Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/111/2024

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: M. L., narodená XX. F. XXXX, Z. XXXX/ XX, F., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova ul. č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 18. januára 2024, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. -18 z 30. apríla 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením z 30. apríla 2024, č. k. -18 postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol ako neprípustnú žalobu (z dôvodu, že žalobkyňa nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18. januára 2024, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento postupom podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „“) správne konanie na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 17. decembra 2023 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

2. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal za preukázané, že správnou žalobou napádaným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo predmetné konanie zastavené, išlo však o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (odvolanie). Správny súd mal za preukázané, že druhostupňový (odvolací) správny orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o odvolaní rozhodol rozhodnutím č. 003239/2024/20 zo dňa 12. marca 2024 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktoré bolo žalobkyni doručené po podaní jej žaloby na správny súd, a to dňa 19. marca 2024. Žalobkyňa doručila správnemu súdu žalobu dňa 13. marca 2024.

3. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa sa žalobou domáhala preskúmania zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré nie je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom na uvedené, správny súd postupom podľa

žalobu ako neprípustnú odmietol. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II.

4. Proti uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobkyňa v jej úvode vymedzila slovami: „Nesprávnym procesným postupom správneho súdu (bez verejného konania) mi nebolo umožnené využiť moje procesné práva (právo konania za mojej účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Moja správna žaloba bola protiprávne odmietnutá.“.

5. V ďalšom žalobkyňa namietala, že správny súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalobu odmietol „bez verejného konania, bez jej účasti“, v čom žalobkyňa videla rozpor s ustanovením , , ako aj , a a Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd.

6. Žalobkyňa na základe jej výkladu ustanovení a dospela k záveru, že správny súd rozhodoval vo veci samej, keď rozhodoval o žalobe žalobkyne, ktorá je podľa podaním vo veci samej, a teda nemal rozhodnúť formou uznesenia.

7. Žalobkyňa ďalej dôrazne namietala, že svoju správnu žalobu nepodala z dôvodu, že druhostupňový správny orgán nerozhodol o zrušení prvostupňového rozhodnutia, ale z dôvodu, že prvostupňovým rozhodnutím nebolo učinené zadosť zákonnosti, ústavnosti vo veci jej práva na vdovský výsluhový dôchodok. Podľa názoru žalobkyne, tvrdenie správneho súdu, že predmetom sporu v súdnom konaní malo byť rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, nemá žiadnu oporu v ustanoveniach .

8. Žalobkyňa taktiež namietala, že správny súd rozhodol nesprávne, keď žalobu posúdil, ako neprípustnú. Dôvodila, odvolávajúc sa na ustanovenie v spojení s , že správny súd mal konať a rozhodovať o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, t.j. rozhodnutia číslo GR ZVJS-d-17103/14-2024 zo dňa 18. januára 2024, a nie druhostupňového rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 003239/2024/20 zo dňa 12. marca 2024. Žalobkyňa naviac uviedla, že v druhostupňovom rozhodnutí je nesprávne uvedené označenie ako rozhodnutie ministerstva spravodlivosti, správne označenie má byť podľa žalobkyne rozhodnutie ministra spravodlivosti, nakoľko o odvolaní má právomoc konať a rozhodovať len minister a nie ministerstvo.

9. V druhej časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa odôvodňovala legitímnosť svojej žiadosti zo dňa 17. decembra 2023 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku s poukazom na predchádzajúce rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v tej istej veci.

10. V závere kasačnej sťažnosti žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alebo aby uznesenie správneho súdu zmenil tak, že zrušuje prvostupňové rozhodnutie a vec vracia na ďalšie konanie.

III.

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne, ktorá mu bola doručená 30. júla 2024, nevyjadril.

IV.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa , ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom ( ), v?zákonom stanovenej lehote ( ), na zákonom určenom mieste ( ), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu ( ) a je prípustná ( ), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (, ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa .

13. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal uznesenie správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so? správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

14. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

18. Podľa správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

19. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.

20. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo uznesenie správneho súdu č. k. -18 zo dňa 30. apríla 2024, ktorým súd postupom podľa odmietol žalobu z dôvodu jej neprípustnosti, nakoľko sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 18. januára 2024, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2024, ktorým Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže postupom podľa v spojení s Správneho poriadku správne konanie na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 17. decembra 2023 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

22. Podľa v znení platnom v rozhodnom období, správny orgán konanie zastaví, ak tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

23. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobou zo dňa 10. marca 2024, ktorá bola správnemu súdu doručená 13. marca 2024, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18. januára 2024, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2024, ktorým tento postupom podľa v spojení s Správneho poriadku, správne konanie na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 17. decembra 2023 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Správny súd následne uznesením č. k. -18 zo dňa 30. apríla 2024, postupom podľa žalobu ako neprípustnú odmietol, keď mal preukázané, že rozhodnutie, ktoré žalobca žiada zrušiť, nie je právoplatné, nakoľko bolo voči nemu podané odvolanie,

o ktorom rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 003239/2024/20 zo dňa 12. marca 2024, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 19. marca 2024, t.j. až po podaní jej správnej žaloby na správny súd. Správny súd teda uzavrel, že žaloba bola podaná pred tým, ako bolo o podanom odvolaní žalobkyne riadne rozhodnuté v odvolacom konaní.

24. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie správneho súdu je vecne správne.

25. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení , t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o ním podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné.

26. Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie , keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Na tomto mieste teda možno uzavrieť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.

27. Z obsahu súdneho spisu ako aj z kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca podal správnu žalobu v čase, kedy prebiehalo odvolacie správne konanie. Za tohto stavu potom bolo zo strany správneho súdu správne, že vzhľadom na neexistenciu predmetu spôsobilého súdneho prieskumu, žalobu ako neprípustnú odmietol. V prejednávanej veci totiž žalobca riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal a toto v čase podania žaloby (v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) nenadobudlo právoplatnosť.

28. Pokiaľ teda prebiehalo odvolacie konanie, ktorého predmetom bolo napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie, bolo potrebné, aby žalobca vyčkal na vydanie odvolacieho rozhodnutia. Od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu mu začne plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby v zmysle , v ktorej má žalobca možnosť podať správnu žalobu v sociálnych veciach voči rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu s tým, že ako žalovaného označí orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, t. j. odvolací orgán.

29. Správny súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru, keďže mal preukázané, že nie sú splnené procesné podmienky konania pre meritórne rozhodnutie vo veci samotnej.

30. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne postupom podľa ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane ( v spojení s veta druhá ).

32. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.