Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/57/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. Q. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: matky U. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na L. ulici č. XXX zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, LL.M., so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Kukučínovej ulici č. 19 a otca R. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na I. ulici č. XXXX/XX zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Ferenčíkom, PhD., s.r.o. so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Krivej ulici č. 23 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. - 94 zo dňa 30.11.2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom II. zaviazal otca prispievať na výživu mal. M. sumou 200 Eur mesačne od 13. augusta 2021 do budúcna vždy do 15. dňa v každom miesiaci vopred matke počnúc decembrom 2021. Výrokom III. dlžné výživné na maloletého za obdobie od 13.8.2021 do 30.11.2021 spolu v sume 422,55 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 15. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. upravil styk otca s mal. M. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v dobe od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať maloleté dieťa v mieste bydliska matky v určenom čase, kam je povinný maloleté dieťa v čase určenom na ukončenie styku matke odovzdať. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Výrokom V. v prevyšujúcej časti návrh matky a otca zamietol. Výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy matky odôvodnil tým, že maloletý sa od narodenia nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť vykonáva na požadovanej úrovni a ani šetrením kolízneho opatrovníka, ani výsluchom účastníkov konania neboli zistené také nedostatky, ktoré by odôvodňovali jeho pochybnosti o náležitosti tejto starostlivosti. Uviedol, že otec namietal túto starostlivosť v dvoch oblastiach a to v oblasti venovania sa maloletému synovi a v oblasti kvality bývania. Čo sa týka psychického vývoja maloletého v starostlivosti matky, kolízny opatrovník nezistil a otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vzbudzovali obavu, že tento nie je primeraný. Otec deklaroval, že matka netrávi so synom čas podľa jeho predstáv, toto tvrdenie však podľa názoru súdu prvej inštancie pramení skôr z partnerského konfliktu rodičov ako z jeho reálnej obavy o záujmy syna. Nedostatky v starostlivosti o dieťa nezistila napokon ani psychologička v správe z vyšetrenia maloletého zo dňa 9.7.2021. Otázka kvality bývania bola otcom namietaná tým, že dieťa nemá v

domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky a spochybňoval správnosť správy zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom. Za týmto účelom navrhoval aj ďalšie dokazovanie. Tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko nemal za to, že by to bolo hospodárne a účelné. Bývanie matky spĺňa potrebné požiadavky bezpečnostného a hygienického charakteru na zotrvanie dieťaťa v danej domácnosti, čo mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané šetrením kolízneho opatrovníka. Konštatoval, že skutočnosť, či má dieťa v domácnosti vlastné lôžko, alebo zdieľa lôžko s matkou a či má k dispozícii písací stôl podľa jeho názoru nemá tak zásadný význam, ktorý by predstavoval rozhodný aspekt v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca. Zdôraznil, že bývanie mal. M. zohľadňuje životnú úroveň matky, spĺňa požadované štandardy, je čisté a bezpečné. Vyjadril presvedčenie, že z hľadiska záujmu maloletého je v tomto nízkom veku pre maloletého podstatnejšia starostlivosť a prítomnosť matky, ako ďalšia posteľ alebo písací stôl v domácnosti, za splnenia požadovaných štandardov hygienicky vyhovujúceho a bezpečného bývania. Mal za to, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, čím sa zabezpečí kontinuita a stabilita doposiaľ poskytovanej starostlivosti a matka je schopná plnohodnotne zabezpečiť potreby maloletého. Tento fakt uznal na pojednávaní aj samotný otec, keď priznal, že z pohľadu dieťaťa by nebolo podľa predstáv M. byť odňatý z osobnej starostlivosti matky. So zverením do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj kolízny opatrovník. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd prvej inštancie nepovažoval za vhodný pri danom usporiadaní vzťahov v rodine a nízkom veku maloletého, ktorý v tom čase dovŕšil vek štyroch rokov. Zistil, že styk s otcom prebiehal na základe dohody s matkou pravidelne v rozsahu niekoľkých hodín v rámci dňa, bez trávenia nocí v domácnosti otca. Konštatoval, že maloletý ešte nedisponuje takými rozumovými schopnosťami, aby dokázal obsiahnuť interval siedmych dní a nocí v starostlivosti matky a následne v starostlivosti otca. Základným atribútom pre zdravý rozvoj dieťaťa a jeho psychickú pohodu je stabilita a predvídateľnosť jeho životných podmienok. Už odchod maloletého a matky zo spoločnej domácnosti s otcom a rozchod rodičov predstavuje pre neho diskomfort a situáciu náročnú na detskú psychiku, kde by podľa názoru súdu prvej inštancie v danom momente striedavá starostlivosť rodičov (medzi ktorými navyše vládne vysoko konfliktná nálada), maloletého ešte viac miatla a mohla by negatívne vplývať na jeho zdravý vývoj. Vyjadril presvedčenie, že domácnosť matky bude do budúcna predstavovať stabilný bod, do ktorého sa maloletý bude vracať po ukončení styku s otcom. Zároveň sa súd stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že predpokladom fungovania striedavej osobnej starostlivosti je aspoň predpoklad slušnej a spolupracujúcej komunikácie rodičov, ktorá je pri takomto organizovaní každodenného života maloletého nevyhnutná. Otec sa sám na pojednávaní pri otázke na osobnú starostlivosť o dieťa vyjadril, že sa na to prvý raz pozrel očami dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to, že vzťahy medzi rodičmi sú tak rozvrátené, že nedokážu vnímať potreby svojho dieťaťa bez optiky svojho partnerského konfliktu a svojich záujmov, ktoré uprednostňujú pred záujmami maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov nevykonal otcom navrhnuté znalecké dokazovanie ohľadne striedavej osobnej starostlivosti, keďže v danej rodine nie sú splnené ani predpoklady pre nariadenie tejto starostlivosti, posudzovať jej následnú vhodnosť a organizáciu by bolo nehospodárne a neúčelné. V otázke výživného došlo medzi rodičmi k zhode na sume 200 Eur mesačne. Dlžné výživné na maloletého určil súd prvej inštancie od podania návrhu, pričom do neho zarátal sumu 300 Eur, ktorú účastníci zhodne uviedli ako sumu výživného vyplatenú otcom za mesiace 9, 10 a 11/2021. Plnenie otca pri príležitosti sviatku maloletého do dlžného výživného nezahrnul, nakoľko jednak išlo o príležitostné dary bežnej hodnoty k narodeninám dieťaťa a jednak otec o toto započítanie ani nežiadal. Pri úprave styku vykonal zisťovanie ohľadne toho, či otec v minulosti dieťa nejako ohrozil, resp. došlo k nejakej ujme maloletého, kým bol v starostlivosti otca, čo nebolo zistené. Netvrdila to ani samotná matka. Dôveru matky v rodičovské schopnosti otca má súd za preukázanú aj fungujúcou praxou medzi rodičmi, kde matka maloletého stretávanie sa s otcom bežne umožňuje bez svojej prítomnosti. Argument matky, že otec užíva v nadmernej miere alkohol opätovne súd prvej inštancie považoval skôr za výsledkov partnerských konfliktov rodičov, ako skutočnú a úprimnú obavu matky. Poukázal na to, že otec preukázal schopnosť sa o maloletého postarať bez pomoci inej osoby, ani matka, ani kolízny opatrovník nenamietali žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloleté dieťa, matka neprezentovala žiadnu udalosť, ktorá by odôvodňovala obavu o schopnosť otca postarať sa o syna. Konštatoval, že mal. M. už nie je vo veku, kedy vyžaduje neustálu prítomnosť matky, navyše navštevuje predškolské zariadenie, a teda je zvyknutý stráviť bez matky istý časový interval. Na upevnenie vzťahu otca so synom, ako aj poskytnutie priestoru otcovi naplánovať si so synom dlhodobejšie aktivity, výlety, mal súd prvej inštancie za to, že je v záujme maloletého, aby mu bolo umožnené tráviť v domácnosti otca aj noci, preto poskytol otcovi na toto priestor v trvaní každého druhého víkendu. Stretávanie sa otcovi umožnil aj v rámci každého pracovného týždňa v trvaní dvoch poobedí, po škôlke s návratom maloletého do domácnosti matky vo večerných hodinách. Návrh matky v časti prevyšujúceho výživného, v časti stretávania sa otca so synom v jej prítomnosti a

návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, resp. na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti súd zamietol. O trovách konania rozhodol na základe návrhu účastníkov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň namietal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ako napríklad vykonanie dokazovania znaleckým posudkom. Znalecké dokazovanie navrhol na posúdenie spôsobilosti maloletého vnímať plynutie času, striedavú starostlivosť, ako aj vhodnosť takejto starostlivosti, čo nemohol posúdiť súd po jednom výsluchu rodičov a na ich zodpovedanie sú potrebné vedecké poznatky súdneho znalca z odboru psychológie. Keďže súdu prvej inštancie návrh na vykonanie znaleckého dokazovania neakceptoval, považuje to za nesprávny procesný postup, ktorým mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Rovnako namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho návrhom, že v prípade ak by bola striedavá starostlivosť vyhodnotená ako nevhodná, navrhoval rozšírený styk s maloletým. Je presvedčený, že znalecké dokazovanie by vedelo okrem iného preukázať aj možnosť prespávania maloletého u neho počas pracovného týždňa, keďže považuje za neracionálne odovzdávať syna matke v mieste jej bydliska v Ruskove preto, aby ho ona hneď na druhý deň ráno odniesla naspäť do škôlky v Košiciach. V otázke dlžného výživného namietal, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil hmotné plnenia, ktoré prezentoval na pojednávaní dňa 30.11.2021 v sume 70 Eur v novembri 2021. Tieto plnenia neboli matkou maloletého spochybnené, podľa jeho názoru súd pri výpočte dlžného výživného pochybil, keď toto plnenie nezarátal, keďže nejde o dary bežnej hodnoty. Čo sa týka úpravy styku uviedol, že má záujem stretávať sa so synom intenzívnejšie, má záujem upraviť stretávanie sa s maloletým počas sviatkov a prázdnin, na čo mu však súd prvej inštancie nedal priestor. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, len proti výroku o úprave styku a proti výroku, v ktorom súd prvej inštancie jej návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolanie podala z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci a neprihliadol ani na názor maloletého. Konštatovala, že súd prvej inštancie sa v konaní vôbec nezapodieval jej tvrdeniami týkajúcimi sa požívania alkoholických nápojov otcom a zúžil sa iba na všeobecné konštatovanie o tom, že nebolo doposiaľ preukázané, že by maloletému vznikla počas styku s otcom nejaká ujma, resp. že ani kolízny opatrovník v tomto smere nenamietal žiadne nedostatky. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie týkajúce sa zisťovania, či otec je pre jeho nadmerné požívanie alkoholu spôsobilý mať dieťa v opatere aj súvislé dva dni vrátane noci a rovnako tak nijakým spôsobom neskúmal tieto skutočnosti ani kolízny opatrovník. Neboli vypočutí svedkovia, ktorých ona navrhla vypočuť. Sú prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ani nevysvetlil prečo takéto dokazovanie odmietol vykonať. Skutočnosť, že sa vecou nijako nezapodieval a nenamietal ju kolízny opatrovník je značne zarážajúce a absolútne nezodpovedné a svedčí to len o mechanickosti prístupu kolízneho opatrovníka, ale v žiadnom prípade to nedôvodí možnosť súdu sa s tak zásadnou vecou úplne nezapodievať. Uviedla, že súd sa vôbec nezapodieval otázkou, prečo ona nechce dávať maloletého otcovi na dlhé úseky, prečo vidí problém v takom styku s maloletým aj v noci, kedy je na jej strane obava o zdravie a psychickú pohodu dieťaťa. Konštatovala, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy závery psychológa a nezisťoval ani názor maloletého. Konštatovala, že nijako neboli odstránené rozpory v tvrdeniach rodičov o požívaní alkoholu otcom, pričom práve kvôli nadmernému požívaniu alkoholu otcom sa ona obáva styku cez noc. Namietala, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí opomenul vysporiadať s jej návrhom, aby otec pri jeho značnom príjme vytváral maloletému úspory. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie zmenil tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať len počas dňa, a to každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať maloletého v mieste jej bydliska v určenom čase, kam je povinný maloletého v čase určenom na ukončenie styku jej odovzdať a ona je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Zároveň zaviaže otca prispievať maloletému na tvorbu úsporu v sume 50 Eur mesačne najneskôr ku 20. dňu kalendárneho

mesiaca a to na viazaný účet maloletého, ktorý sa pre tento účel vytvorí, a o použití ktorého bude v prípade sporu rodičov rozhodovať súd.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ho považuje za nedôvodné, výkon jeho rodičovských práv podliehal skúmaniu nielen súdu, ale aj kolízneho opatrovníka, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bol rodičom, ktorý ohrozuje záujmy maloletého, alebo že by požíval alkohol v jeho prítomnosti, alebo akýmkoľvek iným spôsobom na maloletého negatívne vplýval. Navrhované dôkazy, ktoré matka predložila na poslednú chvíľu a poukazuje na ne aj v odvolaní považuje za nezmyselné správy bez kontextu, dátumov a vplyvu na predmet konania, ktoré nepreukazujú jeho vzťah k maloletému ani jeho starostlivosť o syna. Zdôraznil, že mu nebola diagnostikovaná žiadna choroba súvisiaca so závislosťou na alkohole, nebolo preukázané, že by alkohol požíval v prítomnosti maloletého, keď ho má v starostlivosti pri výkone styku, alebo že by ho vôbec požíval v takom rozsahu ako sa snaží matka prezentovať. Konštatoval, že je riadne zamestnaný, kde pravidelne cestuje do práce motorovým vozidlom, podrobuje sa v práci náhodným dychovým skúškam, pričom nikdy nemal žiadny problém s alkoholom ako sa to snaží vykresliť matka. Poukázal na to, že ani samotná matka v priebehu konania nepotvrdila, že by on niekedy v minulosti ohrozil pod vplyvom alkoholu maloletého. Počas celého konania nebola prezentovaná žiadna udalosť, ktorá by odôvodňovala obavu súdu o jeho schopnosť postarať sa o syna. Uviedol, že k jeho starostlivosti o maloletého by sa nevedeli vyjadriť ani matkou navrhovaní svedkovia. Podľa jeho názoru si matka neuvedomuje, že odchodom zo spoločnej domácnosti stratila kontrolu a prehľad o jeho živote, nemá právo určovať mu akým spôsobom bude tráviť svoj voľný čas a obmedzovať ho kvôli jej podozreniam tak, že mu odmietne styk s maloletým čo i len na jednu noc v týždni len preto, lebo si myslí, že takto by mohol piť alkohol bez obmedzenia. Uvedeným zmýšľaním matka obmedzuje záujem maloletého syna budovať si s ním pevné puto. Maloletý pritom už nie je vo veku, kedy vyžaduje neustálu prítomnosť matky, navyše navštevuje predškolské zariadenie, a teda je už zvyknutý stráviť istý čas aj bez matky. Za nedôvodné považuje aj odvolanie v otázke tvorby úspor, keďže samotná matka v konaní pred súdom prvej inštancie akceptovala výživné v sume 200 Eur mesačne a k úsporám sa nevyjadrovala vôbec. S výživným v sume 200 Eur súhlasila, nakoľko mala za to, že to zodpovedá jeho životnej úrovni a štandardu. Nevidí žiaden právny dôvod, aby sa matka v odvolaní dožadovala prispievať na tvorbu úspor 50 Eur nad rámec jej súhlasu a potrieb maloletého, keď túto sumu v konaní vôbec po vyslovení predbežného právneho posúdenia súdom už ďalej nežiadala.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tento sám na pojednávaní prehodnotil svoj návrh v tom, že dlhší kontakt s maloletým by nebol asi z pohľadu maloletého až tak vhodný a uviedol, že sa dokonca nad tým až tak nezamýšľal. Poukázala na to, že otec pracuje na zmeny a zrejme by napriek svojim tvrdeniam nevedel neustále si meniť svoje pracovné povinnosti kvôli starostlivosti o tak malé dieťa. Zdôraznila, že otec voči maloletému vystupuje veľmi impulzívne a autoritársky, preto maloletý s ním veľmi nechce tráviť čas. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie nastali pri styku maloletého s otcom prvé problémy, na ktoré ona poukazovala už skôr, napr. že otec s maloletým dokonca nabúral autom, pretože sa nevenoval riadeniu, ale kričal na syna a maloletý sa opäť začal aj pomočovať. Aj ona by bola za vykonanie dokazovania v tom smere, či je otec pri značnej konzumácii alkoholických nápojov vôbec schopný sa dlhodobejšie vhodne o syna starať a či s ohľadom na jeho správanie môže byť maloletý s otcom aj počas noci. Čo sa týka dlžného výživného, ponechala na zvážení odvolacieho súdu, či suma 70 Eur je pri otcových príjmoch, jeho schopnostiach, možnostiach, životnej úrovni neobvyklým plnením, ktoré by malo byť započítané do dlžného výživného. Stotožňuje sa s názorom otca, že by bolo vhodné zistiť postoj maloletého k otázke styku.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca k jej odvolaniu uviedla, že predložené správy zo sociálnych sietí vytvárajú obraz o fungovaní otca, jeho hodnotovom systéme, pričom v nej evokujú obavu o bezpečie a riadny fyzický vývin maloletého. Poukázala na to, že samotná skutočnosť, že otec maloletého v minulosti neohrozil, je len výsledkom dopytu súdu na účastníkov a nie objektívnym zisťovaním, kedy ona samotná uviedla, že sa stalo neraz, že chcel styk realizovať pod vplyvom alkoholu, neraz počas styku zaspal a bolo len šťastím, že sa nič nestalo a do značnej miery to bolo determinované aj skutočnosťou, že spolu žili ako rodina a ona mohla oveľa flexibilnejšie zasiahnuť. Konštatovala, že počas konania prezentovala celý rad dôkazov a navrhla vypočuť aj svedkov o tom, či skutočný spôsob života otca je takým, ako to tvrdí on sám o sebe. Navrhla vypočuť svedkov, ktorí museli volať políciu na otca, prípadne boli svedkami jeho častých alkoholických excesov. Absolútne odignorované súdom zostali aj tvrdenia psychológa, ktoré predložila. Zdôraznila, že ona nemá potrebu kontrolovať otca, avšak určite má právo ale aj povinnosť dbať o záujmy maloletého a robí to mimo potreby kontroly otca. K tvrdeniu otca, že súhlasila s výškou výživného

uviedla, že to nič nemení na povinnosti súdu skúmať aj možnosť vytvárania úspor pre maloletého, ak to zárobkové možnosti otca odôvodňujú. Súd sa však s touto otázkou nijako nevysporiadal a iba uviedol, že na to nevidí dôvod, keďže otec niečo maloletému sporí. Jej námietky o vysvetlenie, o aký účet maloletého ide a ako je s ním možné nakladať, ostalo bez povšimnutia. Otec tak môže kedykoľvek nielen nesporiť maloletému, ale hlavne nakladať s účtom podľa ľubovôle.

8. Matka v podaní zo dňa 20.7.2022 uviedla, že na základe rozhodnutia súdu sa mali podrobiť psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR. Celkovo sa malo uskutočniť desať stretnutí, a to individuálne, spoločne ako aj jedno s maloletým synom. Podľa jej názoru poradenstvo celkom zrejme nenaplnilo očakávania, a to práve pre správanie sa otca. Uviedla, že v rámci doterajšieho konania mala iba jednu požiadavku, aby maloletý netrávil čas u otca aj v noci pre jeho neustále pitie alkoholu. Konštatovala, že doposiaľ tolerovala styk otca s maloletým tak, ako ho určil súd prvej inštancie. Napriek tomu, že maloletý veľmi negatívne reaguje na odlúčenie od nej pri odchode k otcovi, umožňovala styk dokonca aj v súlade s odporúčaním poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR. Napriek tomu, že s otcom sa nedá riadne komunikovať, ona sa o to stále pokúšala. Dostavovala sa pravidelne aj na stretnutia s poradcom, kde žiaľ dochádzalo neustále iba ku konfrontáciám s otcom, jej obviňovaniu otcom, jeho kritike voči nej až k osobným narážkam na jej rodinu a podobne. Uviedla, že osočovanie, vyhrážky, vydierania, alkoholové úlety a podobne otec bežne prezentuje pred synom, naproti tomu ona nič také nerobila a nerobí. Zdôraznila, že napriek tomu, čo otec stvára, ona voči nemu neprechováva žiadne negatívne emócie a snaží sa budovať v maloletom dôveru a vzťah k otcovi, čo vlastne aj potvrdila na pojednávaní. Plnila všetko, čo jej bolo odporúčané a nariadené. Vzhľadom k tomu, že maloletý pri odchode od nej k otcovi vždy reaguje silným plačom a neochotou odísť, odporučilo sa pri poradenstve na istý čas realizovať styk takým spôsobom, že maloletého bude otec vyberať v poobedňajších hodinách priamo zo škôlky, čím sa dieťa nebude vystavovať záťažovej situácii odlúčenia a takto sa možno maloletý nastaví inak a zvykne si. Podľa jej názoru výsledok poradenstva vo vzťahu k nej bol iba taký, že ona by mala prispievať k zlepšeniu situácie pri odovzdávaní syna otcovi, nevie prečo a čím by mala byť ona tou vinovatou a stále sa o niečo snažiť a opačne, otec má byť hodnotený ako ten, čo robí asi všetko dobre. Pritom práve otec robí vlastným konaním len stále horšie a horšie. Následne uviedla dvanásť príkladov nezodpovedného správania sa otca za obdobie od 11.2.2022 do 19.7.2022, napríklad že dňa 11.2.2022 sa nedostavil na styk pre maloletého do škôlky, pretože bol zaistený políciou a sedel v cele predbežného zaistenia, alebo dňa 27.6.2022 zobral maloletého zo škôlky poobede a keď už ho mal pri sebe, napísal jej, že idú do Tatier a vypol si mobil. Ona sa mu následne nevedela dovolať. Po tomto sa rozhodla s otcom viac nekomunikovať a maloletého mu dočasne nedávala. Uviedla, že maloletý pod vplyvom otca začína preberať už aj jeho slovník a správanie, hreší, povedal jej, že jej podreže krk, na jej rodinu uviedol, že sú hovná, vždy po styku s otcom má veľmi veľký problém s tým, aby maloletého znova umravnila. Má za to, že súd by mal v rámci svojho rozhodnutia jasne upraviť povinnosť otca a najlepšie tak, aby striktne vymedzil časovo jeho styk s maloletým tak, že kedy a ako je povinný maloletého prevziať a kedy a ako odovzdať, avšak len na určitý čas (napríklad dvakrát v týždni nech ho vyzdvihne v škôlke a odovzdá matke na jej adrese) a cez víkend, nezahŕňajúc noc, pretože takto je vysoko pravdepodobné, že bude mať možnosť viac skĺzať k požívaniu alkoholu.

9. Okresný súd Košice - okolie uznesením č.k. -140 zo dňa 13.1.2022 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave jeho styku s maloletým a zároveň uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Košice po dobu troch mesiacov. Zo správy z poradensko-psychologického procesu vyplynulo, že celkovo sa uskutočnilo desať stretnutí, s každým z rodičov sa uskutočnili tri individuálne stretnutia, tri spoločné stretnutia a jedno stretnutie s mal. M.om. Rodičom poskytovali priestor na ventiláciu negatívnych pocitov a emócií a upevňovali jednotlivé pravidlá v prístupe k dieťaťu po rozchode rodičov. Komunikácia medzi rodičmi mala na stretnutiach často konfrontačný charakter, nebola konštruktívna a objavovali sa negatívne komunikačné nástroje, ako obviňovanie, kritika, osobné narážky. Matka na stretnutiach opakovane vyjadrovala nedôveru v otca, čo je dôvodom jej odmietavého postoja k styku syna s otcom na víkend (s prespávaním). Otec zas vyjadroval nesúhlas s metódami a postupmi matkinej výchovy. Psychologička konštatovala, že počas stretnutí sa nepodarilo prerámcovať zaužívané komunikačné vzorce medzi rodičmi. Naďalej je prítomný rodičovský konflikt, ktorý im komplikuje spoluprácu pri výchove a starostlivosti o maloletého a sťažuje im vzájomnú komunikáciu o maloletom, pretože ich komunikácia často skĺzne do osobnej roviny, v ktorej sa podporí ich negatívne nastavenie. Rodičom objasnili, že je dôležité vytvárať pre dieťa bezpečný priestor medzi nimi, v

ktorom sa môže správne rozvíjať, zastabilizovať vzájomné konflikty, upustiť od osobných narážok a smerovať ku komunikácii zameranej na potreby a starostlivosť o maloletého. Zdôraznili, že správanie rodičov je pre dieťa príkladom a dieťa má tendenciu rovnakej emócie a správania, ako vidí u rodičov napodobňovať, avšak vzhľadom na nízky vek ich nevie spracovať. Matke bolo odporučené, ako môže prispieť k zlepšeniu situácie pri odovzdávaní syna otcovi - hlavnou zásadou je, aby bol rodič pre dieťa predvídateľný, preto dieťaťu vopred oznámiť, že ide na stretnutie s otcom, zaužívať si s dieťaťom rituál pri lúčení, motivovať ho konkrétnou aktivitou, ktorú s otcom môže zažiť, či pripomenúť mu minulý pozitívny zážitok. Na stretnutí dňa 1.4.2022 matka vyjadrila, že nebude podporovať styk maloletého s otcom s prespávaním, nakoľko mu nedôveruje. Konštatovali, že k zlepšeniu vzťahu medzi rodičmi toho času nedošlo a ostáva na rodičoch, ako obsah z ich stretnutí časom spracujú a prakticky aplikujú.

10. Odvolací súd uznesením č.k. -244 zo dňa 24.8.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s mal. M.om tak, že sa s ním môže stretávať každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že je oprávnený prevziať a povinný odovzdať maloleté dieťa v mieste bydliska matky v určenom čase. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Trvanie neodkladného opatrenia ohraničil právoplatným skončením konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. .

11. Ďalšie vyjadrenia do spisu podané neboli.

12. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

13. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

18. Pokiaľ rodičia namietali nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a navrhli vykonať ďalšie dôkazy, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na Článok 10 ods. 1, 2 základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca aj matky, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v danej veci potrebné priberať do konania znalca z odboru psychológia, pretože na rozhodnutie o tom, či je v tomto konkrétnom prípade vhodná striedavá osobná starostlivosť, prípadne rozšírený styk, či by dieťa vedelo prespávať u otca počas pracovného týždňa, či otec je spôsobilý postarať sa o maloletého aj počas noci postačovali dôkazy, ktoré sa už nachádzali v spise. Odvolací súd opäť poukazuje na to, že v súlade s Článkom 10 základných princípov ako aj s žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, teda ani znalecký posudok pričom všetky dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd zároveň konštatuje, že úprava styku otca s maloletým korešponduje aj s odporúčaním kolízneho opatrovníka, ktorý zistil, že nebolo relevantne preukázané, že by bol nejaký dôvod na strane otca, ktorý by mal viesť k obmedzeniu jeho styku s maloletým. Odvolací súd však odporúča otcovi úprimne sa zamyslieť nad príčinou, pre ktorú mu matka nechce dávať mal. M. na noc (a prečo nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou) a pokúsiť sa spôsobom svojho života, úpravou komunikácie s ňou ju presvedčiť, že skutočne nemusí mať žiadne obavy o bezpečnosť maloletého v čase, keď je v jeho starostlivosti. Obaja si musia uvedomiť, že mal. M. je ich spoločné dieťa a ani jeden z rodičov mu nechce robiť zle. Syn je už vo veku, keď citlivo vníma, ako sa rodičia chovajú k nemu a ako sa správajú aj navzájom voči sebe. Takéto správanie má potom vplyv na jeho ďalší psychický a sociálny vývin. V tomto kontexte musia rodičia aj vnímať rady od psychológov ÚPSVaR a obnoviť voči sebe stratenú dôveru.

19. Vo vzťahu k odvolacím námietkam rodičov odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový (skutočný) a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. V preskúmavanom prípade, čo sa týka úpravy styku otca s mal. M.om, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a kolízny opatrovník, preto je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a na jeho závery odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje.

20. Odvolací súd zároveň preskúmal aj napadnutý výrok rozsudku o zamietnutí návrhu matky a otca v prevyšujúcej časti, keďže matka namietala, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí opomenul vysporiadať s jej návrhom, aby otec pri jeho značnom príjme vytváral maloletému úspory. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa neopomenul s návrhom matky vysporiadať, zamietol ho. Vytváranie úspor pre maloleté dieťa je v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine jednou z foriem výživného, ktoré súd môže priznať za predpokladu, že to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri určovaní výživného na mal. M. dôkladne skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj jeho nevyhnutné mesačné náklady. Zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem v tom čase bol 1.646,68 Eur + 40 Eur za prenájom garáže. Na svoje nevyhnutné mesačné výdavky vynakladal 1.072 Eur. Na základe dohody rodičov a takto zisteného skutočného stavu určil súd prvej inštancie výživné pre maloletého v sume 200 Eur mesačne, keďže ju aj on považoval za postačujúcu vzhľadom na vek a odôvodnené potreby maloletého. Odvolací súd teda tvrdenie matky, že súd prvej inštancie sa s jej návrhom nevysporiadal, nepovažuje za opodstatnené. Naviac uvádza, že v súčasnej dobe sporenie 50 Eur mesačne nie je ani z ekonomického hľadiska rentabilné s poukazom na infláciu a bankové poplatky. Pre mal. M. bude oveľa výhodnejšie, ak mu otec okrem určeného výživného bude zabezpečovať jeho hmotné potreby v čase, keď ho bude mať v starostlivosti.

21. Odvolací súd preskúmal aj napadnutý výrok rozsudku o dlžnom výživnom, ktorý namietal otec tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho hmotné plnenia, ktoré prezentoval na pojednávaní dňa 30.11.2021 v sume 70 Eur v mesiaci november 2021. Ako je zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.11.2021 zrejmé, otec uviedol, že v mesiaci november 2021 poskytol synovi popri výživnom v sume 100 Eur aj hmotné plnenia, keď mal maloletý narodeniny, dal mu hračky a ošatenie v hodnote 70 Eur. Súd prvej inštancie hodnotu tohto plnenia nezohľadnil pri výpočte dlžného výživného s odôvodnením, že sa jedná o príležitostné dary bežnej hodnoty k narodeninám dieťaťa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vyživovaciu povinnosť môže rodič, okrem platenia výživného v peniazoch, plniť aj vo forme poskytovania vecných plnení napr. kúpou oblečenia. V tomto konkrétnom prípade však sám otec uviedol, že poskytnuté plnenie nebolo len preto, že to maloletý potreboval, ale boli to darčeky k jeho narodeninám. Ak dával synovi darčeky, nemôže ich započítať ako výživné. Pretože otec sám uviedol za akým účelom kúpil a dal synovi hračky a ošatenie v mesiaci november 2021, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že sa nejednalo o výživné vo forme hmotného plnenia.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a ich správnym vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).