Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7CoE-56-2015.pdf
PDF · 84.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/56/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: L. H., bytom Q. O., L. XXX/XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.363,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/737/2009-25 zo dňa 03.05.2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v bodoch II., III. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom: 1. návrh povinného na odklad exekúcie sp. zn. 7Er/737/2009 vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, pod EX 8474/09 zamietol, a 2. exekučné konanie vyhlásil za neprípustné a konanie zastavil s tým, že o trovách exekučného konania rozhodne osobitným uznesením. Toto rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 41 ods. 2 písm. d), § 45 ods. 1, § 56 ods. 1,2,4,9, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 53 ods. 1,2,3,4,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že oprávnený predložil ako exekučný titul právoplatný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06946/09 zo dňa 01.07.2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8. Dňa 25.09.2009 súd vydal pre súdneho exekútora poverenie pod č. 5401 037937. Dňa 28.12.2009 postúpil súdny exekútor súdu návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 11.12.2009. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 a 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd SR konštatoval, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol rozhodcovský súd spor prejednať a nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a teda môže kedykoľvek preskúmať exekučný titul. Preto exekučný súd preskúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je občianskeho zákonníka neplatná. Nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané a on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil. Povinný sa tak vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Jeho rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Rozhodnutie vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na vyhlásenie exekučného konania za neprípustné a na zastavenie exekučného konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že mu súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rozsiahlom 16- stranovom odvolaní podrobne rozviedol uvedené dôvody odvolania a poukazoval aj na obsah rôznych rozhodnutí. V rámci toho uviedol, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní komplexne preskúmal exekučný titul, avšak nesprávnym spôsobom, pričom exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa; k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď exekučný súd už raz preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Súd je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ustanovením § 40 v spojení s § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc. Interpretáciu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdom označil za rozpornú s ústavným právom veriteľa na súdnu ochranu, s právom na spravodlivý súdny proces a zásadou legality. Uviedol, že § 41 zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sleduje účel zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Je potom neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. Exekučný súd podľa jeho názoru nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, pričom nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Žiadal, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa neho exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd porušil všeobecný zákaz diskriminácie, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, poukazujúc na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Podľa jeho názoru malo byť pred rozhodnutím nariadené pojednávanie, na ktorom malo byť vykonané dokazovanie. Postup zvolený súdom dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Bolo nutné v duchu práva na spravodlivý súdny proces pre objektívne posúdenie veci umožniť oprávnenému prejaviť svoj názor. Súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie rozhodcovským súdom je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo on poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, teda aj s bodom 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Úroky podľa tohto bodu majú sankčný charakter a dlžníkovi sa účtujú len v prípade porušenia zmluvných podmienok. Pre obchodné záväzkové vzťahy neplatí obmedzenie výšky úrokovej sadzby. Poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Rozhodcovská doložka je podľa neho platná. Nesúhlasil ani s ostatnými argumentmi uvedenými súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. Podaním doručeným súdu dňa 09.08.2012 navrhol konanie prerušiť aj podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie konkrétne formulované prejudiciálne otázky: 1. Či má ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, a 2. Či v prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie konkrétne formulovanej rozhodcovskej doložky, a 3. Či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Podľa názoru oprávneného Súdnemu dvoru Európske únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že nie sú dané dôvody ani na potvrdenie a ani na zmenu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti v druhom jeho výroku. Odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaní zvažoval návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP. Vychádzajúc z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak, a aplikujúc ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. písm. b), c) OSP, odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o nemožnosti prerušenia exekučného konania je obsiahnutá len v ustanovení § 14 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov; o takýto prípad v danej veci nejde. Procesné predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie v zásade nepripúšťajú prerušenie exekučného konania, a preto odvolací súd v tomto štádiu konania návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol. Odvolací súd dodáva, že judikatúra súdov Slovenskej republiky ustálila, že neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Aj keby procesný predpis umožňoval prerušenie exekučného konania, potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie neexistuje, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd po preskúmaní prvostupňového uznesenia v napadnutej časti urobil záver o tom, že výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o zastavení exekučného konania, a nie o zastavení exekúcie, nezodpovedá zákonným ustanoveniam. Exekučný poriadok rozlišuje pojmy zastavenie exekučného konania a zastavenie exekúcie. O zastavenie exekučného konania ide v štádiu do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, avšak po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie môže ísť už len o zastavenie exekúcie. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora súd vydal dňa 25.09.2009 (v spise na č. l. 9), súd prvého stupňa z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku mohol rozhodnúť už len o zastavení exekúcie. V tomto prípade súd nepovažoval exekučné konanie (správne exekúciu) za prípustné pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Taká neprijateľná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a z toho dôvodu mal súd správne rozhodnúť o neprípustnosti exekúcie a zároveň o zastavení exekúcie, lebo je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvody, ktoré uvádzal oprávnený v podanom odvolaní, odvolací súd neakceptoval pre ich neopodstatnenosť. S ohľadom na to, že k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa a vráteniu veci na ďalšie konanie došlo z formálneho dôvodu, odvolací súd uvádza, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne rovnako a z rovnakých dôvodov, avšak s tým, že po vyhlásení neprípustnosti exekúcie zastaví exekúciu, nie exekučné konanie. Odvolací súd v súvislosti s hodnotením spotrebiteľských zmlúv, s ich náležitosťami a s posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok ako aj s oprávnením súdov exekúciu v zákonom dovolených prípadoch zastaviť poukazuje na zhodnú judikatúru nielen súdov prvého stupňa, ale najmä súdov odvolacích a aj dovolacieho súdu. Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré upravuje viacero dôvodov, pre ktoré súd už začatú exekúciu zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania (už raz skúmaného) exekučného titulu. Súd prvého stupňa je v ďalšom konaní právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 OSP). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.