Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/226/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobkyne: U. Y., Q.. XX.X.XXXX, T. Y. U. R. XX, XXX XX T., R. Ž.J.: Ľ. Y., Q.. XX.X.XXXX, T. Y. U. N. XXX, XXX XX N. v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný platiť žalobkyni zvýšené výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima od 1.10.2013 do 30.4.2014 a od 1.5.2014 vo výške 60 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na adresu žalobkyne.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -30 zo dňa 28.11.2005 vo výrokovej časti o vyživovacej povinnosti žalovaného ( otca ) voči žalobkyni ( v tom čase maloletom dieťati ).

III. Zameškané výživné za obdobie od 1.10.2013 do 29.5.2015 vo výške 489,91 eur je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni v splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

IV. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

V. Pripúšťa sa zmena žaloby podaná žalobkyňou na pojednávaní konanom dňa 29.5.2015.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou spolu s doplnením žaloby ( č.l. 6) domáhala proti žalovanému, teda svojmu otcovi zvýšenia výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. zo dňa 1.12.2005. Žiadala zvýšiť výživné na sumu 100 eur spätne od mája 2012. Odôvodnila to tou skutočnosťou, že je na materskej dovolenke od februára 2013. Popri materskej dovolenke chodí do školy od septembra 2013 do III. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb Martin. Zvýšili sa jej náklady na cestovné, stravné, školné a poplatky. Žiadala spätne zvýšiť výživné od mája 2012, nakoľko v máji prerušila štúdium na strednej škole z dôvodu tehotenstva, bola evidovaná na úrade práce do februára 2013, kde nepoberala žiadne dávky, ani otec jej neplatil žiadne výživné, aj keď rozsudok o výživnom nebol zrušený. Otec mal prispievať i naďalej na výživné. Preto žiada súd o spätné vyplatenie.

Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania za účasti žalobkyne, žalovaný bol prítomný na jedinom nariadenom pojednávaní ( č. l. 30), na ktorom uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce v Piešťanoch s tým, že jediný príjem, ktorý má, je

sociálna dávka, ktorú poberá vo výške 114 eur spolu s jeho novou manželkou. Ide o dávku v hmotnej núdzi. V priebehu konania žalovaný ospravedlňoval neúčasť na nariadených pojednávaniach s tým, že uvádzal, že nemá pravidelný príjem, je vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a z tohto dôvodu nemá možnosť platiť vyššie výživné, ak doteraz. Pojednávaní sa nemohol zúčastniť práve z dôvodu finančných problémov. Súd naposledy vyzval žalovaného na dokladovanie príjmov a výdavkov podaním zo dňa 16.4.2015 ( č. l. 87). Žalovaný na túto výzvu reagoval podaním doručeným súdu 19.5.2015 ( č.l. 93) súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti a čestne prehlásil, že v roku 2015 nemal žiaden príjem, bola mu prisľúbená práca, ktorú nezískal, a preto sa opätovne rozhodol zaevidovať na Úrade práce, sociálnych vecí Piešťany. V tomto čase doslovne prežíva. Bez pomoci by to nezvládol ( č.l. 95). Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.5.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu, oboznámením sa s pripojeným spisom , výsluchom žalobkyne a žalovaného a dospel k týmto skutkovým zisteniam:

Žalobkyňa je plnoletou dcérou žalovaného. Vyživovacia povinnosť žalovaného voči nej bola naposledy určená na základe rozsudku Okresného súdu Martin -30 zo dňa 28.11.2005, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletej žalobkyni výživným vo výške 700,- Sk mesačne od 1.12.2005, čo predstavuje 23,24 eur mesačne. V čase vyhlásenia tohto rozsudku bola žalobkyňa maloletým dieťaťom a žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou s tým, že okrem žalobkyne jej matka mala ešte štyri deti, bývala u rodičov s deťmi. V súčasnosti je žalobkyňa študentkou II. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb, a to v zmysle potvrdenia o návšteve školy z 29.4.2015, študuje vo forme denného štúdia v školskom roku 2014/15. Je teda zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v novembri 2005 sa životné náklady žalobkyne v súvislosti s jej štúdiom na strednej škole zvýšili. Čo sa týka jej príjmov, tak žalobkyňa poberá, nakoľko má maloleté dieťa, rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne, prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur. Okrem toho má ešte príjem od otca jej dieťaťa, ale to len na dieťa vo výške 30 eur mesačne. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.5.2015 žalobkyňa uviedla, že je v súčasnosti žiačkou II. ročníka, učí sa za predavačku, nakoľko mala problém dokončiť III. maturitný ročník, tak prestúpila na II. ročník denné štúdium s tým, že má individuálny študijný plán. Jej výdavky v súčasnosti sú strava mesačne 80 až 100 eur, oblečenie 20 až 30 eur mesačne, býva u starých rodičov, kde im prispieva na bývanie 50 eur, platí cestovné do školy od 10 do 15 eur, platí si mobil kredit 15 eur mesačne. Jej výdavky predstavujú čiastku cca 220 eur mesačne. Čo sa týka jej príjmu, tak jej príjmy predstavujú len rodičovský príspevok v sume 203,20 eur, prídavok na dieťa 23,52 eur, ale ide o príjmy, ktoré vlastne žalobkyňa dostáva na maloleté dieťa, ktorého starostlivosť zabezpečuje, nakoľko podľa jej vyjadrenia s otcom dieťaťa nežije. Ten jej prispieva na dieťa cca v tomto období 30 eur mesačne. Čo sa týka žalovaného, tak žalovaný v priebehu celého konania poukazoval na to, že je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce v Piešťanoch a z tohto dôvodu nesúhlasil s tým, aby mu súd zvýšil výživné. Čo sa týka jeho príjmov, tak doložil do konania potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany ( č. l. 49), že je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ďalej súdu doložil do konania potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany ( č. l. 40), že jeho súčasná manželka poberá dávku v hmotnej núdzi spolu s ním, a to vo výške 107,10 eur mesačne. Ďalej do konania doložil, čo sa týka jeho výdavkov, doklad o vložení čiastky 73,50 eur na účet spoločnosti SEZ, a.s.. Uvedený doklad však nepreukazuje výdavky žalovaného, ale ide výdavok vkladateľa Y.Č. G. ( č.l. 41). Ďalej žalovaný doložil doklad, že Y. G. platí Trnavskej vodárenskej spoločnosti 66 eur ( č.l. 42). Iné doklady preukazujúce jeho výdavky a príjmy žalovaný nedoložil, aj napriek tomu, že bol niekoľkokrát písomne vyzvaný na doloženie príjmov a výdavkov. Jediné, čo oznamoval súdu bolo, že je naďalej v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemá stály príjem, má problém vyžiť a nájsť si zamestnanie a z tohto dôvodu nesúhlasí so zvýšením výživného.

Vyživovaciu povinnosť žalovaného voči žalobkyni súd posudzoval podľa ust. , 75, 76,78 o rodine v znení neskorších zmien ( ďalej len „ Zákon o rodine“).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd aj na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu , výhodnejšieho zamestnania a zárobku a majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k týmto právnym záverom:

Súd z pripojeného spisu zistil, že rozsudkom zo dňa 28.11.2005 č. k. -30 súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tom znení, že žalovaný sa zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletej žalobkyni výživné vo výške 700,- Sk mesačne, počnúc dňom 1.12.2005, vždy do každého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 31.10.1996 vo výroku v časti o výživnom.

Ku dňu vyhlásenia rozsudku súd z poštových poukážok ( prílohová obálka súdu č.l. 104), ako aj z výpovede žalobkyne zistil, že žalovaný platí výživné vo výške 24 eur mesačne, čiže nie 23,24 eur, ako mu prislúcha podľa posledného rozsudku o úprave výživného a mal by mať zaplatené výživné aj za mesiac máj 2015.

V súlade s ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine žalobkyňa je plnoleté dieťa, ktoré však nie je schopné samo sa živiť z dôvodu štúdia na strednej odbornej škole, odbor predavačka, a preto súd má za to, že

plnenie vyživovacej povinnosti žalovaného vo vzťahu k žalobkyni trvá naďalej, aj v čase rozhodovania súdu. Súd mal preukázané, že výdavky žalobkyne mesačne predstavujú čiastku minimálne 220 eur mesačne. Čo sa týka príjmov žalobkyne, tak jej príjmom je akurát poberanie rodičovského príspevku a prídavku na maloleté dieťa. To sú však príjmy, ktoré sú určené na výchovu a výživu jej maloletého dieťaťa. Iné príjmy žalobkyňa nemá s tým, že býva u starých rodičov, ktorým pripsieva na bývanie sumou 50 eur mesačne. Čo sa týka žalovaného, ten v priebehu konania uvádzal, že je evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne sociálne dávky, sociálnu dávku poberá jeho manželka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti s tým, že si nemôže nájsť prácu. Súd však poukazuje na to, že žalovaný je povinný sa starať o svoje dieťa, pokiaľ nie je schopné samo sa živiť. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti a schopnosti žalovaného, tak pri určení vyživovacej povinnosti podľa názoru súdu nie je smerodajné, aký je jeho aktuálny príjem, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti, t.j. koľko by s ohľadom na svoje vzdelanie, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť. Z pripojeného spisu súd zistil ( č.l. 17), že žalovaný má základné vzdelanie, má rekvalifikačný kurz na kuchára s tým, že už od 26.1.2014 aj, a teda aj v čase, keď sa rozhodovalo o poslednom výživnom, bol nezamestnaný. Ani tieto skutočnosti nebránia podľa názoru súdu žalovanému jeho povinnosti, schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v dostatočnom potrebnom rozsahu vo vzťahu k žalobkyni, aby mohla ukončiť školu a tým mať predpoklady úspechu na trhu práce. Žalovaný na pojednávaní nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo si nemôže nájsť prácu, prečo nemôže dosahovať vyšší príjem. Nepreukázal v konaní zdravotný stav, ktorý by mu bránil vykonávať prácu. Nie je vekovo tak starý, že by si nemohol nájsť zamestnanie, aby mohol prispievať na výživu svojej plnoletej dcéry, ktorá ešte nie je schopná sama sa živiť z dôvodu, že sa pripravuje na budúce povolanie. Posledná úprava výživného bola v roku 2005. Od tej doby došlo k zmene pomerov na strane žalobkyne, a to nástup žalobkyne na strednú odbornú školu, kedy došlo k zvýšeniu výdavkov žalobkyne. Žalobkyňa na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29.5.2015 ( č.l. 107), uviedla, že čo sa týka obdobia od podania návrhu, t. j. od 1.10. 2013 do 30.4.2014 žiada doplatiť minimálne výživné, nakoľko jej žalovaný posielal 24 eur, a minimálne výživné v tej dobe bolo 27,13 eur, a od 1.5.2014 žiada zvýšiť výživné na 60 eur mesačne. Uvedené súd považoval za zmenu návrhu, o ktorej rozhodol podľa ust. ( ďalej len „OSP“), nakoľko ide o návrhové konanie a výsledky doterajšieho konania tomu nebránili.

Súd na základe uvedeného vyhovel návrhu žalobkyne, ktorý upravila na poslednom pojednávaní konanom dňa 29.5.2015 a poukazuje súd na to, že naposledy bola vyživovacia povinnosť vo vzťahu žalovaného k žalobcovi určená v roku 2005, a to vo výške 700,- Sk, čo predstavuje 23,24 eur. Súd má preukázané z výpovede žalobkyne, ako aj z poštových podacích hárkov, ktoré doložila do konania ( č.l. 104), že jej žalovaný platil od októbra 2013 až po máj 2015 výživné vo výške 24 eur mesačne. Čo sa týka nedoplatku na výživnom, tak toto súd určil za obdobie od októbra 2013 až do konca apríla 2014. Nedoplatok predstavoval rozdiel medzi zaplateným výživným a minimálnym výživným, ktoré bolo ustanovené zákonom a bolo v tom čase vo výške 27,13 eur. Išlo teda o obdobie október, november, december 2013, január, február, marec, apríl 2014, za ktoré platil žalovaný vo výške 24 eur, hoci minimálne výživné za toto obdobie predstavovalo sumu 27,13 eur, nedoplatok za toto obdobie predstavuje čiastku 21,91 eur. Ďalej súd zaviazal žalovaného povinnosťou aj na ďalší nedoplatok, a to za obdobie od 1.5.2014 do 29.5.2015. K výške tohto nedoplatku súd dospel tak, že žalovaný teda zaplatil za obdobie máj až december 2013, január až máj 2015 mesačne výživné vo výške 24 eur, čo potvrdila žalobkyňa, čo predstavuje čiastku 312 eur a keďže súd zvýšil výživné od 1.5.2014, tak bol povinný uhradiť za obdobie od 1.5.2014 do 29.5.2015 výživné v celkovej výške 780 eur, čiže po odrátaní zaplateného výživného 780 eur mínus 312 eur, nedoplatok za toto obdobie predstavuje čiastku 468 eur, spolu s nedoplatkom za obdobie od 1.10.2013 do 1.5.2014 vo výške 21,91 eur predstavuje nedoplatok sumu 489,91 eur. Zároveň súd v súlade s ust. určil, že tento nedoplatok na výživnom je oprávnený žalovaný uhradiť v splátkach, kde určil výšku a podmienky zročnosti, a to tak, že určil, že žalovaný je povinný tento nedoplatok splácať v splátkach po 30 eur mesačne s tým, že sú splatné spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplantosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. , kde žalobkyni, nakoľko bola úspešná v konaní, vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa si žiadne trovy konania neuplatnila, a preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.