Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/6/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o. IČO : 47 245 034, Ul. 1.mája 1246, Vranov nad Topľou, konajúcou JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti odporcovi: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, A., o príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15.10.2014 č.k. - 53, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu v r a c i a vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 100 eur od 25.6.2014 do 25.6.2016, vždy k 10. dňu toho ktorého mesiaca vopred s tým, že dlžné výživné za obdobie od 25.6.2014 do 25.11.2014 vo výške 500 eur, je povinný zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným po 25 eur mesačne, až do zaplatenia.

Odporca je povinný poskytnúť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 200 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur mesačne, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky, až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľky, čo do zvyšku zamieta .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala o príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky dôvodiac, že ako slobodná sa spoznala a začala stretávať s odporcom s tým, že ich stretnutia prerástli do intímneho vzťahu, následkom čoho otehotnela. Je zamestnaná, avšak dostáva len minimálnu mzdu s tým, že v súvislosti s tehotenstvom má zvýšené nároky, jednak na stravu, jednak v súvislosti s lekárskymi prehliadkami a návštevou u lekára. Preto žiada, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke po 300,- eur mesačne a aby odporca jej zaplatil sumu 480,- eur súvisiacu so zakúpením výbavičky pre dieťa, ktoré sa má narodiť.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 15.10.2014. Navrhovateľka samotná sa ho nezúčastnila. Podľa jej zástupcu dňa 14.10.2014 sa jej narodilo dieťa a to syn W. tým, že navrhovateľka súhlasí, aby sa vec prejednala v jej neprítomnosti. Odporca sa pojednávania dňa 15.10.2014 takisto nezúčastnil s

tým, že sa ospravedlnil a súhlasí, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti. Preto súd prvého stupňa pojednával aj v jeho neprítomnosti.

Po citácii ust. §74 ods. 1, 2 Zák. o rodine a na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd uzavrel, že zo strany odporcu je potrebné určiť pre navrhovateľku príspevok na výživu nevydatej matke vo výške 100,- eur mesačne, za obdobie 2 rokov od podania návrhu s tým, že navrhovateľka síce žiadala príspevok v sume 300,- eur mesačne, avšak s prihliadnutím na majetkové pomery odporcu súd dospel k záveru, že 100,- eur mesačne je primerané výživné. Vychádzal pritom z toho, že podľa oznámenia o zárobku, ktoré predložil samotný odporca, odporca má hrubý mesačný príjem na úrovni 1.000,- eur. Z toho na exekúcie, ktoré sa proti nemu vedú, musí zaplatiť mesačne cca 450,- eur. Odporca však vo svojom vyjadrení zo dňa 17.7.2014 uviedol, že nepopiera, že mal s navrhovateľkou intímny pomer. Do úvahy je potrebné zobrať aj nároky navrhovateľky, ktorá predložila súdu potvrdenie od zamestnávateľa zo dňa 22.7.2014, z ktorého vyplýva, že jej čistý mesačný príjem je 352,- eur s tým, že býva u rodičov, ktorým takisto prispieva na bývanie. Platí poistku pre svoju osobu 22,- eur mesačne a mala náklady v súvislosti so zakúpením vecí pre seba, ako aj pre mal. dieťa.

Preto prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke na príspevku na výživu nevydatej matke sumou po 100,- eur mesačne a dlžné výživné mu povolil splácať spolu s bežným výživným po 25,- eur mesačne. Pokiaľ sa týka nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom, tak tieto uložil odporcovi zaplatiť vo výške 200,- eur v splátkach po 30,- eur mesačne s tým, že splátky povolil v zmysle ust. .

Súd návrh navrhovateľky, čo do zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný.

2)Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Vytýka mu, že nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľným. Poukazuje na to, že z dôvodov rozhodnutia nevyplýva, z akých majetkových pomerov navrhovateľky súd vychádzal. Nie je zrejmé, či navrhovateľke po údajnom tvrdenom znížení príjmu nebolo poskytnuté vyrovnanie v zmysle § 162 ods. 3 Zák. práce. Namieta, že prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s jeho tvrdením, že nevie, či navrhovateľka v tom čase mala pomer aj s inými osobami. Prvostupňový súd len konštatoval to, že nepoprel, že mal intímny pomer s navrhovateľkou. Tieto skutočnosti, že on je otcom dieťaťa navrhovateľky, navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala. Už vo vyjadrení k návrhu poukázal na to, že navrhovateľka uplatňuje nárok na jednej strane podľa ust. § 74 ods. 1 Zák. o rodine, ale i podľa ust. § 74 ods. 2 Zák. o rodine, kde sa označuje on za muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Tým sama navrhovateľka značným spôsob spochybnila jeho status otca. Prvostupňový súd nedostatočne prihliadal aj na jeho majetkové pomery a jeho príjem z pracovného pomeru. Po vykonaní zrážok jeho reálny príjem je len 315,- eur mesačne, pričom ak by mal prispievať teraz mesačne navrhovateľke po 155,- eur, bolo by to 50 % jeho reálneho príjmu. Dostal by sa do situácie, kedy by nebol schopný ani splácať leasing na auto, ktoré nevyhnutne potrebuje na cestovanie do práce a späť. To by viedlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru a v neposlednom rade aj k nulovému príjmu. Nemal by žiadne peniaze ani na ošatenie, stravu a lieky. On býva u rodičov. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne, alternatívne rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3) Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Súdu vysvetlila, že žiadne vyrovnanie jej príjmu podľa § 162 ods. 3 Zák. práce jej poskytnuté nebolo. Vysvetlila súdu aj to, že nemala intímny pomer so žiadnym iným mužom okrem odporcu. Žiaden iný muž ako otec dieťaťa do úvahy nepripadá. To, že odporca je otcom dieťaťa vyplýva z domnienok stanovených Zákonom o rodine, pretože odporca je jediný muž, s ktorým mala navrhovateľka intímny pomer. To, že navrhovateľka podala návrh s odkazom na ust. § 74 ods. 1, aj § 74 ods. 2 Zák. o rodine neznamená žiadne spochybnenie návrhu navrhovateľky, ani spochybnenie odporcu ako otca dieťaťa. To iba znamená, že navrhovateľka návrh písala sama bez právneho vzdelania. Podľa informácií, ktoré má navrhovateľka, odporca dosahuje vo svojom zamestnaní vyšší príjem, iba z ekonomicko-úsporných dôvodov jeho zamestnávateľ ako oficiálny príjem vykazuje tie sumy ako ich odporca prezentoval vo svojich vyjadreniach. Sumu príspevkov, ako ich určil súd, považuje navrhovateľka za primeranú a zodpovedajúcu možnostiam odporcu i reálnym potrebám navrhovateľky.

Súd vykonal vo veci potrebné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a správne na zistené skutočnosti aj aplikoval príslušné právne predpisy. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) na prejednanie podaného odvolania zodpovedajúco ust. nariadil pojednávanie na deň 28.5.2015. Na žiadosť navrhovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu prekážky účastí pojednávaní u jej zástupcu, odvolací súd odpovedal negatívnym oznámením zo dňa 19.5.2015 (č. l. 69 spisu). Napriek tomu sa vo veci nariadené pojednávanie nemohlo realizovať, pretože odvolaciemu súdu sa nevrátila doručenka od doručenia predvolania i ďalších písomnosti doručovaných odporcovi. V čase nariadeného pojednávania neboli teda splnené podmienky preto, aby odvolací súd mohol na nariadenom pojednávaní odvolanie prejednať. Neboli splnené pre odvolacie pojednávanie podmienky vyplývajúce z ust. v spojení s ust. .

Následne odvolací súd prejednal podané odvolanie zodpovedajúco ust. bez pojednávania. Na neverejnom zasadnutí senátu preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , . Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietnutý, nebol napadnutý podaným odvolaním. V tejto časti preto rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (, , ).

Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti odvolací súd však dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť podľa a podľa mu vrátiť vec na ďalšie konanie.

Z obsahu žalobného návrhu doručeného súdu prvého stupňa 25.6.2014 vyplýva, že navrhovateľka sa proti odporcovi domáha prispievania na jej výživu od 1.5.2014 do 1.5.2016 sumou 300,- eur mesačne a zároveň sa domáha uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 480,- eur.

Vo svojom vyjadrení (č.l. 14pv spisu) navrhovateľka v súvislosti s obsahom žalobného návrhu najskôr uvádza, že sumu 480,- eur nežiada, sú to len jej výdavky spojené s podaním návrhu, ale v ďalšom priebehu konania na poslednom pojednávaní už jej splnomocnený zástupca uvádza požiadavku na príspevok spojený s tehotenstvom a „ s nákladmi pre dieťa“ celkom vo výške 480,- eur.

Podľa § 74 ods. 1 Zák. o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 74 ods. 2 Zák. o rodine súd môže na návrh tehotnej matky uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa ods. 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

Z citovaných oboch ustanovení Zák. o rodine vyplýva cieľ, ktorým je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Každopádne však pri nárokoch podľa § 74 ods. 1 a podľa § 74 ods. 2 Zák. o rodine ide o úplne rozdielne nároky. V ods. 1 ide o dva nároky a to nárok na príspevok na výživu matky limitovaný na dobu dvoch rokov a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a v ods. 2 sú zakotvené tri nároky, a to príspevok na výživu matky najviac po dobu dvoch rokov, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a výživa dieťaťa.

Rozdielnosť nárokov podľa ods. 1 a ods. 2 § 74 Zák. o rodine vyplýva aj z toho, že oprávnenou osobou podľa ods. 2 § 74 Zák. o rodine je len tehotná žena. Po pôrode je vylúčené, aby podala návrh podľa § 74 ods. 2 Zák. o rodine. Takýto návrh by súd musel zamietnuť. Avšak v prípade, že tehotná žena už návrh

podala a počas konania porodí, tak ako to je v predmetnej veci, nevzniká prekážka pre rozhodnutie a súd má možnosť i povinnosť o veci rozhodnúť. Rozdielny je však aj povinný na poskytovanie príspevku. Kým pri aplikácii ust. § 74 ods. 1 Zák. o rodine, je ním otec dieťaťa, podľa ods. 2 § 74 Zák. o rodine je povinný muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Pri postupe podľa § 74 ods. 2 Zák. o rodine súd v konaní sa nezaoberá otázkou určenia otcovstva, skúma len, či je otcovstvo žalovaného muža pravdepodobné, čiže či s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa. Nie je vylúčené, že počas konania dôjde aj k určeniu otcovstva tohto muža a vtedy zaniknú podmienky pre nariadenie úpravy podľa § 74 ods. 2 Zák. o rodine a matka si môže uplatniť nároky podľa ods. 1.

Treba ešte zdôrazniť to, že úprava podľa ods. 2 sa pripodobňuje svojim charakterom predbežným opatreniam podľa a nasl. . Vo vzťahu k ním je však táto právna úprava osobitná.

Uvedenú rozdielnosť právnych úprav podľa § 74 ods. 1 a § 74 ods. 2 Zák. o rodine však rozhodnutie súdu prvého stupňa dôsledne neaplikuje. Má to význam aj z toho hľadiska, že ak by došlo k určeniu otcovstva v konaní u muža po poskytnutí uložených plnení podľa ods. 2, potom sa čiastky vyplatené na základe tohto osobitného „predbežného opatrenia“ započítajú na nároky nevydatej matky podľa ods. 1 § 74, resp. s nárokom dieťaťa podľa § 62 Zák. o rodine.

Ak prvostupňový súd uvedené ustanovenia, resp. do nich pojatú úpravu nerozlišoval, ba pokúsil sa o právnu kvalifikáciu nárokov podľa oboch ustanovení, potom vec nesprávne právne posúdil a pre účel aplikácie buď jedného alebo druhého ustanovenia v nedostatočnom rozsahu ustálil aj skutkový stav. Toto samotné v sebe zakladá teda dôvod podľa na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci.

Úlohou súdu prvého stupňa bude teda v ďalšom konaní v prvom rade si objasniť od samotnej navrhovateľky čoho sa domáha a čo pod jednorazovou platbou 480,- eur v predmetnej veci uplatňovala. Bude potrebné sa vyporiadať aj s jej rozdielnymi vyjadreniami pred súdom prvého stupňa, keď vystupovala ešte sama a následne s právnym zástupcom. Nároky, ktoré uplatňuje sumou 480,- eur, tak ako už je uvedené vyššie, najprv označila sama ako výdavky spojené s týmto konaním, následne jej zástupca predniesol na poslednom pojednávaní, že ide o náklady spojené s tehotenstvom, ale aj s výživou dieťaťa. Výživa dieťaťa je nárokom dieťaťa, a prípadne plnenie, ktoré by sa postupom podľa § 74 ods. 2 Zák. o rodine prisúdilo ešte pred narodením dieťaťa sa započítava, tak ako už je uvedené vyššie, s nárokom dieťaťa podľa § 62 Zák. o rodine.

Vo veci sa zdá byť, že ak otcovstvo dieťaťa nebolo určené (jedným zo spôsobov, ktorý upravuje Zák. o rodine) potom pri nespochybňovaní intímneho pomeru odporcu s navrhovateľkou v rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa, môže prichádzať do úvahy ukladanie povinnosti odporcovi pri aplikácii ust. § 74 ods. 2 Zák. o rodine ako mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. S obranou žalovaného, spochybňujúcou jeho otcovstvo, je však potrebné sa každopádne vyporiadať a prijatý záver odôvodniť v rozhodnutí. Absencia takéhoto zdôvodnenia v rozhodnutí súdu prvého stupňa je na ujmu preskúmateľnosti rozhodnutia, pričom ustanovenie vyžaduje na otázku, ktorá má relevantný význam pre rozhodnutie, dať v dôvodoch rozhodnutia aj odpoveď.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.