Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/44/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., v spore o zaplatenie 91,00 EUR s prísl., takto

rozhodol:

2

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 10.09.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

5

1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 27.05.2022 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 91 EUR odo dňa 10.09.2020 do zaplatenia. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 10.08.2020 vystavená Faktúra číslo XXXXXXXXXX vo výške 91 EUR splatná 09.09.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení hotel Arman za obdobie od 26.05.2020 do 01.06.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil. Z tohto dôvodu mu bola zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia výzvy. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu nezaplatil.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril.

3. Z dôvodu, že všetkými dostupnými prostriedkami súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, súd postupom podľa až 3 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že táto žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, keď sa adresát o tom nedozvie.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

5. Faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou 09.09.2020 vyúčtoval žalobca žalovanému náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení hotel Arman za obdobie od 26.05.2020 do 01.06.2020, spolu vo výške 91 EUR. Faktúra bola žalovanému doručená dňa 14.08.2020. Výzvou na úhradu pohľadávok štátu zo dňa 19.10.2020, ako aj zo dňa 16.02.2022 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy. Dlžnú sumu nezaplatil.

6. Z dôvodu, že v tomto prípade sa jedná o drobný spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, súd na deň 23.11.2022 určil termín verejného vyhlásenia rozsudku. Na verejné vyhlásenie rozsudku sa neustanovili strany sporu.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných opatrení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.

Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény, Úrad verejného zdravotníctva alebo Regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené opatrenie podľa .

Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény, fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.

Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

V čase nariadenej karantény pre žalovaného na území Slovenskej republiky bola vyhlásená mimoriadna situácia, z dôvodu ktorej Úrad verejného zdravotníctva SR nariadil v zmysle ustanovenia a ods. 4 písm. n) opatrením č. OLP3712/2020 zo dňa 17. 04. 2020 všetkým osobám, ktoré od 20. 04. 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky nariadil izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní.

Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény, na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia.

Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény na účely tohto zákona karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.

Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény Ministerstvo nariaďuje opatrenia podľa ; počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie (ďalej len "krízová situácia") pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Úrad verejného zdravotníctva bol oprávnený vydať takéto opatrenie a nariadiť karanténu v zmysle , kde fyzické osoby s poukazom na ustanovenie boli povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam aj karanténnym opatreniam, kde s poukazom na ustanovenie všetky náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

8. V danom prípade bol povinný v zmysle citovaných ustanovení Zákona o ochrane zdravia žalovaný podriadiť sa nariadenej karanténe v štátnom zariadení, ktorú karanténu v určenom karanténnom zariadení žalovaný aj absolvoval, ktorú skutočnosť nespochybňoval v období od 26.05.2020 do 01.06.2020 v karanténnom zariadení Hotel Arman. Žalovaný taktiež nespochybňoval, že v tomto období mu bola zabezpečená strava. Na základe horeuvedených záverov súd konštatuje, že v čase nariadenej karantény pre žalovaného bol daný právny rámec pre nariadenú karanténu pre žalovaného, kde žalovaný bol povinný podriadiť sa nariadenej karanténe a bol tiež povinný uhradiť náklady súvisiace s plnením povinností daných mu na základe Zákona o ochrane zdravia.

9. Ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, na základe ktorých bola nariadená karanténa pre žalovaného, boli predmetom ústavnej kontroly na Ústavnom súde SR, ktorý Nálezom zo dňa 08. 12. 2021 č. rozhodol, že:1.

,, Ustanovenia a zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a s a ods. 2 . Ustanovenie v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s a 2 v spojení s , , a 4 a s čl. 5 ods. 1 písm. e), ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.3. Vo zvyšnej časti návrhu nevyhovuje .

10. Ústavný súd identifikoval ustanovenia Zákona o ochrane zdravia ako nesúladné s a Dohovorom, strácajú podľa účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu v Zbierke zákonov, derogácia - zrušenie so sebou nesie právne účinky ex nunc (teda nie spätne, retroaktívne), preto ani nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení majúcich základ v derogovaných - zrušených ustanoveniach a uplatnených voči ich adresátom v období, keď sa na tieto ustanovenia vzťahovala prezumpcia ich súladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily. To znamená, že napriek tomu, že ustanovenia Zákona o ochrane zdravia, ktoré boli právnym základom pre nariadenie karantény pre žalovaného, pri ktorých Ústavný súd konštatoval ich nesúlad s a stratili tieto právne predpisy účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR, tento Nález Ústavného súdu nemá spätné účinky aj na právne vzťahy pred vyhlásením tohto Nálezu a pred jeho zverejnením v Zbierke zákonov, ktorý Nález Ústavného súdu bol vyhlásený 08.12.2021, t.j. po nariadení karantény pre žalovaného a treba preto vychádzať z prezumpcie platnosti právnych predpisov, ktoré tvorili právny základ pre nariadenú karanténu v čase karantény, ktorú absolvoval žalovaný.

11. V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu je potrebné poukázať aj na to, že predmetom návrhu verejnej ochrankyne práv na začatie konania pred Ústavným súdom bol aj nesúlad ustanovenia týkajúci sa nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré sú povinné plniť povinnosti, kde v zmysle tohto ustanovenia je povinný uhrádzať náklady ten, kto je povinný povinnosti podľa Zákona o ochrane zdravia plniť. V tejto časti však Ústavný súd návrhu na vyslovenie nesúladu nevyhovel, to znamená, že ustanovenie zostalo v platnosti. Takto možno konštatovať, že v čase nariadenej karantény pre žalovaného táto karanténa pre žalovaného bola nariadená podľa vtedy platných právnych predpisov

, nariadená karanténa bola na základe rozhodnutí oprávnených orgánov - Úradu verejného zdravotníctva, ktorý úrad mohol takúto karanténu pre žalovaného nariadiť, Nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nesúlad niektorých ustanovení Zákona o ochrane zdravia s nemá spätné účinky na právne vzťahy, ktoré nastali, a povinnosti, ktoré boli uložené žalovanému pred zverejnením Nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov, kde zároveň zostalo v platnosti ustanovenie Zákona o ochrane zdravia o povinnosti hradiť náklady v súvislosti s nariadenými povinnosťami podľa Zákona o ochrane zdravia tými, kto je povinný povinnosti plniť, a preto žalovaný bol povinný podriadiť sa karanténe a je povinný uhradiť náklady s tým súvisiace.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súvislosti so zákonom číslo o správe majetku štátu. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie odo dňa 26.05.2020 do 01.06.2020 v karanténnom zariadení Hotel Arman. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 91 EUR spolu s úrokom z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal postupom podľa 517 ods. 1, 2 v spojení s Nariadenia vlády číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia deň nasledujúci po splatnosti faktúry.

13. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa . Žalobca bol úspešný, v spore bol oslobodený od súdnych poplatkov, trovy konania mu nevznikli žiadne, rovnako tak žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že náhradu trov konania strán stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.