Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/46/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: H.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. rad 1, XXX XX L., právne zastúpený NIKU & partners,s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava proti odporkyni: A. A. Y., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. rad 1, XXX XX L., právne zastúpená Mgr. Ianko Trojak, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 34, Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov H.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX a A.. A. Y., rod. D., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred mestskou časťou Bratislava - R. H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX r o z v á d z a.

Maloleté dieťa H. Y., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú o p r á v n e n í obaja rodičia.

Otec maloletej je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú H. Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške 500,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Súd styk otca s maloletou n e u p r a v u j e.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2014 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére H. Y., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo, ktoré s odporkyňou uzavrel dňa XX.XX.XXXX po krátkej známosti, z lásky a citovej náklonnosti sa ocitlo v hlbokej kríze, pre výrazné povahové rozdiely medzi manželmi došlo k ich úplnému odcudzeniu, navrhovateľ sa koncom januára 2014 odsťahoval zo spoločnej domácnosti a je teda zrejmé, že manželstvo je toho času už len formálnym zväzkom. K nezhodám v manželstve podľa neho dochádzalo postupne, pričom prvé dva roky manželstva hodnotil navrhovateľ ako harmonické bez vážnejších konfliktov. Príčinu konfliktov medzi manželmi videl

navrhovateľ v rozdielnosti vo vnímaní manželského spolužitia a predstáv o výchove dcéry. Odporkyňa presadzovala pri výchove dcéry podľa navrhovateľa výlučne svoje postoje a negatívne reagovala na každú snahu navrhovateľa ovplyvniť výchovu spoločnej dcéry, čo bolo zdrojom častých hádok medzi manželmi.

Podľa navrhovateľa je manželstvo s odporkyňou hlboko a trvale rozvrátené, dlhodobo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, preto navrhovateľ žiada, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol a v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, že zverí maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výživné navrhol neurčovať. V priebehu konania došlo k zmene postoja navrhovateľa, ktorý reflektoval na výsledky vykonaného dokazovania a sledujúc záujem maloletej navrhol zveriť maloletú matke, právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok navrhol zveriť obom rodičom, výživné navrhol určiť vo výške 350,- Eur. Styk otca s maloletou žiadal upraviť v rozsahu jedného víkendu za mesiac, od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec bude rešpektovať stanovisko maloletej a nebude za každých okolností na realizácii styku trvať.

Odporkyňa a sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 16.09.2014, v ktorom súhlasila s rozvodom manželstva, za príčiny rozvratu manželstva odporkyňa označila správanie navrhovateľa, ktorý ju ponižoval, urážal a nadával jej aj pred dcérou. Poukazovala tiež na neveru manžela. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nesúhlasila so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, z dôvodu, že dcéra napriek jej výchovnému pôsobeniu v súčasnosti odmieta stretávanie so svojim otcom, čo odporkyňa, matka maloletej pripisuje tomu, že maloletá bola častým svedkom neprimeraného správania navrhovateľa voči matke, ale aj voči nej. Styk navrhovateľa s maloletou navrhovala upraviť neobmedzene, podľa vzájomnej dohody. Pokiaľ ide o výživné žiadala, vzhľadom na výdavky maloletej a skutočné majetkové pomery navrhovateľa, určiť vo výške 1 500,- Eur mesačne.

Súd vec prejednal na pojednávaní za účasti navrhovateľa, odporkyne, právnej zástupkyne navrhovateľa, právneho zástupcu odporkyne a kolízneho opatrovníka maloletej, v rámci ktorého vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporkyne, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporkyne, stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletej, výsluchom maloletej, znaleckým posudkom súdneho znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých H.. H. L. č. 2/2015, výsluchom súdom ustanoveného znalca, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi na žiadosť súdu do súdneho spisu za účelom zistenia ich zárobkových a majetkových pomerov, zisťoval odôvodnené potreby maloletej H., prihliadol na ostatný obsah súdneho spisu, ako aj všetko, čo v konaní vyšlo najavo a zistil nasledujúci skutkový stav:

K rozvodu manželstva:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Bratislave. Obaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza maloletá dcéra H. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v okrese Bratislava I, na adrese G. K., kde navrhovateľ stále býva, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.).

Z výpovedí a písomných vyjadrení účastníkov súd zistil, že manželstvo uzavreli po krátkej známosti, potom čo odporkyňa otehotnela s ich dcérou H.. Manželia sa zhodli na tom, že prvé dva - tri roky trvania manželstva boli harmonické, neskôr v manželstve začali vznikať nezhody súvisiace s rozdielnymi názormi manželov na výchovu dcéry a rozdielnymi predstavami o manželskom spolužití. Hoci manželia príčiny rozvratu manželstva interpretujú rôzne, súd na základe vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na ich výpovede a písomné vyjadrenia usúdil, že hlavnou príčinou rozvratu manželstva účastníkov sú značné povahové rozdiely a nezlučiteľné názory na fungovanie rodiny, ktoré vyústili do nespokojnosti manželov so vzájomným spolužitím, vedúcej ku konfliktom a následnému odcudzeniu,

ktoré vyústilo do stavu, kedy manželia nezdieľajú spoločne ani domácnosť. Z konania vyplynulo, že účastníci od januára 2014 spolu nehospodária, intímne nežijú a spoločne nevychovávajú ani ich spoločné dieťa. Obaja potvrdili, že ich vzájomné city jeden k druhému absolútne ochladli, okrem maloletej dcéry ich už nič nespája a nemajú žiaden záujem na obnove manželského spolužitia a obaja žiadali manželstvo rozviesť.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci zhodne tvrdia, že nežijú spolu ako manželia, v čase rozhodovania súdu už takmer rok a pol žili oddelene, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu žiaden čas, sviatky ani dovolenky. Odporca navyše nadviazal nový partnerský vzťah. Za zisteného stavu je preto manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom bez reálnej možnosti na jeho obnovu.

Sumarizujúc uvedené dospel súd k záveru, že v danom prípade sú naplnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko manželstvo účastníkov trvá už len formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Pri rozhodovaní o rozvode súd prihliadol najmä na záujem maloletej dcéry účastníkov konania a zvážil, že rozvod manželstva v danom prípade je v súlade aj s jej záujmami, nakoľko udržiavanie formálneho zväzku za stavu, kedy rodičia už dlhší čas nezdieľajú spoločnú domácnosť, jednak nemá pre maloletú žiaden reálny význam, navyše nie je ani dobrým príkladom pre budovanie jej postoja k rodinnému životu a tak i zdravému psychickému vývoju.

Príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva spočívali podľa zistení súdu, ako už bolo uvedené vyššie, v povahových rozdieloch medzi manželmi a v nezlučiteľných názoroch na fungovanie rodiny, ktoré následne vyústili do nespokojnosti manželov so vzájomným spolužitím, vedúcej ku konfliktom a následnému odcudzeniu do tej miery, že manželia nie sú schopní spoločne žiť, viesť spoločnú domácnosť a zabezpečovať výchovu ich maloletej dcéry.

K úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva:

Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa - H. Y., nar. XX.XX.XXXX, súd sa v konaní ďalej zaoberal otázkou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva za účelom vyriešenia ktorej vykonal, ako už bolo vyššie dokazovanie rodným listom maloletej, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporkyne, stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletej, výsluchom maloletej, znaleckým posudkom súdneho znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých H.. H. L. č. 2/2015, výsluchom súdom ustanoveného znalca, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi na žiadosť súdu do súdneho spisu za účelom zistenia ich zárobkových a majetkových pomerov, zisťoval odôvodnené potreby maloletej H., prihliadol aj na ostatný obsah súdneho spisu, ako aj všetko, čo v konaní vyšlo najavo a zistil nasledujúci skutkový stav:

Maloletá H. má XX rokov, pochádza z manželstva jej rodičov, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2014. Maloletá H. navštevovala v čase rozhodovania súdu X.. ročník B. školy matky C. v L.. Je zdravá. Aktívne sa venuje športovému plávaniu. Osobnú starostlivosť o maloletú v plnom rozsahu zabezpečuje od času odsťahovania navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v januári 2014 odporkyňa.

Súd vzhľadom na vek a tomu zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť zisťoval aj názor maloletej k otázke úpravy styku s otcom na čas po rozvode manželstva. Maloletá pred súdom dňa 10.11.2014 vyjadrila

negatívny postoj k stretávaniu s otcom, čo odôvodňovala strachom z otca a tiež tým, že ju otec viackrát sklamal svojim správaním. Otcovi tiež vyčítala, že ju neustále kritizuje.

Súd v záujme získania odborného posúdenia príčin, pre ktoré maloletá odmietala stretávanie s otcom nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Mgr. H. L. č. 2/2015 zo dňa 17.03.2015, doplneného výsluchom znalca na pojednávaní dňa 27.04.2015 vyplynulo, že znalec na základe výsledkov psychologického vyšetrenie navrhovateľa, odporkyne a maloletej H. odporučil súdu zveriť maloletú na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti odporkyne, matky maloletej, čo bolo súladné aj s predstavou a prianím oboch rodičov. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou, znalec v záujme maloletej a jej harmonického osobnostného vývinu odporučil realizáciu kontaktu, komunikácie a stretávania s otcom postupne obnovovať na dobrovoľnej báze. Poukázal na to, že maloletá H. potrebuje spracovať celú komplikovanú rozvodovú situáciu a potrebuje sa s novou vzťahovou realitou vysporiadať, na čo potrebuje podľa znalca, vzhľadom na charakteristiku jej osobnosti potrebný priestor a čas. Uvedené potvrdil znalec aj vo svojej výpovedi pred súdom dňa 27.04.2015, keď vysvetlil, že akékoľvek presné stanovenie styku maloletej s otcom, ktorému by sa mala podrobovať na báze súdneho rozhodnutia a nie na báze vlastnej vôle, by bolo pre maloletú demotivujúce a v konečnom dôsledku, vzhľadom na vek a súčasný postoj maloletej k otcovi kontraproduktívne. Rodičom odporučil aktívne výchovné pôsobenie v smere podpory styku maloletej s otcom, nakoľko vzťah s otcom je z odborného hľadiska pre ďalší zdravý psychosexuálny vývoj maloletej veľmi dôležitý.

Pravidelné mesačné výdavky na výživu, starostlivosť a výchovu maloletej boli súdom zistené v sume cca 1 000,- Eur, vrátane mimoškolských záujmových aktivít maloletej (športové plávanie s poplatkom vo výške 90,- Eur mesačne a výdavkami na sústredenia a kempy a výdavkami na športové potreby, ktoré boli celkovo ustálené v sume 190,- Eur mesačne). Pokiaľ ide o bežné výdavky maloletej tieto súd ustálil ako náklady na stravu vo výške 224,- Eur vrátane stravného v školskej jedálni (cca 24,- Eur mesačne), nákladov na bývanie vo výške 80,- Eur, nákladov na hygienické potreby (20,- Eur), ošatenie, obuv (100,- Eur) a zdravotnú starostlivosť a náklady na pohonné hmoty v súvislosti s odvozom dcéry do školy a na dvojfázové tréningy (100,- Eur) spolu vo výške 220,- Eur mesačne. Mimoriadne výdavky na maloletú boli zistené v sume cca 200,- Eur mesačne (v pomere ku kalendárnemu roku) a predstavujú náklady na letné tábory, výlety organizované školou a kultúru (č.l. 204)

Navrhovateľ, otec maloletej žije v byte na G. K. X v L., v ktorom predtým žila rodina spoločne. Byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na uvedenej adrese vlastní navrhovateľ aj ďalší byt. Navrhovateľ má vysokoškolské vzdelanie, pracuje ako predseda predstavenstva spoločnosti R. A. a.s. Čistý príjem za obdobie január až marec 2015 preukazoval navrhovateľ na základe potvrdenia o príjme vystaveného spoločnosťou v sume 586,32,- Eura. Navrhovateľ vykonáva aj podnikateľskú činnosť je spoločníkom obchodných spoločností R. A. R. (od 28.05.1998) a U. s.r.o. (od 24.06.1999). Navrhovateľ nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Podľa daňového priznania za rok 2013 R. A. R., s.r.o., ktorej je navrhovateľ jediným spoločníkom spoločnosť síce vykázala záporný výsledok hospodárenia vo výške - 27 948,34,- Eura , so súvahy spoločnosti za rok 2013 vyplynulo, že spoločnosť vlastní majetok vo výške 240.354,- Eur.

Podľa zmluvy o prevode akcií zo dňa 16.06.2014 uzavretej medzi navrhovateľom ako vlastníkom 99 ks kmeňových akcií spoločnosti a J. S., občanom O. ľudovej republiky ako kupujúcim za kúpnu cenu 250.000,- Eur.

Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 06.06.2006 uzavretej medzi navrhovateľom ako dlžníkom a J.. ako veriteľom veriteľ poskytol dlžníkovi (navrhovateľovi) pôžičku v sume 250.000,- Eur splatnú do 06.06.2014. Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 18.05.2015 vyplynulo, že v roku 2006 uzavrel ako fyzická osoba pôžičku s čínskym partnerom za financovanie potrieb rodiny, za ktorú ručil akciami spoločnosti, ktorej bol jediný akcionár. Nakoľko nebol schopný vrátiť pôžičku splatnú 06.06.2014, na základe zmluvy o prevode akcií prešli všetky akcie na veriteľa.

Odporkyňa, matka maloletej žije v spoločnej domácnosti s maloletou H. v byte na F. ulici v L., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporkyňa má vysokoškolské vzdelanie a pracuje

v spoločnosti D. J., a.s., jej priemerný čistý mesačný zárobok dosahoval v roku 2014 sumu cca 800,- Eur netto. Matka maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní odporučil súdu zveriť maloletú matke, pričom úpravu styku a výživné ponechal na zváženie súdu.

Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd po vykonanom dokazovaní na čas po rozvode manželstva zveril maloletú do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá osobnú starostlivosť o maloletú aj fakticky zabezpečuje, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú zo strany odporkyne a obaja rodičia zverenie maloletej do starostlivosti odporkyne zhodne navrhli. Súd súčasne rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok na čas po rozvode budú oprávnení obaja rodičia. Zverenie maloletej, ani otázka zastupovania a správy majetku maloletej napokon v konaní sporná nebola.

V časti úpravy styku otca s maloletou vychádzal súd zo záverov vykonaného dokazovania, na základe čoho prihliadnuc na odporúčanie znalca usúdil, že je v záujme maloletej za okolností zistených v čase rozhodovania súdu styk otca s maloletou neupravovať a ponechať na dohodu rodičov. Súd vzhľadom na vek maloletej, súdom zistený postoj a názor znalca dospel k záveru, že vzťah maloletej k otcovi si vyžaduje čas a nenásilné riešenie za pomoci aktívneho výchovného vedenia matky a akceptujúceho prístupu otca, nakoľko opačný prístup by sa podľa názoru súdu neskôr ukázal ako kontraproduktívny.

Súd, ako vyplýva z predchádzajúceho v časti úpravy styku otca s maloletou na čas po rozvode manželstva, nevyhovel návrhu otca, ktorý trval na úprave styku s maloletou v rozsahu jedného víkendu v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., z dôvodu, že navrhovaný rozsah úpravy styku nezodpovedá súdom zisteným skutočnostiam o súčasnom vzťahu maloletej k otcovi, súd preto s odvolaním sa na všetky predchádzajúce závery ustálil, že takáto úprava styku otca s maloletou nie je v jej záujme, nakoľko by maloletú mohla vystaviť neprimeranej záťaži a v konečnom dôsledku by mohla vyvolať u maloletej vzdor a prehĺbiť terajšie situačné odmietanie otca, ktoré nie je v jej záujme. Súd má za to, že len rozumný, chápavý, láskavý, no na strane matky jednoznačný postoj rodičov môže zmeniť postoj maloletej a vytvoriť stav, za ktorého sa sama bude domáhať stretávania s otcom, nakoľko pochopí, že vzťah s ním je pre ňu nenahraditeľný.

Súd zaviazal navrhovateľa platiť výživné na maloletú H. vo výške 500,- Eur mesačne, pretože ustálil, že takto určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej, ktoré matka v konaní riadne vyčíslila a preukázala. Priemerné mesačné náklady na maloletú súd považoval vzhľadom na jej vek a potrebu vzdelávania za primerané a zodpovedajúce aj životnej úrovni rodiny pred rozvodom manželstva. Určená výška výživného zo strany navrhovateľa zabezpečí pre maloletú krytie pomernej časti jej odôvodnených potrieb. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú a výlučnú starostlivosť matky o maloletú, vek maloletej, jej zdravotný stav, vzdelávanie a skutočnosť, že maloletá a venuje športovej činnosti v podstate na vrcholovej úrovni.

Súd pri posúdení zárobkových možností a schopností odporcu neprihliadol na jeho obranu založenú na skutočnosti, že z dôvodu pôžičky, ktorú si vzal v roku 2006 ako fyzická osoba vo výške 250.000,- Eur na krytie potrieb rodiny prišiel o majetkový podiel v spoločnosti. Dôkaz predložený odporcom v tejto súvislosti (zmluva o pôžičke a zmluva o prevode akcií) vyhodnotil súd ako nehodnoverný, navyše z uvedenej zmluvy o prevode akcií nevyplýva, že dohodnutá kúpna cena v sume 250.000,- Eur bola splatená započítaním dlhu navrhovateľa vzniknutého na základe predloženej zmluvy o pôžičke. Súd mal schopnosti navrhovateľa platiť určené výživné za preukázané aj tým, že sám ako uvádzal v návrhu na rozvod manželstva dobrovoľne prispieval na maloletú sumou vo výške 650,- Eur.

Sumarizujúc uvedené súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné vo výške 500,- Eur, vo zvyšku súd návrh matky na určenie výživného vo výške 1 500,- Eur mesačne zamietol ako značne neopodstatnený vzhľadom na zistené výdavky maloletej, s odôvodnením, že určené výživné zodpovedá všetkým odôvodneným potrebám maloletej, jej doposiaľ dosahovanej životnej úrovne, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom otca

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).