Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/278/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému A. o zaplatenie 181,94 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 112,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 26. 7. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na náhrade trov konania 3,96 eur a na náhrade trov právneho zastúpenia 15,15 eur na účet zástupkyne žalobkyne Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 27. 10. 2014 domáhala na žalovanom zaplatenia 181,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy za dobu od 26. 7. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu dôvodila tvrdeniami, že so žalovaným uzavrela zmluvu č. A5060092, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe tejto zmluvy vypožičala žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať ňou poskytované telekomunikačné služby. SIM karte bolo pridelené účastnícke číslo XXX/XXX XX XX. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu služieb poskytnutých mu v období od 3/2013 - 5/2013. Na pokus o pokonávku z 11. 7. 2013, ktorým ho vyzvala na zaplatenie dlhu vo výške 142,74 eur, reagoval iba čiastočnou úhradu 29,80 eur.

Žalobou sa okrem zaplatenia tejto ceny za poskytnuté služby domáha titulom nároku na náhradu škody zaplatenia aj sumy 69 eur. Škoda v tejto výške jej vznikla v súvislosti s odpredaním mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia ZTE WP650 žalovanému a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia (70 eur) a jeho akciovou cenou (1 euro). Škodu jej žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom dodatku k zmluve sa zaviazal používať jej služby a platiť za ne po dobu viazanosti, pričom následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Náhrady škody sa domáha v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktorým súd dohodnutú

výšku zmluvnej pokuty za mobilný telefón označil za neprijateľnú podmienku, a , podľa ktorého je povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku ustanovenia dodatku k zmluve, ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a s týmto súdnym rozhodnutím

Žalobou sa domáha na žalovanom aj zaplatenia úrokov z omeškania v súlade so všeobecnými podmienkami (článok 11, bod 11.14), počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku z 11. 7. 2013, tzn. od 26. 7. 2013.

V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalobu spolu s pripojenými listinnými dôkazmi žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk 26. 2. 2015, sa k žalobe nevyjadril.

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. (drobné spory) bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov.

Oboznámením listinných dôkazov v spise súd zistil nasledujúce skutočnosti, na základe ktorých prijal nasledujúce právne závery:

Z listiny označenej ako „Zmluva o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie“ č. A 5060092 z 10. 6. 2010 (ďalej zmluva o pripojení) súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom zmluvu o pripojení s poukazom na ust. o elektronických komunikáciách. Podľa dojednania zmluvných strán neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., (ďalej všeobecné podmienky) a cenník služieb tejto obchodnej spoločnosti. Zmluvou o pripojení sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanému prístup k jej verejnej telefónnej sieti a sprístupniť mu v zmluve dojednané služby. Za tým účelom mu vypožičala SIM kartu s účastníckym číslom XXX/XXX XX XX. Žalovaný sa zaviazal platiť žalobkyni za zriadenie prístupu a poskytovanie dohodnutých služieb cenu podľa platného cenníka žalobkyne na základe faktúr v lehote splatnosti a spôsobom dojednaným v zmluve.

Žalovaný v konaní neučinil sporným a vykonaným dokazovaním nebolo v konaní spochybnené tvrdenie žalobkyne, že žalovaný cenu za verejné telefónne služby poskytnuté mu žalobkyňou v období 3/2013

(tzv. hovorné), vyúčtované mu podľa platného tarify nasledovnými faktúrami, zaplatil iba čiastočne, a to iba do výšky 29,80 eur: faktúrou č. 5200402233, vystavenou 25. 3. 2013, splatnou 8. 4. 2013, znejúcou na sumu 52,98 eur, faktúrou č. 5204058098, vystavenou 25. 4. 2013, splatnou 9. 5. 2013, znejúcou na sumu 72,24 eur, faktúrou č. 5207686581, vystavenou 25. 5. 2013, splatnou 8. 6. 2013, znejúcou na sumu 46,49 eur.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o elektronických komunikáciách) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena jej služby. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za služby možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb

V prejednávanej veci súd vychádzajúc z uvedeného skutkového a právneho stavu veci prijal záver, že nárok žalobkyne na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné telekomunikačné služby má svoju oporu v zmluve o pripojení uzavretej so žalovaným podľa zákona o elektronických komunikáciách. Žalovanému tak uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu uplatnenú žalobou z tohto titulu (tzv. hovorné) v celej žalovanej výške 112,94 eur, ktorá vyplýva z listinných dôkazov v spise.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 69 eur, pri posudzovaní tohto nároku súd vychádzal z ust. (všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu), podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku tejto všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti subjektu za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie, pričom pre vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky tieto predpoklady.

Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa pritom môže vzniknúť z porušenia zmluvných ako aj iných záväzkových povinností (zmluvná zodpovednosť alebo záväzková zodpovednosť). Môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť).

Pokiaľ ide o 1. predpoklad - protiprávny úkon žalovanej, zo skutkového vymedzenia nároku v žalobe vyplýva, že žalobkyňa sa náhrady škody v danej veci domáha na základe tvrdenia, že žalovaný porušil základnú zmluvnú povinnosť dojednanú v dodatku k zmluve o pripojení, a to povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s ňou po dojednanú dobu.

Porušenie takejto zmluvnej povinnosti žalovaným však žalobkyňa v konaní nepreukázala.

Oboznámením listiny „Dodatok k Zmluve o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie - č. zmluvy: A 5060092“ z 20. 4. 2012“ (ďalej dodatok k zmluve o pripojení) súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj zmluvu, na základe ktorej predala žalovanému telekomunikačné zariadenie typ ZTE WP650, ktorého bežná maloobchodná cena podľa dodatku bola 70 eur, za zľavnenú cenu 1 euro, a to za podmienok dohodnutých v dodatku. Žalovaný sa v dodatku (okrem iného) zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s ňou podľa zmluvy v znení dodatku /čl. 2.3. písm. a) dodatku/. Pre prípad porušenia (okrem iných) aj tejto povinnosti, strany dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 69 eur.

Vznik, dobu trvania a spôsob ukončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení vrátane jej dodatku upravujú všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o pripojení.

Podľa článku 2. bod 2.1.všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange a účastníkom.

Podľa článku 4. bod 4.1. všeobecných podmienok zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán, b)odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Podľa článku 4 body 4.2., 4.5. a 4.7 všeobecných podmienok obidve zmluvné strany sú oprávnené ukončiť písomnou dohodu platnosť zmluvy k obojstranne dohodnutému a potvrdenému dátumu, ak zmluva alebo jej dodatok nestanovujú inak.

Podľa článku 4 bodu 4.5. všeobecných podmienok odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení.

Podľa článku 4 bodu 4.7 všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy písomnou výpoveďou, ak nemôže poskytovať služby v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania Služby.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa písomne uzavretá dohodu sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V prejednávanej veci žalobkyňa, ktorá okrem vykonania dôkazov ňou v žalobe označených nenavrhla vykonať iné dôkazy, nepreukázala, že by záväzkový vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pripojení skončil niektorým zo spôsobov, ktorý si sama upravila vo všeobecných podmienkach. Žalobkyňa v konaní netvrdila a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by účastníci boli uzavreli dohodu o ukončení zmluvy o pripojení, prípadne zmluvný vzťah ukončili odstúpením od zmluvy alebo jej výpoveďou. Vzhľadom na písomnú formu zmluvy o pripojení, ktorú si žalobkyňa sama vyhradila vo všeobecných podmienkach, na platné ukončenie tejto zmluvy akýmkoľvek z uvedených spôsobov bola potrebná písomná forma. Súd preto prijal záver, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný svoj záväzok zotrvať v právnom vzťahu založenom zmluvou o pripojení 24 mesiacov porušil. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa deaktivovala SIM kartu žalovaného, nakoľko podľa všeobecných podmienok strany ako spôsob ukončenia zmluvy nedojednali deaktiváciu SIM karty.

Pokiaľ ide o 2. predpoklad - vznik samotnej škody, podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pojem „škoda“ nedefinuje. Všeobecne sa škoda chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Žalobkyňa v prejednávanej veci tvrdí, že škoda jej vznikla ako rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia odpredaného žalovanému. Súd zastáva názor, že cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou telekomunikačného zariadenia medzi účastníkmi a cenou, za ktorú sa zariadenie predáva na trhu nepredstavuje majetkovú škodu a ani ušlý zisk. Tento rozdiel je výsledkom zmluvného dojednania medzi účastníkmi, nie následkom protiprávneho úkonu žalovanej. Žalobkyňa sa dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodla ponúknuť na trh zariadenie za cenu 1 euro, teda za cenu nižšiu ako bola jeho bežná maloobchodná cena. Zaplatením tejto zmluvnej ceny sa zariadenie dostalo do vlastníctva žalovaného (žalobkyňa netvrdila, že by žalovaný túto sumu nezaplatil). Žalobkyni preto nemohla vzniknúť na zariadení škoda, keďže už nebola jeho vlastníkom, a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobkyni z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve nie je upravená.

Súd dáva do pozornosti, že účel, ktorý žalobkyňa sleduje žalobou, bolo možné dosiahnuť riadnym legitímnym spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Žalobkyňa pôvodné zmluvné dojednanie nemôže jednostranne reparovať len preto, že sa nesplnili jej očakávania v rámci obchodnej politiky.

S vyššie uvedenými závermi je spojený aj záver o nesplnení 3. predpokladu pre vznik škody (príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobkyne by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným.

Súd preto žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti plnenia žalovanému zo spôsobenej škody ako nedôvodnú zamietol, vrátane nároku na jej príslušenstvo (úroky z omeškania).

Súd tu navyše poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v tejto časti iba zmenila pôvodne uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na nárok na náhradu škody. Žalobkyňa túto zmenu žaloby

odôvodňuje snahou predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktorým súd dohodnutú výšku zmluvnej pokuty za mobilný telefón označil za neprijateľnú podmienku, a , podľa ktorého je povinný zdržať sa používania takejto podmienky.

Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody preto nie je ničím iným iba snahou žalobkyne o sofistikované priznanie rovnakého majetkového prospechu ako z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Tu súd dáva do pozornosti, že súd má povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods. smernice Rady o nekalých spotrebiteľských podmienkach). Súdy dojednanie žalobkyne o zmluvnej pokute judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (okrem rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. aj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , rozsudok sp. zn. a pod.), pričom ako dôvod neprijateľnosti považovali nemennosť zmluvnej pokuty bez ohľadu na čas porušenia záväzku, čo umožňovalo žalobkyni čo aj v posledný mesiac doby viazanosti dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku viazanosti.

Súdny dvor EÚ judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol). Vyslovil, že tým sa sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky. Zmenou žaloby z neprijateľnej zmluvnej podmienky na náhradu škody sa vo svojich dôsledkoch nijako nezmení spoločnosťou neželateľný výsledok, nakoľko sledovaná konštrukcia náhrady škody prichádza teoreticky do úvahy aj za porušenia povinnosti spotrebiteľa v posledný mesiac lehoty viazanosti. Z tohto pohľadu sa oproti dôsledkom neprijateľnej zmluvnej pokuty nijako nemení stav, pred ktorým súd má spotrebiteľa chrániť.

Podľa dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinnom od 1. 1. 2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením požadovaného peňažného záväzku žalovaným vo výške 8,5 % ročne od 26. 7. 2013, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku. Súd jej priznal úroky z omeškania so zaplatením priznanej istiny vo výške 112,94 eur počnúc týmto dňom, ktorý nepredchádza dňom splatnosti jednotlivých faktúr, v požadovanej výške, ktorá neodporuje predpisom občianskeho práva.

O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa (zásada úspechu v konaní). Pomer úspechu žalobkyne a žalovaného predstavuje 62 % : 38 %. Po odpočítaní neúspechu žalobkyni tak prislúcha právo na náhradu trov konania vo výške 24 % (62 % - 38 %). Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 24% trov, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za žalobu zaplateného vo výške 16,50 eur (24 % = 3,96 eur) a trov právneho zastúpenia v rozsahu 2 úkonov právnej služby (prevzatie veci, podanie žaloby) pri hodnote 1 úkonu 18,26 eur a 2 x režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH (24 % zo sumy 63,12 eur).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).