Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-395-2015.pdf
PDF · 77.75 KB
No categories available
9Co/395/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcovi: E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., T. XXX/XX, o zaplatenie 391,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. októbra 2014 č. k. 6C/288/2014-47, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 66,51 eura, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za návrh vo výške 23 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 43,51 eura, spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 391,77 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 391,77 eura za čas od 12. 03. 2014 do zaplatenia a trovy konania, v sume 23 eur, všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky boli splatné 28. dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 60. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 3, § 160 ods. 1 OSP, a vzhľadom na predložené listinné dôkazy mal za preukázané, že navrhovateľ sa stal veriteľom odporcu a to na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27. 05. 2008 a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 03. 2014. Odporca uplatnenú pohľadávku navrhovateľa plne uznal. Zhodné tvrdenia účastníkov o výške a splatnosti dlhu odporcu si súd prvého stupňa osvojil ako skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 OSP) a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Vzhľadom na tieto skutočnosti súdna kontrola dohodnutých zmluvných podmienok nemala opodstatnenie, keďže bolo plne v dispozičnej sfére účastníka konania uplatnený nárok druhej procesnej strany uznať. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa odporcovi uložil navrhovateľovi zaplatiť spornú sumu spolu s uplatneným príslušenstvom a vychádzajúc z ustanovenia § 160 ods. 1 OSP odporcovi povolil tento dlh splácať v mesačných splátkach po 70 eur (zrejmá chyba v písaní, správne malo byť 30 eur), splatnosť ktorých zároveň určil. Bol toho názoru, že odporca v súčasnosti bez ohrozenia vlastnej výživy na vyrovnanie sporného dlhu väčšie splátky vykonať nemôže (keď v súčasnosti sa na jeho mzdu vedie exekúcia na vymoženie pohľadávky viacerých veriteľov). Okrem toho mal za to, že navrhovateľ je prosperujúca obchodná spoločnosť, preto nebude existenčne vôbec ohrozený, ak predmetná pohľadávka bude splácaná povolenými splátkami. S poukazom na § 137, § 142 ods. 1, § 150 ods. 2, § 200ea ods. 1 OSP rozhodol o trovách konania. Vychádzal pritom zo zásady úspechu alebo zásady zodpovednosti za výsledok, ktorá je obsiahnutá v § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorej má nárok na náhradu všetkých trov ten účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, aplikujúc ustanovenie § 150 ods.
2 OSP, nakoľko mal za to, že toto ustanovenie zakotvuje moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania v drobných sporoch, znížiť alebo nepriznať, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Podľa názoru súdu navrhovateľom uplatnené trovy v sume 105,07 eura bolo treba považovať za neprimerané k žalovanej pohľadávke. Okrem toho dodal, že navrhovateľ na tunajšom súde svojimi návrhmi uplatňuje svoje pohľadávky, ktoré nie sú právne náročné, preto v tejto veci bolo možné považovať za účelne vynaložené trovy navrhovateľa len sumu, ktorú ten vynaložil zaplatením súdneho poplatku. Súd prvého stupňa preto odporcu zaviazal navrhovateľovi nahradiť trovy konania v sume 23 eura.
Proti tomuto rozsudku v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil poukazom na § 24, § 25 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti trov konania, pričom zároveň poukázal na to, že si uplatnil a zároveň vyčíslil trovy konania a právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., ako aj si uplatnil režijný paušál k úkonom právnej služby. Mal za to, že odporca si bol vedomý existencie svojej pohľadávky, na čo bol upozornený predžalobnou výzvou a napriek tomu dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil ani čiastočne, na základe čoho bolo pristúpené k podanie žalobného návrhu. Zastal názor, že svoj nárok si uplatnil dôvodne, nakoľko nedošlo k jeho zaplateniu ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu. Okrem toho zdôraznil, že si uplatnil len úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci, a preto mal za to, že trovy právneho zastúpenia boli nepochybne účelne vynaložené trovy konania a boli nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v tejto veci. Zároveň zastal názor, že v danom prípade nebolo namieste aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 OSP, pretože cieľom tejto úpravy bolo reagovať na neprimeranosť pri rozhodovaní o trovách konania najmä s poukázaním na cestovné náhrady, pričom on práve v záujme hospodárnosti konania ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, aj s ohľadom na výšku pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie jeho odvolaniu a prizná mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zmenil podľa § 220 OSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 04. 2014, voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny vo výške 391,77 eura s príslušenstvom. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 23 eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci a to prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd, spolu s DPH a paušálnou náhradou hotových výdavkov za 2 úkony, spolu vo výške 87,02 eura.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý vo veci samej nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods.1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ustanovenie § 142 OSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej-ktorej veci.
Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
V ustanovení § 150 ods. 2 OSP je zdôraznená zásada, že v konaní úspešnému účastníkovi sa priznávajú účelne vynaložené trovy konania, no keďže ide o konanie s nízkou hodnotou sporu, možno pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobnom spore neprimerané. Spravidla ide o právne veci s nízkou hodnotou sporu, tzv. drobné spory (najčastejšie sankcie za cestovanie bez neplatného cestovného lístka, resp. hromadne podávané postúpené pohľadávky). Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, a preto nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta môžu tieto veci zostať, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé.
Z obsahu spisu je nepochybné, že aj v danej veci ide o drobný spor (§ 200ea OSP), pretože navrhovateľ si v ňom uplatnil istinu 391,77 eura.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 OSP (ide o hromadne uplatňovanú pohľadávku, ako aj drobný spor), a to zníženie náhrady trov účelne vynaložených na právne zastúpenie v rozsahu 50 %.
Za účelne vynaložené trovy na právne zastúpenie odvolací súd považoval dva úkony advokáta - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 23. 04. 2014 (§ 13a ods.1 písm. a/) a podanie návrhu na súd zo dňa 24. 04. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/) v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01. 07. 2013 po 28,22 eura (spolu suma 56,44 eura), paušálna náhrada hotových výdavkov za 2 úkony právnej služby po 8,04 eura, t.j. 16,08 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) + 20 % DPH v sume 14,50 eura (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) zo sumy 72,52 eura, čo je spolu suma za právne zastúpenie vo výške 87,02 eura.
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi patrí náhrada trov pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 23 eur v celom rozsahu a s ohľadom na charakter veci, keďže ide o tzv. drobný spor, je tu daný dôvod na zníženie náhrady ostatných účelne vynaložených trov na právne zastúpenie primerane, t. j. v rozsahu 50%.
Odvolací súd, prihliadajúc na nenáročnosť obsahu návrhu, ako aj hromadnosť podávania návrhov a výšku istiny 391,77 eura sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o potrebe aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Avšak podľa názoru odvolacieho súdu boli úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ako aj podanie návrhu na súd účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, a preto nebol správny ten postup súdu prvého stupňa, ktorým nebola priznaná náhrada za trovy právneho zastúpenie vôbec.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania v zmysle § 220 OSP zmenil a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania celkove v sume 66,51 eura pozostávajúcu zo sumy 23 eur za súdny poplatok za návrh a zo zníženej náhrady trov právneho zastúpenia (50% z vyššie uvedenej náhrady trov právneho zastúpenia, t. j. zo sumy 87,02 eura) v sume 43,51 eura, ktorú sumu odvolací súd považoval za primeranú voči uplatňovanej pohľadávke. Takto priznané trovy konania uložil odvolací súd odporcovi zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi navrhovateľa spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v zmysle ustanovenia § 149 ods.1 OSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l a § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na čiastočnú úspešnosť každého účastníka v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.