Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cb-5-2015.pdf
PDF · 106.08 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-1Cb/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v obchodnoprávnej veci navrhovateľa: ADRIA Slovakia, s.r.o., so sídlom Podhora 48, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 439 363, zast.: Advokátska kancelária Ing. JUDr. Janka Kantíková, so sídlom Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, proti odporcom: I. REAL INVEST TRADE, s.r.o., so sídlom Podhora 1330/48, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 291 086, II. Y. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, S., zast. Sodoma Vulgan, spol. s r.o., Advokátska kancelária, Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 2.066,03 Eur s príslušenstvom, na pojednávaní konanom dňa 01.06.2015 v Ružomberku takto
rozhodol:
Odporcovia v I. a v II. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.066,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy:
- 282,- eur od 11.01.2012 do zaplatenia,
- 282,- eur od 11.02.2012 do zaplatenia,
- 282,- eur od 11.03.2012 do zaplatenia,
- 282,- eur od 11.04.2012 do zaplatenia,
- 282,- eur od 11.05.2012 do zaplatenia,
- 282,- eur od 11.06.2012 do zaplatenia,
- 374,03 eur od 01.02.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 123,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 635,53 eur, ktoré s ú odporcovia v I. a v II. rade p o v i n n í zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo K., a.s., X., číslo účtu S s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého odporcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom ,ktorý bol doručený súdu dňa 09.01.2015 si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie sumy 2.066,03 eur z titulu nezaplateného nájomného a vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti za obdobie od 01.01. do 30.06.2012 s príslušenstvom. Uviedol, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 31.10.2011 a jej dodatku č. 1 zo dňa 01.11.2011 prenajal odporcovi v I. rade nebytové priestory na ul. Podhora 48, číslo súpisné 1330, v Ružomberku. Účastníci si dohodli nájomné za prenajaté priestory vo výške 235,- euro + DPH za jeden kalendárny mesiac s tým, že pri platbe vopred za jeden bežný rok nájmu bude nájomcovi v I. rade poskytnutá 5% zľava z výšky nájomného. Strany sa ďalej dohodli, že nájomné bude uhrádzané v mesačných splátkach, pričom jednotlivé splátky sa platia za príslušný kalendárny mesiaca a sú
splatné vopred vždy do 10.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa vykonáva úhrada splátky nájomného. Zároveň si strany dohodli výšku zálohových platieb za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním nebytových priestorov, a to vo výške 55,- euro + DPH v zmysle zákona za jeden kalendárny mesiac, pričom splatnosť zálohových platieb bola dohodnutá rovnako ako nájomné. Vzhľadom k tomu, že odporca v I. rade si neplnil svoje povinnosti a ku dňu podania návrhu nezaplatil nájomné za mesiace január až jún 2012, dostal sa s plnením do omeškania, na základe ktorej skutočnosti navrhovateľ požadoval aj zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,05% z neuhradenej sumy za každý deň omeškania, a to od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých mesačných platieb. Rovnako tak odporca v I. rade neuhradil ani zálohové platby za služby spojené s prenájmom nebytových priestorov v celkovej výške 374,03 euro.
Odporkyňa v II. rade vo svojom písomnom stanovisku k návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.03.2015, uviedla, že zmluvné dojednanie uvedené v článku VIII. Zmluvy o nájme nebytových priestorov je absolútne neplatné. Poukázala na znenie ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je možné, aby pri podpise nájomnej zmluvy sa ktokoľvek zaviazal k pristúpeniu záväzku, ktorý ešte nevznikol. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka umožňuje pristúpiť len k už existujúcemu záväzku, ktorý však pri podpise zmluvy neexistoval. Podľa názoru odporkyne v II. rade možno nezaplatenie dlžného nájomného pokladať za vzniknutú škodu, pričom právo na náhradu škody sa premlčuje v dvojročnej lehote, keď vzniesla námietku premlčania. Zároveň spochybnila platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov ako celku, a to z dôvodu, že na strane 9. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov na podpisovom mieste nájomcu absentuje jej podpis a nachádza sa tam len odtlačok pečiatky spoločnosti REAL INVEST TRADE. Podľa názoru odporkyne v II. rade ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko skutočnosť, že navrhovateľ si predmetnú zmluvu zabezpečil tým, že jej pri podpise zmluvy ako terajšiemu zamestnancovi odporcu v I. rade dal podpísať pristúpenie k záväzku, možno pokladať za úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. De facto týmto úkonom sa snažil docieliť skutočnosť, že v prípade právnych problémoch bude zamestnanec firmy ručiť za záväzky celej obchodnej spoločnosti. Na základe uvedeného odporkyňa v II. rade navrhla návrh na vydanie platobného rozkazu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 31.10.2011 došlo medzi podnikateľským subjektom s obchodným menom ADRIA Slovakia, s.r.o., s miestom podnikania Podhora 48, 034 01 Ružomberok, IČO:36 439 363 ako prenajímateľom a na druhej strane ako nájomcom spoločnosťou REAL INVEST TRADE, s.r.o., so sídlom Podhora č. 1330/48, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 291 086 k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov, súčasťou ktorej bola aj dohoda o úhrade za služby a prevádzkové náklady spojené s nájmom nebytových priestorov. Zmluva bola uzavretá dňa 31.10.2011, pričom za nájomcu v I. rade zmluvu podpísala Y. G. na základe splnomocnenia zo dňa 09.12.2010, ako o tom svedčí jej podpis a odtlačok pečiatky odporcu v I. rade (čl. 69). Podľa článku VIII. 8.1 sa prenajímateľ a účastník č. 1- Y. G. - odporkyňa v II. rade dohodli na pristúpení k záväzkom nájomcu. V zmysle citovaného ustanovenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov účastník č. 1 vyhlásil, že v prípade, ak by nájomca neuhradil akékoľvek záväzky voči prenajímateľovi vyplývajúce z tejto zmluvy, a to hlavne neplatenie nájomného, úhrady za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním predmetu nájmu a spoločných priestorov a zariadení uvedených v článku I tejto zmluvy vrátane zálohových platieb za služby a vyúčtovanie skutočných nákladov za služby, ktoré vznikli v priebehu zúčtovacieho obdobia, preberá účastník č. 1 na seba povinnosť voči prenajímateľovi, že jeho pohľadávky uspokojí, ak ich neuspokojí nájomca. Účastník č. 1 vyhlásil, že sa jeho vyhlásenie týka všetkých záväzkov nájomcu, t.j. aj budúcich záväzkoch nájomcu voči prenajímateľovi. Na základe pristúpenia k záväzku sa účastník č. 1 tejto zmluvy stáva dlžníkom popri nájomcovi s tým, že nájomca a účastník č. 1 tejto zmluvy sú zaviazaní voči prenajímateľovi ako dlžníci spoločne a nerozdielne a v prípade neplnenia si povinností nájomcu, je prenajímateľ oprávnený domáhať sa dlžnej sumy od účastníka č. 1 tejto zmluvy, ktorý sa zaväzuje dlžné nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom vrátane zálohových platieb alebo vyúčtovaní za služby uhradiť v plnej výške prenajímateľovi. Citovanú Zmluvu o nájme nebytových priestorov ako účastník č. 1 podpísala Y. G.. Z uvedeného vyplýva, že neobstojí tvrdenie odporkyne v II. rade, že by išlo o absolútne neplatný právny úkon tak, ako na to poukazovala vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na vydanie platobného rozkazu, nakoľko bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov za odporcu v I. rade podpisovala a uzatvárala na základe udeleného
jej splnomocnenia zo dňa 09.12.2010. Obsah splnomocnenia zo dňa 09.12.2010 je uvedený na čl. 89 spisu. Okrem iného splnomocnenie sa týkalo aj zastupovania spoločnosti REAL INVEST TRADE, s.r.o. pri uzatváraní zmlúv o nákupe a predaji tovaru a najmä pri uzatváraní nájomných zmlúv.
Z článku I. Zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplynulo, že predmetom zmluvy boli nebytové priestory nachádzajúce sa na ulici Podhora č. 48, číslo súpisné 1330, zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. X.. Na strane nájomcu vystupovala spoločnosť REAL INVEST TRADE, s.r.o. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2011 do 31.10.2015. Výška a splatnosť nájomného bola dohodnutá na sumu 280,- euro + DPH mesačne, pri platbe vopred za jeden bežný rok nájmu mohla byť nájomcovi poskytnutá 5% zľava z výšky nájomného. Nájomca mal uhrádzať prenájom za nebytové priestory v mesačných splátkach, ktoré boli splatné vopred a je to za jeden kalendárny mesiac vždy do 10.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa vykonáva úhrada splátky nájomného. Nájomné sa malo uhrádzať na základe uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá zároveň slúžila ako daňový doklad, pričom dohodnuté nájomné sa nájomca zaviazal platiť na účet prenajímateľa alebo osobe poverenej prenajímateľom na základe vystavenia príjmového pokladničného dokladu. V zmysle článku VI. 6.3 došlo medzi účastníkmi k dohode úhrady za služby a prevádzkové náklady spojené s nájmom nebytových priestorov, a to vo výške 80,- eur mesačne + DPH, ktoré zálohové platby sa nájomca zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 80,- euro + DPH rovnakým spôsobom, ako v prípade úhrad z titulu nájomného. Pre prípad omeškania došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o výške úroku z omeškania, a to vo výške 0,05% z neuhradenej sumy za každý deň omeškania od prvého dňa, kedy sa nájomca dostal do omeškania.
V zásade medzi účastníkmi nebolo sporné, že nájomca spoločnosť REAL INVEST TRADE, s.r.o. svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatku neplnil, pričom za obdobie mesiacov január 2012 až jún 2012 neuhradil nájomné vo výške 282,- eur za každý mesiac. Rovnako tak nebolo sporné, že odporca v I. rade neuhradil ani sumu 374,03 euro, ktorá predstavuje výšku nákladov za služby spojené s prenájmom nebytových priestorov rovnako za obdobie mesiacov január až jún 2012. Splatnosť sumy 374,03 euro pri tom nastala dňa 31.01.2013 tak, ako to vyplynulo z dohody.
Následne 01.11.2011 prenajímateľ a nájomca uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov. Ďalším účastníkom tejto zmluvy bola aj Y. G., pričom touto zmluvou došlo k dohode o zmene výšky a splatnosti nájomného, ktoré bolo stanovené na sumu 235,- euro + DPH. Zároveň došlo k zmene článku VIII. Zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom výška zálohových platieb za služby spojené s užívaním nebytových priestorov bola stanovená na sumu 55,- euro + DPH. Rovnako ako v prípade Zmluvy o nájme nebytových priestorov, tak aj Dodatok č. 1 za nájomcu podpísala Y. G. na základe splnomocnenia zo dňa 09.12.2010 a rovnako podpísala zmluvu aj v postavení účastníka č. 1. V rámci dokazovania súd sa oboznámil so splátkovým kalendárom, rozpisu mesačných platieb za rok 2012, ktorý splátkový kalendár prevzala odporkyňa v II. rade dňa 08.02.2012. Dňa 31.12.2012 navrhovateľ vystavil faktúru č. 1252012, splatnú dňa 31.01.2013, ktorá bola vystavená na sumu 374,03 euro, keď predmetom tejto faktúry bolo preúčtovanie tovarov a služieb spojených s užívaním nebytových priestorov za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 s rozpisom jednotlivých úhrad, či už za dodávku elektrickej energie v prenajatých priestoroch, resp. elektrickej energie za spoločné priestory a zariadenia, výšku vodného, stočného, upratovanie spoločných priestorov, dodávku tepla, plynu, ohrev vody a odvoz komunálneho odpadu. Doručenie predmetných listín navrhovateľ preukázal fotokópiou poštového podacieho lístka zo dňa 18.01.2013.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní pred súdom zotrval na podanom návrhu. Navrhovateľ nepoprel, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov na základe splnomocnenia za odporcu v I. rade podpísala odporkyňa v II. rade, avšak táto pristúpila k záväzku v postavení účastníka ako fyzická osoba, kedy jej bolo zrejmé, aký bol obsah jej vyhlásenia, v čom a v akom rozsahu pristúpila.
Odporkyňa v II. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že namieta svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka nemohla pristúpiť ešte k neexistujúcemu peňažnému záväzku, ktorý v čase podpisu zmluvy ani nevznikol. Odporkyňa v II. rade nemohla mať vedomosť o prípadnej výške dlhu tým skôr, že úkon z jej strany nemohol byť slobodný, nakoľko ona u odporcu v I. rade bola zamestnaná na základe dohody o vykonaných prác. Splnomocnenie, ktoré jej zamestnávateľ udelil, bolo vymedzené len na podpis nájomnej zmluvy, keď k jej pristúpeniu k záväzku
by mohlo dôjsť len za predpokladu, že by s tým odporca v I. rade súhlasil a priamo to uviedol do splnomocnenia. Navyše vymáhanie pohľadávky u odporkyne v II. rade sa prieči zásade dobrých mravov, keď Y. G. bola len zamestnankyňou odporcu v I. rade a bolo by nespravodlivé, aby ako dohodárka mala pristúpiť k záväzku svojho zamestnávateľa.
Y. G. pred súdom uviedla, že nájomnú zmluvu podpisovala z dôvodu udeleného splnomocnenia, keď majiteľ firmy fyzicky nebol v Ružomberku a nemal ju teda kto podpísať. Tvrdila, že o pristúpení k záväzku nevedela, bolo jej konateľkou navrhovateľa ukázané, kde má zmluvu podpísať, pričom k vyjadreniu účastník 1 a účastník 2 skutočne nerozumela. Nemala dôvod pristupovať k záväzku, nakoľko nebolo to v jej záujme tým skôr, že vo firme pracovala ako administratívny pracovník v podstate v čase neprítomnosti nadriadených. Uviedla, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov bližšie nečítala, s odstupom času sa už nevedela vyjadriť, či k zneniu zmluvy mala nejaké otázky, avšak ani na to nemala v podstate dôvod, nakoľko ona nájomnú zmluvu podpisovala len v zastúpení konateľa spoločnosti. Potvrdila, že oba podpisy na zmluve, ako aj Dodatku sú jej. Vyjadrila ochotu spolupracovať s navrhovateľom pri úhrade dlhu, k čomu podnikla aj niektoré kroky, nakoľko konateľ spoločnosti Basri Kaya je cudzím štátnym občanom a ona nemá vedomosť, kde sa zdržiava.
Súd sa ďalej v rámci dokazovania oboznámil s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré strany predložili do spisu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvu o nájme (ďalej len „zmluva“).
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Podľa § 7 citovaného zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Pristúpenie k záväzku spočíva v tom, že k doterajšiemu dlžníkovi pristupuje ďalší, a to ten, kto bez dohody s dlžníkom (hoci aj bez súhlasu a proti vôli dlžníka) uzavrie s veriteľom písomnú dohodu, že splní jeho peňažný záväzok. Tento dlžník sa potom stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a bude ním zaviazaný spoločne a nerozdielne (solidárne). Veriteľ je teda oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní nový dlžník, povinnosť pôvodného dlžníka zanikne, a naopak. V plnom rozsahu sa uplatní režim pasívnej solidarity podľa § 511. Ustanovenie § 533 sa týka iba peňažných záväzkov. Z uvedeného vyplýva, že pristúpenie k záväzku možno chápať v istom zmysle ako ručenie. Pre platnosť dohody o pristúpenie k záväzku sa vyžaduje písomná forma.
Na základe takto vykonaného dokazovania s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodný, čo do základu, i čo do výšky. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení Dodatku č. 1. Súd z predmetných zmlúv mal za preukázané, že bolo povinnosťou odporcu v I. rade ako nájomcu
uhrádzať nájomné a služby spojené s užívaním nehnuteľnosti v mesačných splátkach splatných vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú. Nebolo sporné medzi účastníkmi, že nájomné za mesiace január až jún 2012 v celkovej výške 1.692,- euro nebolo uhradené. Rovnako tak nebola uhradená ani suma 374,03 euro, ktorá suma bola fakturovaná odporcovi v I. rade faktúrou č. 1252012 zo dňa 31.12.2012. Celkový dlh nájomcu teda predstavoval čiastku 2.066,03 euro. Keďže o tejto výške súd nemal oprávnené pochybnosti, uložil odporcom v I. rade a v II. rade zaplatiť navrhovateľovi uvedenú sumu s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. K námietkam odporkyne v II. rade s poukazom na predložený rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa súd konštatuje, že v súdenej veci sa nejedná o právny vzťah, na ktorý by sa vzťahovali predpisy o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu úmysel účastníkov zmluvy bolo v počiatku určitý, jasný, slobodný a zrozumiteľný, určitý bol predmet nájmu, ako aj výška platiť dohodnuté nájomné. Je nepochybné, že súčasťou zmluvy bola dohoda účastníkov o pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, ktorou sa odporkyňa v II. rade zaviazala spoločne a nerozdielne zaplatiť za podnikateľský subjekt nájomné, ako aj platby spojené s užívaním nehnuteľnosti za dobu trvania nájmu, pričom nájomné zaplatené nebolo. Možno dôvodiť, že v čase uzatvárania Zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo zmluvným stranám zrejmé, čoho sa týka ich právny vzťah a úprava právneho vzťahu uvedená v ustanoveniach zmluvy a jej Dodatku. Je potrebné rešpektovať zmluvnú slobodu účastníkov a zároveň je tu povinnosť rešpektovať základné zásady súkromného práva, a to zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať. Obrana odporkyne v II. rade vo svetle týchto skutočností teda neobstojí, samotná odporkyňa v II. rade potvrdila, že podpisy na Zmluve o nájme nebytových priestoroch a v Dodatku č. 1 sú jej. Odporkyňa v II. rade mala možnosť namietať pristúpenie k záväzku a tým pádom ručenie za odporcu v I. rade v prípade, ak si tento nesplní svoju povinnosť, najneskôr v čase podpisu Dodatku. Tieto skutočnosti teda viedli súd k záveru, že za vzniknutý dlh odporcu v I. rade zodpovedá aj odporkyňa v II. rade, keď výška platieb z titulu nájomného, či platieb z titulu úhrad za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti boli dostatočným spôsobom určité a zrozumiteľné.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 340 ods. 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom, čoho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.01.2013 prvá a druhá alinea, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tým, že odporca v I. rade neuhradil dlžné nájomné po 282,- euro od 01.11.2012 do 11.06.2012 za každý mesiac, vychádzajúc zo zmluvného dojednania, súd priznal navrhovateľovi aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo súm 282,- eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odporca tým, že nezaplatil nájomné v stanovených lehotách, dostal sa do omeškania, keď výška úrokov je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže účastníci konania si v Zmluve o nájme nebytových priestorov úroky z omeškania dohodli. Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania 0,05% denne od 01.02.2013 do zaplatenia zo sumy 374,03 euro, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 1252012. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania úroku z omeškania aj za jednotlivé zálohové platby (článok II. C žaloby) a za platby spojené s užívaním nebytových priestorov, súd návrh navrhovateľa v časti zamietol, keď účtovať úrok z omeškania možno len od konečného vyúčtovania nezaplatených úhrad. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, 3 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Aj, keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerene nepatrnej časti. Pokiaľ sa týka istiny, ktorú súd priznal navrhovateľovi, táto bola priznaná v plnej výške, pričom
neúspech navrhovateľa bol len v nepatrnej časti, a to v časti, ktorou súd zamietol uplatnený úrok z omeškania v súvislosti s účtovaním omeškania so zaplatením zálohových platieb za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Trovy konania potom predstavujú zaplatený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 123,50 euro, ktorý bol vyčíslený podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkoch, a rovnako tak trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne navrhovateľa za 6 úkonov právnej pomoci po 91,29 euro (§ 14 ods. 1 písm. a), písm. b) citovanej vyhlášky), v prípade účasti na pojednávaní dňa 23.03.2015 je výška tarifnej odmeny v sume 22,82 euro (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky). Úkony právnej pomoci predstavujú prípravu a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k stanovisku odporkyne v II. rade, 2x účasť na pojednávaní. K tomu v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky patrí advokátovi náhrada hotových výdavkov za jeden úkon právnej služby vo výške 8,39 euro za každý úkon, a vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa navrhovateľa je plátcom DPH, patrí jej aj v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky právo uplatňovať si daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 105,92 euro. Trovy konania a trovy právneho zastúpenia sú odporcovia v I. a v II. rade povinní zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa, resp. právnej zástupkyne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP), Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.