Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/79/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci navrhovateľa: L. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Č. XX, A., zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Slávka Kováčová, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcovi: L. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. X, A.šice, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné zo strany odporcu na navrhovateľa, naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 3.9.2004 sp.zn. -21, zo sumy 33,19 eur na 230 eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 4.2.2015 do budúcna.

Dlžné výživné vo výške 661,79 eur, vzniknuté za obdobie od 4.2.2015 do 31.5.2015, je odporca p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 4.2.2015 domáhal zvýšenia výživného zo strany odporcu na 300 eur mesačne od podania návrhu.

Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I súd určil výživné zo strany otca na maloletého navrhovateľa vo výške 1.000 Sk od 1.9.2006 do budúcna. Otec začal od roku 2011 zasielať výživné vo výške 60 eur, keď sa na tom dohodli s mamou. Od roku 2006 a 2011 sa pomery zmenili, hlavne u navrhovateľa, keď začal navštevovať vysokú školu a to Technickú univerzitu Fakultu informatiky, 1. ročník. Doposiaľ žije s mamou v byte na Čínskej ulici, mama platí nájom 220 eur vrátane médií, internet a odpad, daň 20 eur ročne, mama mu hradí životnú poistku 20 eur mesačne. Čo sa týka jeho výdavkov na štúdium, za prihlášku na vysokú školu hradil 30 eur. Chodí na doučovanie z matematiky, kde hradí 10 eur za 1 hodinu, za skriptá platil 50 eur, ISIC 20 eur, školné 30 eur, cestovné 10 eur mesačne, kalkulačka do školy 100 eur. Zubárovi uhradil 200 eur a chodím k nemu naďalej. Uhradil 200 eur za okuliare a ešte potrebuje ďalšie. Všetky tieto výdavky hradí jeho mama. Kúpila mu na študijné účely aj notebook za 750 eur, pričom otec doložil 200 eur. Navrhovateľ ukončil športové gymnázium, preto by som chcel navštevovať aj posilňovňu a halový futbal, avšak nemá na to finančné prostriedky. Otec je zamestnaný v U.S.Steel Košice a jeho príjem činí okolo 1.300 eur mesačne. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. P., nar. v júni 2014. Mama je momentálne nezamestnaná, je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 164 eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že mesačné výdavky, ktoré musí nevyhnutne vynakladať sú: hypotéka v ČSOB, na základe ktorej odporca kúpil byt, predstavuje sumu 250 eur, hotovostný úver na rekonštrukciu bytu predstavuje sumu 65 eur, platba mesačného nájomného na byt 129,79 eur, platba mesačného výživného na navrhovateľa 60 eur, platba za telefónny účet navrhovateľa 6 eur, pohonné hmoty na cestu do práce 80 eur, komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti, vedenie účtu v banke, zákonné poistenie auta 18 eur, internet, telefón 33 eur, hygienické potreby a náhrada materského mlieka pre batoľa 100 eur, výdavky na stravu, hygienické prípravky, lieky, ošatenie, obuv cca 160 eur. Nevyhnutné výdavky pri narodení dieťaťa: kočiar 500 eur, postieľka 70 eur, autosedačka 143 eur, jedálenská stolička 60 eur, nosič, vanička, fusak a iné kojenecké potreby. Priemerný mesačný zárobok za posledné 3 mesiace odporcu činí 1.140 eur. Ak by súd odporcu zaviazal k úhrade mesačného výživného na sumu 300 eur, tak po odpočítaní všetkých nevyhnutných a pravidelných mesačných výdavkov, by odporcovi na živobytie neostali takmer žiadne finančné prostriedky. Odporca má teda za to, že požiadavka navrhovateľa na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči nemu je značne prehnaná, neopodstatnená a vzhľadom na odporcove majetkové pomery aj nereálna. Navrhovateľ nijakým spôsobom nedokazuje podstatnú zmenu, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na tak vysokú sumu a predložené náklady sa nezakladajú na pravde. Odporca prispieva na navrhovateľovu výživu sumou 66 eur, čo je o polovicu viac, ako ho súd zaviazal. Považuje za svoju povinnosť a samozrejmosť prispievať na výživu, vzdelanie a ďalšie potreby navrhovateľa. Ale odporca má aj vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, ktorého má so svojou terajšou manželkou. Komplet zariadený a zrekonštruovaný byt exmanželke a navrhovateľovi nechal do užívania, pričom sám svoju bytovú situáciu riešil formou rôznych podnájmov, a exmanželka sa nijak nepodieľala na splácaní úveru na tento byt. Aktuálna situácia je taká, že navrhovateľ v predmetnom trojizbovom byte žije sám, pričom odporca býva so svojou terajšou manželkou a maloletým synom v dvojizbovom byte, ktorý si svojpomocne zrekonštruovali a postupne ho zariaďujú. Rovnako sa dobrovoľne podieľal aj na výžive exmanželkinho syna Martina, za ktorého okrem samotnej výživy hradil aj rôzne jeho pozdĺžnosti a prispel mu aj na úhradu vodičského preukazu. Dokonca odporca aj po rozvode s bývalou manželkou prispieval na výživu jej syna, pretože to považoval za svoju povinnosť a mal k nemu vybudovanú citovú väzbu. Odporca vníma návrh na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti ako pomstu zo strany svojej bývalej manželky za to, že niekoľko dní pred podaním návrhu na zvýšenie výživného sa s ňou chcel dohodnúť na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k bytu, v ktorom navrhovateľ býva. Odvtedy nemá s navrhovateľom žiadny kontakt, čo ho veľmi mrzí, pretože ich vzťahy boli predtým vždy dobré. Odporca nesúhlasí s tým, že notebook kúpila mama navrhovateľa za 750 eur, pričom odporca mal prispieť sumou 200 eur. Predmetný notebook stál 600 eur, sám prispel na jeho kúpu sumou 300 eur a druhú polovicu doložil navrhovateľ, na ktorú si našetril prostredníctvom brigády. Odporca navrhovateľovi kúpil aj príslušenstvo notebooku. Rovnako mu prispel aj na získanie vodičského preukazu. Navrhovateľ sa podieľal aj na prácach týkajúcich sa rekonštrukcie bytu odporcu, za čo mu odporca dával aj peňažnú odmenu. Bývalá manželka odporcu žije so svojím terajším priateľom u neho v byte. Aj v návrhu uvádzaná výška mesačného nájmu v sume 220 eur sa odporcovi javí nereálna keďže mesačný zálohový predpis platieb vydaný správcom bytu firmou Limea činí 127,61 eur. Navrhovateľ okuliare má síce predpísané lekárom, ale prakticky ich nenosí, keďže má len drobnú očnú vadu. Dal navrhovateľovi tri kalkulačky a v septembri minulého roku mu kúpil aj nový telefón v hodnote okolo 150 eur. Navrhovateľ nepristupuje zodpovedne k finančným prostriedkom. Ak by navrhovateľ nebýval sám v trojizbovom byte, tak by si náklady na športové aktivity vedel určite zaobstarať napr. aj prenájmom izieb ako mu už odporca navrhoval a ponúkol mu súčinnosť. Na základe toho odporca navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa sumou 90 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a výsluchom účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 3.9.2004 sp.zn. -21 bolo manželstvo odporcu a A. F. rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý Dalibor na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1.000 eur mesačne.

Navrhovateľ v konaní vypovedal, že od roku 2011 mu otec prispieval na výživu sumou 60 eur, čo je málo, keďže mama prišla o prácu a stala sa invalidnou dôchodkyňou. Jej príjem nepostačí ani na úhradu SIPO, elektriny, plynu, internetu - 22 eur, dane - 20 eur, odvoz komunálneho odpadu - 40 eur. Má výdavky na skriptá asi 50 eur ročne, cestovné 10 eur mesačne, ISIC jednorázovo 20 eur, doučovanie z matematiky raz za dva týždne 10 eur, poistka 20 eur mesačne, prihláška na vysokú školu jednorázovo 20 eur, zápisné 31,50 eur jednorázovo. Okrem toho za zub som zaplatil 200 eur a potrebuje na ďalší. Privyrába si v UPC 150 eur mesačne, podľa toho ako môže, z čoho si uhrádza stravu. Na notebook mu 400 eur dala mama, 150 eur si doložil a len zvyšok doložil otec s tým, že navrhovateľ mu dal peniaze a on to uhradil svojou kartou. Nie je pravda, že by navrhovateľ žil nad pomery, keďže musí pracovať, aby mal pokryté aspoň základné výdavky. Na obuv mám náklady ročne 79 a 45 eur, na leto potrebujem 2 kraťasy za 40 eur, dvoje tričká za 20 eur, na zimu bundu za 60 eur, na hygienu asi 5-7 eur mesačne. Okuliare používa denne na počítač a televíziu, keďže študuje elektrotechniku. Nejde o pomstu zo strany exmanželky odporcu, nakoľko návrh bol podaný skôr ako odporca volal, že sa chce vyporiadať ohľadne bytu.

Z potvrdenia o štúdiu navrhovateľa z 27.8.2014 súd zistil, že navrhovateľ je študentom 1. ročníka študijného programu elektrotechnika dennou formou na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach.

Podľa rozhodnutia ústredia sociálnej poisťovne z 28.5.2014 č. 71620393790 bol B.. A. F. priznaný invalidný dôchodok vo výške 161,50 eur.

Z výtlačku z ČSOB internet bankingu z účtu matky navrhovateľa, má trvalý platobný príkaz na 60 eur v prospech ČSOB Pohoda, 19,57 eur pre GROUPAMA GARANCIA Poisťovňu, 20 eur pre Fakultu elektrotechniky a informatiky.

Podľa mesačného zálohového predpisu platieb na meno F. A. z Limea-správy domov s. r. o. z 27.4.2015 uhrádzajú 127,61 eur. Podľa platobného dokladu SIPO na meno F. A. za obdobie 04/15 na bolo na úhradu 127,61 eur.

Navrhovateľ tiež predložil pokladničné doklady od spoločnosti E-MAR BJ s. r. o. z 5.11.2014, Michael Collection s. r. o. z 15.5.2014 a od D.. P. E.O. - Artamus z 24.6.2014 ohľadne nákupov oblečenia za 79,99 eur (McKINLY Mulaz), 35,67 eur (opasok, kravata, košeľa), 89 eur (oblek) a 19 eur (nohavice), z HM Tesco Košice z 2.4.2015 ohľadne nákupu Nike tenisiek v hodnote 48 eur a potvrdenie o úhrade pacienta L. F., ročník 1993 na stomatologické výkony z 27.5.2015 od spoločnosti Dental-Prim s. r. o. v sume 108,50 eur.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho výdavky sú také, ako popisoval vo svojom vyjadrení. Manželka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 200 eur. Predtým bola zamestnaná ako administratívna pracovníčka v špedičnej firme, čiže mala príjem asi 500 eur mesačne. Navrhovateľ je v trojizbovom byte sám, kým odporca s manželkou a synom v dvojizbovom byte. Na kúpu bytu dokladal 10.500 eur, robili rekonštrukciu za 10.000 eur, pričom som si požičiaval asi 4.000 eur. Celý príjem minú. V čase rozvodu s matkou navrhovateľa bol tiež zamestnaný v U.S.Steele, vtedy to boli železiarne, kde mal príjem okolo 10-15.000 Sk, splácal úver na byt, manželka bola v tom čase nezamestnaná. Ak bola občas zamestnaná, tak pracovala ako čašníčka. Syn bol vtedy na základnej škole. Aj keď mu bolo určené výživné v sume 1.000 Sk, tak platil aj 3.000 Sk.

Podľa záznamu o absolvovaní certifikácie zamestnanca odmeňovaného jednozložkovou mzdou v systéme OPZ odporca má mzdu vo výške 1.196 eur. Podľa opisu mzdového listu od zamestnávateľa U.S.Steel Košice s. r. o., za obdobie od 1.5.2014 do 30.4.2015 odporca mal čistý príjem 15.592,92 eur, t.j. 1.299,41 eur mesačne.

Podľa informatívneho dokladu SIPO za obdobie 02/15 na meno L. F. na bolo na úhradu 34,34 eur.

Zo zmluvy ČSOB o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi odporcom a ČSOB a. s. zo dňa 7.5.2014 odporca spláca hypotéku po 249,33 eur.

Z výtlačku z ČSOB internet bankingu z účtu odporcu súd zistil, že dňa 18.11.2014 zaplatil platobnou kartou 655,90 eur v DATACH s.r.o., 15.5.2015 splátku úveru 110,67 eur. Podľa dodacieho a záručného listu k ASUS X 550 LN a príslušenstva a pokladničného bloku Datacomp s. r. o. bolo za počítač uhradených zo 14.11.2014 na sumu 655,90 eur, kartou VISA.

Podľa ustanovenia - 5 o rodine (ďalej ZR): plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 ZR: pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR: dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Relevantnosť zmeny pomerov účastníkov sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiadúca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákon o rodine v § 78 ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Na rozdiel od úpravy v zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného. Išlo by o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (R 27/1974). V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov (t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas). K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Musí ísť o zmenu zásadnú v okolnostiach, s ktorých sa vychádzalo pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, trvalejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ navštevuje od 1.9.2014 vysokú školu

- Fakultu elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. V tejto súvislosti od posledného určenia výživného, kedy bol navrhovateľ žiakom ZS, nepochybne došlo k nárastu odôvodnených potrieb navrhovateľa z dôvodu jeho zvýšených výdavkov súvisiacich s ukončením stredoškolského vzdelania a zmeny jeho potrieb súvisiacich s prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému a to zo stredoškolského na vysokoškolský. S ukončením strednej školy a začatím štúdia na vysokej škole došlo u nej preukázateľne k podstatnej zmene pomerov, ktorá súvisí so zvýšenými výdavkami na prijímacie skúšky na vysokú školu, so zápisným na školu, výdavkami na knihy, literatúru a ďalšie študijné pomôcky, výdavkami na kopírovanie študijných materiálov. Výdavky navrhovateľa, ktorými odôvodňuje návrh na zvýšenie výživného súvisiace so štúdiom možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať a zároveň je potrebné zdôrazniť, že výdavky na štúdium tvoria len časť odôvodnených potrieb navrhovateľky, pretože ďalšie náklady má nepochybne na zabezpečovanie stravy, ošatenia a bývania. Navrhovateľ má výdavky aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom na stomatológa a okuliare. Vzhľadom na jeho vek má navrhovateľ zvýšené výdavky aj na stravu a oblečenie.

Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb v príprave na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj jednorazové a náhodné výdavky, napr. tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného, rekreačnými pobytmi a pod., pričom súd na ne musí prihliadnuť tak, že alikvotná čiastka sa premietne do mesačného výživného. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Súd skúma tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, skúma jeho faktické i potencionálne príjmy (ktoré môže objektívne dosiahnuť vzhľadom na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, nadanie, zručnosti, vedomosti, pracovné schopnosti, situáciu na trhu práce), či sa nevzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Tým je eliminovaná snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru. Majetkové pomery zahŕňajú jednak majetok povinného (veci vo vlastníctve, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.) jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).

Od poslednej úpravy výživného sa takisto zmenili zárobkové pomery rodičov navrhovateľa. Odporca teda otec navrhovateľa je zamestnaný, pričom jeho príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil (z cca 415 eur na 1.300 eur) a matka navrhovateľa, ktorá nepracuje a nepracovala ani v čase poslednej úpravy, poberá invalidný dôchodok vo výške 161,50 eur. Manželka odporcu, s ktorou sa delí o výdavky na domácnosť a na mal. syna je tohto času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 200 eur. Od poslednej úpravy výživného v roku 2004 sa zmenil počet vyživovacích povinností ako u odporcu, ktorý má vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľa voči synovi z druhého manželstva, ktorý je ešte batoľa. Je všeobecne známe, že potreby vysokoškolákov sú omnoho vyššie než potreby študentov základnej a strednej školy a zároveň, že odôvodnené potreby dospelých detí pripravujúcich sa na budúce povolanie, sú vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované. Výživné určené súdom pokryje iba časť skutočných mesačných výdavkov navrhovateľa.

Súd dodáva, že odporca je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. V zmysle § 62 ods. 1 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich prvoradá zákonná povinnosť a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pokiaľ ide o jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd poukazuje na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči nemu má aj jeho matka, t.j. súčasná manželka odporcu, ktorá sa podieľa spolu s odporcom na nákladoch ich spoločnej domácnosti.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, trvá u neho stav odkázanosti na výživu rodičov, teda zo strany oboch jej rodičov trvá voči nemu vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o zmenu pomerov je nesporné, že po určení vyživovacej povinnosti zo strany odporcu na navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. -50 zo dňa 5.5.2010, nastala v súvislosti nástupom navrhovateľa na vysokú školu (1.9.2014) a táto zmena pomerov bola daná v čase začatia konania aj v čase rozhodovania súdu. Zmena pomerov nastala aj na strane odporcu, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť, no zároveň uňho došlo k nárastu mzdy na viac ako trojnásobok. Taktiež je nesporné, že aj ostatné výdavky a odôvodnené potreby navrhovateľa ako výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti, ktoré boli aj v roku 2004, sa nepochybne zvýšili. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi je potrebné a odôvodnené zabezpečiť mesačné výdavky na bývanie - SIPO 127,61 eur mesačne, komunálny odpad 40 eur ročne, internet 22 eur mesačne, životná poistka 20 eur mesačne, cestovné 10 eur mesačne, doučovanie z matematiky 20-30 eur mesačne, hygienu asi 5-7 eur mesačne, za skriptá 50 eur ročne, školné 20 eur, ošatenie a obuv do 30 eur mesačne. Potrebuje peňažné prostriedky aj na posilňovňu a halový futbal, ďalšie okuliare a stomatológa. Výdavky na stravu vo výške 150 eur si navrhovateľ uhrádza z brigádnicky zarobených peňazí.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené zmenil výživné tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda zvýšil výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne počnúc od 4.2.2015 (podania návrhu) do budúcna aj s ohľadom na to, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu aj po zohľadnení jeho nevyhnutných mesačných výdavkov (hypotéka 250 eur, hotovostný úver 65 eur, náklady na byt 129,79 eur, telefónny účet navrhovateľa 6 eur, pohonné hmoty 80 eur, komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti, vedenie účtu v banke, zákonné poistenie auta 18 eur, internet, telefón 33 eur, hygienické potreby a náhrada materského mlieka pre batoľa 100 eur, výdavky na stravu, hygienické prípravky, lieky, ošatenie, obuv cca 160 eur) uhrádzať výživné v takto určenej výške. V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd v súlade s ust. druhá veta povolil odporcovi s prihliadnutím na jeho finančnú situáciu uhradiť dlžné výživné do 30 dní popri bežnom výživnom. Dlžné výživné predstavuje výživné za obdobie od 4.2.2015 do 31.5.2015, t.j. 661,79 eur, keď rozdiel medzi 230 eur a uhrádzaným výživným vo výške 60 eur je 170 eur mesačne, x 3 za marec - máj 2015 (ku dňu vyhlásenia rozsudku už nastala splatnosť výživného za máj 2015) a za február 2015 je to 151,79 eur (170eur/28 dní x 25 dní).

Súd v súlade s ust. rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( a ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku ( ). Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia ( ).