Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-47-2021.pdf
PDF · 348.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: V. U., nar. XX. XX. XXXX, I. trieda č. XX, J., zast. advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 00 308 307, 2/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, IČO: 34 003 517, 3/ Obec Zbehy, Zbehy 69, Zbehy, IČO: 00 308 668, 4/ Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 35/1, Bratislava, IČO: 42 181 810, 5/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, 6/ CTP Slovakia, s. r. o., Laurinská 18, Bratislava, IČO: 48 292 982, 7/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Martinská 49, Bratislava, IČO: 36 022 047, 8/ Ing. Z. S., nar. XX. XX. XXXX, K. O. 7, J., 9/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, Z. 4, J., 10/ K. U., nar. XX. XX. XXXX, K. O. XX, J., 11/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 12/ Roman Cerulík K CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11 726 938, 13/ JUDr. K. A., nar. XX. XX. XXXX, P. XX, J., 14/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 15/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 17/ RNDr. M. L., nar. XX. XX. XXXX, H. XX, G., 18/ Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Piešťany, Nábr. I. Krasku 3/834, Piešťany, 19/ Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, 20/ Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Nám. J. Pavla II č. 7, Nitra, IČO: 35 593 008, 21/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zast. advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 22/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 23/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Horné lúky 1, Nitra, IČO: 48 302 392, právne zast. advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 51 034 166, 24/ SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, 26/ Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, IČO: 36 550 949, právne zast. advokátkou JUDr. Annou Polonyovou, Chorvátska 12, Bratislava, IČO: 30 816 530, 28/ Krajský pamiatkový úrad Nitra, Nám. J. Pavla II č. 8, Nitra, IČO: 31 755 194, 29/ Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre, Dolnočermánska 64, Nitra, IČO: 37 862 961, 30/ Hydromeliorácie, štátny podnik, Vrakunská 29, Bratislava, IČO: 35 860 839, 32/ Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, IČO: 00 398 551, o správnej žalobe zo dňa 23. 04. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP3-2021/007444-002 zo dňa 11. 01. 2021, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa (Okresnému úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie) bol dňa 19. 09. 2019 doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia časti stavby „Príprava strategického parku Nitra“ a časti stavby „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ pre stavebné objekty:
- SO 515 Odvodnenie parkoviska OV - I. fáza,
- SO 533 Preložka výtlačnej kanalizácie v križovatke „D“,
- SO 534 Preložka výtlačnej kanalizácie DN 200 pri SO 203,
- SO 552 Preložka vodovodu DN 400 (úprava na PE-DN 300),
- SO 554 Preložka vodovodu DN 200 v križovatke „D“
- SO 555 Preložka vodovodu DN 200 pri objekte 203,
- SO 560 Preložka vodovodu DN 200 na vetve K-I
- SO 516 Odvodnenie parkoviska OV - II. Fáza
2. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie následne verejnou vyhláškou č. OU-NR- OSZP3-2019/043204-02/F47 zo dňa 19. 11. 2019 oznámil začatie kolaudačného konania na uvedenie vyššie uvedenej vodnej stavby do užívania. Uvedená vyhláška obsahovala aj pozvanie na ústne pojednávanie a miestne šetrenie na deň 07. 01. 2020 (zverejnená v obci Lužianky a obci Zbehy).
3. O ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním a o kolaudácii stavby bol dňa 07. 01. 2020 Okresným úradom Nitra, odborom štátnej správy starostlivosti o životné prostredie spísaný protokol.
4. Okresnému úradu Nitra boli dňa 07. 01. 2020 doručené pripomienky, stanoviská a zásadné námietky žalobcu k oznámeniu o začatí kolaudačného konania.
5. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, vydal záväzné stanovisko zo dňa 05. 08. 2020 pod č. OU-NR- OSZP3-2020/031606-002, v ktorom posúdil návrh na začatie kolaudačného konania a nezistil v ňom také skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo v rozpore s podmienkami uvedenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania.
6. V administratívnom spise sa ďalej, okrem iných dokumentov nachádza i:
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 24. 05. 2017 č. OU-NR-OSZP3-2017/002319-13/F40 (stavebné povolenie vydané stavebníkovi MH Invest, s.r.o. pre realizáciu tam uvedených vodných stavieb),
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 06. 2017 č. OU-NR-OSZP3-2017/009519-12/F40 (stavebné povolenie vydané stavebníkovi MH Invest, s.r.o. pre realizáciu tam uvedených vodných stavieb),
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 10. 06. 2016 č. OU-NR-OSZP3-2016/017297-08/F40 (stavebné povolenie vydané stavebníkovi MH Invest, s.r.o. pre realizáciu tam uvedených vodných stavieb),
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 10. 2015 č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017/F36 (rozhodnutie zo zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ navrhovateľa SARIO, ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie).
7. Rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2020/002631-04/F47 zo dňa 10. 08. 2020 Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia povolil stavebníkovi - Slovenskej správe ciest podľa § 26 vodného zákona v súčinnosti s § 82 stavebného zákona uvedenie vyššie uvedených vodných stavieb do trvalého užívania pre zrealizovanú stavbu „Príprava cestnej infraštruktúry - Strategický park Nitra“. Uvedené rozhodnutie bolo na vedomie zaslané aj žalobcovi. V uvedenom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadaval aj s jednotlivými pripomienkami žalobcu.
8. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08. 09. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 11. 01. 2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 10. 08. 2020, potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 08. 2020. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 08. 2020 spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 26 ods. 1 zákona o vodách.
10. Žalovaný skonštatoval, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sú v podmienkach vodoprávneho povolenia zohľadnené podmienky ako aj pripomienky vyplývajúce zo stanovísk účastníkov konania a mal za to, že správny orgán prvého stupňa vydal vodoprávne povolenie č. OU- NR-OSZP3-2020/002631-04/F47 zo dňa 10. 08. 2020 správne a zákonne, že obsahuje všetky zákonné náležitosti a je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Zároveň svoje závery vo vydanom rozhodnutí dostatočne a riadne odôvodnil a náležite sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu.
11. K námietke žalobcu, prečo je stavebníkom Slovenská správa ciest, keďže sa jedná o inžinierske objekty parkoviska OV a preložky vodovodu a kanalizácie, pričom tá je správcom ciest 1. triedy a pokiaľ by sa snažila preskakovať územné konania, tak je to len účelové obchádzanie zákona, žalovaný skonštatoval, že kolaudačné konanie sa v zmysle § 79 ods. 1 stavebného zákona začína na návrh stavebníka, pričom žiaden zákon nestanovuje, že stavebníkom stavby, ktorá je súčasťou realizácie stavby významnej investície môže byť len držiteľ osvedčenia o významnej investícii vzhľadom k tomu, že Slovenská správa ciest nie je držiteľom žiadneho osvedčenia o významnej investícii. Žalovaný mal za to, že predmetom tohto kolaudačného konania nie je žiadna účelová komunikácia ani cesta 1. triedy, ale predmetom tohto kolaudačného konania sú vodné stavby. Stavebné objekty boli povoľované na základe oznámenia o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OSZP3-2019/043204-02/F47 zo dňa 19. 11. 2019 žiadateľa Slovenskej správe ciest na uvedenie vodnej stavby do užívania „Príprava cestnej infraštruktúry
- Strategický park Nitra v rozsahu stavby „Príprava strategického parku Nitra“, „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v katastrálnom území X., L., O., S. a L.. Účelom vodných stavieb v predmetnom oznámení je odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených parkovacích plôch cez kanalizačné vetvy a retenčné potrubie do potrubného rozvodu riešeného v rámci l. fázy výstavby, s následným prečerpaním a čistením ORL, respektíve ďalej vypúšťaním do recipientu toku Dobrotka, preložka štyroch stavebných objektov vodovodov a preložky dvoch vytlačených kanalizácii. Povolenie na uskutočnenie vodných stavieb vydal Okresný úrad v Nitre, odbor životného prostredia ako príslušný orgán štátnej vodnej správy pod. č. spisu OU-NR-OSZP3-2016/017297-08/F40 zo dňa 10. 06. 2016 (právoplatné dňa 10. 10. 2016), OU-NR-OSZP3- 2017/002319-13/F40 zo dňa 24. 05. 2017 (právoplatné dňa 14. 08. 2017), OU-NR- OSZP3-2017/009519-12/F40 zo dňa 23. 06. 2017 (právoplatné dňa 13. 10. 2017).
12. Ohľadom porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku a tej skutočnosti, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku, žalovaný uviedol, že začatie kolaudačného konania oznámil prvostupňový správny orgán listom č. OU-NR.-OSZP3-2019/043204-02/F47 zo dňa 19. 11. 2020 všetkým účastníkom konania formou verejnej vyhlášky, pričom nikomu nebolo odopreté právo v podávaní pripomienok, robení záznamov, kópií, prípadne výpiskov zo spisov. Správny orgán prvého stupňa v oznámení o začatí konania poučil účastníkom konania o možnosti nahliadnuť do podkladov potrebných na vydanie rozhodnutia, a to konkrétne možnosti nahliadnuť pred dňom ústneho pojednávania na adrese prvostupňového správneho orgánu a pri ústnom konaní. Zároveň ich poučil o následkoch neuplatnenia námietok a pripomienok v zmysle § 80 ods. 2 stavebného zákona. Vzhľadom k tomu, že v kolaudačnom konaní platí zásada koncentrácie a to priamo zo stavebného zákona, akékoľvek ďalšie stanoviská, pripadne návrhy na doplnenie podkladov k tomuto rozhodnutiu, podané účastníkmi konania po lehote na uplatnenie námietok a pripomienok sú irelevantné a tunajší úrad by na ne nemohol prihliadnuť. Správny orgán prvého stupňa zabezpečil procesné práva účastníkov konania v súlade so zákonom, pričom žalovaný konštatoval, že je plne len na rozhodnutí účastníkov konania, či svoje procesné práva budú realizovať v stanovenej lehote. Žalovaný v časti, že stavebnému konaniu
nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa Strategického parku ako celku uviedol, že daná pripomienka nesúvisí s predmetom tohto konania a žalovaný nie je kompetentný o nej rozhodovať.
13. K námietke ohľadom nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) uviedol, že v napadnutom konaní sa riešilo uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania, t. j. kolaudácia týchto vodných stavieb. Územný plán mesta Nitry vo vzťahu k strategickému parku je otázka, ktorá bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných povolení a samotné kolaudačné konanie už túto otázku nerieši. V zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúmal, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
14. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súhlas účastníka konania nie je zákonnou náležitosťou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia a kolaudačné rozhodnutie je správny orgán prvého stupňa povinný vydať aj v prípade nesúhlasu účastníkov konania, pokiaľ sú splnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie, čo správny orgán v konaní riadne preskúmal a vzhľadom na splnenie zákonných podmienok vydal toto kolaudačné rozhodnutie.
15. Skonštatoval, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal všetkými pripomienkami účastníkov konania v tomto kolaudačnom konaní jednotlivo a riadne ich vyhodnotil. V súvislosti s uplatnenými pripomienkami „dotknutej verejnosti“ uviedol, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie sa zaoberal pripomienkami a námietkami žalobcu ako aj ďalších účastníkov konania, uplatnenými v zisťovacom konaní navrhovanej činnosti ,,Automotive Nitra Project“ a povinnom hodnotení ,,Automotive Nitra Project-fáza 2“ v týchto konaniach. Správny orgán prvého stupňa v povoľovacích konaniach navrhovanej činnosti vychádzal z tohto rozhodnutia a je viazaný jeho podmienkami, ako aj záväzným stanoviskom príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie k jednotlivým povoľovacím konaniam. V tomto prípade príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie (MŽP SR) vydal záväzné stanovisko č. 25/2019-1.7/fr 23203/2019 zo dňa 30. 04. 2019, v ktorom konštatoval súlad predmetných vodných stavieb so zákonom o posudzovaní a súlad so záverečným stanoviskom č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (právoplatné dňa 18.01.2017). Taktiež v zmysle záväzného stanoviska Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2020/031606-002 zo dňa 05. 08. 2020 vo vzťahu k stavbám, ktoré boli riešené v časti posudzovania, je preukázateľné, že začatie kolaudačného konania je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutím vydanom v zisťovacom konaní č. OU-NR-OSZP3- 2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (právoplatné dňa 28. 12. 2015).
16. K námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu RIA nebol vôbec dopravne a kapacitne vyriešený a nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona o posudzovaní, žalovaný poukázal na to, že predmetom tohto kolaudačného konania vyššie uvedených vodných stavieb je odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených parkovacích plôch cez kanalizačné vetvy a retenčné potrubie do potrubného rozvodu riešeného v rámci 1. fázy výstavby, s následným prečerpávaním a čistením ORL, respektíve ďalej vypúšťaním do recipientu toku Dobrotka, preložka štyroch stavebných objektov vodovodov a preložky dvoch výtlačných kanalizácii v k. ú. X., L., O., S. a L.. Je teda zrejmé, že pripomienka žalobcu v časti dopravného a kapacitného riešenia napojenia rýchlostnej komunikácie s úsekom cesty I/64 nie je predmetom tohto konania ako aj projektová dokumentácia nesúvisí s kolaudáciou predmetných vodných stavieb.
17. V súvislosti s tlačovou besedou vysielanou dňa 25. 02. 2016, na ktorú poukazoval žalobca s odkazom na teóriu legitímnych očakávaní a na videozáznam bývalého predsedu vlády SR V. P., ktorý ho verejne ubezpečil, že jeho pozemky štát na výstavbu nepotrebuje a môže si realizovať svoje zámery, pričom mu v tom nikto nebude brániť, žalovaný uviedol, že sa nebude vyjadrovať k vyjadreniam politických predstaviteľov, nakoľko nesúvisia s týmto konaním.
18. Žalovaný ďalej skonštatoval, že kolaudované vodné stavby boli predmetom povinného hodnotenia navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project- Fáza 2“, ktoré vykonalo Ministerstvo životného prostredia SR a nie žalobcom uvádzanej navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“. Z tohto dôvodu nie sú splnené podmienky ustanovené v § 29 zákona o správnom konaní na obligatórne prerušenie správneho konania. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom tohto konania nie je rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby a ani rozhodnutie č. OU-NR-OCDPK- 2017/0051633 zo dňa 13. 01. 2017. V súvislosti skonaním na Krajskom súde Nitra sp zn. 26S/3/2016 uviedol, že do dnešného dňa nebol predložený žiadny rozsudok o tejto žalobe a taktiež ani uznesenie, ktorým by bola vykonateľnosť tohto rozhodnutia odložená. Zároveň žalovaný poukázal na ust. § 40 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je prvostupňový správny orgán viazaný právoplatným rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017 zo dňa 08. 10. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015 a nie je oprávnený prerušiť ani zastaviť konanie.
19. Žalovaný v správnom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie a aj konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil porušenie medzinárodných a ani vnútroštátnych právnych noriem. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 38 zákona o vodách. Správny orgán prvého stupňa v konaní postupoval v súlade so žalobcom uvedenými ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6Sžp/23/2011 zo dňa 20. 06. 2012, uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017.
20. K požiadavke žalobcu, aby mu správny orgán z titulu jeho účastníctva v konaní a teda zachovania práva na prístup k správnemu orgánu v rámci rozhodovacieho procesu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku ešte pred vydaním rozhodnutia umožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia, žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa dodržal ust. § 80 ods. 1 stavebného zákona, keď oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním a súčasne poučil účastníkov konania a dotknuté orgány, že námietky alebo pripomienky môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Pripomienka, aby odvolací správny orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní oboznámil žalobcu ako účastníka konania v správnom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, je neopodstatnená z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu, teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nie je možné sa odvolať, je však možné toto rozhodnutie po právoplatnosti napadnúť správnou žalobou na príslušnom súde. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého administratívneho spisu žalovaný skonštatoval, že oznámenie o začatí správneho konania, ako aj rozhodnutie boli žalobcovi doručované, príslušné orgány posudzovania vplyvov na životné prostredie ako aj správny orgán prvého stupňa sa zaoberali pripomienkami a námietkami žalobcu a aj ďalších účastníkov konania, ktoré boli uplatnené v zisťovacom konaní.
21. Žalovaný na základe uvedených skutočností skonštatoval, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s nimi a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
22. Podanou žalobou zo dňa 23. 04. 2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 01. 2021 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 08. 2020 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, vrátane základných ľudských práv a slobôd a súčasne týmto došlo k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov, ako aj k zásahu do práva na ochranu životného prostredia. Konaním orgánov verejnej správy bol porušený tiež verejný záujem v oblasti životného prostredia, pričom žalovaný sa nezaoberal všetkými jeho námietkami a odvolacími dôvodmi a uviedol iba povrchne dôvody jeho odvolania, pričom žalobca považuje za závažné dôvody všetky námietky, pripomienky a odvolacie dôvody, ktoré v odvolaní uviedol a ktoré zároveň sú aj žalobnými dôvodmi. Žalovaný sa evidentne so všetkými dôvodmi odvolania
nezaoberal, čím porušil takýmto postupom v administratívnom konaní ustanovenia správneho poriadku, preto žiadal, aby súd zobral do úvahy všetky jeho odvolacie dôvody v administratívnom konaní ako žalobné dôvody. Uviedol, že tu zo strany žalovaného nedošlo k postupu podľa § 59 správneho poriadku, o čom svedčia skutočnosti, ktoré tvoria žalobné body.
23. Z dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu) tvrdil, že bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch, vrátane základných ľudských práv a slobôd a súčasne týmto došlo k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov, ako aj k zásahu do práva na ochranu životného prostredia a taktiež tvrdil, že takýmto konaním orgánov verejnej správy bol porušený tiež verejný záujem v oblasti životného prostredia, pričom odvolací orgán sa nezaoberal všetkými jeho námietkami a odvolacími dôvodmi a uviedol iba povrchne dôvody jeho odvolania. Je tak zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je už tu založené na nezákonnom postupe odvolacieho orgánu. Už v samotnom odvolaní žiada, aby sa všetky ním uvádzané skutočnosti považovali za odvolacie dôvody a zároveň zotrval na všetkých jeho pripomienkach, stanoviskách a námietkach v celom stavebnom konaní.
24. Ďalej poukázal na to, že správne orgány v prípade tohto správneho konania porušili množstvo procesných noriem (Aarhuský dohovor - nadzákonná norma, Ústava SR, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok). Taktiež poukázal na porušenie príslušných ustanovení zákona a na radu ďalších ustanovení jednotlivých právnych noriem SR a EÚ. Tieto skutočnosti sú však natoľko závažného charakteru, že nie je možné ich prehliadnuť a náležitým spôsobom sa s nimi nevysporiadať. Pokiaľ by sa tak neudialo, jednalo by sa o evidentne zmätočný a nezákonný postup.
25. V rámci žalobných dôvodov v prvom rade poukázal na to, že toto predmetné kolaudačné konanie je povoľovacím konaním v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. Z toho vyplýva, že všetci účastníci z procesu EIA, ktorý sa týkal predmetných stavebných objektov, musia byť účastníkmi aj tohto kolaudačného konania. Takýmto účastníkom bol aj žalobca. Z obidvoch administratívnych rozhodnutí však vyplýva, že týmto účastníkom z EIA boli rozhodnutia dané iba na vedomie formou verejnej vyhlášky, čo je v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z. z. Taktiež je dôvodom na zrušenie predmetných rozhodnutí správnych orgánov aj to, že žiadosť Slovenskej správy ciest ako aj oznámenie o začatí kolaudačného konania a pozvanie na ústne pojednávanie a miestne šetrenie neboli zo strany správneho orgánu prvého stupňa zverejnené, čím aj týmto došlo k administratívnemu postupu v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z. z. Orgány verejnej správy tak zrejme nemôžu mať preukázané, že uvedené listiny boli doručené všetkým známym účastníkom kolaudačného konania z titulu ich účastníctva vyplývajúceho z procesu EIA. V tejto súvislosti poukázal aj na porušenie § 18 ods. 3 správneho poriadku zo strany konajúcich správnych orgánov.
26. Ďalej poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. V tomto ohľade je totiž nutné zdôrazniť, že aj podľa oznámenia MDVaRR SR zo dňa 25. 11. 2015, pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie. Tvrdil, že aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby, nie je zákonná. V tomto kontexte poukázal na to, že v územnom pláne mesta Nitra nie je zahrnutý Strategický park a dokonca ani žiaden iný takto rozsiahly priemysel, keďže Strategický park má vyše 700 ha. Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby (prípustnú podlažnosť, podiel zastavanosti...) a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku, a z tohto dôvodu sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. V dokumentoch Územného plánu mesta Nitra vôbec nie je definované územie pre Strategický park. Podľa tu konajúcich orgánov verejnej správy však bolo možné postupovať podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, teda že sa v tomto prípade nevyžaduje územné rozhodnutie. Takéto klamstvo a tvrdenia orgánov verejnej správy jednoznačne odmietol, pretože neboli naplnené podmienky § 32 ods. 2 stavebného zákona. V Osvedčení zo dňa 13. 07. 2015 ale aj v ostatných, ktoré sú vydané pre MH Invest s.r.o. je uvedené, že sa vydáva k návrhu na začatie územného konania a až následne k začatiu vyvlastňovacieho konania a stavebného konania. Je preto jasné, že takýto postup nie je možné zákonne preskočiť. Konkrétne v textovej časti ÚPN - mesta Nitra v poznámkovom
aparáte v časti vysvetlenia pojmu „Zástavba“ v odseku „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené: ...priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z tohto vyplýva, že sa takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) iba predpokladá. Z tohto dôvodu je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Na uvedenú skutočnosť nadväzuje fakt, že vo výkresovej časti ÚPN mesta Nitra, vo výkrese KOMPLEXNÝ NÁVRH, je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku uvedené: „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny). Zdôraznil, že grafická časť - komplexný návrh ÚPN mesta Nitra je rovnako záväzná ako textová časť ÚPN mesta Nitra, a preto pokiaľ určité skutočnosti sú uvádzané v grafickej časti výkresu KOMPLEXNÝ NÁVRH, sú tieto rovnako relevantné a záväzné ako ostatné údaje obsiahnuté v záväznej časti ÚPN mesta Nitra.
27. V prípade Strategického parku je zrejmé že výstavba je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto ÚPN-Z (územný plán zóny) do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitra schválený. Na tomto základe potom je objektívne možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad - § 32 ods. 2 stavebného zákona a to v podobe nutnosti dodržania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. Zo znenia § 32 ods. 2 stavebného zákona teda pre stavebný úrad vyplýva možnosť konať v stavebnom konaní bez územného rozhodnutia v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, avšak iba za predpokladu splnenia hypotézy vyplývajúcej z § 32 ods. 2 stavebného zákona, a to že priestorové usporiadanie územia ako aj jeho funkčné využitie vyplýva z platného územného plánu obce alebo zóny. Účelom územného plánovania ako aj územného konania je nájsť také usporiadanie územia a vyriešiť vzájomné vzťahy medzi povoľovanými stavbami a okolitým územným, aby boli splnené zákonné práva a záujmy účastníkov konania (vlastnícke, technické parametre, životné prostredie). V žiadnom prípade však nie je postačujúce zdôvodnenie zo strany špeciálneho stavebného úradu, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje len z dôvodu strategickej investície, hoci sa na ňu vydalo osvedčenie o významnej investícii, pričom bez akéhokoľvek logického, zákonného a rozumného odôvodnenia a naopak s cieľom odôvodnenie takejto skutočnosti zamlčať, zahmliť alebo inak arbitrárne sa k tomu postaviť.
28. Špeciálny stavebný úrad vôbec neuviedol, teda sa nijako nevysporiadal s otázkou, či a ako územný plán mesta Nitra rieši zastavovací plán, vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia. Len tak by totiž mohol vydať stavebné povolenie v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, preto bez takéhoto dostatočného zdôvodnenia trpí prvostupňové rozhodnutie nezhojiteľnou vadou neúplnosti a arbitrárnosti.
29. Územný plán obce (ÚPNO) - mesta Nitra bol schválený v roku 2003, následne boli spracované zmeny a doplnky č. l až č. 5. V aktuálne platnom ÚPN - mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku Sever, avšak nie je vymedzená hranica Strategického parku a v predmetných dokumentoch Územného plánu vôbec nie je definované územie pre Strategický park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje Územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z Územného plánu, keď Strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v ÚPN mesta Nitry obsiahnutý. Už absolútna nelogickosť a scestnosť je obsiahnutá vo výroku kolaudačného rozhodnutia, kde sa uvádza, že tu ide o povolenie do trvalého užívania pre realizovanú stavbu „príprava strategického parku Fáza 2“, tu si už správny orgán úplne pletie „hrušky s jablkami“ keď síce existuje proces EIA k zámeru „Automotive Nitra Project Fáza 2“, ktorý sa týka konkrétne automobilového závodu Jaguar Landrover, čo je však samostatná (významná) investícia v porovnaní s výstavbou (prípravou) strategického parku, ktorý ako významná investícia (zámer) ani nikdy nebol predmetom procesu EIA. Je preto zjavné porušenie zákona nevykonať územné konanie, v ktorom sa má vydať územné rozhodnutie, pretože strategický park sa v územnom pláne mesta Nitra nenachádza, a dokonca sa nenachádza ani v nadradenom územnom pláne Nitrianskeho samosprávneho kraja, tým pádom nemôže existovať ani žiadne zákonne súladné-súhlasné záväzné stanovisko podľa § 140b stavebného zákona o súlade stavby s územným plánom obce - mesta Nitra a je preto aj logicky v rozpore s § 81 ods. 1 stavebného zákona, ktorý v ods. 7 - Užívanie stavieb, Kolaudácia stavieb, jasne definuje, že stavebný úrad počas
kolaudačného konania skúma, či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia. Je totiž jasné, že pokiaľ by sa zákonne Strategický park do územného plánu mesta Nitra navrhoval, prerokovával s výsledkom jeho záverečného schválenia, jednalo by sa o nový územný plán mesta Nitra vzhľadom na rozsah zmeny, pričom je nutné tento strategický dokument posúdiť v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. - posúdenie strategického dokumentu, a to v tzv. procese SEA. Pokiaľ by sa jednalo len o doplnky a zmeny územného plánu, aj tu je nutné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie minimálne v zisťovacom konaní v procese SEA. Nie je preto legitímne možné povoliť stavbu pokiaľ posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. nebola, ale mala byť. V žiadnom prípade tak nie je postačujúce zdôvodnenie špeciálneho stavebného úradu, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje len z dôvodu strategickej investície, hoci sa na ňu vydalo osvedčenie o významnej investícii, pričom bez akéhokoľvek logického, zákonného a rozumného odôvodnenia a naopak s cieľom odôvodnenie takejto skutočnosti zamlčať, zahmliť alebo inak arbitrárne sa k tomu postaviť. V prvostupňovom ako aj v napadnutom rozhodnutí teda úplne absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam účastníkov konania. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiaduce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia. Mal tak za to, že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú tak nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Tvrdenie žalobcu, že strategická investícia - strategický park nie je v platnom územnom pláne mesta vôbec riešená je tak podstatnou okolnosťou pre vydanie povolenia v danej veci, t. j. je nutné splniť podmienku podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Predsa ak sa strategický park v územnom pláne vôbec nerieši, nie je možné splniť jednu zo základných úloh stavebného povolenia, t. j. zistiť, či nedochádza k ohrozeniu verejných záujmov chránených týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov, teda vydané rozhodnutie je vydané v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku. Špeciálny stavebný úrad konal predčasne, lebo musí byť pred týmto konaním vedené územné konanie ukončené s kladným územným rozhodnutím a až následne je možné podať žiadosť o kolaudačné povolenie.
30. Ďalším žalobným dôvodom bolo to, že žalovaný a teda ani špeciálny stavebný úrad sa nedostatočne zaoberali námietkou žalobcu (ako aj odvolacím dôvodom), že nielen samotné navrhované činnosti, ale aj samotný strategický park musí podliehať procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, minimálne vo forme zisťovacieho konania, keďže je nutné sa pri takýchto povoleniach zaoberať všetkými námietkami účastníkov zisťovacieho konania, ktoré boli uplatnené v predmetnom zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V prípade napadnutého rozhodnutia však vôbec nie je zrejmé či a do akej miery sa správny orgán v rámci tohto povoľovacieho konania týmito námietkami zaoberal a ako ich vyhodnotil. Je totiž zrejmé, že pokiaľ „dotknutá verejnosť“ prejavila záujem na konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a v tomto predložila svoje námietky a pripomienky, stala sa ex lege účastníkom všetkých nadväzujúcich povoľovacích konaní, čoho následne, legitímne vychádzajúc z výkladu zákona, dôsledkom je skutočnosť, že príslušný stavebný úrad, ktorý v povoľovacom konaní rozhoduje, musí predmetné pripomienky a námietky zohľadniť a to minimálne v rámci racionálneho vysporiadania sa s ich podstatou. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o tom, že by stavby, ktoré sú predmetom tohto konania, boli niekedy posúdené v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Z tohto dôvodu nemôže byť legitímne ani toto kolaudačné konanie.
31. K stavbe „Automotive Nitra Project“ a „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ bolo vykonane zisťovacie, resp. povinne hodnotenie posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorom si uplatnil pripomienky a námietky. Podľa § 24 ods. 2 posledná veta zákona č. 24/2006 Z. z. sú minimálne v rozsahu uplatnených pripomienok priamo dotknute jeho práva a oprávnené záujmy. Podľa § 140c ods. l stavebného zákona je rozhodnutie/záverečné stanovisko zo zisťovacieho konania resp. povinného hodnotenia podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj pre predmetné konanie. Vzhľadom na uvedené si pripomienky a námietky uplatnené v zisťovacom konaní (resp. povinnom hodnotení) uplatňoval v plnom rozsahu aj v predmetnom konaní o povolení užívania stavby, pričom orgány verejnej správy sa s nimi nijako nezaoberali. Je zákonne nutné sa v povoľovacom procese zaoberať aj všetkými pripomienkami, stanoviskami a námietkami zo zisťovacieho konania ako aj povinného posudzovania, hodnotenia
vplyvov na životné prostredie. Predsa pokiaľ by takéto konania podľa tohto zákona č. 24/2006 Z. z. neprebehli, nemohol by automaticky prebiehať ani tu namietaný povoľovací proces. Poukázal na znenie zákona č. 24/2006 Z. z., konkrétne na § 18 ods. 2 písm. b) pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá (resp. limity) za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy § 18 ods. 2 písm. b) zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky a priemyselné zóny, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov (je zrejmé, že pod pojmom strategický park, konkrétne vybudovanie strategického parku ako významnej investície - to je konkrétne predmetom vyššie citovaného osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR - je nutné rozumieť priemyselnú zónu, ktorú „má na mysli“ pod č. 15). Je potrebné prihliadnuť aj na § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Tu je však nutné opätovne zdôrazniť, že v rámci samotného Strategického parku vymedzeného predmetnými osvedčeniami Ministerstva hospodárstva SR neprebehlo ani zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Samotný Strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol. S ohľadom na túto skutočnosť je potom v spojení s citovanými ustanoveniami zákona o posudzovaní nutné jednoznačne ustáliť nezákonnosť tohto konania, keďže navrhovaná činnosť, síce podľa zákona o posudzovaní riešená, sa má realizovať v rámci stavby „Vybudovanie strategického parku“, ktorá však predmetom posudzovania/zisťovacieho konania nebola. Táto skutočnosť je pritom priamo konštatovaná v rozhodnutí Ministerstva dopravy, č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016 na strane 3 predmetného rozhodnutia. Podotkol, že správne orgány sa v prípade tohto administratívneho konania nemali dôvod odvolávať na proces EIA Automotive Nitra Project - Fáza 2, keďže toto sa týkalo inej významnej investície - automobilového závodu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a vybudovanie Strategického parku je iná samostatná (významná) investícia, ktorá podlieha ako navrhovaná činnosť samostatnému/osobitnému režimu v rámci procesu EIA.
32. Skutočnosť, že samotný Strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol, potvrdil aj samotný žalovaný v odôvodnení jedného z iných jeho rozhodnutí týkajúcich sa výstavby Strategického parku, teda táto skutočnosť nemôže byť spornou. Keďže jeho námietky ako aj odvolacie dôvody v tomto duchu boli zo strany orgánov verejnej správy odignorované, poukázal na to, že keďže strategický park Nitra nebol posudzovaný v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie-zákon EIA, špeciálny stavebný úrad, resp. žalovaný mal postupovať podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, teda vyžiadať si stanovisko príslušného orgánu Ministerstva životného prostredia SR, či strategický park bol posudzovaný v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a či ho treba posudzovať. V rámci doplnenia uvedenej argumentácie poukázal na § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., v zmysle ktorého sa za významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického parku, ak výstavbu zabezpečuje podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu (ako v tomto prípade je to MH Invest, s.r.o.) a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z tohto pohľadu potom stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú uvádzané osvedčenia MH SR (ako sa v týchto osvedčeniach explicitne uvádza) je významnou investíciou a teda v zmysle platnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť (§ 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z.), ktorá samozrejme podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Teda pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (ako je tomu v Strategickom parku Nitra), nemôžu byť legitímne ďalšie stavby, investície, ktoré budú/sú realizované v predmetnom strategickom parku. Toto je podstata a základné zdôvodnenie právnej argumentácie žalobcu v tejto veci ako aj v mnohých ďalších súvisiacich veciach (s investíciou spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v Nitre), keď žalobca tvrdí, že všetky administratívne konania sú protizákonné lebo Strategický park nebol posúdený.
33. Na porovnanie poukázal na Strategický park Haniska, ktorého navrhovateľ je povinný spracovať zámer pre potreby povinného hodnotenia v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a kde príslušným orgánom pre posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie bude Ministerstvo životného prostredia SR, kde sa jednoznačne zadefinovalo, prečo vo veľa prípadoch takéhoto a obdobného strategického parku je bezpodmienečne nutné konanie EIA, čiže posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Strategický park Nitra má rozlohu viac ako 700 ha a obdobne aj Strategický park Haniska. Nezáleží na tom, či je niekde uvedená konkrétna položka s názvom strategický park, ale záleží na
tom, že sa jedná o činnosti, ktoré treba kumulatívne zhrnúť v rámci celého strategického parku alebo ohraničeného územia a pokiaľ prekračujú limity alebo sa posudzovanie musí uskutočniť pri určitej činnosti aj bez akéhokoľvek limitu, je nutné toto ohraničené územie a na ňom navrhované činnosti bezpodmienečne posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v procese EIA. Konštatoval, že ide o absolútne obdobný strategický park ako v Nitre prevažne pre automobilový priemysel s kapacitou od 150 000 - 300 000 vozidiel presne ako v Nitre, takže je úplne jasné, že strategický park Nitra sa zákonne musel posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a je úplne jasné, pokiaľ takéto konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neprebehlo, ani len nebol či už navrhovateľ pre územné konanie alebo žiadateľ pre vydanie stavebného povolenia oprávnený podať žiadosť povoľovaciemu orgánu, čiže v tomto prípade špeciálnemu stavebnému úradu.
34. Následne poukázal na ust. § 140c ods. 6 stavebného zákona a na porušenie povinnosti prerušiť konanie. Mal za to, že špeciálny stavebný úrad a ani žalovaný nepostupovali v súlade so stavebným zákonom, keďže vo vzťahu k povoľovanej ceste v tomto stavebnom konaní malo byť uskutočnené konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré sa však doteraz nezačalo. Preto považoval takéto nekonanie v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona za protiprávne, lebo tu úplne absentuje záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia. Toto tak malo byť dôvodom na prerušenie konania a následne na zastavenie konania, keďže Strategický park nebol posudzovaný vôbec, avšak jednoznačne posudzovaný musel byť a teda MZP SR by nedovolilo, aby sa v tomto konaní pokračovalo. Vzhľadom na základné pravidlá správneho konania mal špeciálny stavebný úrad alebo aj žalovaný povinnosť pripojiť si predmetný spis, ktorý sa týka tohto rozhodnutia, z ktorého by mal za preukázané, že Strategický park nebol posudzovaný. Aj z týchto dôvodov malo byť teda toto konanie prerušené podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku v spojitosti s § 140c ods. 6 stavebného zákona a orgány verejnej správy mali povinnosť zaslať návrh Ministerstvu životného prostredia na začatie konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Správny poriadok v § 29 ods. 1 jednoznačne ustanovuje, že správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Zákon ale nedáva správnemu orgánu možnosť konanie prerušiť, správny orgán je povinný konanie prerušiť v prípade existencie konania o predbežnej otázke. Je nepochybné, že súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predstavuje také konanie, ktorého výsledok môže výrazným spôsobom ovplyvniť splnenie podmienok pre vydanie stavebného povolenia, kolaudačného konania a samotnú zákonnosť stavebného povolenia, alebo kolaudačného povolenia. Správny orgán bol povinný prerušiť toto kolaudačne konanie do vyriešenia otázky týkajúcej sa zámeru EIA „Automotive Nitra Project“ v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre. Uviedol, že verí, že stanovisko Ministerstva životného prostredia SR by bolo korektné, zákonné a jasné, že nie je možné neposudzovať strategický park a to dokonca s nutnosťou ho posudzovať v tzv. povinnom hodnotení vplyvov na životné prostredie vzhľadom na to, že limitné hodnoty priamo v zákone sú jasné. Orgány verejnej správy teda evidentne konali tak, aby mu spôsobili ujmu v konaní a nie len jemu, ale sa jedná aj o verejné právo a v zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy SR má každý právo na priaznivé životné prostredie a úrady tu nie sú na to, aby nezákonne rozhodovali s možnosťou, že neskôr obyvateľstvo môže byť vážne zdravotne postihnuté.
35. Ďalšou zásadnou námietkou a odvolacím dôvodom a teda aj žalobným dôvodom je aj to, že podal na Krajský súd Nitra správnu žalobu dňa 23. 02. 2016 voči žalovanému - Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, ktorá je vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 a týka sa zámeru EIA v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to konkrétne Automotive Nitra Project, o ktorej však doposiaľ nebolo rozhodnuté a dokonca nebolo ani otvorené pojednávanie, pričom aj z tohto dôvodu mali správne orgány konanie zastaviť, minimálne však prerušiť všetky konania súvisiace s touto stavbou, teda aj toto konanie, a to do rozhodnutia správneho súdu, nakoľko na tomto základe správny orgán nemôže vychádzať z týchto rozhodnutí týkajúcich sa vplyvov na životné prostredie a nemôže si ani urobiť úsudok o ich zákonnosti, keďže vo veci rozhoduje príslušný správny súd.
36. Ako ďalší žalobný dôvod uviedol to, že v tomto konaní zo strany obidvoch orgánov verejnej správy nebola dodržaná hypotéza ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia účastníci konania a zúčastnené osoby majú právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Z toho logicky vyplýva, že tieto podklady musia mať k dispozícii. Správny orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiaduce, aby tak robil priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo
veci samej. Výzva podľa tohto ustanovenia zákona má byť preto účastníkovi konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni už vo veci rozhodnúť. Je preto vo veľkom v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá - nie vlastnou vinou - len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgán daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. Zo znenia § 33 ods. 2 správneho poriadku teda vyplýva, že nejde len o pasívne právo účastníka konania, ale správny orgán musí byť v tejto veci aktívny a musí vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. K takémuto konaniu správneho orgánu v relácii voči žalobcovi ako účastníkovi konania však nedošlo. K otázke aplikácie § 33 ods. 2 správneho poriadku poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23. 03. 2010, sp. zn. 6Sžo 165/2010 zo dňa 24. 11. 2010, sp. zn. 3Sžo 220/2010 zo dňa 02. 08. 2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2S/60/2012 s konštatovaním, že zo strany špeciálneho stavebného úradu (ako aj žalovaného) tak došlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom toto je dôvodom pre zrušenie rozhodnutí.
37. Žalobca ďalej poukázal aj na nerešpektovanie Aarhuského dohovoru v postupe orgánov verejnej správy, keďže tak ako to vyplýva z vyššie uvádzaných žalobných dôvodov, v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je samozrejme spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere je tak potrebné prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z. Žalobca poukázal na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý je nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Mal za to, že v tomto konaní práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s jeho relevantnými námietkami sa žalovaný nevysporiadal, resp. vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. Je zrejmé, že cieľom čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci, a tým dostatočnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je priznanie niektorých práv členom verejnosti súvisiacich s prístupom k spravodlivosti, čo má viesť k napĺňaniu celkového cieľu Aarhuského dohovoru, uvedeného v jeho čl. 1, pričom prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nie len vo formálnej ale aj v materiálnej rovine, teda že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade nedošlo. Dohovor teda zaručuje verejnosti právo účasti na rozhodovacom procese a prísľub spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, s cieľom prispieť k ochrane každého človeka (príslušníka tejto i budúcich generácií), žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z nadzákonných právnych noriem preto žiadal, aby bol v tomto správnom konaní braný na ne náležitý zreteľ, k čomu však nedošlo.
38. Zásadným žalobným dôvodom je aj to, že v zisťovacom konaní Automotive Nitra Project, ktoré predchádzalo povoľovacím konaniam odvolací orgán Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, nebol príslušným orgánom na vydanie rozhodnutia. Za tohto stavu nie je možné legitímne v tomto - konaní o užívaní stavby pokračovať, pretože tento stav sa nedá nijako zhojiť. O tejto skutočnosti však žalovaný vie, pretože podľa stanoviska zo dňa 20. 12. 2017, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, organizačný odbor, je príslušným orgánom podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v odvolacom konaní za predpokladu, že prvostupňovým orgánom je Okresný úrad v sídle kraja, práve Ministerstvo životného prostredia SR, pričom ani s týmto odvolacím dôvodom sa žalovaný riadne nevysporiadal.
39. Ďalším žalobným dôvodom je to, z akého dôvodu boli stavby povolené do užívania Slovenskej správe ciest, keď táto nie je držiteľom žiadneho osvedčenia o významnej investícii. Predsa doteraz,
a to aj v rámci posudzovania vplyvov v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., sa komunikovala účelová komunikácia, a preto žalobcovi nebolo zrejmé, čo má s takouto komunikáciou spoločné Slovenská správa ciest, ktorá spravuje v zmysle zákona iba a výlučne cesty 1. triedy. Mal za to, že sa tu tak jedná o účelové konanie spoločnosti MH Invest s.r.o. Na tento argument však správny orgán prvého stupňa v jeho rozhodnutí uviedol, že predmetom tohto kolaudačného konania nie je žiadna účelová komunikácia ani cesta 1. triedy. Týmto podľa žalobcu správny orgán potvrdil, že v tomto konaní nemôže byť oprávneným žiadateľom práve Slovenská správa ciest, keďže táto je v zmysle zákona iba správcom výlučne ciest 1. triedy. Namietal teda, že ani žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí týmto nezaoberal, čo však žalobca považuje za veľmi dôležitú okolnosť, keďže ak sa rozhodnutia dožaduje subjekt, ktorý na to nie je oprávnený, neexistuje zákonný dôvod na pozitívne rozhodnutie v žiadnom z povoľovacích konaní. Správne orgány tak nemohli mať za preukázané, že Slovenská správa ciest je oprávneným žiadateľom v tejto veci, a to aj preto, že ak sa povolili stavebné objekty, ktoré podľa správneho orgánu prvého stupňa nesúvisia so žiadnou cestou, avšak Slovenská správa ciest má spravovať práve cestu (iba 1. triedy), je takýto postup zo strany správnych orgánov úplne nelogický a neodôvodnený a tým pádom v rozpore so zákonom. Nebolo mu jasné, prečo má byť v tomto konaní stavebníkom, resp. žiadateľom Slovenská správa ciest, keďže sa tu jedná o inžinierske objekty, parkoviská a preložky vodovodov a kanalizácie. Takéto konanie zo strany MH Invest, s.r.o. spoločne so Slovenskou správou ciest považoval za účelové obchádzanie zákona.
40. Ako posledný žalobný dôvod uviedol, že predsa ak má správny orgán/stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 4 písmeno d) stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalostí navrhovanej dopravnej situácie. Podľa § 4 ods. 2/ vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Bez znalosti dopravnej situácie potom stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie tejto zákonnej podmienky pri povoľovanej stavbe. Namietol, že aj keď v rámci odvolania žiadal predložiť potvrdenie o splnení podmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti a že sa na predmetnú stavbu nevzťahujú ustanovenia § 19 cestného zákona o budovaní dostatočne dopravne kapacitnej cestnej infraštruktúry, ako aj predložiť stanovisko Slovenskej správy ciest (metodický orgán MDVaRR SR) ako aj príslušného správcu dotknutých komunikácií, že navrhované dopravné riešenie je dostatočné, tak ani jeden správny orgán sa s týmto nijako nevysporiadal napriek tomu, že veľmi podstatná je tá skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu RIA nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Strategického parku a taktiež teda daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z.. Trval tak na tom, že už aj bez ďalšieho len z tohto dôvodu je samotné konanie ako aj jeho výsledok v podobe vydaných rozhodnutí nezákonný. V tejto súvislosti tiež správne orgány žiadal posúdiť parametre cesty I/64 nielen v úseku v kat. území O., ale v celom úseku cesty I/64 až po napojenie na cestu RIA v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanej prevádzkou navrhovanej činnosti pri zachovaní dopravného prístupu do územia v lokalite Nitra Zobor - Šindolka v zmysle vydaného územného rozhodnutia (rozšírenie cesty I/64 - úprava dvojpruhovej komunikácie na širšiu dvojpruhovú cestu a realizácia kruhového objazdu v polohe križovatky Prvosienkova). Uvedené nevysporiadanie sa s týmito dôležitými námietkami/odvolacími dôvodmi považoval za veľmi dôležité, keďže touto investíciou je sústavne nezákonne narušované jeho vlastníctvo, pretože aj pre tento účel prebehlo vyvlastňovacie konanie práve pre napojenie cesty I/64 na RIA, kde z hľadiska jeho pozemkov na Zobori tieto boli vyvlastnené za zlomok ich reálnej trhovej hodnoty. Takýto nezákonný postup obidvoch orgánov verejnej správy považoval za nesprávny a je dôvodom na zrušenie administratívnych rozhodnutí v tomto konaní.
IV. Vyjadrenie žalovaného
41. Žalovaný sa v podaní zo dňa 29. 09. 2021 vyjadroval k jednotlivým bodom podanej žaloby žalobcu. K nezákonnému postupu žalovaného, kedy všetkým účastníkom z EIA boli rozhodnutia správneho orgánu dané na vedomie iba formou verejnej vyhlášky a kedy žiadosť Slovenskej správy ciest a oznámenie o začatí kolaudačného konania a pozvanie na ústne pojednávanie a miestne šetrenie neboli zo strany prvostupňového správneho orgánu zverejnené, uviedol, že zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva, že námietky, ktoré boli uplatnené v zisťovacom konaní ako aj v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, sú automaticky uplatnené v povoľovacom konaní, ktoré nasleduje až po ukončení zisťovacieho konania. Žalovaný poukázal na to, že kolaudačné konanie nie je ďalšou inštanciou preskúmavania postupu správneho orgánu v zisťovacom konaní, pričom závermi z právoplatne ukončeného zisťovacieho konania je správny orgán viazaný. Prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania začatie kolaudačného konania a zároveň ich vyzval, aby svoje námietky, pripomienky a stanoviská uplatnili v zákonom určenej lehote. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku č. OU-NR-OSZP3-2020/031606-002 zo dňa 05. 08. 2020 k predmetnému kolaudačnému rozhodnutiu uviedol, že predmetná stavba „Príprava cestnej infraštruktúry-Strategický park Nitra“ v rozsahu stavebných objektov „SO 533 Preložka výtlačnej kanalizácie v križovatke „D“; SO 534 Preložka výtlačnej kanalizácie DN 200 pri SO 203; SO 552 Preložka vodovodu DN 400; SO 554 Preložka vodovodu DN 200 pri križovatke „D“, SO 555 Preložka vodovodu DN 200 pri objekte 203, SO 560 Preložka vodovodu DN 200 na vetve K-1 a SO 515 Odvodnenie parkoviska OV - I. fáza“ je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a jeho podmienkami. Žalovaný skonštatoval, že v zmysle záväzného stanoviska č. OU-NR- OSZP3-2020/031606-002 zo dňa 05. 08. 2020 sú vodné stavby, ktoré sú predmetom tohto konania, v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania ako aj so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový správny orgán zabezpečil procesné práva všetkých účastníkov konania v súlade so zákonom, čím nedošlo k žiadnej ujme na právach žalobcu. V každom správnom konaní je na rozhodnutí účastníkov konania, či svoje procesné práva budú uplatňovať a realizovať v stanovenej lehote. Z predloženého spisového materiálu je možné konštatovať iba jediné, že všetkým účastníkom konania bola zachovaná zákonná lehota na prípravu pre ústne pojednávanie ako aj miestne šetrenie. Mal za to, že v predmetnom prípade sa nejedná o žiadne porušenie procesných práv účastníkov konania.
42. Žalovaný k žalobnému dôvodu, že neboli splnené podmienky v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona, uviedol, že predmetom napadnutých správnych konaní bolo uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania, t. j. kolaudácia týchto vodných stavieb a nie umiestňovanie stavieb, využívanie územia a ochrana dôležitých záujmov v území. Obsah územného plánu mesta Nitra vo vzťahu k strategickému parku je otázka, ktorá bola vyriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných povolení a samotné kolaudačné konanie už túto otázku nerieši. V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúmal, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
43. Žalovaný k údajnému nezaoberaniu sa námietkami účastníkov zisťovacieho konania zdôraznil, že správne orgány zabezpečili procesné práva účastníkov konania v súlade so zákonom a je plne len na rozhodnutí účastníkov konania, či svoje procesné práva budú počas správneho konania v stanovených lehotách uplatňovať. Žalovaný konštatoval, že konajúce správne orgány sa zaoberali všetkými pripomienkami účastníkov konania v tomto kolaudačnom konaní jednotlivo a riadne ich vyhodnotili. V súvislosti s uplatnenými pripomienkami „dotknutej verejnosti“ žalovaný uviedol, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie sa zaoberal pripomienkami a námietkami tak žalobcu, ako aj ďalších účastníkov konania, uplatnenými v zisťovacom konaní navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ a povinnom hodnotení „Automotive Nitra Project- fáza 2“. Prvostupňový správny orgán v povoľovacích konaniach navrhovanej činnosti vychádzal z tohto rozhodnutia a bol viazaný jeho podmienkami ako aj záväzným stanoviskom príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie k jednotlivým povoľovacím konaniam. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle záväzného stanoviska príslušného orgánu - Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2020/031606-002 zo dňa 05. 08. 2020 vo vzťahu k stavbám, ktoré boli riešené v časti posudzovania, je preukázateľné, že začatie kolaudačného konania je v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (právoplatné dňa 28. 12. 2015), ako aj so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Z tohto konania vychádzal prvostupňový správny orgán pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia na predmetné stavby. K
osvedčeniam o významnej investícii žalovaný uviedol, že tieto nie sú predmetom tohto konania a je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že samotné „osvedčenie“ vychádza z príslušného uznesenia Vlády SR a na jeho vydanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. Tieto osvedčenia sú platné a príslušné štátne orgány sú povinné ich akceptovať. Konajúce správne orgány rešpektovali záväzné stanovisko vydané Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2020/031606-002 zo dňa 05. 08. 2020. Na základe viazanosti správneho orgánu k uvedenému stanovisku nemohli správne orgány postupovať v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona. Pokiaľ ide o posudzovanie Strategického parku Haniska, žalovaný uviedol, že toto nesúvisí s týmto konaním.
44. Skutočnosť, že žalobca podal na súd správnu žalobu, ktorá je vedená pod spis. zn. 26S/3/2016, pre žalovaného neznamená naplnenie zákonných dôvodov uvedených v ust. § 29 Správneho poriadku pre prerušenie konania. Správny orgán je viazaný aj právoplatným rozhodnutím, pokiaľ toto rozhodnutie nebolo príslušným orgánom pre svoju nezákonnosť zrušené (platí prezumpcia správnosti správnych aj súdnych aktov). Ak príslušný orgán vo veci ešte právoplatne nerozhodol, je správny orgán oprávnený urobiť si o predbežnej otázke úsudok sám. Správny organ nemal vedomosť o tom, že by príslušný súd rozhodol o odkladnom účinku žalobou napadnutého rozhodnutia, preto bolo jeho povinnosťou postupovať podľa právoplatného stavebného povolenia. V súvislosti s konaním na Krajskom súde Nitra, ktoré je vedené pod sp. zn. 26S/3/2016, uviedol, že v čase vydávania prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia nebol predložený žiadny rozsudok o tejto žalobe a taktiež ani uznesenie, ktorým by bola vykonateľnosť tohto rozhodnutia odložená. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 40 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je prvostupňový správny orgán viazaný právoplatným rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017 zo dňa 08. 10. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015 a nie je oprávnený prerušiť ani zastaviť konanie.
45. Žalobný dôvod, aby odvolací správny orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní oboznámil žalobcu ako účastníka konania v správnom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, je podľa názoru žalovaného neopodstatnený z dôvodu, že žalovaný ako odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu, teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie. Z predloženého administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že oznámenie o začatí správneho konania a aj rozhodnutie boli žalobcovi doručované.
46. K nerešpektovanie Aarhuského dohovoru v správnom konaní zo strany tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie (ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo) a nezistil porušenie medzinárodných a ani vnútroštátnych právnych noriem a mal za to, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade so žalobcom uvádzanými ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 26 zákona o vodách a § 82 stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa v konaní postupoval v súlade s Aarhuským dohovorom. Správny orgán prvého stupňa postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadriť sa k predmetnému konaniu a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, v rámci ktorej sa povoľujú predmetné vodné stavby do trvalého užívania, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. účastníkmi tohto kolaudačného konania. Námietkami žalobcu k začatiu predmetného kolaudačného konania doručenými dňa 13. 08. 2020 sa prvostupňový správny orgán zaoberal a v napadnutom rozhodnutí ich v časti rozhodnutie o námietkach účastníkov konania vyhodnotil.
47. V súvislosti so žalobcom namietanou príslušnosťou žalovaného ako vecne a miestne príslušného druhostupňového správneho orgánu v zisťovacom konaní zámeru „Automotive Nitra Project“ žalovaný uviedol, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán podľa ust. § 56 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Odvolanie voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu riešil Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe ust. § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
Smernice Ministerstva vnútra č. 142/2013 publikovanej vo vestníku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky čiastka 75 (predpis platný a účinný v čase vydania rozhodnutia). V zmysle prílohy č. 3 k smernici Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2013 sa odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Nitra člení na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja a oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Žalovaný ďalej uviedol, že oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek starostlivosti o životné prostredie vykonáva svoju pôsobnosť na úseku štátnej správy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 56 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pre okresné úrady. Podľa prílohy č. 6 k smernici Ministerstva vnútra SR č. 142/2013, odbor opravných prostriedkov na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje podľa osobitných predpisov odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode a v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje podľa osobitných zákonov odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu so sídlom v jeho územnom obvode. V danom konaní Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval v druhom stupni o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode a nie voči rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja. Vyššie uvedená smernica MV SR bola od 01. 02. 2018 nahradená smernicou č. 14/2018 spolu s prehľadom činností OÚ, podľa ktorej tieto činnosti aj naďalej vykonáva odbor opravných prostriedkov. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a príslušných smerníc Ministerstva vnútra považoval žalovaný žalobný dôvod žalobcu o nepríslušnosti správnych orgánov rozhodovať v predmetných konaniach za neopodstatnený.
48. K skutočnosti tvrdenej žalobcom o tom, že správne orgány nemohli mať v žiadnom prípade za preukázané, že oprávneným žiadateľom a stavebníkom v správnom konaní je Slovenská správa ciest, nakoľko sa jedná o inžinierske objekty, parkoviská a preložky vodovodov a kanalizácie, žalovaný uviedol, že kolaudačné konanie sa v zmysle § 79 ods. 1 stavebného zákona začína na návrh stavebníka, pričom žiaden zákon nestanovuje, že stavebníkom stavby, ktorá je súčasťou realizácie stavby významnej investície môže byť len držiteľ osvedčenia o významnej investícii vzhľadom k tomu, že Slovenská správa ciest (ďalej ako „SSC“) nie je držiteľom žiadneho osvedčenia o významnej investícii. Žalovaný mal za to, že predmetom tohto kolaudačného konania nie je žiadna účelová komunikácia ani cesta I. triedy, ale predmetom tohto kolaudačného konania sú vodné stavby. Vyššie uvedené stavebné objekty boli povoľované na základe stavebných povolení, ktoré vydal Okresný úrad v Nitre, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej správy, a to pre stavebné objekty SO 512, SO 51 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2017/0002319-13/F40 zo dňa 24. 05. 2017 (právoplatné dňa 14. 08. 2017), pre stavebné objekty SO 661, SO 662 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/ F40 zo dňa 10. 06. 2016 (právoplatné dňa 14. 10. 2016) pre stavebníka MH Invest, s.r.o. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. a Slovenská správa ciest uzatvorili zmluvu o postúpení práv a povinností a kúpnu zmluvu č. 20160062 v znení dodatku č. 1, ktorou došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. 06. 2016 a v znení dodatku č. 2, ktorou došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia č. OU- NR-OSZP3-2017/002319-13/F40 zo dňa 24. 05. 2017 na Slovenskú správu ciest. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí správny orgán prvého stupňa vydal oznámenie o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OSZP3-2020/008008-02/F47 zo dňa 07. 07. 2020 žiadateľa Slovenskej správy ciest na uvedenie vodnej stavby do užívania „Príprava cestnej infraštruktúry - Strategický park Nitra“ v katastrálnom území O., Z., X., L. a L..
49. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa dopravného napojenia žalovaný konštatoval, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namietal, sa neriešili v tomto kolaudačnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisia s kolaudáciou stavby.
50. Záverom žalovaný uviedol, že vodné stavby sú budované v rámci strategického parku, na ktorý bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, doplnené Osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017, ktoré boli vydané podľa osobitného predpisu - zákona
č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Žalovaný v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, kde sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa uvádzaného kolaudačného konania. Následne zhrnul svoje závery tak, že:
- v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom správnom konaní správny orgán zabezpečil procesné práva všetkých účastníkov konania v súlade so zákonom, a nedošlo k žiadnej ujme na právach žalobcu, pričom bolo plne na jeho rozhodnutí, či svoje procesné práva bude realizovať v stanovenej lehote,
- správne orgány neboli oprávnené postupovať v zmysle § 140c ods. 6 Stavebného zákona tak ako uvádza žalobca,
- podanie ďalšej správnej žaloby žalobcom neznamená naplnenie zákonných dôvodov uvedených v ust. § 29 správneho poriadku pre prerušenie konania,
- u Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok žalobcu ani z titulu postavenia zainteresovanej verejnosti, aby jeho požiadavkám v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo automaticky vyhovené,
- dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta v podanej žalobe, neboli predmetom napadnutého správneho konania a nesúvisia s kolaudáciou stavby,
- ani jeden zo žalobných dôvodov nesmeroval voči technickému vyhotoveniu vyššie uvedených stavieb. Žalovaný ďalej uviedol, že pri písaní rozhodnutia došlo ku zrejmej chybe pri písaní čísla rozhodnutia a dátumu jeho vydania. K oprave čísla rozhodnutia došlo z dôvodu prečíslovania spisu, ktorý bol vytvorený v roku 2020 a prešiel do roku 2021. Vo vydanom rozhodnutí došlo ďalej ku chybe pri písaní roku vydania rozhodnutia. Túto zrejmú chybu žalovaný odstránil vydaním opravy chyby v písaní č. OU- NR-OOP3-2021/007444 zo dňa 08. 09. 2021. Táto chyba nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov môže správny orgán chybu v písaní písomného vyhotovenia rozhodnutia kedykoľvek opraviť.
51. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Nitre po pojednávaní žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
52. K podanej správnej žalobe sa vyjadrilo Mesto Nitra (účastník konania v 1. rade) v podaní zo dňa 07. 03. 2022, ktoré uviedlo, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného. V predmetnej veci nemalo žiadne návrhy na vykonanie dokatovania.
53. Ďalej sa vyjadril aj Inšpektorát práce Nitra (účastník konania v 32. rade) v podaní zo dňa 17. 03. 2022, ktorý uviedol, že z jeho strany bolo Okresnému úradu Nitra zaslané záväzné stanovisko zo dňa 15. 01. 2020, v zmysle ktorého súhlasil s vydaním kolaudačného rozhodnutia a zároveň požiadal stavebný úrad o zaviazanie stavebníka odstrániť zistený nedostatok. V tomto prípade inšpektor práce posudzoval výlučne len splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Do kompetencie Inšpektorátu práce Nitra nepatrí posudzovanie a vyhodnocovanie vplyvov stavby na životné prostredie. Žalobca vo svojej žalobe namieta nezákonnosť rozhodnutia, ktoré bolo vydané Okresným úradom Nitra, pričom inšpektorát práce, nie je oprávnený sa vyjadrovať k týmto námietkam (napr. porušenie ust. § 33 správneho poriadku), keďže správnym orgánom, ktorý viedol správne konanie a vydal vo veci rozhodnutie, je Okresný úrad Nitra a nie inšpektorát práce. Inšpektorát práce Nitra v tomto prípade nevedel zaujať stanovisko vo vzťahu ku zodpovedaniu otázky, či správny orgán v kolaudačnom konaní postupoval v súlade s ust. § 81 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
54. K podanej žalobe zaujala stanovisko aj Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. (účastník konania v 26. rade), ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 03. 2022 uviedla, že ako vlastník a prevádzkovateľ uvedených vodných stavieb, ktoré boli predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a kolaudačného rozhodnutia prvostupňového špeciálneho stavebného úradu, sa ako dotknutý orgán vyjadril k stavebným konaniam týchto stavieb tak, že nemal námietky proti povoleniu trvalého užívania vodných stavieb, ktoré boli predmetom konania. Z rozsiahlych žalobných dôvodov uvedených v bode III. 1 až III. 10 žaloby vyplýva, že žalobca napadá procesný postup žalovaného
aj správneho orgánu prvého stupňa bez toho, aby konkretizoval, aké jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy boli povolením užívania preložiek verejného vodovodu, verejnej kanalizácie a odvodnením parkoviska priamo alebo aj len nepriamo dotknuté. Žalobca v žalobe kritizuje postup orgánov verejnej správy bez toho, aby uviedol aké konkrétne práva a právom chránené záujmy účastníka konania mu boli v konaní pred orgánmi verejnej správy odopreté. Len prokurátor má oprávnenie podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy z dôvodu zisteného porušenia zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov bez toho, aby zároveň preukázal dôsledky týchto porušení na právach fyzických a právnických osôb alebo štátu. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa nestotožnil s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkami vznesenými v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a ani s jeho právnymi názormi ohľadom aplikácie a interpretácie právnych predpisov, ani so spôsobom vyhodnotenia jeho odvolania žalovaným. K tomuto poukázala na ustálenú judikatúru, podľa ktorej „do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa orgán rozhodujúci o jeho veci stotožnil s jeho právnym názorom, návrhmi a hodnotením dôkazov“.
55. Ďalej uviedla, že žalobca v žalobe nekonkretizoval, v čom rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v čom je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, v čom zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, v čom podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zákonných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ako vlastník aj prevádzkovateľ jednej vodnej stavby a prevádzkovateľ piatich skolaudovaných vodných stavieb, ktoré sú predmetom žaloby, uviedla, že skolaudované vodné stavby boli postavené a užívajú sa bez závad a prevádzkujú sa vo verejnom záujme jeden a pol roka, v zmysle § 3 zákona č. 442/2004 Z. z., zabezpečujú ochranu životného prostredia, neohrozujú zdravie ani bezpečnosť osôb, čo potvrdili v konaní dotknuté orgány chrániace zložky životného prostredia a iné osobitné záujmy uvedené v ust. § 126 stavebného zákona. Navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
56. K podanej žalobe sa vyjadrili aj Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“; účastník konania v 19. rade), ktoré sa vyjadrili k jednotlivým bodom žaloby s tým, že napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 08. 2020 boli uvedené stavby do trvalého užívania. Predmetné stavby boli uskutočnené na základe právoplatných stavebných povolení. Otázka, či mohli alebo nemohli byť vodné stavby povolené v stavebnom konaní, je otázka, ktorá nie je predmetom konania o povolení trvalého užívania vodnej stavby, kolaudačného konania.
K poukazu žalobcu na konanie vedené pod sp. zn. 26S/3/2016 uviedli, že v právnej veci 26S/3/2016 bol dňa 01. 07. 2021 vynesený Krajským súdom v Nitre rozsudok, ktorým bola v predmetnom konaní žaloba žalobcu zamietnutá.
Čo sa týka procesných pochybení správnych orgánov, tieto sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia len vtedy, ak bolo porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy podstatné a zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V správnom súdnictve zaťažuje dôkazné bremeno toho, kto niečo tvrdí, t. j. v tomto prípade žalobcu. Žalobca však nijako nepreukázal v čom ním tvrdené porušenie právnych predpisov mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Ustanovenia Aarhuského dohovoru, na ktoré sa odvoláva žalobca, sú procesnými ustanoveniami. Žalobca v žalobe podľa názoru ŽSR relevantne nepreukázal, v čom boli ustanovenia Aarhuského dohovoru, na ktoré sa v žalobe odvoláva, porušené a ako ich prípadné porušenie mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
K námietke že Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie nebol príslušným orgánom na rozhodnutia v zisťovacom konaní ŽSR uviedli, že predmetom tohto konania nie je prieskum rozhodovacích procesov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda podľa názoru ŽSR nie je námietka uvedená v tomto bode relevantná.
Záverom konštatovali, že žiadny právny predpis nezakazuje Slovenskej správe ciest spravovať aj iný majetok ako cesty I. triedy a ohľadom namietaného dopravného riešenia úseku cesty I/64 uviedli, že podľa ich názoru sa tento žalobný bod absolútne netýka merita veci.
57. Vyjadrenie zo dňa 29. 03. 2022 bolo doručené aj zo strany HYDROMELIORÁCIE, štátny podnik (účastník konania v 30. rade), toto sa však k meritu veci nevyjadrovalo, len uviedlo, že k stavbe „Príprava strategického parku Nitra“ neeviduje žiadne hydromelioračné zariadenie vo svojej správe.
58. K žalobe sa tiež vyjadrila spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (účastník konania v 23. rade) vo svojom podaní zo dňa 22. 03. 2022, v ktorom k aktívnej legitimácii žalobcu uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť rozhodnutím žalovaného ukrátený, resp. ktoré mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Mala za to, že žalobca rovnako ako vo svojich iných konaniach (viac ako 100 správnych žalôb vedených na Krajskom sude v Nitre) svojím opakovaným konaním pred správnymi orgánmi, aj touto správnou žalobou, iba zneužíva právo na skomplikovanie výstavby strategického parku v Nitre.
Poukázala na § 25 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. z ktorého vyplýva, že ak sa zúčastňuje jedného konania viac ako 20 členov dotknutej verejnosti, doručovať možno verejnou vyhláškou. Takýmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu.
Pokiaľ ide o ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, bola toho názoru, že bola naplnená hypotéza tejto právnej normy. Z územného plánu obce Lužianky (ako aj mesta Nitra) vyplýva funkčné usporiadanie (funkčné využitie plôch) a zo zastavovacieho plánu predloženého v konaní pre vydanie stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku. Na realizáciu strategického parku bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu. V predmetnej veci teda nenastal prípad, kedy sa v zmysle § 12 ods. 1 stavebného zákona spracúva územný plán zóny pre časť obce.
Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z. poukázala na to, že správny orgán prvého stupňa bol pri vydaní predmetného rozhodnutia viazaný rozhodnutím príslušného orgánu, ktoré v danom prípade predstavuje rozhodnutie v zisťovacom konaní pod č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017- F36 zo dňa 08. 10. 2015 (právoplatné dňa 28. 12. 2015), že sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ nebude posudzovať. Zároveň bolo k otázke vplyvu na životné prostredie vydané Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (právoplatné dňa 18. 01. 2016), ako aj súhlasné stanovisko správcu dotknutého vodného toku . Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie ďalej vydal k oznámeniu o začatí kolaudačného konania záväzné stanovisko č. OU-NR- OSZP3-2020/031606-002 zo dňa 05. 08. 2020, v ktorom konštatoval súlad predmetnej stavby so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný nebol oprávnený sám posudzovať zákonnosť postupu príslušných správnych orgánov v takýchto konaniach a ani zákonnosť nimi vydaných rozhodnutí. Čo sa týka žalobného dôvodu ohľadom dopravného napojenia, toto sa neriešilo v tomto stavebnom konaní a nebolo predmetom prvostupňového rozhodnutia (stavebného povolenia), ani projektovej dokumentácie povoľovanej stavby a nesúvisí s jej realizáciou, teda ho považovala za nedôvodné.
Záverom poukázala na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Slovenskej a Českej republiky a na prevládajúcu rozhodovaciu prax týchto súdov v správnych veciach. Predovšetkým zdôraznila princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia správnej žalobe. Žalobu žalobcu nepovažovala za dôvodnú, keď dôvody uvedené v správnej žalobe nepreukazujú nezákonnosť konania a vydaných rozhodnutí.
59. Podaním zo dňa 20. 04. 2021 sa k žalobe vyjadrilo aj Ministerstvo životného prostredia SR (účastník konania v 4. rade), ktoré uviedlo, že v zmysle § 3 písm. s) a § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov môže účastník konania o posudzovaní vplyvov nadobudnúť postavenie účastníka konania aj v povoľovacom konaní, resp. v kolaudačnom konaní len v tom prípade, ak v konaní o posudzovaní vplyvov má postavenie dotknutej verejnosti, pričom postavenie dotknutej verejnosti môže nadobudnúť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba prejavením záujmu na konaní jedným zo spôsobov uvedeným v § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak žalobca mal v konaní o posudzovaní vplyvov postavenie dotknutej verejnosti s poukazom na § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov, mal postavenie účastníka konania aj v nasledujúcich povoľujúcich konaniach v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní
vplyvov. V prípade, ak boli splnené podmienky podľa § 24 ods. 3 alebo 4 zákona o posudzovaní vplyvov, malo ministerstvo za to, že okresný úrad mal v povoľujúcom konaní, resp. v kolaudačnom konaní konať so žalobcom ako s účastníkom konania.
Ďalej uviedlo, že územný plán obce je v zmysle § 4 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov predmetom posudzovania vplyvov strategického dokumentu a územný plán zóny, spravidla v zmysle § 4 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov ako strategický dokument určujúci využitie malých území na miestnej úrovni, predmetom zisťovacieho konania.
Ministerstvo životného prostredia SR súhlasilo s tvrdením žalobcu, že strategická investícia, ktorá predstavuje budovanie priemyselných zón vrátane priemyselných parkov predstavuje zároveň navrhovanú činnosť podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, časť 9. Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov a podlieha zisťovaciemu konaniu podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov pred jej umiestnením alebo povolením podľa osobitného predpisu.
Na záver uviedlo, že nakoľko predmetom správnej žaloby nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva a ministerstvo nebolo účastníkom správneho konania, výsledkom ktorého sú preskúmavané rozhodnutia a nedisponuje administratívnym spisom v uvedenej veci, nemôže sa náležite vyjadriť k obsahu žaloby a jednotlivým žalobným námietkam. Malo za to, že nie je účastníkom súdneho konania vedeného pred správnym súdom pod sp. zn. 11S/47/2021.
60. K podanej žalobe sa vyjadrila aj spoločnosť MH Invest, s.r.o. (účastník konania v 21. rade), ktorá vo svojom podaní zo dňa 29. 04. 2022 nesúhlasila s obsahom správnej žaloby žalobcu, ako i s dôvodmi v nej uvedenými; tieto považovala za nesprávne, nedôvodné a bez opory v skutočnom skutkovom a právnom stave veci. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie, ako i prvostupňové rozhodnutie sú vecne správne a zákonné a boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Navrhla, aby konajúci súd po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom posúdil podanú žalobu, skutočnosti a dôvody v nej uvedené aj z hľadiska zákonných ustanovení § 5 ods. 12 a § 28 SSP, nakoľko zo strany žalobcu môže ísť podľa jej právneho názoru o zjavne šikanózny postup, ktorý nesleduje nápravu zásahu do jeho subjektívnych práv, ale nadmerne obmedzuje cudzie práva a spôsobuje ujmy právam tretích osôb a na verejnom záujme.
K postaveniu účastníka konania spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že v podanej správnej žalobe žalobca tvrdí, že žalobu podáva podľa ust. § 177 a nasl. SSP, konkrétne z dôvodu, že bol na základe napadnutého rozhodnutia ukrátený na svojich zákonných právach. Napriek uvedenému však žalobca v predmetnej správnej žalobe v skutočnosti vôbec nešpecifikoval a nekonkretizoval práva, na ktorých mal byť predmetnými rozhodnutiami ukrátený, resp. ktoré jeho konkrétne subjektívne práva mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu je preto možné správnu žalobu žalobcu en bloc považovať za nedôvodnú. Odhliadnuc od uvedeného, z administratívneho konania a postavenia žalobcu v ňom je zrejmé, že žalobca je (teoreticky) oprávnený podať žalobu iba ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 178 ods. 3 SSP, a teda môže namietať iba porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Znamená to, že aktívna legitimácia žalobcu je daná v prípade, že žalobca v žalobných dôvodoch uvádza konkrétne porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia konajúcim správnym orgánom prvého stupňa, resp. odvolacím správnym orgánom. Žalobca však žiadny takýto dôvod vo svojej žalobe neuviedol, teda v rámci celého súdneho konania konal mimo rámca svojej aktívnej procesnej legitimácie. Námietka žalobcu totiž spočíva v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá bola predmetom stavebného konania, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA. Táto námietka žalobcu však v skutočnosti nie je žalobný dôvod, ktorý by preukazoval dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého žalobcu. Správna žaloba žalobcu preto nespĺňa ani základnú náležitosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, keď v nej žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, aký konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia bol, resp. mal byť prvostupňovým rozhodnutím v stavebnom konaní porušený. Žalobné dôvody síce môžu mať charakter porušenia procesných, resp. hmotných práv zainteresovanej verejnosti (t. j. nie subjektívnych práv žalobcu), ale žalobca ako zainteresovaná verejnosť musí v žalobe tvrdiť
a svoje tvrdenia preukázať, že konaním dotknutých orgánov verejnej správy bol porušený konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia.
K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že keďže strategickým parkom sú pozemky a stavby na nich sa nachádzajúce, tak pod „umiestnením strategického parku“ (ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona) sa musí rozumieť aj umiestnenie akejkoľvek stavby nachádzajúcej sa na pozemkoch strategického parku, pretože strategickým parkom sa v zmysle ust. § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z. rozumie súhrn pozemkov a stavieb na nich sa nachádzajúcich. Umiestnenie strategického parku navyše s osvedčením o významnej investícii v zmysle zákona potom predstavuje investíciu pre ktorú sa územné rozhodnutie nevyžaduje. Na tomto základe Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo pre uvedenú stavbu osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017. Zároveň treba zdôrazniť, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý bol schválený všeobecne záväzným nariadením č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1-5. To, že v územnom pláne nie je „expressis verbis“ uvedený pojem „strategický park“ vyplýva z tohto dôvodu, že tento pojem bol zavedený do stavebného zákona až s účinnosťou od 17. 10. 2015 (novelou č. 254/2015 Z. z.), pričom dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, teda v čase kedy uvedený právny pojem nebol v našom právnom poriadku definovaný. Uvedené vyplýva v neposlednom rade aj zo záväzných stanovísk, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise a ktoré boli správnemu orgánu predložené už v čase konania o povolenie vodnej stavby. Súladom povoľovaných stavieb s územným plánom mesta Nitra sa tiež zaoberal príslušný správny orgán v rámci zisťovacieho konania, pričom konštatoval, že predmetný zámer je v súlade s funkčným využitím a priestorovým usporiadaním územia.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uviedla, že v preskúmavanom administratívnom konaní bol príslušný orgán verejnej správy viazaný rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, zo dňa 08. 10. 2015 č. 2015/031851-017- F36, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2015, ktorým bolo vykonané zisťovacie konanie. V spisovom materiáli sa uvedené rozhodnutie zo zisťovacieho konania nachádza, z čoho vyplýva, že nebolo porušené ust. § 38 ods. 3 zákona o EIA. Okrem toho sa v spise nachádza aj záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NZ-OSZP3-2020/031606-02/F36, ktorým bol potvrdený súlad návrhu na začatie stavebného povolenia s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a s jeho podmienkami. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené záväzným stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 25/2019-1.7./fr-42626/2019 zp dňa 14. 08. 2019 v zmysle ktorého sú predmetné vodné stavby z koncepčného hľadiska v súlade s rozhodnutím so zisťovacieho konania. Dotknuté orgány verejnej správy preto boli v administratívnom konaní viazané špecifikovanými rozhodnutiami, a to s poukazom na ust. § 40 správneho poriadku a § 140b ods. 1 stavebného zákona, tzn. neboli ani oprávnené samostatne riešiť otázku posudzovania alebo neposudzovania vplyv na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v predmetnom stavebnom konaní. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti správnou žalobou žalobcu napadnutých rozhodnutí bol (a je) rozhodujúci i pre správny súd - Krajský súd v Nitre, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu by správny súd v predmetnej veci mal aj vychádzať.
Nad rámec vyššie uvedeného pre úplnosť v tejto veci spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem Strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s účelom vybudovania Strategického parku.
Zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem strategický park, preto ani nie je možné viesť zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku, nakoľko tento zákon upravuje zisťovacie
konanie o posudzovaní strategických dokumentov (t. j. návrh plánu alebo návrh programu) a ich vplyvov, resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Z uvedeného je zrejmé, že Strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“. Zároveň z pohľadu požiadavky prílohy č. 8 časť 9 položky 15 zákona č. 24/2006 boli posúdené viaceré činnosti v zisťovacom konaní (AUTOMOTIVE NITRA PROJECT, Gestamp Nitra, PROLOGIS PARK NITRA, projekt People centra, projekt mimoúrovňovej križovatky a pod.).
V neposlednom rade treba uviesť, že žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom dňa 01. 07. 2021 bolo vo veci už aj právoplatne rozhodnuté spôsobom, že súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Znamená to, že správne rozhodnutie vo veci EIA na ktoré sa žalobca odvoláva je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre konajúce súdy.
Žalobca uvádza, že zo strany špeciálneho stavebného úradu došlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom však vôbec neuvádza aký konkrétny podklad nemal k dispozícii, prípadne vo vzťahu k akému konkrétnemu podkladu mu nebolo umožnené sa vyjadriť, resp. aké konkrétne podklady chcel navrhnúť na doplnenie a nebolo mu to umožnené. Navyše žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadny, nie to ešte relevantný argument, ktorým by preukázal alebo zdôvodnil v tejto veci nesprávnosť postupu, či právneho posúdenia zo strany konajúcich správnych orgánov. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí konania zo dňa upovedomil všetkých účastníkov stavebného konania o tom, kde je možno nahliadnuť do dokladov, o tom, že sa môžu ku skutkovým a právnym okolnostiam vyjadriť, ako aj o tom, že ak sa do dňa ústneho pojednávania nevyjadria, na prípad sa aplikuje koncentračná zásada. Žalobca svoje zákonné možnosti nevyužil a v príslušnej lehote si v konaní neuplatnil žiadne námietky a pripomienky. Z uvedeného je teda zrejmé, že žiadnemu zásahu do procesných práv žalobcu nedošlo, pretože žalobca sám nevyužil svoje zákonné práva, na ktoré mal nárok. Z príslušných ustanovení zákona, ako i ustálenej súdnej praxe vyplýva, že predmetné ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa v následnom odvolacom konaní aplikuje len v tých prípadoch, v ktorých došlo v priebehu odvolacieho konania k doplneniu dokazovania, resp. doplneniu podkladov rozhodnutia. Keďže v priebehu odvolacieho konania už nedošlo k vykonaniu žiadnych ďalších nových dôkazov a ani k obstaraniu nových podkladov rozhodnutia, žalovaný nebol povinný podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku znovu upovedomovať účastníkov odvolacieho konania o procesnom práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Nie je preto odôvodnený záver žalobcu, že správny orgán mu odoprel prístup ku všetkým podkladom správneho rozhodnutia, resp. že mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
K tvrdenému porušeniu Aarhuského dohovoru poukázala spoločnosť MH Invest, s.r.o. na to, že Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti zmluvným štátom, pričom právo na prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese, ani prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia neboli v dotknutom administratívnom konaní žalobcovi odopreté a tieto si žalobca mohol uplatniť v zmysle právnych predpisov SR, ktoré sú v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru. Tak v prvostupňovom, ako aj odvolacom administratívnom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti (vrátane žalobcu) v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Žalobcovi bolo tiež v súlade s úpravou vnútroštátneho práva (viď požiadavka čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru) umožnené podať odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, čo žalobca aj využil. Dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas s povolením cestnej stavby a ich závery nie sú protirečivé ani navzájom sa vylučujúce. Správny orgán podmienky, ktoré vyplynuli zo záväzných stanovísk, zahrnul do podmienok svojho rozhodnutia. V zmysle uvedených skutočností potom nie je ani len zrejmé, čoho sa žalobca vlastne domáha odkazom na Aarhuský dohovor, akým postupom malo dôjsť k porušeniu tohto dohovoru prvostupňovým alebo odvolacím správnym orgánom, keďže žalobca aktívne využil všetky práva, ktoré mu patrili v rámci administratívneho (stavebného) konania, vrátane podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a správnej žaloby, a teda nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho práv. Celá dotknutá časť žaloby je formulovaná len ako všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutých dvoch správnych rozhodnutí s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov alebo iných skutočností, na základe ktorých by bolo možné dôjsť k inému záveru, než je
uvedený v napadnutých správnych rozhodnutiach a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.
K námietke žalobcu týkajúcej sa údajného postupu žalovaného v rozpore s ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že žalovaný orgán verejnej správy sa odvolaním žalobcu proti prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu riadne a v súlade so zákonom zaoberal a svoje rozhodnutie o ňom podrobne, výstižne a presvedčivo odôvodnil. Ako vyplýva z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zohľadnil nielen skutočnosti namietané žalobcom, ale preskúmal aj postup a rozhodovanie stavebného úradu z pohľadu ich zákonnosti a správnosti. Žalovaný orgán verejnej správy pritom nezistil v postupe stavebného úradu, resp. v jeho rozhodnutí žiadne vady, porušenia právnych predpisov, ani porušenie procesných či iných práv účastníkov konania, pričom v konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by odôvodňovala zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre vydanie stavebného povolenia a v konaní sa nevyskytli žiadne vady, žalovaný vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotil, že prvostupňový orgán postupoval pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia - stavebného povolenia - v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca vo svojej správnej žalobe nijako nešpecifikoval a nekonkretizoval, akým konkrétnym spôsobom mal byť postup odvolacieho správneho orgánu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v rozpore s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Uvádzanie všeobecných a s vecou priamo nesúvisiacich skutočností nie je možné považovať za určité a zákonu zodpovedajúce vymedzenie žalobných dôvodov. Pokiaľ sa žalovaný stotožnil so zisteniami stavebného úradu a dospel k záveru, že jeho rozhodnutie je vecne správne a opätovne každú námietku uvedenú v písomných námietkach posúdil po právnej stránke, čo v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku i uviedol v odôvodnení, potom nie je možné mu vytknúť, že žalovaný nepostupoval dôsledne podľa § 59 SP, ako to všeobecne tvrdí žalobca. Možno preto dospieť k záveru, že pri nedostatku odvolacích dôvodov záver žalovaného o potvrdení rozhodnutia stavebného úradu podľa § 59 ods. 2 SP je správny a súladný so zákonom.
V podanej žalobe žalobca uvádza nesprávny a navyše absolútne irelevantný argument o tom, že v zisťovacom správnom konaní odvolací orgán nebol orgánom legitímnym, pretože keďže na prvom stupni rozhodol vo veci okresný úrad v sídle kraja, na druhom stupni malo konať ako správny orgán - príslušné rezortné ministerstvo. Uvedená námietka je irelevantná pretože zisťovacie konanie bolo predmetom súdneho prieskumu v úplne inom súdnom konaní - sp. zn. 26S/3/2016, pričom toto súdne konanie je už právoplatne skončené s tým, že žaloba žalobcu bola v plnom rozsahu zamietnutá. Súd konajúci v danej veci uvedený argument žalobcu vyvrátil a riadne sa s ním právne vysporiadal. Výsledkom bol záver súdu, že uvedená námietka je nesprávna, pretože v zisťovacom konaní na prvom stupni nekonal okresný úrad v sídle kraja, ale len okresný úrad (bola len zhoda okolností, že Okresný úrad v Nitre je zároveň okresným úradom v sídle kraja). Uvedená námietka žalobcu je preto tiež právne nesprávna, súdy sa s ňou už právoplatne vysporiadali a navyše je úplne irelevantná, pretože sa týka iného správneho konania, a nie toho, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu.
Záverom k námietke dopravného napojenia uviedol, že táto a ani ďalšie skutočnosti, ktoré v tejto časti svojej žaloby žalobca namieta, sa neriešili v tomto administratívnom konaní, neboli predmetom rozhodnutí dotknutých správnych orgánov, projektovej dokumentácie posudzovaných stavebných objektov, rovnako ako ani nesúvisia s realizáciou týchto stavebných objektov. Predmetom konania je totiž povolenie na užívanie vodných mimo zastavaného územia obce na cudzom pozemku, teda akákoľvek námietka dopravného napojenia stavieb je irelevantná. Z ustanovenia § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona vyplýva, že požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. K žiadosti stavebníka, k podkladom a samotnej realizácii týchto stavebných objektov sa vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách nevzniesli zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s realizáciou užívania stavieb súhlasili a ich podmienky boli (sú) súčasťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
61. Následne správny súd určil vo veci termín pojednávania. Účastníci konania v rade 16/, 25/, 27/ a 33/ sa vzdali svojho účastníctva v konaní.
62. Na nariadenom pojednávaní sa vyjadril PZ žalobcu, ktorý uviedol, že sa pridržiava dôvodov, ktoré sú uvedené v správnej žalobe zo dňa 23. 04. 2021, pričom nad rámec uvedeného neuviedol nič a žiadal súd, aby zrušil obe rozhodnutia a v prípade úspechu si uplatňoval právo na náhradu trov konania.
Zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný trvá na svojom rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté žalobou a v plnom rozsahu poukazuje na jeho odôvodnenie a vyjadrenie k žalobe zo dňa 29. 09. 2021.
Právny zástupca spoločnosti MH Invest, s.r.o. uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov považuje za správne a zákonné. Z podanej žaloby nevyplýva, že by rozhodnutia zasiahli do subjektívnych práv žalobcu. Žalobné dôvody uvedené v žalobe sa opakujú a boli už právoplatne vyriešené v iných konaniach. Dokonca aj na Najvyššom správnom súde SR. Žaloba je preto nedôvodná, žiadal ju zamietnuť s poukazom aj na ich písomné vyjadrenie, ktoré je v spise.
Právny zástupca spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. uviedol, že napádané rozhodnutia považuje za správne a zákonné. V plnom rozsahu sa pridržal písomného vyjadrenia ako aj vyjadrenia žalovaného a účastníka MH Invest, s.r.o. Žiadal správny súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Poverený zástupca Krajského pamiatkového úradu Mgr. K. G. uviedol, že o samotnej žalobe nevie nič, ale za Krajský pamiatkový úrad v Nitre vydával rozhodnutie, v ktorom sa uvádzali podmienky vykonania archeologického výskumu a z tohto pohľadu bolo všetko v poriadku, pričom zohľadnili námietku žalobcu, aby sa teda výskum uskutočnil až po súhlase vlastníka pozemku.
Zástupca KRHaZZ v Nitre pplk. Ing. S. A. uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie, ktoré je napadnuté správnou žalobou, vyjadrovali sa v rámci kolaudačného konania ako dotknutý orgán a nemali žiadne námietky k vydaniu rozhodnutia z hľadiska ochrany pred požiarmi.
Zástupkyňa spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s. JUDr. K. Q. uviedla, že sa k predmetnej veci nevie vyjadriť, ich spoločnosť vystupovala ako subdodávateľ pre spoločnosť Promt s.r.o. a na základe tejto skutočnosti by sa radi vzdali účastníctva v tomto konaní.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
63. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 01. 2021 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
64. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
65. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2021, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a) stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru.
Podľa § 76 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
Podľa § 80 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania podľa § 78, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
Podľa § 81 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Podľa § 82 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť
iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty,
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Podľa § 140c ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak sa pre začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie podľa osobitného predpisu,15b) je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu15b).
66. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec,
67. Podľa § 26 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa
vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky 32) na uskutočnenie stavby a užívanie stavby. Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu 33) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia. 34) Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením 35) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím. 36)
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a) rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a) rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 4, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5 a 6, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy.
Podľa § 73 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) až v) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku alebo pobrežných pozemkov správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e) a f) je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku alebo pobrežných pozemkov, aj správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 64a) _____________________ 64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
68. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 11. 10. 2021, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.
69. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).
Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová „krajský školský úrad“, „krajský stavebný úrad“, „územná vojenská správa“, „krajský úrad životného prostredia“, „krajský pozemkový úrad“, „krajský lesný úrad“, „krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie“ a „katastrálny úrad“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „okresný úrad v sídle kraja“ v príslušnom tvare. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová „obvodný úrad“, „obvodný úrad životného prostredia“, „obvodný pozemkový úrad“, „obvodný lesný úrad“, „obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie“ a „správa katastra“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „okresný úrad“ v príslušnom tvare.
70. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
71. Súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa kolaudačné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v
ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. § 21 a § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 10. 08. 2020 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.
72. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 10. 08. 2020 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.
73. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 10. 08. 2020 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 01. 2021, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.
74. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti.
75. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby.
76. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.1 až III.10 a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté. Rovnako tak nevymedzil, k akému neoprávnenému zásahu a k akému porušeniu práva na ochranu životného prostredia malo vydaním rozhodnutí o povolení užívania stavieb dôjsť.
77. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno
vyvodiť i z jeho námietky (časť III.3 a najmä III. 4 v žalobe) spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.
78. K námietke uvedenej v časti III. 1 žaloby súd uvádza, že nezistil procesné pochybenia v postupe správnych orgánov. Začatie kolaudačného konania oznámil správny orgán prvého stupňa listom č. OU-NR-OSZP3-2019/043204-02/F47 zo dňa 19. 11. 2019 všetkým účastníkom konania formou verejnej vyhlášky (uvedený list zároveň doručil na vedomie aj žalobcovi, čo vyplýva z doručenky založenej v administratívnom spise), pričom súdu z administratívneho spisu nevyplýva, že by došlo k odopretiu práva v podávaní pripomienok, robení záznamov, kópií alebo výpisov zo spisov. Správny orgán prvého stupňa v oznámení o začatí konania poučil účastníkov konania a možnosti nahliadnuť do podkladov potrebných na vydanie rozhodnutia (konkrétne nahliadnuť pred dňom ústneho pojednávania na adrese správneho orgánu prvého stupňa a pri ústnom konaní). Zároveň ich poučil o následkoch neuplatnenia námietok a pripomienok v zmysle § 80 ods. 2 stavebného zákona. Zo strany správneho orgánu prvého stupňa tak boli zabezpečené procesné práva účastníkov konania v súlade so zákonom. Okrem toho, žalobca ako zainteresovaná verejnosť je oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Z toho dôvodu žalobcovi neprináleží namietať prípadné porušenie procesných práv iných účastníkov konania.
79. V námietke pod III.2 žiadal žalobca priznať správnej žalobe odkladný účinok. O tomto jeho návrhu rozhodol súd uznesením č. k. 11S/47/2021-53 zo dňa 22. 10. 2021 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol z dôvodov tam uvedených.
80. Žalobca tiež v podanej žalobe (časť III.3) namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.
81. K tejto námietke je potrebné uviesť, že územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžadovalo na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplývalo z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Súd sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra (ktorý má k dispozícii pre účely rozhodovania o žalobách žalobcu), ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003. Záväzná časť územného plánu bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne na jeho záväznú časť. Umiestnenie stavby nie je v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu, ktorý bol schválený práve vyššie uvedeným všeobecne záväzným nariadením č. 3/2003 v znení dodatkov 1-5.
82. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie teda je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pod „umiestnením strategického parku“ (ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona) sa musí rozumieť aj umiestnenie akejkoľvek stavby nachádzajúcej sa na pozemkoch strategického parku, pretože strategickým parkom sa v zmysle ust. § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z. rozumie súhrn pozemkov a stavieb na nich sa nachádzajúcich. Umiestnenie strategického parku navyše s
osvedčením o významnej investícii v zmysle zákona potom predstavuje investíciu, pre ktorú sa územné rozhodnutie nevyžaduje. Na tomto základe Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo pre uvedenú stavbu osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017. Týmto bola teda jednoznačne splnená podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
83. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie výstavby nového závodu na výrobu automobilov nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý bol schválený Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Umiestnenie tejto výroby, resp. navrhovanej činnosti v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku Sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
84. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný.
85. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. 09. 2019, č. k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15. 01. 2020).
86. Správny súd dopĺňa, že územný plán mesta Nitry vo vzťahu k strategickému parku je otázka, ktorá bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných povolení a samotné kolaudačné konanie už túto otázku nerieši. V zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
87. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
88. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nedošlo k posudzovaniu samotných navrhovaných činností a ani k posúdeniu samotného strategického parku z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. (časť III.4 žaloby), súd uvedenú námietku tiež nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný sa v
tomto konaní nemohol zaoberať tým, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, pretože bol viazaný právoplatným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015) v zisťovacom konaní, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ nebude posudzovať. Zároveň bolo k otázke vplyvu na životné prostredie vydané aj súhlasné záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2020/031606-002 zo dňa 05. 08. 2020, v ktorom tento konštatoval súlad stavebných objektov so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a súlad s rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 vydaným v zisťovacom konaní dňa 08. 10. 2015. Správny súd na doplnenie uvádza, že žalovaný v tomto konaní nebol oprávnený posudzovať zákonnosť postupu príslušných správnych orgánov v iných konaniach a ani zákonnosť nimi vydaných rozhodnutí.
89. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, Pol. Číslo, Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov.
90. Pre toto konanie je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 11. 01. 2021 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 zo zisťovacieho konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015. Správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný v odvolacom konaní z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzali a bolo pre ne záväzné a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn. 26S/3/2016) vedenom na tunajšom súde na základe žaloby žalobcu.
91. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom. O tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ sa podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať, bolo právoplatne rozhodnuté v správnom konaní vyššie uvedeným rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2015 (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015) a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu. Ako dôvod na prerušenie správneho konania (časť III.5 žaloby) nebolo možné podľa názoru súdu posudzovať ani konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016. Otázka, ktorá sa riešila v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016, podľa názoru súdu nie je prejudiciálnou otázkou pre toto súdne konanie. Zároveň s poukazom na ust. § 40 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán prvého stupňa viazaný právoplatným rozhodnutím zo zisťovacieho konania, nebol tento oprávnený prerušiť ani zastaviť konanie z dôvodu vedenia iného
konania, navyše je potrebné poukázať aj na to že žalobca nebol úspešný ani v konaní sp. zn. 26S/3/2016, v ktorom bola podaná žaloba zamietnutá.
92. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby strategického parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali kolaudačnému konaniu alebo ktoré budú naň nadväzovať.
93. K námietke žalobcu, že došlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku (časť III.6), správny súd uvádza, že žalobca vôbec nekonkretizoval, aký podklad nemal k dispozícii, prípadne k akému podkladu mu nebolo umožnené vyjadriť sa, pričom, ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán prvého stupňa v oznámení o začatí konania, ktoré bolo žalobcovi podľa pripojenej doručenky doručené dňa 30. 12. 2019, poučil účastníkov konania o možnosti nahliadnuť do podkladov potrebných na vydanie rozhodnutia (konkrétne nahliadnuť pred dňom ústneho pojednávania na adrese správneho orgánu prvého stupňa a pri ústnom konaní). Ďalej zo spisu vyplýva, že dňa 07. 01. 2020 bol spísaný protokol o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním o kolaudácii predmetnej stavby, na ktorom sa žalobca osobne zúčastnil, pričom podal pripomienky, stanoviská a zásadné námietky zo dňa 07. 01. 2020. Zo strany správneho orgánu prvého stupňa tak nedošlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku a rovnako ani zo strany žalovaného, ktorý v odvolacom konaní preskúmaval námietky žalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 08. 2020. Žalovaný v odvolacom konaní nedoplnil dokazovanie a nezabezpečoval žiadne nové podklady, s ktorými by mal byť žalobca oboznámený. Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú.
94. Žalobca v podanej žalobe (časť III. 7) poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného kolaudačného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 10. 08. 2020 (kolaudačné rozhodnutie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 11. 01. 2021. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.
95. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v časti III. 7 jeho žaloby správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.
96. Správny súd považoval za nedôvodnú námietka žalobcu spočívajúcu v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach
všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. Žalobca relevantne nepreukázal, v čom boli ustanovenia Aarhuského dohovoru porušené a ako ich prípadné porušenie mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pričom sám žalobca využil práva, ktoré mu patrili v rámci uvedeného konania vrátane podania odvolania a správnej žaloby, teda tu nedošlo k porušeniu práv žalobcu.
97. K námietkam uvedeným v časti III.8 a III.10 podanej žaloby súd uvádza, že tieto považuje za irelevantné, nakoľko nesúvisia s týmto konaním. K námietke týkajúcej sa toho, že mal podľa názoru žalobcu v zisťovacom konaní Automotive Nitra Project, ktoré predchádzalo povoľovacím konaniam, rozhodovať nepríslušný orgán (časť III.8 žaloby), správny súd uvádza, že predmetom tohto konania nie je a nemôže byť prieskum rozhodovacích procesov prípadne prieskum príslušnosti/nepríslušnosti rozhodujúcich orgánov v inom správnom konaní, nakoľko toto môže byť predmetom samostatného súdneho prieskumu. Žalovaný sa tiež nemohol zaoberať otázkou dopravného riešenia - napojenia a vyústenia ciest, pretože toto nebolo predmetom kolaudačného konania, stavebného povolenia, projektovej dokumentácie posudzovaných stavebných objektov. Táto otázka nesúvisí s realizáciou posudzovaných stavebných objektov. Je teda zrejmé, že pripomienka žalobcu v časti dopravného a kapacitného riešenia napojenia rýchlostnej komunikácie s úsekom cesty I/64 (časť III.10) nie je v tomto konaní dôvodná.
98. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že stavby boli povolené do užívania Slovenskej správe ciest, i keď táto nebola držiteľom osvedčenia o významnej investícii (časť III.9 žaloby) správny súd uvádza, že Slovenská správa ciest podala návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia časti stavby dňa 17. 09. 2019, ku ktorému boli doložené i stavebné povolenia na jednotlivé stavebné objekty (uvedené v bode 6 a 10 tejto žaloby), ktoré boli vydané stavebníkovi MH Invest, s.r.o. Zároveň predloženou zmluvou uzavretou medzi MH Invest, s.r.o. ako postupcom a Slovenskou správou ciest ako postupníkom o postúpení práv a povinností a kúpnou zmluvou zo dňa 21. 04. 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03. 12. 2018 a dodatku č. 2 zo dňa 19. 06. 2019, ktoré si súd zadovážil z administratívneho spisu v konaní pod sp. zn. 11S/83/2021, mal správny súd za preukázané, že na Slovenskú správu ciest boli postúpené práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zmluvy, medzi ktorými je i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 10. 06. 2016 č. OU-NR-OSZP3-2016/017297-08/F40, rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23. 06. 2017 č. OU-NR-OSZP3-2017/009519-12/F40 uvedené v prílohe č. 1 dodatku č. 1 k zmluve a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 24. 05. 2017 č. OU-NR-OSZP3-2017/002319-13/F40, uvedené v prílohe č. 1 dodatku č. 2 k zmluve. Z predložených podkladov je teda zrejmé, že došlo k postúpeniu práv a povinnosti z jednotlivých rozhodnutí - stavebných povolení vydaných pre MH Invest, s.r.o. na Slovenská správu ciest, pričom takýto postup súd považoval za zákonný.
99. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil, ktoré aj súd vyhodnotil ako nedôvodné, pričom súd nezistil ani prípadný rozpor postupu žalovaného s ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, keď sa žalovaný odvolaním žalobcu riadne zaoberal a svoje rozhodnutie podrobne, presvedčivo a správne odôvodnil.
100. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
101. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
102. O trovách v žalobe označených účastníkov konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie
náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd účastníkom administratívneho konania (tak ako sú označení v žalobe) neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú v žalobe označeným účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
103. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.