Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/198/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti odporkyni N. J., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom G., M. G. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Mgr. F. O., o zaplatenie 271,18 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 277,34 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 271,18 € od 21.03.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a v trovách právneho zastúpenia 37,26 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporkyne zaplatenia sumy 271,18 € s 9 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od 21.09.2010 do 20.03.2011 v sume 6,16 € a 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 271,18 € od 21.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o úvere č. 273832726 zo dňa 24.03.2006, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou, na základe ktorej bol dlžníčke poskytnutý úver. Dlžníčka neplnila svoje povinnosti zo zmluvy, neplatila splátky v stanovených termínoch. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 bola pohľadávka voči nej postúpená na postupníka

- navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala táto sumu 1 522,65 €, ktorá pozostávala z istiny 1 092,76 €, úroku 53,37 €, úroku z omeškania 376,52 €. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto sa právne vzťahy zo zmlúv o úvere, uzavretých pred 01.01.2008 spravujú Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov vzťahu. Do 31.12.2007 sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov zmluvy nevzťahovala povinnosť podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa podľa nich ani platnosť úkonov pred 01.01.2008. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver 1 659,70 €, ktorý mala splatiť v mesačných splátkach po 38,74 €, vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky splatné v období od 20.09.2010 do 20.03.2011 v počte 7 a v celkovej výške 271,18 €. Zvyšok splátok si v konaní neuplatňuje. Zároveň si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne z jednotlivých dlžných splátok 38,74 € za obdobie od 21.09.2010 do 20.03.2011 v celkovej výške 6,16 €, ktorú sumu v návrhu presne špecifikoval.

Dňa 09.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne.

Súd vo veci vydal dňa 22.10.2013 platobný rozkaz č.k. -40, ktorým návrhu vyhovel.

Vedľajší účastník podal dňa 18.11.2013 proti platobnému rozkazu odpor, odporkyni sa platobný rozkaz do vlastných rúk doručiť nepodarilo z dôvodu jej neznámeho pobytu.

V prípade tzv. skráteného konania v zmysle § 174 ods. 1-3, § 93 ods. 2, 3, 4 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a s poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2013 a sp. zn. zo dňa 21.10.2013, nemôže iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne, nahradiť procesnú aktivitu samotnej odporkyne a podať proti platobnému rozkazu odpor. Na podanie odporu ako riadneho opravného prostriedku proti platobnému rozkazu je totiž oprávnená výlučne odporkyňa, pretože ust. § 174 ods. 2 O.s.p. nie je možné vykladať extenzívne tak, že pokiaľ samotná odporkyňa proti platobnému rozkazu súdu odpor nepodala, môže tak namiesto nej urobiť vedľajší účastník.

Z týchto dôvodov súd na odpor vedľajšieho účastníka neprihliadal a platobný rozkaz zrušil uznesením č.k. -70 zo dňa 08.07.2014 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. pre nemožnosť doručiť ho odporkyni do vlastných rúk. Odporkyni uznesením č.k. -59 zo dňa 19.03.2014 v spojení s uznesením č.k. -74 zo dňa 13.10.2014 ustanovil opatrovníčku. Na základe nesúhlasu opatrovníčky so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne, súd uznesením č.k. -81 zo dňa 25.11.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. -82 zo dňa 31.12.2014 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 372u a § 200ea ods. 1 O.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. Poučenia boli účastníkom zaslané poštou. Súd vychádzal z návrhu, zmluvy o splátkovom úvere č. 0273832726 zo dňa 24.03.2006 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2012, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012 vrátane podacieho hárku o jej zaslaní, pokusu o zmier zo dňa 06.08.2013, ostatného spisového materiálu a zistil nasledovné:

Dňa 24.03.2006 bola medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Suché Mýto 4, IČO: 00 151 653 ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a odporkyňou ako dlžníčkou, uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0273832726, na ktorej základe jej veriteľ poskytol úver 1 659,69 €/50 000,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 38,74 €/1 167,- Sk vždy k 20. dňu v mesiaci. Poplatok za poskytnutie úveru 33,19 €/1 000,- Sk bol splatný v deň podpisu zmluvy z prostriedkov úveru. Prvá splátka bola stanovená na deň 20.04.2006 a posledná na deň 20.03.2011. Výška úrokovej sadzby bola premenlivá, ku dňu podpisu zmluvy 12 % ročne, poplatok za správu úveru bol 1,66 €/50,- Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov bola 7,26 %.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých čl. 10 bod 10.3 sa pri doručovaní písomnosti v poštovom styku zásielka považuje za doručenú v tuzemsku 3. deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 bola pohľadávka voči odporkyni postúpená postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka - navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola odporkyni oznámená listom zo dňa 15.10.2012, odoslaným odporkyni dňa 15.10.2012, ktorý sa s poukazom na čl. 10 bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok považuje za doručený odporkyni dňa 18.10.2012.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok predstavoval zostatok pohľadávky banky voči odporkyni ku dňu postúpenia sumu 1 522,65 €, z toho istina 1 092,76 €, úroky 53,37 €, úroky z omeškania 376,52 €.

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 24.03.2006.

Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 2 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o bankách“) banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, 1)ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu 21)a o udelení

bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Podľa § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Je pravdou, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol odporkyni poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

Čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky, podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 119/2003 relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

Na navrhovateľa bola pohľadávka banky postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012, ktorá skutočnosť bola odporkyni oznámená listom banky zo dňa 15.10.2012, odoslaným 15.10.2012, ktorý sa považuje za doručený dňom 18.10.2012. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ preukázal relevantné oznámenie postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. odporkyni, súd konštatoval, že na neho bola pohľadávka platne postúpená a vo veci je daná jeho aktívna legitimácia.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporkyňou (ako dlžníčkou) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť menovanej úver a odporkyni povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Odporkyňa akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazali.

Súd zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil i ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. b/ a § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, pričom text dokumentov menovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia

Obchodného zákonníka. Inými slovami možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou Občianskeho zákonníka z.č. 102/2014 Z.z. výslovne v § 52 ods. 2 zaviedol pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Ďalej, predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 24.03.2006 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Odporkyňa zmluvu podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a zmluva by mala obsahovať náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 zákona.

Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, a to vrátane náležitosti, ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - RPMN daného úveru v hodnote 7,26 %.

Je pravdou, že predmetná zmluva o úvere obsahuje dojednanie o úrokovej sadzbe 12 % ročne a dojednanie o mesačnom poplatku za správu úveru 1,66 € mesačne, pričom podľa zmluvy má RPMN úveru predstavovať len 7,26 %. Súd však zohľadnil, že takto vypočítaná sadzba RPMN vychádza z Prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ktorá ustanovovala spôsob výpočtu RPMN nesprávnym spôsobom. Z dôvodovej správy k z.č. 264/2006 Z.z. vyplýva, že do účinnosti tejto novely (dňa 01.07.2006) zákon upravoval v prílohe výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch, ktorý vzorec pre tento výpočet však neodráža časovú hodnotu peňazí. Tento vzorec na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov je správny iba pre prípad, že poskytnutý spotrebiteľský úver bude splatený jednou splátkou bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. V odlišnom prípade takto vypočítaná miera nákladov podhodnocuje skutočnú mieru nákladov a spotrebiteľ dostane skreslené informácie o nákladoch spojených s úverom. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na spotrebiteľský úver bola v prílohe I smernice ustanovená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutých úverov na jednej strane a splátok a nákladov na druhej strane, pričom po dosadení všetkých prvkov rovnice, ktoré sú známe zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, možno algebrou alebo pomocou série aproximácií vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov poskytnutého spotrebiteľského úveru. Predmetná smernica nebola Slovenskou republikou transponovaná v správnom znení, čo však v tomto prípade nemožno bez ďalšieho pričítať na ťarchu veriteľa - dodávateľa. Až s účinnosťou od 01.07.2006 bola novelou - z.č. 264/2006 Z.z. zabezpečená riadna transpozícia vzorca pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov tak, aby výsledok odrážal skutočnú mieru nákladov. Súd pritom zohľadnil i fakt, že ide o úver, poskytnutý pôvodne bankou, ktorá spadá pod bankový dohľad Národnej banky Slovenska, pričom výška dojednaných úrokov 12 % ročne je v súlade s dobrými mravmi i so sadzbami úrokov, za ktoré poskytovali úvery aj iné banky na slovenskom peňažnom trhu, čo znamená, že predstavuje obvyklú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov formou úverov bankami spotrebiteľom v čase poskytnutia úveru.

S poukazom ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní i s otázkou, či nie je daná okolnosť, ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie splátok úveru splatných odo dňa 20.09.2010 do dňa 20.03.2011, t.j. splátok splatných v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, počítanej pre každú splátku osobitne, s poukazom na to, že žalobný návrh bol súdu doručený dňa 27.08.2013.

Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky nie je premlčané.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že odporkyni vznikla povinnosť vrátiť dlh tak, ako sa k tomu zmluvou o splátkovom úvere zaviazala, teda v mesačných splátkach po 38,74 €, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.04.2006 do dňa poslednej splátky 20.03.2011. Odporkyňa dlh neplnila riadne. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil len nepremlčané dlžné splátky za obdobie od 20.09.2010 do 20.03.2011 a zvyšok dlhu si od odporkyne neuplatňuje. Súd potom konštatoval, že navrhovateľ sa od odporkyne domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nej právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu.

Odporkyňa svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatila včas, a je preto v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej splátky. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 271,18 € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola 1 %. Navrhovateľ si vyčíslil úrok z omeškania zo splátok splatných od 21.09.2010 do 20.03.2011 sadzbou 9 % ročne na sumu 6,16 €, ktorú sumu mu súd i priznal. Ďalej mu súd priznal i úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 271,18 € od 21.03.2011 do zaplatenia.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy spolu 277,34 € (271,18 € + 6,16 €) s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 271,18 € od 21.03.2011 do zaplatenia.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1, § 150 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a patrila by mu plná náhrada trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 € a v trovách právneho zastúpenia 112,06 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), podanie návrhu a vyjadrenie zo dňa 26.06.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky) á 23,24 €, 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 7,81 € a 1 x 8,04 € a DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky) 18,68 €. Takto uplatnené trovy navrhovateľa však považoval súd za neprimerané voči pohľadávke, ktorá bola predmetom sporu, a preto ich náhradu v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. znížil a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 € a v trovách právneho zastúpenia v hodnote jedného právneho úkonu vo výške 23,24 €, 1 x režijný paušál 7,81 € a DPH 6,21 €, spolu suma trov právneho zastúpenia 37,26 €. Trovy právneho zastúpenia sa súdu javili ako neprimerané jednak vzhľadom na výšku pohľadávky a jednak z dôvodu, že išlo o žalobu, ktorú navrhovateľ podáva vo viacerých prípadoch. Žalobný návrh bol vo forme vopred pripraveného textu, v ktorom sa iba mechanicky menili účastníci a výška pohľadávky. V danej veci ide o hromadné uplatňovanie pohľadávky nízkej hodnoty, čím bola daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej. Celkom bez povšimnutia okrem toho nebolo možno ponechať ani to, že právo účastníka na odborné právne zastúpenie (advokátom) síce zásadne nemožno upierať nikomu, na druhej strane však u právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vo väčšom rozsahu, nemožno nevidieť aj ponúkajúcu sa (a podľa všetkého zrejme ekonomickejšiu) možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho servisu z vlastných zdrojov (pomocou na to povolaného zamestnanca, či viacerých zamestnancov). Tieto skutočnosti súd považoval za okolnosti odôvodňujúce primerané zníženie náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.