Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Trnava, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, zastúpeného advoconsulting, s.r.o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti odporcovi O. Z., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., N. XXXX/X, o zaplatenie 284,- € s prísl. takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 334,36 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 284,- € od 28.09.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 € a v trovách právneho zastúpenia 37,54 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 284,- € s príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 50,36 €, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 284,- € od 28.09.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom nepovoleného prečerpania na bežnom účte, ktorý bol zriadený jeho právnym predchodcom - Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvou o bežnom účte. Odporca sa zaviazal dodržiavať i Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom. Pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. bola na neho postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013.

Na základe uznesenia súdu č.k. -6 zo dňa 06.08.2014 navrhovateľ dňa 04.02.2015 doplnil listinné dôkazy i podrobný prehľad peňažných operácií na bežnom účte odporcu. Ďalej podaním zo dňa 27.05.2015 doplnil, že jeho právny predchodca uzatvoril s odporcom dňa 18.03.2005 zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej mu poskytol kontokorentný úver s úverovým rámcom 464,71 €. Odporca začal úver čerpať dňom 18.03.2005, od ktorého dňa uskutočňoval výbery a platby kartou, pričom na splácanie úveru boli vykonávané úhrady. Odporca čerpaním poskytnutého úverového rámca tento dňa 31.08.2005 prekročil, čím sa dostal do nepovoleného prečerpania, ktoré však následne úhradou zo dňa 08.09.2005 vyrovnal na výšku poskytnutého úverového rámca. Toto sa stalo opakovane, napríklad v dňoch 31.12.2005, 31.03.2006, 30.04.2006, 31.05.2006, 30.06.2006, 31.07.2006. Posledný vklad odporcu na účet bol dňa 19.06.209 vo výške 21,25 €, po započítaní ktorého predstavoval debetný zostatok na účte - 153,36 €. S ohľadom na toto správanie odporcu právny predchodca navrhovateľa zastavil poskytnutie a čerpanie úveru a zrušil účet odporcovi, pričom istina dlhu odporcu ku dňu 25.07.2011 predstavovala sumu 284,- €. Odporca pohľadávku neuhradil. Právny predchodca navrhovateľa mu postúpil pohľadávku vo výške istiny 284,- €, s úrokmi za obdobie od 01.07.2011 do

25.07.2011 vo výške 5,11 €, úrokmi z omeškania 8 % ročne za obdobie od 25.07.2011 do 20.08.2011 vo výške 0,76 €, úroky z omeškania 8 % ročne za obdobie od 20.08.2011 do 31.01.2013 a 5 % ročne od 01.02.2013 do 26.09.2013 v celkovej výške 44,49 €.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a z.č. (ďalej len „“), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. Poučenia boli účastníkom zaslané poštou. Súd vychádzal z návrhu, zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.03.2005, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 18.03.2005, zmlúv o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 31.03.2005, 30.06.2006, 08.01.2007, 18.12.2006, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013, oznámenia zo dňa 21.11.2013, písomných podaní navrhovateľa, výpisov z účtu odporcu, ostatného spisového materiálu a zistil nasledovné:

Zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.03.2005 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „banka“) sa zaviazala pre odporcu ako majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a poskytovať mu ďalšie produkty a služby v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „VOP“). V zmluve odporca prehlásil (bod 1 čl. III), že obdržal VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaviazal sa ich dodržiavať.

Na základe zmlúv o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 31.03.2005, 30.06.2006, 08.01.2007, 18.12.2006 boli odporcovi k bežnému účtu vydané následne 4 platobné karty.

Dňa 18.03.2005 bola uzatvorená zmluva medzi veriteľom - navrhovateľom, a dlžníkom - odporcom o kontokorentnom úvere. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol odporcovi kontokorentný úver s výškou úverového rámca 464,71 €/14 000,- Sk, úrokovou sadzbou 10,65 % ročne a konečnou splatnosťou úveru 17.03.2006. Splatnosť úrokov bola mesačne, k poslednému dňu v mesiaci, poplatok za poskytnutie úveru bol 2 % z výšky úverového rámca splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne. Podľa čl. III bod 1 zmluvy bola táto uzatvorená na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy. Doba trvania zmluvy sa ale predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne do 65. roku veku dlžníka. Súčasťou zmluvy boli aj VOP a Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej len „OP“).

Z výpisov z účtu odporcu vyplýva, že menovaný začal kontokorentný úver čerpať dňom 18.03.2005. Od tohto dňa uskutočňoval výbery/platby platobnou kartou a taktiež vykonával úhrady dlhu, avšak dňa 31.08.2005 prekročil úverový rámec, čím sa v zmysle OP dostal do tzv. nepovoleného prečerpania. Následne toto vyrovnal, avšak postupne dochádzalo k opakovanému nepovolenému prečerpaniu, ktorý odporca vždy vyrovnal.

Vzhľadom na uvedené finančné správanie odporcu, banka zastavila čerpanie kontokorentného úveru a odporcovi zrušila účet dňom 25.07.2011, čo vyplýva z výpisu z účtu odporcu.

Z výpisov z účtu odporcu je zrejmé, že pohľadávka banky ku dňu jeho zrušenia 25.07.2011 predstavovala sumu istiny 284,- €.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 postúpila banka pohľadávku voči odporcovi, pozostávajúcu z istiny 284,- €, úrokov 10,65 % ročne za obdobie od 01.07.2011 do 25.07.2011 vo výške 5,11 €, úrokov z omeškania 8 % ročne za obdobie od 25.07.2011 do 20.08.2011 vo výške 0,76 €, úrokov

z omeškania 8 % ročne za obdobie od 21.08.2011 do 31.01.2013 a 5 % ročne od 01.02.2013 do 26.09.2013 vo výške 44,49 €, na navrhovateľa.

Navrhovateľ vyzval odporcu na plnenie výzvou zo dňa 21.11.2013, avšak bezúspešne.

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 18.03.2005.

Podľa z.č. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , z.č. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 cit. zák. typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa o spotrebiteľských úveroch ustanovenia a , , , ods. 1 a a sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa z.č. (ďalej len „“) dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi navrhovateľom (ako veriteľom) a odporcom (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa a nasl. - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého navrhovateľovi vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi kontokorentný úver a odporcovi povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa .

Súd ďalej predmetnú zmluvu vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností VOP a OP9, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

Odporca akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Vychádzajúc z uvedeného dospel potom súd k záveru, že navrhovateľ sa nedomáha ničoho iného, než na čo má právo zo zmluvy uzavretej v súlade so zákonom. Preto nezostávalo súdu nič iné, ako žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať odporcu na zaplatenie istiny 284,- € a úrokov 10,65 % ročne za obdobie od 01.07.2011 do 25.07.2011 vo výške 5,11 €.

Odporca sa s plnením istiny dlhu voči navrhovateľovi dostal do omeškania, a preto mu súd podľa Obč. zák. v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania. Odporca sa dostal do plnenia celého dlhu dňom 25.07.2011, kedy bola základná úroková sadzba ECB 1,50 %, preto by navrhovateľovi patril úrok z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne. Keďže si ale navrhovateľ uplatnil len úrok z omeškania 8 % ročne za obdobie od 25.07.2011 do 20.08.2011 vo výške 0,76 €, 8 % ročne za obdobie od 21.08.2011 do 31.01.2013 a 5 % ročne od 01.02.2013 do 26.09.2013 vo výške 44,49 € a následne 5 % ročne zo sumy 284,- € od 28.09.2013 do zaplatenia, súd nemohol ísť nad rámec jeho návrhu a priznať mu viac.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 334,36 € (284,- € plus 5,11 € plus 0,76 € plus 44,49 €) a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 284,- € od 28.09.2013 do zaplatenia.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa , . Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a patrila by mu plná náhrada trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 € a v trovách právneho zastúpenia 75,08 € podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia ( cit. vyhlášky) a podanie návrhu ( cit. vyhlášky) á 23, €, x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné ( cit. vyhlášky) vo výške 8, € a DPH ( cit. vyhlášky). Takto uplatnené trovy navrhovateľa však považoval súd za neprimerané voči pohľadávke, ktorá bola predmetom sporu, a preto ich náhradu v zmysle znížil a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 16, € a v trovách právneho zastúpenia v hodnote jedného právneho úkonu vo výške 23,24 €, 1 x režijný paušál 8,04 € a DPH 6,26 €, spolu suma trov právneho zastúpenia 37,54 €. Trovy právneho zastúpenia sa súdu javili ako neprimerané jednak vzhľadom na výšku pohľadávky a jednak z dôvodu, že išlo o žalobu, ktorú navrhovateľ podáva vo viacerých prípadoch. Žalobný návrh bol vo forme vopred pripraveného textu, v ktorom sa iba mechanicky menili účastníci a výška pohľadávky. V danej veci ide o hromadné uplatňovanie pohľadávky nízkej hodnoty, čím bola daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej. Celkom bez povšimnutia okrem toho nebolo možno ponechať ani to, že právo účastníka na odborné právne zastúpenie (advokátom) síce zásadne nemožno upierať nikomu, na druhej strane však u právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vo väčšom rozsahu, nemožno nevidieť aj ponúkajúcu sa (a podľa všetkého zrejme ekonomickejšiu) možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho servisu z vlastných zdrojov (pomocou na to povolaného zamestnanca, či viacerých zamestnancov). Tieto skutočnosti súd považoval za okolnosti odôvodňujúce primerané zníženie náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odporcu súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.