Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-38-2015.pdf
PDF · 71.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/38/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov, matky: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - Q., D. XXX/X a otca: S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. - F., V. N. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/106/2014-304 zo dňa 30. marca 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 100,- eur mesačne, nedoplatok na výživnom povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého, pričom skúmal aj skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. Dospel k záveru, že od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov na strane mal. Y., zvýšili sa jeho výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, so školou. Vzhľadom k tomu súd zvýšil výživné na Y.. Podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho nevyhnutné výdavky. Nezistil také dôvody na strane otca, pre ktoré by nemohol prispievať maloletému určeným výživným a súd nemôže prihliadať na to, že otec si neplnil riadne svoje povinnosti, má dlhy, neplatil pravidelne výživné na deti.
Proti tomu rozsudku podal odvolanie otec maloletého poukazujúc na to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nevysporiadal sa s tým, že aj na jeho strane došlo k zmene pomerov, a to k poklesu príjmu oproti stavu k poslednému rozhodovaniu. Poukázal na svoju finančnú a sociálnu situáciu, pričom považoval nezohľadnenie tohto jeho objektívneho stavu za nespravodlivé. Sumu 70 Eur mesačne je schopný platiť tak, aby si splnil zákonné povinnosti, a to aj za cenu nízkeho príjmu, nekvalitnej stravy, starého oblečenia, chladu v dome a nulovej zdravotnej starostlivosti. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať ho k plateniu výživného na maloletého syna v sume 70 Eur mesačne. Dlhované výživné za obdobie od podania návrhu navrhol povoliť splácať v sume 5 Eur.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého nesúhlasiac s odvolaním otca. Počas konania predložila všetky doklady súvisiace s výdavkami na výživu jej syna a mala za to, že rozhodnutie súdu je správne. Nesúhlasila s návrhom, aby otec prispieval sumou 70 Eur, nakoľko došlo od posledného určenia výživného k závažným zmenám na strane maloletého a suma 70 Eur by bola iba o štyri eurá mesačne vyššia ako bola uložená vyživovacia povinnosť v roku 2007. Vyjadrenia otca považovala za zavádzajúce s účelom vyhnúť sa svojej základnej povinnosti.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 psím. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy pôvodne určené výživné už nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ako aj na strane povinného v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia vyživovaných osôb a pod.. Súd rozhodujúci o zmene výživného už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného (lebo v takomto prípade by išlo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia), ale je povinný porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú v súčasnosti.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia potom prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloletého Y.. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil správny záver, keď návrhu matky čiastočne vyhovel.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany otca neboli v odvolacom konaní uvedené takéto skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.
Je nepochybné, že od poslednej úpravy uplynula doba cca 7 rokov a už z tejto samotnej skutočnosti je zrejmé, že došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa. Už samotná táto skutočnosť odôvodňuje zvýšenie výživného tak ako ho určil prvostupňový súd lebo je nepochybné, že pôvodne určené výživné nemôže postačovať na pokrytie ani tých najzákladnejších potrieb dieťaťa.
V situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 ukladá povinnému rodičovi bez ohľadu na výšku jeho príjmu (teda aj osobe objektívne bez akéhokoľvek príjmu) prispievať na výživu dieťaťa (t.j. aj na dieťa bezprostredne po narodení) výživným vo výške 30 % životného minima, možno považovať aj výživné 100 Eur na dieťa vo veku 16,5 roka za výživné minimálne.
Aj napriek tomu, že otec podal odvolanie len, čo do vyhovujúcej časti, odvolací súd potvrdil rozhodnutie v celom rozsahu, lebo prvostupňový súd síce nesprávne vo zvyšku návrh matky zamietol (jedná sa o konanie, ktoré mohlo začať bez návrhu, súd návrhom nie je viazaný a nemal teda vo zvyšku návrh zamietať), ale toto pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a odvolací súd taktiež nie je odvolacím návrhom viazaný.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.