Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-61-2022.pdf
PDF · 105.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/61/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Obec Lehota, IČO: 00 308 153, so sídlom Lehota 16, zast.: JUDr. Eva Matejovová, advokátka, so sídlom Hollého 12, Nitra, proti žalovanému: N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, R., zast.: JUDr. Marián Dobiš, advokát, so sídlom Sládkovičova 3, Nitra, o zaplatenie 5.107,94 eura, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.107,94 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 17.6.2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.107,94 eura, čo odôvodnil tým, že žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, uplatňuje si bezdôvodné obohatenie za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby , od 17.6.2020 do 20.4.2022. Jedná sa o výmeru 2720m2, ročný nájom je 1,02eura/m2/rok, potom je to suma 2.774,40 eura, za 672 dní = 5.107,94 eura.
2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 13.7.2022 platobný rozkaz č.k. 12C/61/2022-35, proti ktorému podal žalovaný odpor, nesúhlasil s nárokom žalobcu, nerozporoval užívanie pozemku pod stavbou, rozporoval užívanie druhého pozemku, ktorý prilieha k stavbe. Stavbu užíval výlučne na svoje podnikateľské účely, to si nevyžadovalo užívanie pozemku 2, žalovaný svoje podnikateľské aktivity ukončil ku dňu 29.2.2020, od marca 2020 sa na stavbe zdržiaval sporadicky za účelom kontroly, cez pozemok 2 len prešiel, aby sa dostal k stavbe. Značná časť pozemku 2 je trvalo zarastená burinami, kríkmi, drevnatými rastlinami, nesúhlasil so znaleckým posudkom, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti za účelom nájmu, namietal určenie východiskovej hodnoty obce.
3.Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku pod stavbou, jedná sa o parc. č. XXX/X. Pozemok je vo vlastníctve žalobcu. K budove, ktorá je postavená na tomto pozemku, patrí priľahlý pozemok parc. č. XXX/XXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Tieto pozemky dlhodobo užíva žalovaný. Stavba stojí sčasti aj na parc. XXX/XXX, táto parcela nie je predmetom tohto sporu. Priľahlý pozemok XXX/XXX je celý oplotený. Pri vstupe je železná brána, na ktorej je zámok, prístup mal len žalovaný. V žalobe špecifikovali rozhodné obdobie, za ktoré sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia a to do 20.4.2022, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva. Čo sa týka argumentov žalovaného že v r. 2020 skončil živnostenské podnikanie, odvolával sa na znalecký posudok, ten bol vyhotovený v r. 2021, dávno po skončení živnostenského podnikania žalovaného, avšak znalec konštatoval, že priestory slúžia na administratívu a skladovanie tovaru. Pozemok XXX/X ten je nesporný, ani za tento pozemok
nikdy nebolo vydané bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka pozemku XXX/XXX, na tejto parcele sú cisterny na vodu, kontajnery na odpad, prístrešok, kde sú stoličky a slúži na letné sedenie. V čase vypracovania znaleckého posudku bola platná vyhláška MS SR č. 213/2017 Z.z., ktorá umožňovala znalcovi, aby odvodil východiskovú hodnotu mernej jednotky pozemku mesta Nitra, nakoľko obec Lehota je priľahlou obcou k mestu Nitra, je to vyhľadávaný satelit mesta Nitra. V rámci posudku nebolo znalcom zohľadnené, že by na týchto pozemkoch mala prebiehať individuálna bytová výstavba. Znalec uvedený priestor vyhodnotil ako hospodársky dvor, bývalý areál poľnohospodárskeho družstva. Ďalej žalovaný namietal výšku všeobecnej hodnoty pozemku, ktorú znalec stanovil na 16,18 eura/m2. Znalec nehodnotil tento pozemok ako stavebný pozemok, cena pozemkov v obci Lehota v danom čase sa pohybovala v rozmedzí 75-80 eur/m2.
4.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný nepopiera, že užíval parc. č. XXX/ X, toto je nesporné. Sporná je výška bezdôvodného obohatenia za túto parcelu. Namietali znalecký posudok. Znalec tu odkazoval aj na nejakú vyhlášku z r. 2004, vždy je ponechaný určitý priestor pre znalca. Znalec dostatočne nezohľadnil priestor, kde sa konkrétne pozemok nachádza, aké stavby sa nachádzajú okolo neho, vedľa je miesto, kde sa vykonáva pieskovanie plechov, je to prašné miesto, blízko je cesta, je tu nadmerné množstvo prachu, piesku. Žalobca doteraz nepreukázal, že by žalovaný užíval celý priľahlý pozemok. Modrá cisterna nie je na pozemku žalobcu. Aj keď tam cisterna je, nepreukazuje užívanie celého priľahlého pozemku žalovaným. Čo sa týka altánku, ten môže mať rozlohu cca 8 m2, žalovaný tvrdí, že sa tento altánok ani nenachádza na pozemku žalobcu. Žalobca si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za celých 2.000 m2, pričom nevie ustáliť rozsah užívania. Cisterny boli prázdne, neužívali sa. Nehnuteľnosti už v danom období žalovaný vôbec neužíval, s výnimkou kontroly teľatníka, ktorá mohla byť tak raz za mesiac. V konaní doteraz nebolo preukázané v akom rozsahu žalovaný pozemok užíval a v akom období. Navrhol žalobu zamietnuť v časti uplatneného bezdôvodného obohatenia za parc. XXX/XXX a čo sa týka parc. XXX/X navrhol ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia.
5.Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zo zákona je povinný obhajovať záujmy obce, aby nedochádzalo k zmenšovaniu majetku obce. Čo sa týka užívania parc. XXX/XXX žalovaným pozemok bol udržiavaný, vykosený, v zadnej časti bola záhrada. To hovorí o r. 2021. Pozemok bol oplotený, zamknutý, bez prístupu. Keď žalovaný hovorí, že chodil kontrolovať teľatník, musel chodiť cez pozemky obce. Začal sa zaujímať o tieto pozemky v r. 2021. Týkalo sa to aj iných obecných pozemkov, na ktorých boli ešte za socializmu postavené budovy, ohľadne iných pozemkov došlo k dohode, tento prípad sa dostal na súd. V zmysle územného plánu obce nemôže byť na týchto pozemkoch realizovaná výstavba, územný plán hovorí o priemyselnej zóne. Čo sa týka prevádzky pieskovania, to prebieha vnútri v halách, haly susedia so zberným dvorom. Nájomné za pozemky v obci je stanovené VZN obce. Pod budovami alebo na verejných priestoroch v rozmedzí od 15-27 eur/m2. Toto bolo žalovanému naznačené, pokiaľ by si pozemky chcel prenajať, musel by postupovať v zmysle VZN obce, mal by to tak urobiť. Zo strany žalovaného nikdy nebola obci zaplatená žiadna úhrada. So súčasným vlastníkom p. F. prebiehajú nejaké rokovania, vyjadril sa, že pozemok odkúpi, priestor poupratuje. Oplotenie je tam stále tak ako bolo, je uzamknuté. Nevie sa vyjadriť ako často chodil kontrolovať predmetné nehnuteľnosti, roky 2020-2021 boli roky covidu. Zberný dvor fungoval v zmysle platných opatrení. Keď bol na zbernom dvore, bol sa na týchto pozemkoch pozrieť, mohlo to byť raz za týždeň, raz za dva týždne. Žalovaného tam nevidel. Vie povedať čo videl, že okolie bolo upravené, tráva vykosená, bolo tu čisto. Vyzýval žalovaného, aby sprístupnil nehnuteľnosti a umožnil ich užívať, písomne nie. Ústne, telefonicky. Brána sa nachádza na cudzom pozemku, tú eviduje to ako jediný prístup na pozemok, o osobitnej bránke na pozemok obce nevie.
6.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nové vedenie obce sa nepýtalo na pozemok, nikto sa tu nepýta prečo bol pozemok uzamknutý. Budovu užíval 25 rokov, najskôr ju mal v prenájme, potom ju odkúpil, skladoval tu materiál. Pozemok bol uzamknutý, pretože ľudia tu začali voziť odpad. Dal odviezť dva kontajnery odpadu, bolo to pre neho finančne nákladné, preto priestor uzavrel. Okrem toho objekt budovy bol dvakrát vykradnutý, na polícii to neoznamoval. To čo uvádzal to bola minulosť, v prítomnosti chodil len kontrolovať budovu, musel ísť okolo budovy, iné činnosti tu nevykonával. Cez celú budovu sa dá prejsť, robil kontrolu. Nebol vyzývaný zo strany žalobcu, aby nehnuteľnosť sprístupnil, odomkol bránu. Ak by k tomu žalobca pristúpil, bolo by to z jeho strany umožnené. V zime nebolo potrebné okolie udržiavať, nerástla vegetácia, v lete sa údržba týkala len toho, aby neboli poškodzované steny budovy. To hovorí o r. 2020. Kľúče od brány mal on, nikto kľúče nežiadal. Nie je si vedomý toho, že by prebiehali mimosúdne
rokovania o vysporiadaní bezdôvodného obohatenia. Neuhradil žalobcovi náhradu za užívanie pozemku pod budovou, nikto nežiadal. Nepožiadal žalobcu o likvidáciu odpadu.
7.Svedok C. F. na pojednávaní uviedol, že ohľadne tejto veci pripravoval nejaké materiály ešte predchádzajúcemu starostovi. Vie, že žalovaný tam má postavený dom na pozemku obce, užíval to v celom rozsahu, mal tam svoje veci, je to ohradené. Pozemok sa nachádza v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva, chodil tam pracovne aj súkromne možno 2-3 krát do mesiaca. Čo sa týka časového obdobia, vie sa k tomu vyjadriť od r. 2014, myslí si, že je to tak doteraz pokiaľ sa momentálne neudiali nejaké zmeny. Dom tam stojí, stále je to zamknuté. Na otázku či bolo umožnené obci, aby sa dostala na tento pozemok, uviedol nie. Prebiehali so žalovaným rokovania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádza z toho, že žalovaný to mal ohradené, nikto iný tam nechodil, z druhej strany je betónový plot, užíval to v celom rozsahu. Kto pozemok ohradil nevie, nevie či sa vstupná brána nachádza na obecnom alebo cudzom pozemku. Či žalobca vyzýval žalovaného na sprístupnenie pozemku, k vyprataniu pozemku, nevie, obec mala záujem, aby sa to vysporiadalo. Keď je to ohradené tak to užíval v celosti.
8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka, ohliadkou, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pre okres R., obec Q., katastrálne územie Q., parcela registra „C“ parc.č. XXX/ X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 210 m2, parcela registra „C“ parc.č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2510 m2.
Na parcele č. XXX/X sa nachádza stavba.
Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXX/X je evidovaný na LV č. XXXX okres R., obec Q., katastrálne územie Q., výlučným vlastníkom stavby je v súčasnosti A. F., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX/ XX, R. - N. H. a to na základe Kúpnej zmluvy V 4268/22 - 160/22 (teľatník na C KN parc.č. XXX/X, XXX/ XXX). Rozhodnutie o povolení vklade nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2022. Do tohto momentu bol vlastníkom stavby na parc.č. XXX/X žalovaný.
Parcela č. XXX/XXX predstavuje oplotený pozemok priľahlý k stavbe.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný užíval pozemok vo vlastníctve žalobcu, ktorý sa nachádzal pod budovou, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného bez právneho titulu a za užívanie tohto pozemku žalobcovi nezaplatil žiadnu náhradu.
Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný užíval aj priľahlý pozemok parc.č. XXX/XXX, čo žalovaný popieral, popieral rozsah užívania tohto pozemku.
Medzi žalobcom a žalovaným prebiehali mimosúdne rokovania o nároku žalobcu, svedči o tom predložená písomná komunikácia - Dohoda o vyplatení bezdôvodného obohatenia za užívanie obecného pozemku zo dňa 25.6.2021 podpísaná žalobcom, doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 2.7.2021 ako vyplýva z predloženej doručenky.
Žalobca sa domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 17.6.2020 do 20.4.2022.
Žalobca sa domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parc.č. XXX/X o celkovej výmere 210 m2 (pozemku pod stavbou teľatníka) za obdobie dva roky pred podaním žaloby, teda od 17.6.2020, žaloba bola súdu doručená dňa 17.6.2022, až do dňa vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy V4268/22 dňa 20.4.2022 a za užívanie pozemku parc.č. XXX/XXX o celkovej výmere 2510 m2 za to isté obdobie.
Spolu sa jedná o výmeru 2720 m2.
Zo znaleckého posudku č. 43/2021 vypracovaného znalcom Ing. T. F. zo dňa 4.4.2021 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.5.2021 vyplýva jednotková všeobecná hodnota nájmu pozemkov vo vlastníctve Obce Lehota, situovaných pod objektmi cudzích vlastníkov v hospodárskom areáli obce Q., k. ú. Q. na sumu XX/XX eura/m2, jednotková všeobecná hodnota nájmu pozemkov vo vlastníctve Obce Lehota, situovaných pod objektmi cudzích vlastníkov v hospodárskom areáli obce Lehota, k. ú. Lehota na sumu 1,02 eura/m2/rok.
Výpočet žalovanej sumy je nasledovný : ročný nájom za uvedenú výmeru pozemkov predstavuje na základe znaleckého posudku č. 43/2021 pri sume 1,02 eura/m2/rok výslednú sumu 2.774,40 eura. Bezdôvodné obohatenie za obdobie od 17.6.2020 do 20.4.2022, za 672 dní, je suma 5.107,94 eura.
Žalovaný ukončil podnikanie dňa 29.2.2020. V Sociálnej poisťovni si dňa 27.2.2020 podal žiadosť o dôchodok.
Zo znaleckého posudku č. 80/2021 vypracovaného znalcom Ing. Z. H. dňa13.10.2021 vyplýva všeobecná hodnota teľatníka na parc.č. XXX/X a XXX/XXX vo výške 35.000 eur.
Z predložených fotografií nachádzajúcich s v spise vidno bránu, ktorou sa vstupuje na pozemok, modrú cisternu, prístrešok - sedenie.
Z VZN obce Lehota č. 1/2012 o zásadách hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom Obce Lehota súd zistil, že v časti XII, §27 bod 11 je definovaná výška nájmu obecných pozemkov tak, že v prípade užívania obecného pozemku bude výsledná ročná sadzba za nájom „zastavaná plocha“ nasledovná: 25 eura/m2/rok a v prípade užívania obecného pozemku bude výsledná ročná sadzba za nájom „nezastavaná plocha“ nasledovná: 15 eur/m2/rok.
Vo veci bola vykonaná dňa 3.11.2022 ohliadky a spísaná o tomto úkone bola zápisnica.
9. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
10. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým
zabrániť vzniku získania majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa obohatil. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a súd jej v celom rozsahu vyhovel a to s poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia. Súd dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keď užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a za užívanie pozemkov nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu, medzi zúčastnenými osobami - žalobcom a žalovaným chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.
11. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti v žalovanom období, žiadne platby žalobcovi ako prenajímateľovi neposkytoval a tým získal majetkový prospech, ktorý je povinný žalobcovi vydať ako prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, čo je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by žalovaný ako nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. V konaní nebolo sporné, že žalovaný užíval parc.č. XXX/X o výmere 210m2. Sporné v konaní bolo užívanie parc.č. XXX/XXX o výmere 2510m2 žalovaným, pričom žalovaný popieral rozsah užívania tejto parcely. Čo sa týka parc.č. XXX/XXX, jedná sa o pozemok priľahlý k stavbe, ktorá bola v rozhodnom období vo vlastníctve žalovaného a jedná sa o oplotený pozemok. Žalovaný sa bránil tým, že parc.č. XXX/XXX využíval len sporadicky a to za účelom kontroly stavby, okrem toho značná časť parcely č. XXX/XXX je zarastená burinami, kríkmi a drevnatými rastlinami, nebol reálne užívaný. Žalovaný priestor uzavrel bránou, ktorá bola uzamknutá a kľúče mal len žalovaný. Súd dospel k záveru, že žalovaný celý oplotený pozemok uzamkol a urobil ho tak prístupný pre seba a svoje potreby a pričom nie je podstatné, nakoľko intenzívne ho skutočne užíval. Tak ako už bolo uvedené jedná sa o priľahlý pozemok k stavbe, ak sa žalovaný chcel dostať k svojej nehnuteľnosti - budove teľatníka, musel prejsť cez parc. č. XXX/XXX, okrem toho na tejto parcele sa nachádzali veci vo vlastníctve žalovaného, moment ukončenia podnikania žalovaného neznamená a nie je dôkazom o tom, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu neužíval. Pokiaľ žalovaný ovládal pozemok žalobcu natoľko, že hoci nebol vlastníkom, bol to iba on, kto ho mohol využívať, potom bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne pozemok využíval, vznikol mu prospech spočívajúci v tom, že jeho majetkový stav sa nezmenšil, lebo žiadnu úhradu zodpovedajúcu faktickému uchopeniu pozemku vlastníkovi neposkytoval. Preto súd dospel k názoru, že žalovaný užíval nehnuteľnosti v celom rozsahu.
12. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, zo znaleckého posudku č. 43/2021 vypracovaného znalcom Ing. T. F. zo dňa 4.4.2021 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.5.2021 vyplýva jednotková všeobecná hodnota nájmu pozemkov vo vlastníctve Obce Lehota, situovaných pod objektmi cudzích vlastníkov v hospodárskom areáli obce Lehota, k. ú. Lehota na sumu 16/18 eura/m2, jednotková všeobecná hodnota nájmu pozemkov vo vlastníctve Obce Lehota, situovaných pod objektmi cudzích vlastníkov v hospodárskom areáli obce Lehota, k. ú. Lehota na sumu 1,02 eura/m2/rok. Výpočet žalovanej sumy je nasledovný: ročný nájom za výmeru pozemkov 2720m2 pri sume 1,02 eura/m2/rok je 2.774,40 eura ročne, čo je 7,60 eura na deň. Bezdôvodné obohatenie za obdobie od 17.6.2020 do 20.4.2022, za 672 dní, je suma 5.107,94 eura /672 x 7,60 = 5.107,94/. V prípade znaleckého posudku predloženého žalobcom sa jedná o súkromný znalecký posudok s poukazom na ustanovenie § 209 ods.1 CSP, ktorý bol predložený spolu so žalobou, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, potom sa s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 2 CSP postupuje pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. K námietkam žalovaného k znaleckému posudku súd uvádza, že tieto považuje za účelové, robené v snahe vyhnúť sa plneniu, žalovaný namietal, že znalec určil východiskovú hodnotu pozemku nesprávne, nezobral do úvahy kde sa pozemky nachádzajú a aké
je ich využitie. Súd sa s týmto nestotožnil, znalec zohľadnil, že posudzované pozemky sa nachádzajú v okrajovej časti zastavaného územia obce Lehota, v priemyselnej zóne obce, vo výrobnom areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva, zohľadnil všeobecnú situáciu, intenzitu využitia, dopravné vzťahy, technickú infraštruktúru, ako aj stavebné využitie pozemkov podľa územného plánu zóny, znalec hodnotil polohu nehnuteľnosti, jej využitie. Preto súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo znaleckého posudku Ing. F. predloženého žalobcom. Znalec správne postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku v platnej vyhlášky MS SR č.213/2017Z.z., ktorá umožňovala znalcovi využívať postupy - metóda polohovej diferenciácie, metóda porovnávania a výnosová hodnota a znalec ako objektívnu metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku zvolil metódu polohovej diferenciácie, pričom vo svojom znaleckom posudku logicky zdôvodnil prečo zvolil túto metódu. Obec Lehota je priľahlou obcou k mestu Nitra, je to vyhľadávaný satelit mesta Nitra. Znalec uvedený priestor vyhodnotil ako hospodársky dvor, bývalý areál poľnohospodárskeho družstva, vôbec nezvažoval individuálnu bytovú výstavbu, znalec nehodnotil pozemok ako stavebný pozemok, podľa tvrdenia žalobcu cena pozemkov v obci Lehota v danom čase sa pohybovala v rozmedzí 75-80 eur/m2. Suma stanovená znaleckým posudkom sa súdu nejavila ako neprimeraná aj s poukazom na VZN obce Lehota č. 1/2012 podľa ktorého výška nájmu obecných pozemkov v prípade užívania obecného pozemku bola 25 eura/m2/rok a v prípade užívania obecného pozemku nezastavaná plocha bola 15 eur/m2/rok.
13. S poukazom na zistený skutkový stav, citované zákonné ustanovenia a odôvodnenie rozhodnutia, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.107,94 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej výške 100 %, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.