2013 zo dňa 19.07.2013 a ak áno, z akého dôvodu, ďalej či existujú v súčasnej dobe predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a v prípade, že znalkyňa doporučuje zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, v akej forme a rozsahu navrhuje upraviť styk s druhým rodičom, ktorému by dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zo záverov doplneného znaleckého posudku vyplýva, že aktuálna citová väzba maloletého k otcovi postráda primeranú spontánnu srdečnosť, vrelosť a je poznačená vnútorným napätím dieťaťa z deštruktívnej komunikácie rodičov, ktorá dieťa psychicky zaťažuje. Matka je najbližšou kontaktnou osobou maloletého, ktorý ju rešpektuje, správa s k nej v celku prirodzene, avšak v kontexte jej podielu na vzájomnej deštruktívnej interakcii rodičov sa stáva zdržanlivým, utiahnutým, zabrzdeným, avšak prejavuje k nej lojalitu. Postoj maloletého k otcovi sa od vypracovania znaleckého posudku č. 17/2013 zmenil, stal sa viac tenzným, menej spontánnym, dieťa sa stalo menej expresívne, zabrzdené a kritickejšie k otcovi. Celkovo sú v jeho správaní prejavy regresu (negativizmus, psychomotorický nepokoj a podobne). Dôvodom takejto zmeny je deštruktívna, konfrontačná interakcia rodičov, ktorá dieťa psychicky zaťažuje a ohrozuje prežívanie komfortu a bezpečia. Ďalej z tohto posudku vyplýva, že aktuálne nie sú predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, pretože chýba primeraná schopnosť rodičov spolu komunikovať. Otec

má však o dieťa ozajstný, citovo determinovaný záujem a chce sa na jeho výchove aktívne podieľať. Pokiaľ ide o styk s druhým rodičom, ktorému by dieťa nebolo zverené do starostlivosti, znalkyňa navrhla čo najširší.

Na pojednávaní znalkyňa k uvedeným znaleckým posudkom uviedla, že v porovnaní so znaleckým posudkom, ktorý podala v roku 2013 pod č. 17/2013 a v porovnaní s dodatkom k tomuto posudku, ktorý vypracovala pod č. 43/2014 sa zmenil vzťah dieťaťa k otcovi. V roku 2013 sa dieťa tiež stotožňovalo s matkiným odmietavým postojom k striedavej osobnej starostlivosti, pritom však k otcovi malo silnú citovú väzbu, čo v ňom aj v tom čase vytváralo vnútorný konflikt vyplývajúci z lojality k matke a z jeho vnútorných pocitov. Otca mal rád, ale lojálny bol k matke, a to v ňom vyvolávalo vnútorné napätie. Dieťaťu chýbalo posmelenie od matky, aby sa u otca cítil dobre. Už vtedy bola vzájomná interakcia medzi rodičmi konfliktná a konfrontačná. Aktuálny doplnok k znaleckému vyšetreniu preukázal pretrvávanie tejto konfrontačnej, konfliktnej atmosféry, ktoré negatívne pôsobí na dieťa a spôsobuje regresné prejavy v jeho správaní, a to negativizmus, psychomotorický nepokoj, vyhýbanie sa očnému kontaktu a podobne. Ďalej znalkyňa na pojednávaní uviedla, že aktuálne podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie sú dostatočné práve kvôli vysoko konfliktnej a konfrontačnej komunikácii rodičov. Doporučila dieťa zveriť matke, keďže u nej aktuálne žije a otcovi upraviť s maloletým čo najširší styk. Znalkyňa tiež poukázala na to, že vzájomný vzťah rodičov nemôže byť založený na nekomunikácii, pretože poškodenie dieťaťa spôsobené deštruktívnou komunikáciou sa bude prehlbovať a mohlo by dôjsť k psychickému poškodeniu dieťaťa, ktoré už teraz je inhibované a introvertné, má menej kamarátov a o to väčšia je jeho psychická záťaž. Striedavá osobná starostlivosť by priniesla viac konfliktov, pretože pri tejto forme starostlivosti, znalkyňa ďalej uviedla, si rodičia musia dôverovať, že to čo sa udeje počas týždňového alebo dvojtýždňového intervalu striedavej starostlivosti u toho-ktorého rodiča je pre dieťa akceptovateľné a že ten druhý rodič sa s tým dieťaťom napríklad dobre učil a že to ten rodič uzná.

Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov konania, znaleckého posudku č. 17/2013 a dodatku k znaleckému posudku č. 43/2014, výsluchu znalkyne súd mal preukázané, že bude v prospech maloletého, keď bude zverený do osobnej starostlivosti matke, u ktorej je o neho dobre postarané a sú u nej vytvorené všetky podmienky pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin, matka je finančne zabezpečená, má pravidelný príjem, a to od 30.04.2011, odkedy rodičia maloletého spolu nežijú.

Inštitút striedavej osobnej straostlivosti je inštitútom novým, ktorý bol do slovenského rodinného práva zavedený Zákonom č. 217/2010 Z.z., umožňuje dieťa zveriť do starostlivosti striedavo jednému aj druhému rodičovi na presne určené časové obdobie, zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ukončení spolužitia rodičov a samotný zákonodarca je názoru, že striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje traumatizáciu detí po skončení spolužitia rodičov a prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju dieťaťa. Hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť sú: 1. spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, 2. záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, 3. záujem dieťaťa, 4. lepšie zaistenie potrieb dieťaťa. Povinnosť prihliadať na posledný faktor - lepšie zaistenie potrieb dieťaťa, vylučuje z aplikácie striedavej osobnej starostlivosti deti, ktorých rodičia vytvárajú trvale vzájomné nepriateľské prostredie.

V danom prípade súd dospel k názoru, že obaja rodičia majú záujem a sú spôsobilí dieťa vychovávať, majú pre to vytvorené vhodné podmienky, dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom a vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nebudú lepšie zabezpečené v súčasnej dobe jeho potreby vzhľadom na vzájomnú konfrontačnú a konfliktnú interakciu medzi rodičmi, ktorá negatívne pôsobí na dieťa a spôsobuje regresné prejavy v jeho správaní a teda aktuálne podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie sú dostatočné práve kvôli vysoko konfliktnej a konfrontačnej komunikácii rodičov, ktorá môže spôsobiť prehlbovanie psychického poškodenia dieťaťa, pre ktorého už terajšia situácia medzi rodičmi je psychickou záťažou. Vzhľadom na uvedené súd preto zveril dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vytvorené vhodné podmienky, bytové aj osobnostné predpoklady pre ďalší zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého a zároveň návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o styk, pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa k rodičovi, v danom prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove dieťaťa sa majú podieľať

obaja rodičia, teda aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Toto nie je len jeho právom, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 odsek 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičom možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Podľa názoru súdu styk upravený tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku je v záujme maloletého, aby sa na jeho výchove v čo najširšom rozsahu podieľal aj otec. Neboli zistené žiadne kontraindikácie u otca, pre ktoré by sa otec s maloletým nemohol stretávať v širšom rozsahu ako doteraz, a to aj vzhľadom na pozitívne citové väzby medzi otcom a maloletým. S poukazom na tento širší styk (v súlade s doporučením znalkyne), súd nevidel dôvod neupraviť styk otca okrem každého párneho týždňa v piatok od 16:00 hodiny do nedele toho istého týždňa do 18:00 hodiny, aj na každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hodiny do 19:00 hodiny, v čase jarných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hodiny do nedele toho istého týždňa do 19:00 hodiny, na veľkonočné prázdniny v nepárnom roku od štvrtku od 09:00 hodiny do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 18:00 hodiny, počas vianočných prázdnin v párnom roku 24.12. od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny, každý rok od 26.12. od 09:00 hodiny do nasledujúceho roka do 01.01. do 17:00 hodiny, počas letných prázdnin od 16.07. od 09:00 hodiny do 31.07. do 19:00 hodiny, od 07.08. od 09:00 hodiny do 21.08. do 19:00 hodiny, počas polročných prázdnin v párnom roku a počas jesenných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 hodiny do posledného dňa prázdnin do 19:00 hodiny, v párnom roku 01.05. od 09:00 hodiny do 19:00 hodiny a v nepárnom roku 08.05. od 09:00 hodiny do 19:00 hodiny, pričom počas vianočných, veľkonočných a letných prázdnin neplatí úprava styku otca s maloletým o pracovných týždňoch a párnych víkendoch, pretože tieto úpravy by sa mohli prekrývať s bežnými a mohli by tak znevýhodniť resp. zvýhodniť jedného alebo druhého rodiča ohľadom jeho trávenia voľného času s maloletým.

Pokiaľ otec hodnotne a pravidelne využije takto upravený styk, bude sa medzi ním a maloletým naďalej rozvíjať a prehlbovať cit spolupatričnosti.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Pokiaľ ide o pomery na strane matky, v roku 2010 zarábala priemerne mesačne 1.755,09 eur čistého, v roku 2011 zarábala priemerne mesačne 1.967,81 eur čistého, v roku 2012 zarábala priemerne mesačne 2.084,89 eur čistého, v roku 2013 zarábala priemerne mesačne 2.170,26 eur čistého, v roku 2014 zarábala priemerne mesačne 2.301,35 eur čistého a v roku 2015 zarábala priemerne mesačne 2.024,73 eur čistého. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Je vlastníčkou bytu v H., na R. X, ktorý je kúpený na hypotekárny úver v sume 70.000,- eur, ktorý platí vo výške 300,- eur mesačne. Matka ešte vlastní osobné motorové vozidlo Ford Fiesta.

Pokiaľ ide o pomery na strane otca, podľa správ z Daňového úradu Nitra, v roku 2010 mal priemerný mesačný čistý príjem 5.285,96 eur, v roku 2011 mal priemerný mesačný čistý príjem 1.748,92 eur, v roku 2012 mal priemerný mesačný čistý príjem 36,99 eur, v roku 2013 mal priemerný mesačný čistý príjem 72,75 eur a v roku 2014 mal priemerný mesačný čistý príjem 24,06 eur. Otec vlastní dve osobné motorové vozidlá Fiat 500 a Ford Galaxy. Býva v trojizbovom byte, na ktorý zobral hypotekárny úver 100.000,- eur a spláca ho mesačne po 1.000,- eur. Pokiaľ ide o dom v L., je majetkom občianskeho združenia, ale hradí náklady spojené s využívaním tohto domu. Okrem bežného výživného v sume 130,- eur mesačne na maloletého otec, podľa svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 14.01.2015 vynakladal na výživu maloletého viac ako 150,- eur mesačne, platil mu školskú družinu 10,- eur mesačne, obedy 20,- eur mesačne, platí mu dve poistky v sume 55,- eur mesačne a stavebné sporenie, na ktoré sa vkladá 700,- až 800,- eur ročne. Okrem toho maloletý má uňho kompletne zariadenú detskú izbu so všetkým oblečením.

Pokiaľ ide o pomery na strane dieťaťa, od 01.09.2012 navštevuje základnú školu, dovtedy navštevoval materskú školu. Jeho potreby sú bežné na oblečenie, stravu a obuv, do 31.08.2012 boli zvýšené v súvislosti s návštevou materskej školy, okrem poplatkov na školné a stravné, aj na veci na prezlečenie do škôlky, na hygienické potreby a podobne a od 01.09.2012 na školské pomôcky, pracovné zošity, písacie potreby a podobne.

Súd skúmajúc odôvodnené potreby maloletého, ktorý má bežné potreby primerané k veku na oblečenie, stravu, obuv, v súvislosti s návštevou materskej školy do 31.08.2012 a s návštevou základnej školy od 01.09.2012, dospel k záveru, že návrh matky je čo do základu dôvodný, preto otca zaviazal na platenie výživného v sume 150,- eur mesačne od 30.04.2011 do 31.08.2012 a od 01.09.2012 v sume 200,- eur mesačne, a to nielen vzhľadom na jeho príjem vykázaný v zmysle daňových priznaní, ale aj s poukazom na jeho celkové majetkové pomery, a to vlastníctvo bytu, za ktorý platí hypotekárny úver v sume 1.000,- eur mesačne, ďalej dve osobné motorové vozidlá a nákup vecí pre maloletého nad rámec bežného výživného, ako sám uviedol, v sume 150,- eur mesačne. Teda pokiaľ otec vie, napriek svojmu príjmu vykázanému v daňových priznaniach uhrádzať vysokú mesačnú splátku hypotekárneho úveru, platiť úhrady za užívanie domu v L. a ešte navyše vynakladať okrem bežného výživného 130,- eur mesačne aj 150,- eur mesačne na maloletého, môže platiť výživné v určených výškach, teda 150,- eur mesačne od 30.04.2011 do 31.08.2012 a od 01.09.2012 v sume 200,- eur mesačne bez ohrozenia vlastnej výživy a dotknutia svojej životnej úrovne, keďže je nepochybné, že jeho príjem je niekoľkonásobne vyšší ako ten, ktorý je deklarovaný v daňových priznaniach. Podľa názoru súdu výživné v sume 150,- eur do 31.08.2012 mesačne a 200,- eur mesačne od 01.09.2012 je postačujúce pre maloletého vzhľadom na jeho vek a odôvodnené potreby s poukazom na zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého životné minimum na nezaopatrené neplnoleté dieťa činilo od 01.07.2010 do 30.06.2011 sumu 84,61 eur mesačne, od 01.07.2011 do 30.06.2012 sumu 86,65 eur mesačne, od 01.07.2012 do 30.06.2013 sumu 88,82 eur mesačne, od 01.07.2013 do 30.06.2014 sumu 90,42 eur mesačne a od 01.07.2014 do 30.06.2015 sumu 90,42 eur mesačne. Po zaplatení výživného zo strany otca, matka bude mať k dispozícii na výživu maloletého, keď aj ona prispeje aspoň sumou 100,- eur, keďže jej vyživovacia povinnosť k maloletému je ešte čiastočne vyvážená jej osobnou starostlivosťou o dieťa, bude mať k dispozícii v súčasnej dobe spolu s rodinnými prídavkami, ktoré činia 23,52 eur sumu 323,52 eur (200,- eur + 100,- eur + 23,52 eur), ktorá suma vysoko prevyšuje životné minimum maloletého dieťaťa. V súčasnej dobe je to o 233,10 eur viac, ako činí jeho životné minimum (323,52 eur - 90,42 eur = 233,10 eur). V dostatočnej miere budú teda zabezpečené bežné aj mimoriadne potreby maloletého.

Určením výživného od 30.04.2011 do 31.08.2012 po 150,- eur mesačne a od 01.09.2012 po 200,- eur mesačne vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 3.357,95 eur, keďže doteraz už zaplatil na výživnom 5.642,05 eur, a to na bežnom výživnom k rukám matky, ktoré začal platiť od 01.08.2011 najprv v sume po 100,- eur mesačne a od 01.05.2012 po 130,- eur mesačne až do mája 2013, t.j. spolu v sume 4.568,43 eur, ako aj na výdavkoch na školskú jedáleň v sume 655,12 eur a na školskú družinu v sume 115,- eur. Pokiaľ ide o tvorbu úspor a iné výdavky, napríklad na futbal, zubára, kurz anglického jazyka, kurz plávania, sú to výdavky na báze dobrovoľnosti zo strany otca, na ktoré súd neprihliada. Pokiaľ by otec platil výživné podľa rozhodnutia súdu za obdobie od 30.04.2011 do 31.08.2012 po 150,- eur mesačne a od 01.09.2012 v sume 200,- eur mesačne, mal zaplatiť v rozhodnom období 9.000,- eur a keďže zaplatil už 5.642,05 eur, jeho nedoplatok na výživnom činí 3.357,95 eur.

Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.