Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/31/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. D., nar. XX. X. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, bytom u matky, dieťa rodičov, matky C. M., nar. X. X. XXXX, bytom T. XXX, zastúpenej JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom X., M. R. E. XX a otca C. D., nar. XX. X. XXXX, bytom X., T. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom X., C. L. XX, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -141 zo dňa 27. februára 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že z v y š u j e výživné otca na maloletú E. D., nar. XX. X. XXXX zo sumy 1 100,- Sk mesačne na sumu 90,- eur mesačne, s účinnosťou od 1. 7. 2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom, splatný za obdobie od 1. 7. 2014 do 28. 2. 2015 v sume 428,- eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 40,- eur mesačne s prvou splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -35 zo dňa 15. 11. 2007 v časti o výživnom na maloletú Veroniku Slotovú.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné otca na maloletú E. D., nar. XX. X. XXXX. zo sumy 1 100,- Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 1. 7. 2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok na zvýšenom výživnom, splatný za obdobie od 1. 7. 2014 do 28. 2. 2015 v sume 348,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- eur mesačne s prvou splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Zohľadnil, že od posledného rozhodnutia o výške výživného maloletá je podstatne staršia, vyspelejšia, je žiačkou 4. ročníka základnej školy, a teda mimo bežného výživného jej vznikajú výdavky v súvislosti

so školskou dochádzkou, zakupovaním školských pomôcok, potrieb, nosí dioptrické okuliare, má šelest, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. Matka pracuje v spoločnosti PEZA, a.s. Žilina ako pracovník pekárskej výroby. Za obdobie 07/2014 do 01/2015 mala čistú mzdu v priemere 508,- eur, zároveň poberá daňový bonus na dve deti mesačne 42,82 eur. Otec pracuje v spoločnosti Waltrans, s.r.o.. Za obdobie od 06/2013 do 06/2014 dosiahol čistú mzdu v priemere 340,- eur. Za rovnaké obdobie mu boli vyplatené diéty v priemere 329,- eur mesačne. Za obdobie od 07/2014 do 01/2015 mal čistú mzdu v priemere 358,- eur a za rovnaké obdobie diéty vo výške 319,- eur. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej E. D., nar. X. XX. XXXX a k manželke P. D., ktorá je na rodičovskej dovolenke. Vzhľadom na všetky takto zistené skutočnosti okresný súd ustálil výšku zvýšeného výživného na 80,- eur mesačne s tým, že táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej E. i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie matka maloletej. Vytýkala okresnému súdu, že opomenul zohľadniť, že naposledy bola výška výživného upravovaná rozsudkom pred vyše siedmimi rokmi, teda výška vyživovacej povinnosti otca 36,51 eur mesačne sa stala zjavne nedostatočnou a neprimeranou. Otec nemá žiadne pracovné, či iné obmedzenia, pracuje ako vodič kamiónu v medzinárodnej preprave. Príjem deklarovaný otcom je fiktívny. Žiaden vodič v medzinárodnej doprave by za tak nízku mzdu reálne nepracoval. Je bežnou praxou, že zvyšok mzdy sa zamestnancovi dáva tzv. na ruku, kvôli obchádzaniu odvodovej povinnosti. Uviedla, že v dôsledku nízkej sumy výživného maloletá dcéra nemôže chodiť na školské výlety, nemôže sa zúčastňovať bežných kultúrnych podujatí, športového vyžitia, nemôže jej kupovať ani kvalitné potraviny, ktoré na svoj vývin potrebuje, nehovoriac o jej zdravotných potrebách - zubár, okuliare, návštevy kardiológie, ortopédie - šelest, nábeh na skoliózu. Dcéra je tak každodenne ochudobňovaná a sama to negatívne pociťuje, že oproti svojim spolužiakom a rovesníkom si nemôže dovoliť bežný štandard. Priemerná výška výživného na maloleté dieťa za danej skutkovej situácie činí v súdnej praxi sumu okolo 115,- - 130,- eur mesačne. Za neodôvodnenú preto považovala sumu výživného určenú iba vo výške 80,- eur mesačne, pričom len stravovanie dieťaťa stojí mesačne približne 150,- eur. Za zmätočné označila aj tvrdenie otca, že tzv. diéty otca nemožno zohľadňovať pri určení výživného. Tieto sú reálne príjmom otca, pričom každý človek vie, že ceny jedla v SR a v zahraničí sú prakticky rovnaké, v niektorých štátoch sú dokonca lacnejšie. Zastala názor, že otec má rozdielny prístup ku svojim deťom. Bol schopný založiť si novú rodinu, má ďalšie dieťa, má bývanie, jeho životný štandard nie je nízky, je objektívne vyšší, než životný štandard maloletej a za neodôvodnené považovala, aby dieťa malo nižšiu životnú úroveň ako jeho rodič, resp. iné deti tohto rodiča. Žiadala preto, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu a v plnom rozsahu vyhovel jej návrhu a umožnil otcovi splácať zameškané výživné po 50,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že cestovné náhrady spotrebúva predovšetkým na pokrytie svojich nákladov počas pobytu v zahraničí. Poprel, že by ceny jedla v Slovenskej republike a v zahraničí boli prakticky rovnaké. Maloletá nemá žiadne špeciálne výdavky, nenavštevuje školskú jedáleň, nemusí užívať žiadne špeciálne lieky. Spochybnil, že by maloletá skonzumovala denne stravu za 5,- eur. Za nepravdivé označil tvrdenie matky, že má rozdielny prístup k svojim deťom.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil, spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak sumu výživného neprispôsobil dokazovaním zistenému skutkovému stavu. V prvom rade je potrebné zohľadniť, že maloletá E. je žiačkou základnej školy, navštevuje 4. ročník základnej školy, trpí určitými zdravotnými problémami. Taktiež je potrebné zohľadňovať príjem matky dosahovaný v zamestnaní a príjmy otca. To, že výška výživného bola naposledy upravovaná pred siedmimi rokmi, nie je chybou súdu. Matke nič nebránilo podať návrh o zvýšenie výživného aktuálne so zvyšovaním sa potrieb maloletej. Ak by bolo dochádzalo k pravidelnému navyšovaniu výživného, nebola by zmena výšky výživného po toľkých rokoch tak výrazná.

Na druhej strane je jednoznačné, že k zmene pomerov došlo nielen na strane maloletej, ale i na strane jej rodičov, v nadväznosti na čo bolo potrebné vykonať novú úpravu výšky výživného. Pokiaľ sa týka samotnej výšky výživného, je potrebné prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa, schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca, na to, že matka poskytuje dieťaťu i osobnú starostlivosť, čo je potrebné taktiež pri určovaní výšky výživného zohľadňovať.

V zásade platí, že i keď rozsah výživného v zákone výslovne vyjadrený nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti.

I keď je potrebné prihliadať na skutočnosť, že otec si založil novú rodinu, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej E. D., nemožno túto skutočnosť hodnotiť v neprospech maloletej E. a minimalizovať jej nároky na výživné vo vzťahu k otcovi.

Otec, pokiaľ si plní vyživovaciu povinnosť k maloletej E., taktiež je potrebné i rozsah tejto vyživovacej povinnosti odstupňovať vzhľadom na vek a potreby dieťaťa vo veku 3 rokov a dieťaťa, ktoré navštevuje základnú školu. Taktiež je všeobecne známe, že v súčasnosti nie je možné jednoznačne vychádzať iba z výšky príjmov, ktoré sú uvádzané zamestnávateľmi povinných rodičov, nakoľko zamestnávatelia v záujme znižovania odvodových povinností neuvádzajú skutočnú výšku príjmov svojich zamestnancov, čo je markantné i z porovnania príjmu matky ako pracovníka pekárenskej výroby a príjmu otca ako vodiča kamiónovej dopravy. Uvedenému nasvedčuje i vyčíslenie výdavkov zo strany otca, ktoré zo svojho príjmu vynakladá.

Je pravdou, že diéty nemožno v plnej výške započítavať ako príjem povinného rodiča, na druhej strane sú to prostriedky, prostredníctvom ktorých sú mu kompenzované výdavky na stravu, ktorú by, pokiaľ by nedostával diéty, musel si platiť z príjmu dosahovaného za prácu. Dá sa tak ustáliť, že pokiaľ matka zo svojho príjmu si musí platiť výdavky na stravu, ako i na stravu maloletej dcéry, otec mimo mzdy dostáva i príspevky na stravu, t.z. že ich neplatí zo svojej mzdy ako matka.

Vychádzajúc potom zo skutočností, tak ako boli zistené vykonaným dokazovaním a aktuálne platnej právnej úpravy, odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu matky a výživné zvýšil na sumu 90,- eur mesačne, majúc za to, že uvedenú sumu je otec schopný zo svojho príjmu v prospech maloletej E. platiť, a to i napriek vyživovacej povinnosti k maloletej dcére E.. Zároveň takto stanovená suma výživného je spôsobilá pokryť i odôvodnené potreby maloletej E..

Pokiaľ je totiž otec schopný platiť splátky na vozidlo vo výške 210,99 eur, je podľa názoru odvolacieho súdu schopný platiť i takto zvýšené výživné a uhradiť zameškané výživné, nakoľko sa jedná o výdavok, ktorý nemá prednosť pred výživným na maloleté dieťa. Odvolací súd zároveň so zvýšením bežného výživného rozhodol o zvýšení zameškaného výživného, ktoré navŕšil za 8 mesiacov o 10,- eur, celkovo 80,- eur, ktoré pripočítal k sume 348,- eur, určenej okresným súdom.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .