Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2024-2014.pdf
PDF · 86.98 KB
Case nature
Subarea
1Er/2024/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, M. H. XXXX/XXX, XXX XX Z. Z., štátny občan SR vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. Ex 22363/2014, na vymoženie pohľadávky 4 856,64 Eur s prísl. a trov exekúcie, na odvolanie povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1 Er/2024/2014-18 zo dňa 22. 09. 2014 o námietkach povinného proti exekúcii a námietkach povinného proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného proti exekúcii n e v y h o v u j e .
Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený cestou právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky 4 856,64 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 3.319,39 Eur od 23. 11. 2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 663,88 Eur+ trovy predchádzajúceho konania 1 033,33 Eur + trovy exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Rob/202/2009- 17 zo dňa 05. 05. 2009.
Poverením č. 5601 122105 zo dňa 19. 06. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril jej vykonaním súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, ktorý ju vedie pod sp.zn. EX 22353/2014.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 08. 2014 postúpil súdny exekútor na rozhodnutie námietky povinného do exekúcie a do trov exekúcie.
Proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie exekútorom povereným vykonaním exekúcie povinný podal námietky voči exekúcii aj trovám exekúcie, ktoré doručil súdnemu exekútorovi dňa 12.08.2014. Svoje námietky odôvodnil tým, že súd ho zaviazal na uhradenie dlžnej sumy, ktorú má uhradiť v zmysle zmluvy o úvere č. 02000042 zo dňa 15. 06. 2007. Podľa neho sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Na dlžnú sumu bol zaviazaný platobným rozkazom 1Rob/202/2009-17 zo dňa 05. 05. 2009, kde k istine bola priznaná aj zmluvná pokuta 663,88 Eur a 0,1 % úrok z omeškania. Zmluvné dojednania v zmluve o úvere o zmluvnej pokute a úroku z omeškania sú v nesúlade s § 53 Občianskeho zákonníka a preto vedená exekúcia je nezákonná, pretože vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Okrem toho namietal aj výšku predbežných trov exekúcie, pretože nie sú uplatnené v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z.
Dňa 19. 09. 2014 doručil zástupca oprávneného vyjadrenie k námietkam povinného a uviedol, že povinný nerešpektoval rozhodnutie súdu, ktoré je právoplatné a vykonateľné a preto bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Žiadal námietky povinného v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci prebiehalo súdne konanie, v ktorom povinný neuplatnil opravný prostriedok, čím sa stal platobný rozkaz právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
Naposledy rozhodol vyšší súdny úradník uznesením okresného súdu č.k. 1Er/2024/2014-18 zo dňa 22. 09. 2014 tak, že prvým výrokom nevyhovel námietkam povinného proti exekúcii a druhým výrokom námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.
Proti tomuto citovanému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu, ktoré bolo doručené povinnému dňa 29. 09. 2014, tento podal odvolanie na súde osobne dňa 14. 10. 2014. Na zdôvodnenie písomne uviedol, že platobný rozkaz, ktorý je podkladom pre vedenie exekúcie, ho zaväzuje na plnenie v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a s dobrými mravmi. Prisúdená suma ďaleko prevyšuje sumu poskytnutých peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu oprávneného, najmä z dôvodu neprimerane vysokej zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ktoré sú podľa rozhodovacej praxe súdov považované za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré súd však neposudzoval. Úrok z omeškania predstavuje 36 % ročne, pričom dojednanie takejto sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v uvedenej výške je v rozpore s vnútroštátnym aj európskym právom o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Sankcia v takejto výške je sama o sebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas. Taktiež súd neskúmal ani skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje RPMN, hoci podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí takejto zmluvy, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takomto prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Taktiež poukázal aj na smernicu 93/13/EHS a smernice 87/102/EHS, ako aj ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, preto rozhodnutie súdu - exekučný titul s výnimkou istiny predstavuje obchádzanie zákona, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadať z úradnej moci. Teda dojednanie úrokovej miery vo výške 0,1 % denne v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vedie k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú uvádzané zákonné predpisy. Ďalej uviedol, že dňa 13. 10. 2014 uhradil oprávnenému EOS KSI Slovensko, s.r.o. istinu. V dôsledku uvedeného navrhuje exekúciu v ostatnej časti vyhlásiť za neprípustnú a v tejto ostatnej časti exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2 EP. Už dnes je zrejmé, že namiesto požičanej sumy oprávnený cestou exekútora požaduje uhradiť sumu 16 689,19 Eur (ku dňu 16. 05. 2014). Pokiaľ sa súd nestotožní s jeho tvrdeniami, povinný žiada o možnosť postupného splatenia dlžnej sumy poskytnutých peňažných prostriedkov a o možnosť odkladu exekúcie s poukazom na § 56 ods. 9 Exekučného poriadku.
Oprávnený cestou právneho zástupcu sa vyjadril k odvolaniu povinného v tom smere, že navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Odvolanie povinného smeruje proti prvému výroku rozhodnutiu vydaného vyšším súdnym úradníkom o nevyhovení námietkam proti exekúcii, proti výroku ktorého zákon odvolanie nepripúšťa. Taktiež opravný prostriedok nie je prípustný ani proti druhému výroku tohto napadnutého uznesenia o zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie (ust. § 201 ods. 2 EP). Teda odvolaním napadnuté uznesenie sa zo zákona v celom rozsahu zrušuje (do obidvoch výrokoch) a opätovne musí rozhodnúť sudca o námietkach povinného proti exekúcii aj o námietkach menovaného proti trovám exekúcie. Takýto záver vyplýva z ust. § 374 ods. 4 posledná veta OSP, v ktorom sa uvádza, že ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Keďže odvolanie povinného bolo podané oprávnenou osobou a včas, preto súd pristúpil k vecnému posúdeniu a rozhodovaniu o námietkach povinného proti exekúcii aj o námietkach menovaného proti trovám exekúcie.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe takejto námietky rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z ust. § 50 ods.1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu.
Po preskúmaní mal súd za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Rob/202/2009 zo dňa 05. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 02. 2010. Z pripojeného spisu 1Rob/202/2009 súd zistil, že platobný rozkaz bol prevzatý dňa 08. 07. 2010. Uvedeným rozhodnutím bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 4 856,64 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 3.319,39 Eur od 23. 11. 2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 663,88 Eur+ trovy predchádzajúceho konania 1 033,33 Eur. Voči rozhodnutiu povinný nepodal žiadny opravný prostriedok. Od prevzatia platobného rozkazu povinný vedel, že má voči oprávnenému dlh. Povinný svoj dlh nesplnil ani čiastočne.
Je potrebné poukázať na to, že exekučným titulom je súdne rozhodnutie. Povinný mal možnosť v základnom konaní, ktorého výsledkom bol platobný rozkaz, využiť podanie odporu proti výroku o zaplatenie istiny s príslušenstvom, čo nevyužil. V odpore mohol namietať všetky tie skutočnosti, s ktorými nesúhlasil a ktorými zdôvodňuje podané námietky proti exekúcii. V dôsledku jeho nečinnosti sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v exekučnom konaní už neskúma vecnú správnosť súdneho vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Skúma len tie náležitosti takéhoto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Okrem uvedeného povinný v odvolaní tvrdí, že dňa 13. 10. 2014 uhradil oprávnenému vymáhanej sumy. Na túto skutočnosť súd nemohol prihliadať pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii, pretože k zaplateniu malo dôjsť až dodatočne po uplynutí lehoty na podanie predmetných námietok. Pokiaľ k takejto úhrade došlo, takáto skutočnosť môže byť však dôvodom pre zastavenie exekúcie v takom rozsahu, v akom rozsahu došlo dodatočne k zaplateniu vymáhanej sumy. Preto súd upovedomuje povinného o tom, že má možnosť podať samostatný návrh na zastavenie exekúcie čo do špecifikovanej sumy s tým, že je potrebné pripojiť listinný dôkaz o úhrade vymáhanej sumy a v akej výške (ust. § 57 Exekučného poriadku). V prípade, že takýto návrh povinný podá, následne súd tento posúdi a rozhodne, či je dôvodný a opodstatnený.
Povinný v rámci odvolania uvádza, že ak súd sa nestotožní s jeho tvrdeniami, žiada o možnosť postupného splatenia dlžnej čiastky poskytnutých peňažných prostriedkov a o možnosť odkladu exekúcie s poukazom na § 56 ods. 9 Exekučného poriadku. Exekučný súd poukazuje na súčasné znenie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky, exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje. Na základe uvedeného súd poučuje povinného o tom, že má možnosť obrátiť sa osobitnou žiadosťou priamo na súdneho exekútora za predpokladu súhlasu oprávneného, a to s poukazom na ust. § 56 ods. 10 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného (iba za predpokladu takéhoto súhlasu) uzavrieť navrhovanú písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Taktiež je potrebné, aby povinný navrhol výšku mesačných splátok a doložil listiny preukazujúce jeho majetkové pomery za účelom preukázania, že v jeho možnostiach a schopnostiach nie je možné uhradiť vymáhanú sumu naraz, ale postupnými splátkami.
Súd po preskúmaní námietok povinného proti exekúcii dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, t.j. exekúcia začala oprávnene. Tomuto nasvedčuje aj tá skutočnosť, že pohľadávka oprávneného nebola uhradená do podania návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný u súdneho exekútora dňa 16. 05. 2014. Pre opodstatnenosť podania námietok nenastal žiaden z dôvodov predvídaných v § 50 ods.1 EP. Teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému oprávnene. Preto súd prvým výrokom rozhodol tak, že námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel, keďže dôvodnosť týchto námietok neuznal.
Povinný v námietkach namietal aj výšku predbežných trov súdneho exekútora, ktoré zdôvodnil len tým, že nie sú v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. Neuviedol, v čom je výška predbežných trov nesprávna. Taktiež odvolanie postráda zdôvodnenie napadnutého druhého výroku o zamietnutí námietok menovaného proti predbežným trovám exekúcie.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že súdny exekútor postupoval v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 33,19 Eur a najviac 33 193,92 Eur. Vymáhaná pohľadávka oprávneného ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavovala sumu 14 861,59 Eur.
Z ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že v čase začatia vykonávania exekúcie nie je možné určiť presnú výšku trov exekúcie, nakoľko táto výška bude známa až pri skončení exekúcie. Súdny exekútor vyčíslil ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 11. 07. 2014 predbežné trovy exekúcie na sumu 1 827,60 Eur: z toho 10 % z vymáhanej pohľadávky 1 486,20 Eur, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice 16,60 Eur (vypočítaná odmena súdneho exekútora sa v zmysle citovanej vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor), náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času vo výške 20,00 Eur (poštovné, cestovné, internetové a telekomunikačné poplatky), 20% DPH v sume 304,60 Eur, t.j. spolu 1 827,60 Eur. Zároveň súdny exekútor upozornil povinného, že ak v lehote 14 dní pohľadávku s príslušenstvom neuhradí, môžu byť trovy exekúcie vyššie. Predbežná výška trov po uplynutí stanovenej lehoty je 3 766,80 Eur. O skutočných konečných trovách sa rozhodne pri ukončení exekúcie.
Ďalej exekučný súd poznamenáva, že súdny exekútor pri výpočte trov exekúcie postupoval v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhláškou MS SR č. 280/1995 Z.z.. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že povinný podal predmetné námietky proti predbežným trovám exekúcie bez zdôvodnenia. Bližšie nešpecifikuje, v čom vidí nesprávnosť týchto trov exekúcie uplatnených exekútorom v predmetnom upovedomení o začatí exekúcie. Nie je zrejmé, čo povinný namieta. Vôbec sa nevyjadruje ku zloženiu uplatnených trov exekúcie ani k ich výške. Už len z dôvodu, že námietky neobsahujú žiadne zdôvodnenie do vyčíslených predbežných trov exekúcie, súd bez ďalšieho námietky ako nedôvodné zamieta. S poukazom na zistený stav exekučný súd rozhodol tak, že námietky povinného proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol.
Súd upovedomuje o tom, že po skončení exekúcie je exekútor povinný zaslať konečné vyúčtovanie, v ktorom uvedie okrem iného aj výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a 20% DPH. Prípadne zistený nesúlad s konečnou výškou trov exekúcie sa premietne do konečného vyúčtovania trov (prípadný preplatok exekútor vracia povinnému).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu o nevyhovení námietkam povinného proti exekúcii a o zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.