Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/89/2015

Rozhodnutie

X. súd Z. samosudcom A.. B. Q. v právnej veci žalobcu: AB X B.V., reg.č.: XXX XX XXX, so sídlom K. XXX, B. XXXXXX, D. kráľovstvo, právne zast. B. kanceláriou O. O. s.r.o., so sídlom S. XXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému: Q. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XXX, t.č. V. zariadenie T., S. XX, C., o zaplatenie XXX,XX G. s prísluš., takto

rozhodol:

T. z a m i e t a .

T. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

T. sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa X.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX G. s úrokom z omeškania X,XX % ročne z istiny od XX.XX.XXXX a kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume XX,XX G..

T. žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť D. L. K., a.s., uzatvorila so žalovaným dňa XX.X.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume X.XXX,- G., ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. T. svoj záväzok splácať úver riadne a včas nedodržal a preto ho právny predchodca žalobcu listom zo dňa XX.X.XXXX vyzval k splateniu celého dlhu v lehote XX dní odo dňa odoslania výzvy. M. sa stal splatným dňa XX.X.XXXX. S. predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX postúpil uplatnenú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

K. na deň XX.X.XXXX nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalovaný. T. a jeho právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol bez ich účasti na pojednávaní.

*

K. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - zmluvou o spotrebiteľskom úvere, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom, ako aj výpoveďou žalovaného na pojednávaní a zistil nasledujúci skutkový stav:

Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu D. L. K. a.s. a žalovaný uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume X.XXX,- G., ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v XX mesačných splátkach po XX,XX G. mesačne.

Z listu označeného ako „X. o postúpení pohľadávky, S. výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že právny zástupca spoločnosti D. L. K. a.s. oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX a zároveň ho vyzval na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky.

Z poštového podacieho hárku č. G predloženého žalobcom súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX podal žalobca subjektu K. pošta, a.s. na prepravu XXX ks doporučených listov, medzi ktorými bola aj zásielka doručovaná žalovanému na adresu N. XXX, XXX XX N..

T. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa X.X.XXXX uviedol, že si úver zobral od spoločnosti D. L. K. a.s. prostredníctvom R. - finančné služby a predmetný úver priebežne splácal, pričom potvrdil, že by to mohla byť suma, ktorú doteraz platil cca vo výške XXX, XX G.. T. zároveň uviedol, že žalobcu, spoločnosť AB X B.V. nepozná.

F. v registri „K.“ súd zistil, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi spoločnosťou D. L. K. a.s. a žalobcom sa v registri nenachádza.

*

S. § 5X4 ods. X a 2 X. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

S. § 5X6 ods. X a 2 X. zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. M. postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

*

K. sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či došlo k relevantnému postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktoré by zakladalo vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na začatie konania.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcov nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo.

S. je predmetom konania žaloba o určenie povinnosti zaplatiť peňažný záväzok vzniknutý na základe právnej skutočnosti predchádzajúcej samotné súdne konanie, súd deklaruje existenciu takejto povinnosti žalovaného na základe zisteného skutkového stavu zahŕňajúceho v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie existencie spornej povinnosti (právoplatnosťou rozhodnutia je spornosť odstránená). Z. byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať, a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi konania (§ X54 ods. 1 O.s.p.).

K. rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ X53 ods. 1 O.s.p.) a pokiaľ zistí, že žalobca v takomto nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva musí žalobu zamietnuť. S. skutočnosti sú skutočnosti, na ktoré objektívne právo viaže určité právne následky, teda sú to skutočnosti, ktoré podľa zákona musia nastať, aby sa niekto stal subjektom oprávnenia alebo povinnosti, ktoré sú pre určitú skutkovú situáciu všeobecne stanovené v zákone. S. skutočnosti určuje platné právo,

určitá skutočnosť, ktorá vznikla zmenila sa alebo zanikla, ale ktorá nie je určená v práve ako skutočnosť majúca právny význam, nemôže z právneho hľadiska nejako ovplyvniť vzťahy medzi subjektmi. Z. právne skutočnosti právna teória zahŕňa aj vôľové ľudské správanie, medzi ktoré patria právne úkony. M. právnym úkonom je aj zmluva. T. ako dvojstranný právny úkon vzniká dvoma prejavmi vôle, stretnutím týchto dvoch prejavov vôle je zmluva uzatvorená. Ak teda zákon určuje ako právnu skutočnosť, s ktorou je spojená zmena v osobe veriteľa uzatvorenie zmluvy, dôjde k zmene v osobe veriteľa len v prípade, že je takáto zmluva uzatvorená a že vyvolá právne následky, teda okrem ďalšieho nesmie trpieť vadou absolútnej neplatnosti.

Za platného právneho stavu nedochádza k zmene v osobe veriteľa oznámením postúpenia pohľadávky postupcom, keďže s touto skutočnosťou nie je tento právny následok zákonom spojený. S oznámením postúpenia pohľadávky postupcom sú spojené iné právne následky ako zmena v osobe veriteľa, a to napr. nemožnosť zbaviť sa bez ďalšieho, záväzku plnením postupcovi (§ 526 ods. X X. zákonníka), pričom dlžník po takomto oznámení nie je oprávnený pred plnením svojho záväzku dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení (§ 5X6 ods. X X. zákonníka). V. § 526 ods. 2 X. zákonníka preto nie je možné vykladať v tom zmysle, že v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo dokonca jej neexistencie dochádza k zmene v osobe veriteľa na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky a teda by súd v konaní o postúpenú peňažnú pohľadávku bol zbavený možnosti preskúmať právny dôvod nadobudnutia subjektívneho práva žalobcu. V. platí o to viac v prípadoch, kde je právny dôvod vzniku práva žalobcu sporný. V. § 5X6 ods. X a 2 X. zákonníka len bližšie upravujú zodpovednostné vzťahy v prípade, že nedôjde k zániku záväzku plnením dlžníka oprávnenej osobe. C. by v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, dbajúc pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb ak by súd bez predloženia T. o postúpení a jej posúdenia rozsudkom konštatoval ne/existujúce právo.

N. na to súd musí posúdiť samotnú existenciu a zároveň aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pokiaľ predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na žalobcu. T. záväzku môžu spočívať v zmene niektorého z jeho subjektov, jednou z týchto zmien je aj zmena v osobe veriteľa postúpením pohľadávky, spočívajúca v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). K postúpeniu pohľadávky dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. X. zákonníka). C. posúdenia T. o postúpení pohľadávky nemožno posúdiť ani aktívnu vecnú legitimáciu a to z nasledovných dôvodov. T. o postúpení pohľadávky musí spĺňať všetky požiadavky na právny úkony, pričom s prípadnou vadnosťou právnych úkonov sú spojené právne následky. Z. náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu vôle a touto je aj určitosť právneho úkonu (§ 37 X. zákonníka). V. právneho úkonu je kategóriou objektívnou. Ak ide o právny úkon pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný, nestačí, pokiaľ je jasné zmluvným stranám, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne rozpoznateľné osobám, ktoré nie sú zmluvnou stranou. Ak teda zmluva o postúpení pohľadávky nie je v písomnej forme nie je dostatočne určitá, má vadu a v súlade s § 37 ods. X X. zákonníka je neplatná, pričom táto neplatnosť je neplatnosťou absolútnou, ku ktorej súd prihliada ex offo bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania. B. neplatnosť pôsobí proti každému, pričom absolútne neplatný úkon treba hodnotiť ako neexistujúci úkon, nemôže vyvolať nijaké právne následky.

S. ako právo na plnenie je nezameniteľne určená jednak subjektmi t.j. kto komu má plniť a jednak právnym dôvodom a výškou predmetu plnenia. C. uvedenia právneho dôvodu nie je možné identifikovať, najmä pri peňažných plneniach medzi subjektmi s viacerými obdobnými záväzkami, pohľadávka z ktorého záväzku je postupovaná. Ak nie je pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky takto určená a teda nie je možné určiť, čo je predmetom záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o postúpení pohľadávky, je zmluva o postúpení pohľadávok neurčitá.

*

N. vyššie uvedené skutočnosti však nemohol posúdiť vzhľadom na nepredloženie T. o postúpení pohľadávky žalobcom a to napriek skutočnosti, že v predvolaní na vytýčený termín pojednávania bol žalobca riadna poučený v zmysle ust. § 120 ods. X O.s.p..

T. tým, že súdu nepredložil T. o postúpení pohľadávok, nepreukázal, že je vecne aktívne legitimovaný, čo je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby.

K. taktiež považuje za potrebné dodať, žalobca rovnako postupoval aj v iných sporových veciach predmetného senátu, kde bol pred vydaním platobného rozkazu niekoľkonásobne vyzývaný na predloženie totožnej T. o postúpení pohľadávky, pričom T. o postúpení pohľadávky súdu nepredložil. Q. súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca riadne T. o postúpení pohľadávok neidentifikoval a túto označil zmätočne a zároveň rozporne iným dátumom v samotnej žalobe a iným dátumom v súdu predloženom oznámení o postúpení pohľadávky.

R. je potrebné konštatovať, že žalobcom predložený listinný dôkaz a to S. podací hárok č. G zo dňa XX.XX.XXXX, v zásade žiadnym spôsobom nepreukazuje doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému. V. listinný dôkaz iba preukazuje predloženie čo do obsahu súdu neznámej zásielky na prepravu prostredníctvom subjektu K. pošta, a.s., pričom žalobca nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz o skutočnosti, že si žalovaný predmetnú zásielku prevzal, alebo že sa táto dostala aspoň do dispozície žalovaného. R. skutočnosť potvrdil súdu aj samotný žalovaný na pojednávaní, keď uviedol že osoba žalobcu mu nie je známa a žiadna zmena v osobe veriteľa mu nebola oznámená. Z. konštatovať, že uvedená skutočnosť je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby, vzhľadom na uloženie oznamovacej povinnosti voči dlžníkovi - žalovanému v zmysle ust. § 526 X. zákonníka.

K. dáva do pozornosti ustálenú judikatúru H. súdu SR (napr. rozhodnutie R XXX/XXXX alebo rozsudok sp.zn. XObo XXX/XX), podľa ktorej relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Q. oznámenie o postúpení pohľadávky zanemená, že dlžník sa o postúpení musí aj dozvedieť a teda, ak mu je postúpenie oznamované písomne, ako je tomu v tomto prípade, musí mu byť takéto oznámenie doručené, respektíve sa musí dostať do jeho dispozície, čo by mal žalobca v konaní preukázať.

Z ustanovenia § 526 ods. X O.s.p. vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť (ktorou je relevantné oznámenie) voči dlžníkovi nesplnil, ako je tomu aj v tomto prípade, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupca. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. S. sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou žalobných tvrdení a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením je oznámené (preukázané) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi (napr. rozhodnutie H. súdu ČR sp.zn. XXObo XXX/XXXX).

H. žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok nepreložil a zároveň, ako vyplýva z podania žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, ju predložiť odmieta, nie je možné konvalidovať nedostatok notifikačnej povinnosti a zároveň nie je možné skúmať existenciu a platnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá by preukazovala vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

N. k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Z uvedeného dôvodu sa súd meritom veci nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

*

S. § X42 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením a contrario tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný a vznikol mu preto nárok na náhradu trov konania, náhradu trov nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Michalovce v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.