Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37Cb-47-2015.pdf
PDF · 89.62 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/47/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: DINATALE s.r.o., so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO: 46 509 615, o zaplatenie 107,98 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 02.10.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 107,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28,00 % ročne zo sumy 73,71 eur od 22.09.2014 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 07.02.2012 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. 1092887001. Na základe zmluvy žalobca pre majiteľa účtu
- žalovaného zriadil a viedol bežný účet č. 1092887001/5600. Vzhľadom na porušenie zmlúv zo strany žalovaného, žalobca dňa 01.02.2013 v súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Aktuálny záväzok ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 107,98 eur, ktorá pozostáva z istiny 73,71 eur a úroku vo výške 34,27 eur, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému. V súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 11.11.2014 platobný rozkaz č. k. 40Rob/202/2014-26, ktorý bol pre nedoručenie žalovanému do vlastných rúk uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40Rob/202/2014-33 zo dňa 07.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2015, zrušený v plnom rozsahu
Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým bol termín pojednávania riadne doručení, ktorí sa na pojednávanie nedostavili a nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: zmluva o bežnom účte, všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s., príloha k
všeobecným obchodným podmienkam Prima banka Slovensko a.s., oznámenie z 01.02.2013, výpis z účtu z 22.09.2014, výpis z účtu - výpis č. 2, úrokové sadzby produktov, výpis z obchodného registra na žalobcu z 30.01.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného z 30.01.2015, výpis z obchodného registra na žalobcu z 27.05.2015 a výpis z obchodného registra na žalovaného z 27.05.2015.
Po takto vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 07.02.2012 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť žalovanému bežný účet č. 1092887001/5600 v mene EUR. Medzi účastníkmi bolo zmluvne dohodnuté úročenie kreditného aj debetného zostatku účtu, ako aj oprávnenosť žalobcu účtovať si od žalovaného poplatky za vykonávanie platobných operácií a za ďalšie služby v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré podrobne upravujú vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Žalobca vystavil žalovanému výpis číslo 2 z účtu 1092887001 za obdobie 01.02.2013 - 11.02.2013, z ktorého vyplýva, že predchádzajúci výpis zo dňa 31.01.2013 mal zostatok vo výške -69,02 eur, počet kreditných položiek 1 v sume 73,71, počet debetných položiek 2 v sume -4,69, nový zostatok vo výške 0. Transakcie, ktoré boli uskutočnené na účte žalovaného boli: dňa 11.02.2013 úroky - 0,54, dňa 11.02.2013 business výhoda - 4,15 a dňa 11.02.2013 vyrovnanie zostatku zatv. účtu 73,71.
Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa § 710 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523497'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl.).
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:
Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na plnenie zo zmluvy o bežnom účte. Vzhľadom k tomu, že zmluvy o bežnom účte patria v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, aplikoval na uvedené právny vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka.
Žalobca a žalovaný dňa 07.02.2012 platne uzatvorili zmluvu o bežnom účte. Na základe uvedenej zmluvy žalobca zriadil a viedol bežný účet pre žalovaného. Žalobca predložil do spisu na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku výpis z účtu číslo 2 na ktorom je uvedené zostatok na účte v hodnote 0,00 eur. Rovnako predložil do spisu žalobca aj internú evidenciu žalobcu zo dňa 22.09.2014 na ktorej sú uvedené a zvýraznené sumy vo výške 73,71 a 34,27.
Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní. Základnými povinnosťami účastníkov konania je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je základnou povinnosťou účastníka a to žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo alebo povinnosť vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je úzko spätá s dôkazným bremenom. Ak žalobca tvrdí v konaní určité skutočnosti, zaťažuje ho spravidla aj dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ním tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť účastníka konania, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, preukázať pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a sú teda spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu. O dôkaznom bremene možno hovoriť vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému tvrdeniu, ktoré má pre rozhodnutie súdu reálny význam. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena znamená, že účastník konania, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a to v podobe preukázania rozhodných skutočností, a toto neuniesol, nebude v konaní úspešný.
Rovnako následne iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. V prípade, ak si účastník nesplní ani povinnosť tvrdenia, má to za následok, že skutočnosť, ktorú účastník v konaní netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa v uvedenom prípade jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka konania väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu týchto predpokladov došlo aj v prejednávanej veci.
Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca odvodzuje svoj nárok z uzatvorenej zmluvy o bežnom účte, ktorý pozostáva z istiny 73,71 eur a úrokov 34,27 eur, ktorých dôvodnosť mala byť preukázaná výpisom z účtu, výpisom z bankového informačného systému a z uzatvorenej zmluvy o bežnom účte. K predloženému výpisu z účtu súd uvádza, že z neho výslovne vyplýva, že dňa 11.02.2013 bolo uskutočnené vyrovnanie zostatku účtu vo výške 73,71 eur a novým zostatok na účte je nulový. Predmetné potvrdzuje aj to, že na uvedenom výpise na nachádzajú rozpísané kreditné a debetné položky, pričom v rozhodnom období bola vložená jedna kreditná položka a to vo výške 73,71. Na ďalšom predloženom internom výpise, v anglickom jazyku, sú iba zvýraznené sumy 73,71 a 34,27, ktorých dôvodnosť z uvedeného (z pohľadu súdu nezrozumiteľného) výpisu nie je zrejmá.
Z predloženého výpisu v úradnom jazyku (č. l. 20), ktorý bol jedným z dôkazov, ktorý mal preukazovať dôvodnosť uplatneného nároku, žalobca nepreukázal existenciu akejkoľvek povinnosti žalovaného a to vzhľadom k tomu, že z neho vyplýva nulový zostatok na účte. Vzhľadom k uvedenému, súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatňovania nároku vo výške 107,98 eur zo strany žalobcu. Žalobca v uvedenom prípade v podanej žalobe ani neuviedol, čím je požadovaná suma tvorená, čo tvorí istina, ktorú žalovaný z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo prípadne tvoria poplatky /aké, podľa čoho sú uplatňované/.
Žalobca absenciou vyššie uvedených tvrdení neuniesol tak v konaní ani bremeno tvrdenia, ktoré od žalobcu vyžaduje, aby uplatňovaný nárok odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré následne súd môže podradiť pod niektorú hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľa požadovať od svojho dlžníka
zaplatenie tejto sumy. Skutkové okolnosti musí tvrdiť žalobca, právne posúdenie je vecou súdu. Z tohto dôvodu je potrebné, aby žalobca svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v prvom rade odôvodnil určitými skutkovými tvrdeniami. Súd nemôže vzhľadom k zásade rovnosti strán konania, nahrádzať niektorú zo strán konania a sám vymedzovať žalobcovi, aké skutkové okolnosti potrebuje mať v konaní tvrdené na to, aby súd mohol nároku žalobcu vyhovieť. Vzhľadom k tomu, súd neuskutočňoval žiadnu výzvu žalobcovi, na doplnenie podanej žaloby, ale vo veci nariadil pojednávanie, kde tieto nedostatky žaloby žalobca mohol svojím prednesom odstrániť. Uvedené sa však vzhľadom k neprítomnosti žalobcu na pojednávaní nestalo.
Na úplnosť súd uvádza, že súd výnimočne môže v sporovom konaní vykonať aj iné dôkazy ako účastníkmi navrhnuté. Ide však o výnimočné prípady vyžadujúce si ingerenciu súdu do dokazovania navrhnutom účastníkmi napr. spory spotrebiteľského práva, čo nebol tento prípad. V ostatných prípadoch ako už bolo vyššie uvedené súd z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania, nemôže na prospech iba jednej strany nahrádzať nedostatok skutkových tvrdení tejto strany, v uvedenom prípade žalobcu, tým, že bude vykonávať dokazovanie a z jeho výsledkov vyvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch žalobcu. Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia boli z dokazovania odvodzované.
Vzhľadom k tomu, že súd má za to, že žalobca neuniesol ako bremeno tvrdenia, tak bremeno dôkazu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.