Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: A. D., bytom B. K. XXX, XXX XX B. K., právne zastúpený: O.. P. A., so sídlom J. E. X., XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. U. Z., so sídlom A. XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu E./E._PO/I./XXXX/XXXX, č. O-X/XXXX zo dňa 7. februára XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie E. U., D., číslo spisu E./E._PO/I./XXXX/XXXX, č. O-X/XXXX zo dňa 7. februára XXXX a rozhodnutie U. Z. J., číslo spisu U./U._Z. F./X./XXXX/XXX, č. k. XXX/XXXX/X.X/B zo dňa XX. novembra XXXX a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie U. práce J. (ďalej aj inšpektorát), číslo spisu U./U._Z. F./X./XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume X.XXX,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa žalobca dopustil ako zamestnávateľ tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, keď dňa XX.XX.XXXX v čase od X.XX hod. využíval na pracovisku A. odberové miesto (ďalej aj A.), A. 5, S. závislú prácu fyzických osôb S. D., ktorá vykonávala závislú prácu - administratíva, Bc. B. T., ktorá vykonávala závislú prácu - pomocná administratíva, Y. Y., ktorá vykonávala závislú prácu - administratíva a Z. K., ktorý vykonával závislú prácu - pomocná administratíva a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu- v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že postup inšpektorátu práce bol nezákonný, rovnako ako aj podklady pre jeho rozhodnutie, vec bola nesprávne právne posúdená, rozhodnutia sú postihnuté vadou nepreskúmateľnosti a mali byť vykonané dôkazy, ktoré navrhoval.

3. Žalobca zdôraznil, že počas celého konania výslovne žiadal o vykonanie dokazovania na ústnom pojednávaní, pričom uviedol aj dôvody, pre ktoré ho požaduje. Vyslovil záver, že nariadenie ústneho pojednávanie nie je ponechané výlučne na úvahu správneho orgánu. Nesúhlasil ani s tým, že by v jeho prípade povaha veci nevyžadovala ústne pojednávanie. Zdôraznil, že žiadal, aby boli vypočuté osoby, ktoré podali vysvetlenie, chcel im klásť otázky. Súčasne spochybňoval postup pri zabezpečení týchto vysvetlení. Trval na tom, že pracovníci inšpektorátu ovplyvňovali osoby podávajúce vysvetlenie, a to verbálnym aj neverbálnym konaním. Uviedol, že vo veci je zainteresovaných príliš veľa osôb, ich konanie

je protichodné a nezrozumiteľné, a preto žalovaný nemohol konštatovať, že povaha veci si nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania.

4. Žalobca vyslovil presvedčenie, že pri podávaní vysvetlenia išlo o výsluch svedkov pred jeho obvinením. On však nemal možnosť klásť týmto svedkom otázky a bola porušená rovnosť zbraní. K uvedenému poukázal na rozhodnutie Nejvyššího správneho soudu zo dňa 09.09.2010, č. j. .

5. Za závažné porušenie svojho práva na obhajobu považoval aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, keď žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akých dôvodov nepreskúmal jeho námietku ohľadne nezákonnosti zápisníc o podaní informácie. Okrem toho zápisnice o podaní vysvetlenia boli do rozhodnutia len precitované a aj to len v neúplnom rozsahu tak, aby boli na jeho ujmu. Žalobca mal taktiež za to, keď inšpektorát pokračoval v konaní potom, čo bolo jeho rozhodnutie žalovaným zrušené, neuviedol všetky podklady, dôkazy a dôkazné prostriedky, z ktorých mienil vychádzať. Okrem toho inšpektorát v rozhodnutí neuviedol časť jeho návrhov a následne sa s týmito návrhmi vôbec nevysporiadal. Poukázal na to, že okrem iného poukázal aj na rozdielnu rozhodovaciu činnosť inšpektorátov práce v I. a J. v obdobných právnych situáciách pri kontrole iných mobilných odberových miest. Na uvedené správne orgány taktiež žiadnym spôsobom nereagovali, a to napriek tomu, že v predchádzajúcom rozhodnutí žalovaný inšpektorát zaviazal, aby sa k tejto námietke vyjadril. Následne však na splnenie tejto povinnosti rezignoval.

6. Za podstatné žalobca považoval, že inšpektorát práce riadne nezisťoval skutočnú činnosť Z. K., a napriek tomu uzavrel, že bol osobou, ktorú mal poveriť vykonávaním práce vo svojom mene smerom k ostatným zamestnancom. Už v odvolaní pritom namietal, že ak sa inšpektorát rozhodol, že bude vychádzať len z výpovedi kontrolovaných osôb, mal zohľadniť novelu , v zmysle ktorej môžu zdravotnícki pracovníci v čase mimoriadnej situácie vykonávať zdravotnícke povolenie pre držiteľa licencie oprávňujúcej zriadenie A. aj na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Poukázal na , ktorý definuje osobu zdravotníka aj zdravotnícke povolenie, pričom tieto ustanovenia inšpektorát vo svojom rozhodnutí vôbec necituje. Rovnako ani žalovaný neuviedol, prečo tieto ustanovenia nepoužil, a to aspoň pokiaľ ide o dobrovoľníka Z. K.. Nebolo vysvetlené, prečo práca tejto osoby nebola vyhodnotená ako riadenie a organizácia zdravotnej starostlivosti podľa § 3 ods.2 zákona č. 578/2022 Z. z.. Okrem toho inšpektorát vychádzal výlučne z výpovedí časti osôb, na obsah samotnej výpovede p. K. nebolo prihliadané. Tento pritom vo vysvetlení neuviedol, že by riadil ostatných na základe poverenia. Takéto riadenie nevyplýva ani z uzavretej zmluvy. Žalovaný, ako aj inšpektorát, sa podľa žalobcu spoľahli len na formálne odpovede kontrolovaných osôb bez toho, aby zistili a najmä opísali skutočne vykonávanú činnosť týchto osôb, ktorá sa dá zistiť aj z evidencie, ktorá sa viedla. Okrem toho, ak sa pri rozhodovaní vychádzalo výlučne z výpovede týchto osôb, tak mal byť pri nich prítomný.

7. Zdôraznil, že znaky závislej činnosti, ich zistenie a najmä dokázanie je v danej veci najdôležitejšie, a preto musia byť zistené a dokázané nespochybniteľný spôsobom, k čomu podľa jeho názoru v danej veci nedošlo. Opakovane poukazoval na to, že nie je zrejmé, prečo správne orgány nepovažovali administratívnu prácu v zdravotníckom zariadení typu mobilné odberové miesto za zdravotnícke zariadenie a za zdravotnícku činnosť, resp. pri p. K. za riadenie a organizáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa . Žalovaný sa taktiež podľa žalobcu nevenoval tomu, že činnosť bola realizovaná v čase mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou a že na túto činnosť vyzval štát s tým, že dovolil túto činnosť vykonávať na základe zmlúv o dobrovoľníckej činnosti. Správne orgány neskúmali, nezistili a nepreukázali, že tieto osoby v rámci administratívy vykonávali aj práce súvisiace s prácou zdravotníka, napríklad vyhodnocovali testy, zapisovali výsledky do nosiča informácii. Nie je možné za zdravotnícku prácu považovať výlučne vykonávanie sterov.

8. Žalobca ďalej namietal, že nebol riadne inšpektorátom oboznámený so zápisnicami o podaní informácie. Jeho právo nahliadnuť do spisu nevylučuje povinnosť správneho orgánu oboznámiť účastníka konania so všetkými podkladmi a dôkazmi, ktoré mieni použiť v správnom konaní (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.09.2019). Ich oboznámenie pritom vyslovene žiadal. Poukázal na to, že v administratívnom konaní taktiež namietal, že nevie, podľa ktorého právneho predpisu boli zápisnice o podaní informácie spisované a musia sa utajovať pred kontrolovanou osobou. S uvedeným sa žalovaný nezaoberal.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že z dôkazov založených v administratívnom spise vykonaných v priebehu správneho konania a zo správnej úvahy správnych orgánov uvedenej v oboch rozhodnutiach bolo jednoznačne preukázané a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva zistenie, že sa žalobca ako zamestnávateľ dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu. K jednotlivým žalobným bodom uviedol, že správny orgán prvého stupňa v oznámení o začatí konania vždy uvádza, že bude vychádzať z podkladov, ktoré sú súčasťou protokolu, resp. jeho dodatkov. Žalobca podľa jeho názoru nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval výkon inšpekcie. Pokiaľ sú podkladom pre rozhodnutie doklady predložené kontrolovaným subjektom je logické, že sa k nim žalobca môže vyjadriť. K novej, špeciálnej úprave zákona uviedol, že sa ňou v odvolacom konaní riadne zaoberal a urobil tak aj prvostupňový správny orgán. Namietanú právnu úpravu t. j. ustanovenie nie je možné na daný konkrétny prípad aplikovať.

10. K zápisniciam o podaní vysvetlenia uviedol, že ide o štandardný prostriedok zisťovania skutkového stavu pri výkone inšpekcie. Spochybňovať ich môže účastník konania vlastne vždy. Ohľadne nenariadenia ústneho pojednávania zotrval na svojom závere, že povaha veci takýto postup nevyžadovala, pričom odkázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, ktorého sa v plnom rozsahu pridŕža. Zastal názor, že v danom prípade boli dodržané všetky zásady správneho konania, rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom sa v odvolacom konaní dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Vzhľadom na uvedené žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Žalobca následne vo svojom písomnom podaní vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného. Zotrval na podanej správnej žalobe a zdôraznil, že v nej vysvetlil dôvody, pre ktoré sa s menovanými osobami dohodol na vykonaní prác na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti a trval na tom, že neporušil zákon o nelegálnom zamestnávaní. Mal za to, že dostatočne odôvodnil, v čom videl nedostatočnosť odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutia orgánu I. stupňa. Konkrétne poukázal na p. K., pri ktorom nie je zrejmé (z rozhodnutia a ani administratívneho spisu), z akých dôkazov správne orgány vychádzali, keď uviedli, že „ Z. K. bol osobou, ktorú účastník konania poveril vykonávaním práce v mene účastníka konania smerom k ostatným zamestnancom na kontrolovanom pracovisku“. Vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe považoval za formálne a všeobecné.

12. Následne žalovaný k veci uviedol, že k otázke oznámenia o pokračovaní v konaní sa jasne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia a je zrejmé, že postup inšpektorátu považoval za zákonný. Zotrval na tom, že žalobcovi neboli postupom inšpektorátu upreté jeho procesné práva, keď mu oznámenie o pokračovaní v konaní (po zrušení v poradí prvého rozhodnutia vo veci) bolo riadne doručené a žalobca sa k pokračovaniu konania aj vyjadril. Nebolo potrebné znova uviesť podklady pre rozhodnutie, nakoľko tieto sa nezmenili a predmetom správneho konania bolo naďalej zistené nelegálne zamestnávanie. Poukázal na to, že správny poriadok neobsahuje žiadnu konkrétnu právnu úpravu toho, čo by malo obsahovať upovedomenie o začatí správneho konania a tak nie je možné prijať záver o porušení zákona, tak ako tvrdí žalobca. Uviedol, že mu nie je zrejmé, s ktorým dôkazom, ktorý bol podkladom rozhodnutia, nebol žalobca ako účastník konania oboznámený, resp. aké procesné právo mu bolo upreté.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že k otázke rozhodovania iných inšpektorátov práce, sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril. Okrem toho nemôže vstupovať do inšpekcie práce, ovplyvňovať jej priebeh a samotného inšpektora. Záverom skonštatoval, že považuje námietky žalobcu za neopodstatnené.

14. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, bola vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. . Dňa 23.02.2021 pri výkone inšpekcie na kontrolovanom pracovisku, ktorým bolo A. v S., na A. Q.. X, podalo vysvetlenie X osôb. S. D. pri podaní informácie uviedla, že je v A. na základe písomne uzavretej dohody o dobrovoľníckej činnosti, ktorú uzavrela so žalobcom. Vykonáva administratívu, registruje osoby do systému, vypĺňa certifikáty. Prácu jej zadeľuje pán K., ktorú ju žalobcovi aj doporučil. Uviedla, že pracuje od XX.XX.XXXX, a to aj cez víkendy. Dochádzku

vedie pán K., s ním sa dohodla na odmene X,- eur za hodinu. Ďalšia kontrolovaná osoba na pracovisku, Bc. B. T., rovnako uviedla, že so žalobcom uzavrela písomnú dohodu o dobrovoľníckej činnosti. Vykonáva administratívu, registruje osoby do systému, nahadzuje osobné údaje. Prácu jej zadeľuje pán K. cez žalobcu. Uviedla, že pracuje od XX.XX.XXXX, predtým robila cez mesto S.. Jej odmena je X,- eur za hodinu - stravné, doprava s žalobcom. Dochádzku eviduje do PC p. K.. Y. Y., ktorá sa taktiež nachádzala na pracovisku uviedla, že má podpísanú dohodu o dobrovoľníckej činnosti so žalobcom. Robí na PC evidovanie klientov alebo vyhodnotenie odberov za odmenu X,XX eur za hodinu. Odmena jej je vyplácaná na účet do konca nasledujúceho mesiaca. Pre žalobcu pracuje od XX.XX.XXXX, predtým robila cez mesto S.. Pokyny dáva p. D. a K.. Druhý menovaný vedie aj dochádzku. Z. K. pri podaní vysvetlenia do zápisnice uviedol, že je prvý deň v práci, pokyny mu dáva žalobca, s ktorým má písomne uzavretú zmluvu o dobrovoľníckej činnosti. Uviedol, že robí administratívu, príjem osôb a ich zadávanie do systému e-zdravie. Od žalobcu dostáva príspevok na dopravu a stravu v sume X,- eur za hodinu. Všetci zhodne uviedli, že od žalobcu dostali pracovné pomôcky. Pri inšpekcii bola vypočutá aj S. F.. V tejto časti však bolo neskôr inšpektorátom práce zastavené.

15. Dňa XX.XX.XXXX boli mailom inšpektorátu zaslané zmluvy o dobrovoľníckej činnosti uzavreté s jednotlivými osobami, ktoré podali vysvetlenie. Zmluvy boli datované dňom 08.02.2021. Mailové zmluvy neboli podpísané, v administratívnom konaní boli predložené aj písomné vyhotovenia podpísané oboma zmluvnými stranami. Inšpektorátu bol zaslaný aj dokument nazvaný „ A. AG A. D. - A., dátum L. XXXX“, v ktorom sú uvedené dni od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, krstné mená osôb a krížiky pri dňoch, keď pracovali v A..

16. Dňa XX.XX.XXXX bol vydaný Protokol o výsledku inšpekcie č. U.-XX-XX-X.X/P-BXX-XX, č. U._F._Z./D./XXXX/XXX, v ktorom bolo konštatované, že žalobca, ktorý je podnikateľom, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že minimálne dňa XX.XX.XXXX v čase o X.XX hod. využíval závislú prácu fyzických osôb - S. D., Bc. B. T., Y. Y., Bc. S. F. a Z. K., ktorí pre neho vykonávali závislú prácu na kontrolovanom pracovisku, hoci s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah. Bolo mu nariadené odstrániť tento nedostatok. Žalobca protokol podpísal s tým, že uviedol, že berie na vedomie, súhlasí a nariadené odstráni v určenom termíne. Následne dňa XX.XX.XXXX žalobca inšpektorátu zaslal dokument nazvaný „ Zmena vyjadrenia kontrolovanej osoby k protokolu.“

17. Dňa XX.XX.XXXX bol U. práce J., odd. pracovnoprávnych vzťahov vypracovaný „Úradný záznam o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce“, v ktorom je konštatované, že dňa XX.XX.XXXX v čase o X.XX hod., začalo prerokovanie protokolu so žalobcom, za účasti U.. S. a U.. A.. Prerokovanie prebehlo štandardným spôsobom, pričom následne o XX.XX hod. a o XX.XX hod. telefonoval inšpektorke pravdepodobne ekonóm žalobcu, ktorý uviedol, že Bc. F. a Z. K. nemôžu mať uzavretú pracovnú zmluvu z dôvodu, že zdravotník podpísal čestné prehlásenie u svojho zamestnávateľa (Q. nemocnica I.), že nebude vykonávať prácu u iného zamestnávateľa a administratívny pracovník pracuje v štátnej správe bez možnosti výkonu inej práce a bez vedomia svojho zamestnávateľa. Inšpektorka uviedla, že toto vysvetlenie je potrebné uviesť do „odstránenia zisteného nedostatku“. Následne sa J. S., inšpektorka práce, ktorá úradný záznam spísala, vyjadrila k tvrdeniam žalobcu ohľadne výkonu inšpekcie na kontrolovanom pracovisku.

18. Dňa 12.05.2021 bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania, ktoré obsahovalo aj výzvu podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku. Dňa 31.05.2021 sa žalobca k uvedenému písomne vyjadril a následne dňa XX.XX.XXXX Inšpektorát práce J. vydal rozhodnutie číslo spisu U./U._Z. F./X./XXXX/ XXX, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. v nadväznosti na , ktorého sa dopustil tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase o X.XX hod. využíval na pracovisku A. odberové miesto, A. 5, S. závislú prácu fyzických osôb uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah. Na odvolanie žalobcu žalovaný toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil inšpektorátu na ďalšie konanie. Žalovaný prvostupňovému správnemu orgánu uložil preskúmať, či sú v tomto prípade splnené podmienky pre prijatie záveru o výkone závislej práce kontrolovanou osobou - zdravotníkom v A. a pre prijatie záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom, nakoľko tento uzatvoril s dotknutým zdravotníkom zmluvu o dobrovoľníckej činnosti pred začiatkom výkonu inšpekcie. Okrem toho poukázal na zmätočnosť výroku rozhodnutia, keď pri Z. K. je uvedené, že je zdravotník a pravdepodobne toto postavenie nemal.

19. Následne dňa XX.XX.XXXX vydal inšpektorát „Oznámenie o pokračovaní správneho konania“ s tým, že dňa XX.XX.XXXX bolo inšpektorátu doručené zrušujúce rozhodnutie žalovaného a týmto dňom pokračuje správne konanie o uložení pokuty. Oznámenie obsahuje aj výzvu podľa § 33 ods.2 správneho poriadku. Na uvedené reagoval žalobca vyjadrením, v ktorom sa nevyjadril k podkladom rozhodnutia, ale k tomu, že toto oznámenie neobsahuje označenie žiadnych podkladov rozhodnutia, žiadal nariadenie pojednávania, a to vzhľadom na zložitosť veci, jej povahy, vypočutia svedkov, ktorým chce klásť otázky napríklad za účelom riadneho zistenia skutočnosti, či im bol skutočne určovaný pracovný čas, či bol ich nadriadený a oni jeho podriadení. Následne inšpektorát žalobcu vyzval na predloženie dokladu ohľadne Bc. S. F., ktorá vykonáva zdravotnícke povolanie. Po predložení pracovnej zmluvy inšpektorát vydal dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie číslo spisu U./U._Z. F./X./XXXX/XXX, ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume X.XXX,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. v nadväznosti na , ktorého sa dopustil tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase o X.XX hod. využíval na pracovisku A. odberové miesto, A. 5, S. závislú prácu fyzických osôb - S. D., Bc. B. T., Y. Y., Z. K. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah. V časti využívania práce Bc. S. F. bolo konanie zastavené. V odôvodnení rozhodnutia je uvedená podstata podaných vysvetlení jednotlivých osôb na pracovisku A. žalobcu s tým, že inšpektorát vychádzal zo zoznamu kontrolovaných osôb na pracovisku, pričom overovaním v registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia vedeného S. poisťovňou bolo zistené, že v ňom neboli vedení ako zamestnanci žalobcu. S. bolo zistené, že s ním nemali uzavretý žiaden pracovnoprávny vzťah. Uzavreté zmluvy o dobrovoľníckej činnosti vyhodnotil tak, že uviedol celé znenie a skonštatoval, že „ činnosť vykonávaná vyššie uvedenými fyzickými osobami nenaplnila dobrovoľnícku činnosť.“ Ďalej konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom vykazuje znaky závislej práce. K námietke žalobcu, že tieto osoby sú riadne zdravotne a aj sociálne poistené, keďže svoju dobrovoľnícku činnosť vykonávali popri svojom trvalom pracovnom pomere, inšpektorát uviedol, že existenciu iných pracovných pomerov nebude zisťovať, nakoľko podľa slovenského práva môžu mať aj viacero pracovných pomerov.

20. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opäť odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že potvrdil rozhodnutie inšpektorátu, keď dospel k záveru, že bolo vydané v súlade so zákonom.

21. Senát Krajského súdu v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci s takýmto postupom súhlasili. Po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( veta prvá S.s.p. v spojení s ) k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby nie sú v súlade so zákonom, a preto bolo potrebné správnej žalobe vyhovieť.

22. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od X.XXX,- eur do XXX.XXX,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej X.XXX,- eur.

23. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 2: , o štátnej službe).

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/, j/ zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, § 20 a osobitného predpisu, j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokuty za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov.

25. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods.1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy v správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

26. Podľa § 21 ods. 1 prvá veta správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

27. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, právny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

28. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

29. Podľa a , ods. 2, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Ods. 3., závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

30. Podľa , dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť a) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu,

b) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom,

c) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

31. Podľa , dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe o dobrovoľníckej činnosti (ďalej len "") uzavretej s osobou so sídlom alebo pobytom na území Slovenskej republiky, pre ktorú vykonáva dobrovoľnícku činnosť (ďalej len "prijímateľ dobrovoľníckej činnosti") alebo s právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "vysielajúca organizácia") alebo ak vykonáva dobrovoľnícku činnosť ako člen vysielajúcej organizácie.

32. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci je základom sporu, či kontrolované osoby nachádzajúce sa dňa XX.XX.XXXX v Mobilnom odberovom mieste v S. na A. Q., ktorého prevádzkovateľom bol žalobca, vykonávali závislú činnosť alebo realizovali svoju činnosť na základe o dobrovoľníckej činnosti, tak ako v konečnom dôsledku uviedli vo svojom vysvetlení. Je teda potrebné posúdiť, či ich činnosť ( pri každom jednotlivo) vykonávaná v priestoroch mobilného odberového miesta žalobcu a zistená kontrolórmi, je výkonom dobrovoľníckej činnosti v zmysle zákona o dobrovoľníctve (ako to tvrdil žalobca) alebo sa jedná o výkon závislej práce v zmysle , a teda došlo k obchádzaniu tohto zákona zo strany žalobcu a k nelegálnemu zamestnávaniu.

33. Správny súd považuje v prvom rade za podstatné uviesť, že vo všeobecnosti je spoločným rysom všetkých znakov závislej práce osobná alebo hospodárska závislosť zamestnanca na zamestnávateľovi. Pri závislej činnosti zamestnanec osobne a sústavne vykonáva prácu v mene

zamestnávateľa a podľa jeho pokynov, pričom sa voči zamestnávateľovi nachádza v podriadenom vzťahu. Odmena síce nepredstavuje samostatný definičný znak závislej, resp. nelegálnej práce, avšak za situácie, že jedna osoba poskytne alebo prisľúbi druhej osobe za jej činnosť odmenu, ide o podstatnú skutočnosť pre posúdenie, že medzi nimi existuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti vyplývajúcej z hospodárskej závislosti zamestnanca a zamestnávateľa.

34. Na druhej strane pojem dobrovoľník a dobrovoľníctvo je upravený v v platnom znení. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že jeho hlavnou ambíciou bolo najmä stransparentnenie dobrovoľníctva ako všeobecne uznávanej činnosti vykonávanej fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme, pričom boli vymedzené oblasti dobrovoľníctva najmä v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti o chorých a starých ľudí, či vzdelávania, ktoré prinesú nemalý efekt aj do verejných zdrojov, ktoré nebude potrebné vynakladať z verejných rozpočtov. Osobitná časť dôvodovej správy k osobe dobrovoľníka ( zákona o dobrovoľníctve) uvádza cit: „Definuje sa dobrovoľník ako fyzická osoba, ktorá ..... poskytuje inej osobe s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť .... založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Z tejto definície vyplýva charakteristika dobrovoľníckej činnosti, ktorá sa vykonáva vo voľnom čase bez nároku na odmenu a so súhlasom prijímateľa dobrovoľníckej činnosti, a to buď v prospech tohto prijímateľa, ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, alebo vo verejný prospech, ak ide o činnosť vykonávanú v prospech štátu alebo orgánov územnej samosprávy.“ Pokiaľ ide o definíciu dobrovoľníckej činnosti ( zákona o dobrovoľníctve), dôvodová správa uvádza cit: „Demonštratívnym spôsobom sa vymedzujú najobvyklejšie oblasti, v ktorých sa dobrovoľnícka činnosť môže vykonávať, pričom nie je vylúčené túto činnosť vykonávať aj v iných verejnoprospešných oblastiach pri dodržaní podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň sa vymedzujú činnosti, ktoré sa nepovažujú za dobrovoľnícku činnosť vzhľadom na charakter ich obsahu, ako aj vzťahu vykonávateľa tejto činnosti a jej prijímateľa.“

35. Z ustanovenia § 2 ods. 1 tohto zákona možno vyvodiť, že dobrovoľnícku činnosť možno vykonávať v prospech inej osoby (fyzickej alebo právnickej) s jej súhlasom alebo vo verejný prospech. V § 3 ods. 1 zákona o dobrovoľníctve, zákonodarca demonštratívnym spôsobom vymedzil najobvyklejšie oblasti, v ktorých sa dobrovoľnícka činnosť môže vykonávať. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že „nie je vylúčené túto činnosť vykonávať aj v iných verejnoprospešných oblastiach pri dodržaní podmienok ustanovených týmto zákonom“. Súčasne v § 3 ods. 2 sú taxatívne vymedzené činnosti, ktoré sa nepovažujú za dobrovoľnícku činnosť vzhľadom na charakter ich obsahu, ako aj vzťahu vykonávateľa tejto činnosti a jej prijímateľa.

36. Správny súd konštatuje, že v prejednávanej právnej veci žalobca v konaní pred súdom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, rozpor vo výpovediach jednotlivých kontrolovaných osôb, účelové „vyberanie“ skutočností z týchto podaných vysvetlení v jeho neprospech, ako aj nemožnosť klásť týmto osobám otázky.

37. K uvedenému správny súd uvádza, že inšpektorát rozhodoval vo veci opakovane, potom ako bolo jeho v poradí prvé rozhodnutie odvolacím orgánom zrušené. Svoje závery odôvodnil najmä tým, že kontrolované osoby vykonávali prácu na základe pokynov, v mieste pracoviska žalobcu v jeho mene, pričom bola vedená evidencia ich dochádzky. Nie je dostatočne zrejmé, aké boli jeho závery ohľadne existencie odmeny za vykonávanú činnosť. Jeho odôvodnenie obsahuje iba vágne konštatovanie, že od 01.03.2015 nejde o znak závislej činnosti, avšak jej zistenie je podporným znakom závislej práce. Konkrétne skutkové a právne závery ohľadne existencie odmeny rozhodnutie neobsahuje. Existencia odmeny pritom pojmovo vylučuje existenciu dobrovoľníctva. Podstata argumentácie správnych orgánov je založená prioritne na tom, že tri kontrolované osoby dostávali pokyny a štvrtá (poverená žalobcom) organizovala ich prácu a viedla evidenciu dochádzky. Správny súd však dáva žalobcovi za pravdu, že uvedené závery z podaných vysvetlení bez ďalšieho nevyplývajú. Žalobca správne poukázal na to, že v podaných vysvetleniach sú vzájomné rozpory, ktoré neboli odstránené a správnymi orgánmi boli odignorované. Tak ako uviedol žalobca v správnej žalobe, z vysvetlenia Z. K. nevyplýva, že by dával pokyny ostatným na pracovisku A. a ani že by bol niekým poverený na takúto organizačnú činnosť na pracovisku. Z. K. dokonca uviedol, že je na pracovisku prvý deň. Bc. B. T. ani výslovne neuviedla, že jej dáva pokyny priamo p. K.. Do zápisnice v podstate uviedla, že jej ich dáva p. K., avšak nie sám, ale prostredníctvom pána D.. Z uvedeného nie je zrejmé, ako konkrétne bola práca na pracovisku organizovaná, správnymi orgánmi neboli

zisťované žiadne konkrétne okolnosti vykonávania a zadeľovania práce, aké pokyny mali kontrolované osoby na mysli, keď odpovedali na vopred formulovanú otázku inšpektora. Uvedené je pritom o to naliehavejšie, že všetky dotazované osoby zhodne uviedli, že právnym základom ich prítomnosti v danej A. je o dobrovoľníctve uzavretá písomne so žalobcom. S poukazom na uvedené bolo teda potrebné zaoberať sa aj obsahom uzavretej , konkrétnymi okolnosťami veci, ako aj konkrétnymi okolnosťami vykonávania práce týchto osôb v A., vrátane spôsobu organizácie práce, ich prípadného odmeňovania a podobne.

38. Púhe zistenie, že tieto osoby dostávali od nejakej osoby pokyny, nie je za danej situácie postačujúce, a to aj s poukazom na to, že vykonávanie dobrovoľníctva neznamená, že táto činnosť nie je žiadnym spôsobom organizovaná a dobrovoľník nedostáva žiadne pokyny. Bez akejkoľvek organizácie práce dobrovoľníkov by táto nemohla priniesť žiadny spoločenský benefit, nakoľko by predstavovala svojvôľu jednotlivých dobrovoľníkov a nemohol by byť ani zabezpečený kontinuálny chod dobrovoľníckej činnosti, ak by mala mať dlhodobejší charakter. Z uvedeného vyplýva, že nemôže postačovať zistenie, že „boli udeľované pokyny“ (v danom prípade nie je bez pochybností zistené kým), ale musí ísť o také kvalifikované organizovanie práce, ktoré vykazuje znaky osobnej alebo hospodárskej závislosti zamestnanca na zamestnávateľovi.

39. Správny súd poukazuje na to, že aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn z 22. júna 2022 okrem iného uviedol, že „ pokiaľ ide o výkon dobrovoľníckej činnosti, spravidla bude potrebné, aby dobrovoľník pôsobiaci v organizácii postupoval podľa usmernenia, či pokynov jej predstaviteľov a mal určený čas výkonu svojej činnosti. Výkon dobrovoľníckej činnosti bez akejkoľvek koordinácie, pokynov či usmernenia by bol nemožný..“ Aj z uvedeného je zrejmé, že v danej veci je potrebné zistiť čo najkonkrétnejšie okolnosti výkonu činnosti osôb, ktoré boli kontrolované na pracovisku žalobcu, vysporiadať sa s faktickou povahou ich činnosti, obsahom uzavretej , jasne a zrozumiteľne vyhodnotiť, či (ako podporný znak závislej činosti) de facto dostávali odmenu za vykonanú prácu a podobne. Až po doplnení dokazovania a jasnom formulovaní skutkových záverov a označení dôkazov, z ktorých takéto závery vyplynuli, je možné pristúpiť k právnemu posúdeniu veci. Ako však už bolo uvedené, v čase rozhodovania žalovaného, nebol pre akýkoľvek záver ohľadne (ne)existencie závislého vzťahu, resp. zastretého právneho úkonu v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav.

40. Vo vzťahu ku žalobnej námietke, že nebolo vykonané ústne pojednávanie, a to napriek tomu, že ho žalobca žiadal, správny súd uvádza, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti nevyžaduje. Správny poriadok rozlišuje: a) obligatórne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (takéto prípady upravuje stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách a pod.); b) fakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. Účastník administratívneho konania nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania, ak z osobitného predpisu nevyplýva opak. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako ani zákon o inšpekcii práce ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2002, č. sťažnosti 64336/01).

41. Nariadenie ústneho pojednávania vo veciach správneho trestania závisí od okolností každého konkrétneho prípadu s tým, že pokiaľ orgán verejnej správy ústne pojednávanie nenariadi (samozrejme, za podmienky, že povinnosť nariadiť ústne pojednávanie nevyplýva z osobitného predpisu), musí byť z odôvodnenia vydaného rozhodnutia zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a akými úvahami sa orgán verejnej správy riadil (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Pri posudzovaní potreby dodržania zásady ústnosti v rámci administratívneho konania je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, povahu správneho deliktu v širšom zmysle, vrátane skutkovej a právnej zložitosti veci , ako aj na druh a výšku hroziacej sankcie.

42. V predmetnej právnej veci sa žalobca v administratívnom konaní domáhal nariadenia ústneho pojednávania, pričom svoju žiadosť aj odôvodnil. Konkrétne chcel klásť kontrolovaným osobám otázky za účelom zistenia ich vzťahu podriadenosti voči jeho osobe, určovania pracovnej doby a podobne. Ku konkrétnym dôvodom nariadenia pojednávania, tak ako ich formuloval žalobca, sa však správne orgány dostatočne konkrétne nevyjadrili. Argumentácia správnych orgánov bola založená najmä na povahe veci (bez bližšej špecifikácie) a dostatočnom zistení skutkového stavu. Odhliadnuc od takéhoto nedostatočného odôvodnenia, je z vyššie uvedených záverov správneho súdu zrejmé, že skutkový stav nebol zistený v dostatočnom rozsahu. Bližšie zistenie skutkových okolností vykonávania práce osôb na pracovisku MOM, pritom nie je možné zistiť inak, ako ich výsluchom v administratívnom konaní. Z tohto dôvodu je potrebné, aby bolo v danej veci ústne pojednávanie nariadené tak, ako žiadal žalobca.

43. Ako už bolo uvedené vyššie, z doteraz zadovážených skutkových zistení nie je možné ustáliť jednoznačný záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb, resp., že postupoval spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku znamená obchádzanie zákona (), ale takýto záver zatiaľ nemožno ani vylúčiť. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v tohto zákona považuje za nelegálne zamestnávanie i také zamestnávanie právnickou osobou, ktorá je podnikateľom, ktoré využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nimi tvrdené vykonávanie závislej práce v prospech žalobcu bolo nad akúkoľvek pochybnosť potvrdené alebo vyvrátené. Takéto dokazovanie podľa názoru súdu nebolo doposiaľ vykonané.

44. Žalobca taktiež namietal, že boli porušené jeho procesné práva, keď po zrušení v poradí prvého rozhodnutia inšpektorátu, bolo vydané oznámenie o pokračovaní v konaní s výzvou podľa § 33 ods.2 správneho poriadku, avšak neboli označené podklady rozhodnutia, z ktorých mieni inšpektorát pri novom rozhodovaní vychádzať.

45. K uvedenému správny súd uvádza, že správny poriadok explicitne nestanovuje náležitosti oznámenia o začatí konania a už vôbec pre správny orgán výslovne nestanovuje povinnosť vydávať oznámenie o pokračovaní v konaní po zrušení veci odvolacím orgánom.

46. Správny poriadok taktiež nestanovuje, že práve v takomto oznámení sa má realizovať povinnosť správnych orgánov umožniť účastníkovi správneho konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, resp. navrhnúť ďalšie dôkazy podľa § 33 ods. 2. Ide v zmysle zákona o samostatne koncipovanú povinnosť správneho orgánu, ktorá sa logicky spája najmä s momentom ukončenia dokazovania a prípravou podkladov pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci. Jej cieľom a účelom je vytvoriť pre účastníka konania možnosť vyjadriť sa k nazhromaždeným dôkazom, ktoré budú tvoriť podklad pre rozhodovanie a prípadne ešte navrhnúť iné dôkazy. Zákon nestanovuje pre správny orgán konkrétnu formu alebo náležitosti pre splnenie tejto povinnosti. Vždy by však mal správny orgán k jej splneniu pristupovať tak, aby účastníkovi umožnil skutočnú a efektívnu realizáciu jeho procesných práv. Uvedené platí o to viac, že správne konanie nie je založené primárne na zásade ústnosti (tak ako bolo uvedené vyššie ). Účastník konania teda nie je prítomný pri realizácii dokazovania a nevie, aké úkony dokazovania správny orgán realizuje. V prejednávanej veci žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že „ ...vždy je takýmto podkladom protokol o výsledku kontroly, resp. dôkazy, na ktorých je založený. Ak sú podkladom aj listiny, resp. iné dôkazy predložené účastníkom správneho konania, tak tento účastník o nich vie a môže sa k nim vyjadriť.„ K uvedenému správny súd uvádza, že napríklad aj v prejednávanej veci bol po vydaní protokolu o výsledku inšpekcie vypracovaný úradný záznam zo dňa XX.XX.XXXX a Bc. F. a Z. K. boli lustrovaný v systéme S. poisťovne. Boli teda realizované aj ďalšie úkony správneho orgánu, o ktorých nemal žalobca vedomosť. Neobstojí ani argument žalovaného, že sa žalobca k pokračovaniu konania, ktoré obsahovalo výzvu podľa § 32 ods.2 správneho poriadku vyjadril. Žalobca síce podal vyjadrenie, avšak jeho podstatou bola práve námietka, že nevie, k akým konkrétnym podkladom sa má vyjadriť, keď podľa jeho názoru správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom.

47. Správny súd je toho názoru, že s ohľadom na zachovanie procesných práv účastníka a za situácie, že sa administratívne konanie realizuje v podstate bez osobnej účasti účastníka konania a bez nariadenia ústneho pojednávania, zodpovedá účelu tohto zákonného ustanovenia taký postup správneho orgánu, ktorý umožní účastníkovi správneho konania aspoň rozpoznať, ktoré dôkazy budú podkladom pre vydanie rozhodnutia, a to bez toho, aby si ich sám domýšľal alebo vždy a za každých okolností musel

nahliadať do administratívneho spisu. V situácii, keď ide o druhé rozhodovanie vo veci, je vhodné aspoň uviesť, že podkladom sú napríklad tie isté dôkazy, ako pri predchádzajúcom rozhodovaní, resp. uviesť doplnenia dokazovania.

48. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu I. stupňa je zaťažené vadou nezákonnosti, a preto boli obe rozhodnutia zrušené podľa § , , tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní inšpektorát najmä doplní dokazovanie výsluchom osôb, ktoré podali vysvetlenia tak, aby zistil rozhodné skutočnosti pre posúdenie toho, či boli uzavreté o dobrovoľníctve zastretým právnym úkonom a osoby, ktoré sa nachádzali na pracovisku žalobcu pre neho vykonávali závislú prácu. Súčasne bude jeho povinnosťou v rozhodnutí vo veci riadne svoje skutkové a právne závery odôvodniť.

49. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca mal v konaní plný úspech, a preto správny súd postupom podľa žalovaného zaviazal na úhradu náhrady trov konania. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).