Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-94-2015.pdf
PDF · 74.74 KB
Case nature
Subarea
9Co/94/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: D.. F. Z., B. B., T.Á. X, proti odporkyni: F.. E. Š., B. B., B. XX, zastúpená JUDr. Mgr. Antonom Chromíkom, PhD., Advokátska kancelária, s. r. o., Šenkvice, Chorvátska 199, o zaplatenie sumy 2.400,- € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13. 11. 2014, č. k. 42C/409/2013-127, v pomere hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni domáhala povolenia obnovy konania, a to konania o dedičstve vedeného pod č. D 322/2010, Dnot 42/2010, za tým účelom, aby si mohla uplatniť pohľadávky vo výške 2.000,- € s príslušenstvom a 400,- € s príslušenstvom. Na pojednávaní, vytýčenom súdom prvého stupňa na deň 13. 11. 2014 vzala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie navrhla zastaviť po tom, ako právny zástupca odporkyne v konaní vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou konanie zastavil, na základe ust. § 96 ods. 1 O. s. p. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. tak, že navrhovateľku, ktorá zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, zaviazal na náhradu trov, ktoré v konaní vznikli odporkyni, t. j. trov právneho zastúpenia celkom v sume 470,66 € (za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2014, á 101,25 €, ďalej 3 x režijný paušál po 8,04 €, ako aj náhrada cestovného 24,15 € a náhrada za stratu času 40,20 €, ako aj 20 % DPH) , podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Uvedené uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka v celom rozsahu, t. j. ako vo výroku o zastavení konania, tak aj vo výroku o trovách konania s tým, že dôvody odvolania písomne doplní.
Keďže navrhovateľka dôvody svojho odvolania nedoplnila a súd prvého stupňa ju na ich doplnenie nevyzval, urobil tak odvolací súd svojím uznesením zo dňa 13. 3. 2015, č. k. 9Co/94/2015-134, v ktorom navrhovateľku zároveň poučil o následkoch v prípade, ak vady odvolania navrhovateľka v stanovenej lehote 10 dní od doručenia uznesenia, neodstráni.
Navrhovateľka písomným podaním, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 31. 3. 2015 (č. l. 136 spisu), vytýkala prvostupňovému súdu, že v napadnutom uznesení dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní sa navrhovateľka nesúhlasila s námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesla odporkyňa poukazujúc na to, že nebol stanovený presný termín vrátenia pôžičky, že si pôžičku uplatnila, keď sa prihlásila do dedičského konania po otcovi odporkyne, že o pôžičke odporkyňa vedela, a že o
právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/322/2010 sa navrhovateľka dozvedela až v marci 2013. V odvolaní navrhovateľka poukazovala na ňou predložené svedecké výpovede, popisovala priebeh pojednávania pred súdom prvého stupňa dňa 13. 11. 2014 z jej pohľadu. Uviedla, že k späťvzatiu návrhu pristúpila pod nátlakom. Osobitne navrhovateľka v odvolaní nesúhlasila s trovami právneho zastúpenia, ktoré súd prvého stupňa priznal odporkyni, keď argumentovala tým, že súdu prvého stupňa zdokladovala, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie trov konania, ani trov právneho zastúpenia. Navrhovateľka navrhovala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Na odvolanie navrhovateľky sa odporkyňa nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t. j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Pod späťvzatím návrhu je potrebné rozumieť procesný úkon účastníka - navrhovateľa - z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu buď celkom, alebo sčasti, nemá záujem, čo znamená, že o jeho návrhu nebude súd meritórne rozhodovať. Späťvzatie návrhu ako prejav vôle nesmie vzbudzovať žiadne pochybnosti o jeho obsahu a zmysle. Zákon (Občiansky súdny poriadok) pritom navrhovateľovi neukladá povinnosť svoje späťvzatie návrhu odôvodniť.
Z obsahu zápisnice z pojednávania na súde prvého stupňa dňa 13. 11. 2014 (č. l. 119 spisu) vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že navrhovateľka po tom, ako právny zástupca odporkyne vzniesol námietku premlčania, vzala svoj návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť a výslovne žiada, aby súd konanie zastavil. Z uvedenej protokolácie ústneho prednesu navrhovateľky niet pochýb o tom, že navrhovateľka ústne učinila späťvzatie návrhu v celom rozsahu, pričom v zápisnici nie sú zaznamenané žiadne dôvody, pre ktoré sa rozhodla na svojom návrhu netrvať a tento vziať späť.
Súd prvého stupňa za danej situácie správne prihliadal na späťvzatie návrhu navrhovateľkou a v súlade s cit. ust. § 96 ods. 1 O. s. p. konanie o návrhu navrhovateľky zastavil, pretože na zastavenie konania boli splnené všetky zákonné podmienky. K späťvzatiu návrhu navrhovateľkou došlo ešte pred otvorením pojednávania, t. j. na zastavenie konania nebol potrebný súhlas odporkyne so späťvzatím návrhu.
Skutočnosť, že navrhovateľka si následne svoje rozhodnutie vziať návrh späť zjavne rozmyslela, nie je podstatná; svoje rozhodnutie vziať návrh späť a teda nepokračovať v konaní, totiž navrhovateľka nemôže vziať späť, povedané inak „späťvzatie“ späťvzatia návrhu (po tom, ako sa už súd o späťvzatí dozvedel - a v danom prípade sa tak stalo prakticky hneď na pojednávaní ústnym oznámením navrhovateľky) nie je totiž možné, a to s ohľadom na účinky a dôsledky, s ktorými je procesný úkon späťvzatia návrhu spojený (a síce dôsledkom späťvzatia návrhu ešte pred otvorením pojednávania je, že súd konanie zastaví, § 96 ods. 1 O. s. p.). Treba dodať, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 13. 11. 2014 nemožno nijako vyvodiť, že navrhovateľka sa rozhodla vziať návrh späť pod nátlakom; takýmto nátlakom nemohla byť obrana odporkyne, spočívajúca vo vznesení námietky premlčania.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil
účastník, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.
Ust. § 146 ods. 2 O. s. p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z použitia § 146 ods. 2 vety prvej.
Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, platí, že navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie odporcu; je tomu tak napr. vtedy, keď odporca po začatí konania zaplatil navrhovateľovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa odporca zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t. j. nastane situácia, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním sa (konaním) odporcu, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.
V danej veci súd prvého stupňa zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľkou voči odporkyni bez toho, aby odporkyňa navrhovateľkou uplatňovaný nárok v tomto konaní uznala. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania to znamená, že nedošlo k správaniu odporkyne v intenciách žalobného návrhu navrhovateľky. Za tejto situácie tak boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., tak ako to v rozhodnutí učinil prvostupňový súd, ktorý správne priznal odporkyni aj výšku trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd poznamenáva, že v danej právnej veci nezistil naplnenie predpokladov pre použitie ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ktorý dovoľuje použiť moderačné právo. Takýmto dôvodom nemôže byť automaticky skutočnosť, že navrhovateľka je hmotne odkázaná osoba. Navrhovateľka využila svoje dispozičné právo uplatniť si nároky, ktoré považovala za opodstatnené, súdnou cestou, pričom pred začatím pojednávania svoj návrh v celosti vzala späť. Odporkyňa sa teda voči uplatneným nárokom musela v konaní brániť, a za účelom svojej obrany splnomocnila svojím zastupovaním v súdnom spore advokáta, čím jej vznikli náklady na trovy právneho zastúpenia. Úkony právnej služby, ktoré právny zástupca poskytol odporkyni v rámci právneho zastúpenia v tomto konaní, sa javia ako nevyhnutné pre úspešnú obranu odporkyne a z procesného hľadiska predstavovali vždy reakciu na postoj, ktorý v danej veci zaujala navrhovateľka; z tohto dôvodu trovy s tým spojené nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť ako neúčelne vynaložené. Ich výška bola vyčíslená právnym zástupcom odporkyne správne.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odporkyňa si v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (resp. jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.